Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-148-2018.pdf
PDF · 93.43 KB
Case nature
Subarea
7CoP/148/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. H. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: M. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. H. č. XX a Ing. O. H. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v H. na ul. L. č. XX o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 11.7.2018 č.k. 21P 38/2018-39 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenia a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že matka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd zveril mal. G. do osobnej starostlivosti matky a otcovi zakázal styk s maloletou z dôvodu, že otec má tri záznamy v registri trestov a v súčasnosti sú voči nemu vedené dve trestné konania pre trestný čin nebezpečného prenasledovania. Otec bol v minulosti aj vo väzbe a po prepustení z väzby sa snaží domáhať svojho práva na styk s maloletou. Maloletá prežíva stres a obavy a nechce sa s otcom vidieť z dôvodu permanentne agresívnej povahy otca v dôsledku požívania alkoholických nápojov a drog. Otec jej pri posledných stretnutiach uviedol, že mamku neuvidí a mal epileptický záchvat a maloletá musela volať susedov, aby otcovi pomohli. Preto je na ujmu maloletej stretávanie sa s otcom, čo preukazuje aj znalecký posudok, v ktorom sú na str. 16 a 17 špecifikované podrobne povahové a osobnostné črty otca. Uviedla, že nadviazala konverzáciu s poslednou priateľkou otca maloletej, z ktorej je zrejmé, že aj po návrate z výkonu väzby otec začal opäť požívať alkoholické nápoje a je agresívny, preto obávajúc sa o duševný vývoj maloletej navrhuje neodkladne zakázať styk otca s maloletou. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 2 ods. 1 CMP, § 325 ods. 1, 2 písm.h/ CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 2 CSP, § 331 ods. 1 CSP, § 360 ods. 1 CMP a konštatoval, že v danom prípade nie je potrebný a nevyhnutný okamžitý zásah súdu, pretože zistil, že maloletej žiadna bezprostredná ujma nehrozí, nakoľko po rozvode rodičov sa nachádza na základe rozhodnutia súdu v starostlivosti matky a otec má súdom určené právo styku. Zistil, že nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by bol ohrozený život, vývoj, zdravotný a psychický stav maloletej. Matkou predložené dôkazy a tvrdenia vykazujú značnú mieru účelovosti, pretože sama pripustila, že najprv mala záujem na obnove vzťahu otca s dcérou, ale svoj názor zmenila po tom, čo si našla nového partnera. Konštatoval, že trestné konania vedené proti otcovi neboli začaté z dôvodu, že by bol nebezpečný pre maloletú, preto nie je daný dôvod zakazovať styk s maloletou a ani dôvod na zverenie maloletej do starostlivosti matky, keďže maloletá už do starostlivosti matky bola zverená právoplatným rozsudkom súdu. Konštatoval, že z listinných dôkazov vyplýva, že otec nepredstavuje pre maloletú hrozbu, pretože ak by otec požíval alkohol do takej miery, že by nebol schopný sa o maloletú postarať, bola by mu odporúčaná ústavná a nie ambulantná liečba. Citoval čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, čl. 7, čl. 8, čl. 29 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dospel k presvedčeniu, že matkou podaný návrh je nedôvodný, preto ho zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Vytkla súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie z návrhu neuviedol rozhodujúcu skutočnosť, že toho času prebiehajú dve trestné konania voči otcovi maloletej a sama maloletá sa s otcom obáva stretávať. Súd len laxne konštatoval, že otec bol vo väzbe, čo vlastne nemá žiaden vplyv pre maloletú. Konštatovala, že súd v zmysle CMP musí konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania vo veci samej a je povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom vyjadrenie názoru maloletého dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne a samostatne. V konaniach maloletých musí zohľadniť tri základné princípy, a to princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, princíp rešpektovania práv dieťaťa, princíp vypočutia názoru dieťaťa, preto vyslovila názor, že je rozhodujúce, aby súd názor a postoj maloletej, ktorá je už dostatočne vyspelá samostatným vnímaním vyhodnotiť situáciu, a preto je povinný si vypočuť názor maloletej v konaní. Matka vytkla súdu prvej inštancie, že ju súd obviňuje z účelovosti, keď v trestných konaniach, v ktorých súd uvalil väzbu na otca a ďalej v konaniach aj pokračuje, a teda obavy matky sú dôvodné. Uviedla, že po rozvode mala snahu o styk maloletej s otcom a ten sa aj uskutočňoval, avšak otec je alkoholik, čo aj znalec potvrdil a je pre dcéru nebezpečný, najmä keď má prebiehať styk bez prítomnosti iných osôb. Sám otec už časom nejavil záujem o maloletú, ich stretnutia boli sporadické, od roku 2016 bol s ňou reálne v kontakte približne 4 až 5 krát. Súd nekoná spravodlivo podľa jej názoru, keď v konaní, keď neboli dané dôvody tak závažné ako v tomto, súd styk zakázal pod sp.zn. 21P 173/2013, ako aj v totožnom prípade v roku 2006 a nekoná spravodlivo už vôbec v záujme dieťaťa. Súd v rámci vyšetrovacej zásady má skúmať v konaniach starostlivosti o maloleté deti záujem maloletého dieťaťa ako prioritný a mal minimálne do nariadenia pojednávania styk buď zakázať alebo ho upraviť pod dozorom alebo ho minimalizovať, pretože nie je rozhodujúce, či sa vie starať otec o seba, ale to, ako zabezpečuje starostlivosť o maloletú a aký je jeho vplyv na jej zdravý duševný vývin. Uviedla, že práve kvôli správaniu sa otca došlo k rozvodu manželstva a rozhodne nie je správne ponechať styk v rozsahu ako bol upravený na čas po rozvode. Citovala § 26 Zákona o rodine a vyslovila názor, že súd mal tiež možnosť aj nariadiť výchovné opatrenia otcovi, aby tento mal povinnosť navštevovať psychológa či iného odborníka, prípadne využiť všetky možnosti v rámci vyšetrovacej zásady a konať v záujme maloletého dieťaťa.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie. Poukázal na to, že je pravdou, že matka dieťaťa podala voči nemu dve trestné oznámenia, ktoré skutočnosti v nich opísané nie sú pravdivé. Matka aj v minulosti sa vyjadrila, že ho chce zničiť. Poukázal na to, že trestné konania sú neukončené, zakladajú sa na krivých výpovediach matky a jej terajšieho manžela. Uviedol, že matka podávala voči nemu trestné oznámenia v čase, keď začala žiť so svojím terajším manželom hlavne z dôvodu, že jej posielal SMS správy týkajúce sa umožnenia styku s maloletou dcérou. Matka mu telefón účelovo nedvíhala a považovala jeho telefonáty za obťažovanie. Vyslovil názor, že maloletá je matkou a jej terajším manželom ovplyvňovaná voči nemu. Pokiaľ matka uvádzala, že určitý čas nejavil záujem o dcéru a stretnutia s dcérou boli sporadické, bolo to z toho dôvodu, že bolo voči nemu podané trestné oznámenie, že ju obťažuje SMS správami a matka mu telefón účelovo nedvíhala napriek tomu, že sa dožadoval len o styk s dcérou. Konštatoval, že matka ho neinformuje o aktivitách dcéry a ani o jej zdravotnom stave. O zdravotnom stave dcéry mu poskytuje informácie ošetrujúca lekárka dieťaťa. Poprel, že by dcéru vystavoval stresom a tvrdenie, že maloletá nemá záujem o stretnutia s ním sú zavádzajúce, pretože maloletá keď bola dlhší čas v jeho prítomnosti, niekedy plakala a telefonicky prosila mamu, aby jej ešte dovolila ostať u otca. Podobne to bolo aj v prípade, keď maloletá navštívila jeho rodičov. Poukázal na to, že matka sa v konaní o výkon rozhodnutia, v ktorom sa dožadoval styku s dcérou sa vyjadrila, že v prvom polroku roku 2016 sa otec viackrát dožadoval styku a taktiež uviedla, že maloletá v súčasnosti žije v stabilnom plnohodnotnom harmonickom prostredí a jej manžela začala oslovovať tatík, čím matka sama priznala, že maloletú nahovára proti otcovi a má snahu spôsobiť odcudzenie dcéry od otca. Konštatovala, že na dcéru je citovo naviazaný a tým ju matka dieťaťa vydiera, pretože viackrát mu uviedla, že dieťa uvidí len vtedy, keď zaplatí na maloletú 200 € a neskôr jej stačilo aj 100 €. Uznal, že občasné týranie matkou dieťaťa riešil nesprávne a požil alkoholické nápoje, ale nikdy ich nepožíval v prítomnosti dcéry. Poprel, že by dôvodom rozvodu manželstva bol alkoholizmus, pretože dôvodom bolo to, že matka dieťaťa pravidelne strieda partnerov. Správanie matky dieťaťa je vysoko účelové v jej
