Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-185-2016.pdf
PDF · 97.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/185/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, v zastúpení Advokátska kancelária, JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: L. W., bytom O. pri F., U. XXX/XX, o zaplatenie sumy vo výške 1.001,23 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu vo zvyšku žalovanej sumy zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo žalobca so žalovaným uzavrel dňa 07.11.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.631,18 Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, žalobcovi uhradil do dnešného dňa len časť dlžnej sumy a to sumu vo výške 1.291.80 Eur. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, Výpis z úverového účtu žalovaného, predžalobnú výzvu, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení.
3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. XX C XXX/ XXXX - XX, zo dňa 23.08.2016, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi dumu vo výške 202,99 eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 18.02.2011 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. Vo svojom rozhodnutí súd predmetný úver vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu absencie jednej z podstatných náležitostí a to § 9, ods. 2, písmeno k, zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok z predmetnej zmluvy len na rozdielu medzi poskytnutou a uhradenou sumou a žalobu ako nedôvodnú vo zvyšku v zamietol. Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany právneho zástupcu žalobcu a Krajský súd v Nitre ako odvolací súd Uznesením č.k. XXCo XXX/ XXXX - XX, zo dňa 18.04.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. P. súd vo svojom rozhodnutí nariadil doplniť dokazovanie a to vyzvať žalobcu, aby špecifikoval, z akých zložiek pozostáva žalovaná suma v lehote, ktorú mu za tým účelom určí. Jednotlivé zložky uplatneného nároku (istina, úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty) podrobí prieskumu z hľadiska ich dôvodnosti, zákonnosti a primeranosti a následne vo veci opätovne rozhodne. Na základe intencií Krajského súdu ako odvolacieho súdu, súd prvej inštancie o veci nariadil termín pojednávania. Predmetom sporu zostala suma vo výške 798,24 eur, ktorú súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol.
5./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky aby súd konal v neprítomnosti žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti .
6./ Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že podľa bodu 3.1. časti 2. Úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na určený žalovanou alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaná takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.631,18 Eur, tak, že sumu 1.494,79 Eur žalovaná čerpala výbermi hotovosti z bankomatov a platbami na vybraných obchodných miestach podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, a sumu 136,39 Eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej ako súčasť úverovej istiny podľa sadzobníka poplatkov.
7./ Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že neuzavrela zmluvu o revolvingovom úvere, uzavrela zmluvu len o spotrebiteľskom úvere, nakoľko si brala na splátky skriňu z Merkúry E., skriňa bola vo výške 249 eur s tým, že 80 eur zaplatila v hotovosti a zvyšok splácala po 31,46 eur v splátkach. Tá druhá časť na tej predmetnej zmluve, ktorú podpisovala nebola, podpisovala len to, že si berie skriňu na splátky a na základe týchto údajov jej prišla asi po roku bankomatová karta do schránky. Je pravdou, že čerpali peniaze z bankomatovej karty, ona sa snažila dovolať žalobcovi s tým, že aké má uhrádzať splátky, koľko. Keby podpísala túto zmluvu, tak by aj uviedli koľko má splácať, k akému dátumu, jej to doručené nebolo. Ona platila toľko, koľko jej to finančne vychádzalo. Vybrala čiastku celkom 1.494.79 eur a uhradila sumu vo výške 1.291,80 eur.
8./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.02.2014, s predžalobnou upomienku zo dňa 09.02.2015, s výpisom úverového listu žalovaného a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu stavu.
9./ Žalobca so žalovanou uzavrel dňa 07.11.2011 Zmluvu o, spotrebiteľskom úvere, ako aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 600,00 eur, výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške minimálne 5% z dlžnej čiastky, splatnosť mesačnej splátky
10. deň v mesiaci, zároveň bola dohodnutá výške úrokovej sadzby 26,28 eur, RPMN vo výške 41,76 %, bol zvolený súbor poistenia a to Základný súbor poistenia a poplatok za poistenie bol dohodnutý vo výške 3,33%. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dňa 20.02.2014 žalobca listom zo dňa 20.02.2014 zaslal žalovanej oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č.X.XXX,XX, na základe ktorého sa stal záväzok splatným ku dňu 17.02.2014. Z prehľadu výberu a splátok bolo zistené, že žalovaná z predpisu splátky uhrádzala istinu, úroky a poistenie. Zo žalobcom predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov bolo zistené, že žalovaná na revolvingovom úvere celkovo vyčerpala finančnú čiastku vo výške 1.494,79 eur a z potvrdenia o prijatí splátok na úverovom prípade bolo zistené, že žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške 1.291,80 eur.