prospech, o čom svedčí aj skutočnosť, že predtým ako odišla zo spoločnej domácnosti, išla na bytové družstvo zabezpečiť kúpnu zmluvu o prevode družstevného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva a jemu len oznámila, aby zmluvu išiel podpísať na bytové družstvo. Družstevný byt však nadobudol on ešte ako slobodný od svojich rodičov. Keď sa následne dostavil na bytové družstvo, zamestnanci družstva mu povedali, či si s prevodom bytu to nechce rozmyslieť, pretože správanie matky bolo čudné. Keď sa následne pýtal na názor svojho otca, tak otec mu odpovedal, že je dospelý, je to jeho vec, čo urobí, avšak v krátkom čase sa môže ocitnúť na ulici. Keďže zmluvu nepodpísal, matka dieťaťa odišla zo spoločnej domácnosti s dcérou aj s jeho autom. Potom žila s iným chlapom v Košiciach, maloletú dávala k rôznym známym. Poukázal na skutočnosť, že matka dieťaťa je už tretíkrát vydatá, z prvého manželstva má syna, ktorého sa dobrovoľne vzdala v prospech otca dieťaťa a odišla bývať do spoločnej domácnosti s iným chlapom. Po rozvode ho v občianskom konaní zažalovala o zaplatenie 300 €, ktoré okrem iných nezmyselností žiadala uhradiť na účet, ktorý za neho zaplatila v čase, keď ešte boli manželia, avšak v súdnom konaní neuspela, pretože súd jej klamstvám neuveril. Matka dieťaťa po odchode zo spoločnej domácnosti zobrala aj všetky jeho veci, ktoré patrili jemu, napríklad práčku, chladničku, umývačku riadu a tieto veci od nej nežiadala napriek tomu, že niektoré zakúpil sám a niektoré boli dary, avšak zobrala aj jeho osobné veci, napríklad oblečenie a podobne. Uviedol, že matka dieťaťa bola v minulosti psychicky liečená, avšak všetkých presvedčila o tom, že to bolo z toho dôvodu, že jej zomrel otec.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že vykonal šetrenie v bydlisku matky a zistil, že matka je s maloletou na rodičovskej dovolenke, býva v spoločnej domácnosti s manželom a mal. I.. Matka má ešte syna Z. O., nar. X.X.XXXX, ktorý býva u svojho otca v S.. Poukázal na to, že otec ju zastrašuje tým, že si zistí, kde bývajú a maloletú jej zoberie a už nikdy ju neuvidí. Matka uviedla, že otec mal pred maloletou piť alkohol z fľaše a zapíjať lieky. Konštatovala, že maloletá spontánne rozpráva matke zážitky od otca, keďže sa dieťaťu vybavujú spomienky, kedy bola u otca, keď otec v tom čase dostal epileptický záchvat a mala len 5 rokov. Uviedla, že jej aj manželovi sa otec vyhrážal zabitím a vedú sa voči nemu dve trestné konania. V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom bolo zistené znalcom, že otec je závislý na alkohole. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že keď bola s otcom, kedy sa aj rozplakala, jej otec povedal, že jej vezme hračky aj šaty a už ju neodnesie mamke. Uviedla, že s otcom nemá dobrý vzťah, bojí sa byť v škole aj doma, pretože keď otec zistí kde býva, prípadne kde chodí do školy, tak má strach, že keby ho stretla, tak by ju mamke nevrátil, čoho sa bojí. Maloletá uviedla, že sa nechce s otcom stretávať, pretože otec si vzal tabletku a zapíjal ju alkoholom a pri nej odpadol. Potom zavolala susedov, otec sa prebral a hral sa so svetlom. Raz ho vypol, raz zapol. Uviedla, že keď bola naposledy u otca, videla fotky, kde Z. (priateľka otca) mala všade modriny a otec jej povedal, keď išla večer domov, nech sa stratí v lese a potom bol rozčúlený. Kričal aj na ňu napriek tomu, že nič zlé neurobila. Kolízny opatrovník navrhol prihliadnuť na zistenú vôľu dieťaťa a odporučil v odvolacom konaní vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude kolízny opatrovník odporúčať znalecké dokazovanie z oblasti psychológie pre deti a dospelých.