10./ Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11./ Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12./ Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaní, ktorí sú fyzickými osobami nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
13./ Podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré su veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
14./ Podľa § 9 odsek 2 písmeno j) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15./ Podľa § 11 odsek 1 písmeno b) uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16./ Podľa § 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17./ Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18./ Podľa § 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19./ Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20./ Z dôvodu, že predmetom rozhodnutia bola zamietnutá výška sumy 798,24 eur, súd mal za to, že žaloba nie je v tejto časti dôvodne podaná.
21./ Nakoľko zmluva, ktorá je predmetom konania, má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm., podľa písmena j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
22./Z predložených listín vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaná zaplatiť, pretože do tejto čiastky majú podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. patriť aj náklady na poistné a doplnkové služby, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaná nemusela poistnú zmluvu uzavrieť, aby získala spotrebiteľský úver alebo aby ho získala za ponúkaných podmienok od čoho sa odvíja aj nesprávne vypočítaná RPMN. Súd mal za preukázané, že do výšky RPMN nie sú zahrnuté všetky náklady, ktoré ustanovuje zákon. Žalovaná svojim podpisom vyhlásila, že sa oboznámila s Rámcovými zmluvami o, poistení č. B.a B uzavretými medzi Cetelemom a Poistovňou Cardif Slovakia, a.s., Plynárenská 7/C, 821 09 Bratislava, IČO: 36 534 978 (ďalej len „poisťovateľ“), platnými v čase podpisu ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. (ďalej len „VPP“), ktoré sú súčasťou RZoP, súhlasí s nimi a svojim podpisom ZoSÚ vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Z predloženej zmluvy bolo zistené, že žalovaná si vybrala základný súbor poistenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie prostredníctvom časti 3. Zmluvy Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ nanútené, čo vyplýva zo samotného znenia bodu 1.1 časti 3, v ktorom je vo vopred naformulovanom texte, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsiahnuté vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení alebo aktuálnymi VPP(ktoré mimochodom žalobca do spisu nepredložil) a svojim podpisom zmluvy o úvere vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel získať úver, musel zmluvu ako celok prijať, možno dospieť k záveru, že poistenie (vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere) bolo podmienkou poskytnutia úveru. Ak by totižto chcel spotrebiteľ poistenie
odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako celok. Spotrebiteľ teda nemal možnosť rozhodnúť sa, či poistenie ako doplnkový produkt využije alebo nie, ale mohol si už len vybrať konkrétny súbor poistenia. Na veci nič nemení ani to, že spotrebiteľ mohol poistenie kedykoľvek ukončiť. Podstatná je skutočnosť, že už pri uzatváraní zmluvy o úvere musel spotrebiteľ poistenie uzavrieť. Navyše podľa názoru súdu je neprípustné, aby spotrebiteľ ako slabšia a menej informovaná zmluvná strana, ak nechce byť viazaný určitými zmluvnými podmienkami, musel vyvinúť ďalšiu aktivitu v podobe úkonov smerujúcich k ukončeniu poistenia. Zo strany žalobcu, ako aj z obsahu zmluvy nevyplýva a v konaní nebolo preukázané, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo z uvedenej mesačnej splátky bolo zistené, že každá splátka pozostávala z istiny, úrokov a poistenia vo výške 2,50 eur, čiže je tam zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie vo výške 2,50 eur, a z toho dôvodu, poplatok za poistenie mal byť zahrnutý do celkových nákladov úveru ( Krajský súd Banská Bystrica č.k. 18 Co 100/2016, Krajský súd Prešov, č.k. 20Co 80/2016, zo dňa 27.04.2017 ). Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou pre získanie úveru, a preto v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky RPMN. Tým, že sa tak nestalo, je RPMN v zmluve o úvere uvedená v nesprávnej výške. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má rovnaké následky, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec - ani v jednom prípade spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej cene úveru a nemôže posúdiť, nakoľko je úver pre neho výhodný. Preto tak neuvedenie RPMN, ako aj jej uvedenie v nesprávnej výške má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z čoho vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za upomienky a ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.
23./ V spore bolo preukázané, že žalobca si splnil svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu so žalovanou, ktorej poskytol revolvingový úver a aj to, že žalovaná si svoje povinnosti v celom rozsahu nesplnila a preto súd rozhodol, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi, zostatok nesplateného úveru vo výške eur 202,99 (1.494,79 - 1.291,80 = 202,99), pričom na predmetnú sumu bola žalovaná predchádzajúcim rozsudkom zaviazaná a žalobu vo zvyšku opätovne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
24./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25./ Nakoľko žalovaná síce bol v konaní úspešná a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak , že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania § 365 ods. 3 CSP) .