5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaneho sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
9. Civilný sporový poriadok ukladá povinnosť odôvodňovať všetky uznesenia, ktoré sa vyhotovujú písomne, teda každé rozhodnutie súdu musí obsahovať aspoň stručné odôvodnenie, nakoľko rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako nepreskúmateľné a rozhodnutie, ktoré má snahu vyhnúť sa kontrole, prípadne vykazuje prvky ľubovôle. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy k odôvodňovaniu rozhodnutí, avšak nemôže byť chápané tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. V prípade, ak by sa súdne rozhodnutie obmedzovalo iba na samotný výrok, bez ďalšieho odôvodnenia len ťažko by bolo možné považovať konanie, v ktorom bolo vydané, za spravodlivé. Z tejto koncepcie vychádza aj Civilný sporový poriadok. Vzhľadom na vyššie uvedené závery konštatované ESĽP a požiadavku existencie spravodlivého rozhodnutia je povinnosťou súdu uviesť aspoň stručné odôvodnenie uznesenia vždy, pokiaľ sa uznesenie vyhotovuje písomne. Stručná forma odôvodnenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľných spôsobom vysvetliť. Uvedené tak bude predstavovať základné formulačné pravidlo, kde z osobitosti konkrétneho prípadu budú vyplývať osobitosti odôvodnenia v intenciách právneho posúdenia, t.j. prečo súd na konkrétne skutkové okolnosti aplikoval, resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Z hľadiska výkladu pojmu „stručné odôvodnenie“ sa bude podrobnejšie odôvodnenie vyžadovať tam, kde je proti uzneseniu prípustné odvolanie. Nedostatok odôvodnenia zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len jeho zrušenie.
10. Súd prvej inštancie vydal zmätočné a nepreskúmateľné rozhodnutie, teda svojím procesným postupom znemožnil účastníkom konania uskutočňovať im patriace procesné práva, nakoľko uznesenie zamietol a v odôvodnení napadnutého uznesenia nezdôvodnil relevantne, v čom vidí nedostatočné preukázanie dôvodov návrhu matky, najmä účelovosti jej tvrdení. Súd prvej inštancie v dôvodoch uznesenia síce poukázal na to, že trestné konania vedené proti otcovi neboli začaté z dôvodu, že by bol nebezpečný pre maloletú, avšak nevysporiadal sa s tou relevantnou skutočnosťou, že otec bol právoplatne odsúdený pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov podľa § 172 ods. 1 písm.c/, d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody 3 rokov, ktorý podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm.a Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, v ktorej spáchal ďalší trestný prečin nebezpečného prenasledovania. Zároveň sa nevysporiadal s pripojeným znaleckým posudkom JUDr. MUDr. Z. W., ktorý vyšetroval duševný stav otca, nakoľko záver súdu prvej inštancie o tom, že otcovi bola odporúčaná ambulantná liečba nie je postačujúci na záver o tom, že v prítomnosti otca nie je ohrozený vývoj maloletej, pretože okrem poukazovania na paragrafové znenie zákonných ustanovení a obšírneho uvádzania zásad o právach dieťaťa, Ústavy SR, Dohovoru o právach dieťaťa, nevysporidal sa s relevantnou skutočnosťou, že netrpí duševnou chorobou alebo poruchou, ale je závislý od alkoholu v rozhraní 2. a 3. štádia alkoholizmu zo 4 klasifikačných stupňov, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, a teda bola im odňatá možnosť konať na súde, pričom tieto nedostatky nie je možné napraviť pred odvolacím súdom, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
11. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie rešpektujúc vyslovený právny názor posúdiť voľnou úvahou relevantné skutkové okolnosti tvrdené rodičmi a následne rozhodnúť tak, aby realizácia práv maloletého dieťaťa obsiahnutých a garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa, ako aj rodičovských práv a povinností oboch rodičov bola zabezpečená. Rozsiahlu argumentáciu rodičov v odvolaní, ako aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka v tomto prípade je potrebné vyhodnotiť náležite, aby bolo možné zistiť, či relevantným spôsobom boli osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti uznesenia, zistiť dôsledne skutočný
stav v naznačenom smere, prípadne širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným (§ 35 CMP) a opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 236 CSP tak, aby rozhodnutie, ako aj úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.
12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).