Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/35/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. Z., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa matky: R.. N. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. Y., ul. W. č. XXXX/X, zastúpená spoločnosťou ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Vojtecha Spanyola č. 1726/13, IČO: 47 245 841, a otca: Y.. Y. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. Y., ul. Z. č. XXXX/XX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Hviezdoslavova č. 6, IČO: 36 421 910, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 21P/125/2016 -207 zo dňa 20. novembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (podľa § 25 ods. 2, § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 38 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine) zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť platiť na neho výživné vo výške 150 eur mesačne od vyhlásenia rozsudku k rukám matky, styk otca s maloletým upravil na každý párny týždeň od piatku, kedy si ho otec prevezme v škole po vyučovaní do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň od utorka prebratím maloletého v škole do stredy jeho odovzdaním na krúžok ruštiny, pričom osobitný režim bude platiť počas letných prázdnin, kedy párny rok bude maloletý u otca od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod., od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., nepárny rok bude maloletý u otca od 15.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18:00 hod., od 15.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov párny rok bude maloletý u otca od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18:00 hod., nepárny rok bude maloletý u otca od 29.12. od 09:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. a počas jarných prázdnin bude maloletý u otca párny rok od ich prvého dňa od 09:00 hod. do posledného dňa do 18:00 hod., pričom matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť, dieťa otcovi odovzdať a otec je povinný dieťa si prevziať a po ukončení stretnutia matke vrátiť na adrese bydliska matky a maloletého. Návrh otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2) Na základe vykonaného dokazovania výsluchom matky, otca, maloletého, kolízneho opatrovníka, znalkyne, znaleckým posudkom, potvrdeniami zamestnávateľov rodičov o zárobku, správou ÚPSVaR Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto o šetrení pomerov, uznesením sp. zn. 21P/125/2016-60 z 23. 09. 2016, uznesením sp. zn. 21P/125/2016-177 z 09. 11. 2017, písomnými vyjadreniami rodičov zistil nasledovný skutkový stav. Maloletý pochádza z družského vzťahu rodičov, ktorí 10 rokov žili v spoločnej domácnosti, ktorú 02.02.2016 s ním matka opustila z dôvodov opakujúcich sa vzájomných nezhôd s otcom, ktoré vyústili aj do fyzického napadnutia, ktorého svedkom bol maloletý. Vzťahy medzi rodičmi sú aj v súčasnosti nepriateľské, čo vyústilo v konaní 4C/203/2016 k zákazu priblíženia otca k matke. Obidvaja rodičia sú spôsobilí postarať sa o maloletého, keďže majú vytvorené vhodné bytové podmienky, pričom maloletý na základe záverov znalkyne ľúbi obidvoch rodičov a má k nim pozitívny vzťah, pričom zo znaleckého posudku však jednoznačne nevyplynulo, či je vhodné pre maloletého zverenie do striedavej starostlivosti alebo osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Z výpovede maloletého, žiaka 5. ročníka základnej školy jednoznačne vyplynulo, že nevie, čo je obsahom striedavej starostlivosti, pričom sa chce stretávať s obidvoma rodičmi, ale pokiaľ sa týka stáleho ubytovania, vyjadril svoj názor bývať u mamy a s otcom sa stretávať čo najviac. Otec sa s maloletým stretáva takmer denne, pre maloletého príde do školy, prípadne ho odvezie na krúžky, resp. domov, pričom matka takéto stretávanie rešpektuje aj nad rámec úpravy neodkladným opatrením. Na výživu maloletého otec od opustenia spoločnej domácnosti matkou prispieva vo výške 150 eur mesačne, t. j. sumou, ktorú matka požadovala vo svojom návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému, a preto nedoplatok na výživnom nevznikol.

3) Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že je v záujme maloletého zveriť ho do osobnej starostlivosti matke, ktoré zverenie je najvhodnejšie pre jeho ďalší vývin, pretože v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky a zabezpečuje starostlivosť o maloletého od narodenia nepretržite. Nestotožnil sa pritom s tvrdením otca o ovplyvňovaní maloletého matkou. Súčasne prihliadnuc na doporučenie kolízneho opatrovníka (zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke a otcovi umožniť stretávanie sa párny týždeň cez víkend a nepárny od utorka do stredy), ako aj s ohľadom na názor maloletého, návrh otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Dôvodom bol aj vzájomný vzťah oboch rodičov, keďže predpokladom pre striedavú starostlivosť je jednotné výchovné pôsobenie na maloletého, čo u rodičov chýba, hlavne vzájomné rešpektovanie a aspoň korektné vzťahy. Výživné určil v sume 150 eur mesačne, ktorú doposiaľ otec matke poukazoval, vychádzajúc zo zárobkových pomerov otca, ako aj matky a z toho, že žiadny z nich ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Styk otca s maloletým upravil v uvedenom rozsahu vyhovejúc požiadavkám otca na jeho čo najširšiu úprava, takisto vyhovejúc požiadavkám maloletého na úzky kontakt s otcom, ako aj požiadavke kolízneho opatrovníka, vychádzajúc z vhodnosti takejto úpravy v záujme maloletého. Nevylúčil možnosť vzhľadom na vyjadrenie matky, že nebráni stretávaniu otca s maloletým, prípadne na častejšie stretávanie sa tak, ako prebiehalo doteraz.

4) Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého podľa ustanovenia § 369 ods. 1 písm. f), h) a žiadal ho zrušiť, resp. zmeniť tak, že jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bude vyhovené alebo styk na základe vykonaného dokazovania určiť v širšom rozsahu. Mal za to, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje náležité vyhodnotenie vykonaných dôkazov, keďže súd veľmi stručne poukázal na výsledky znaleckého dokazovania, ako aj výsluch maloletého a návrh na jeho zverenie do striedavej výchovy zamietol. Tieto závery však z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že medzi ním a synom je silné citové puto, je na neho viazaný a vníma ho ako veľký rodičovský a mužský vzor, pričom chce byť v rovnakej miere s matkou aj s ním. Uvedené súd nezohľadnil a sám seba vyhodnotil ako subjekt v celom rozsahu schopný zasahovať do výchovy maloletého tým, že mu uprel právo na stretávanie s otcom v takej miere, aby na jeho výchove participoval tak, ako to maloletý požaduje a nebol len víkendovou atrakciou. Maloletý sa zúčastnil aj pohovoru pred kolíznym opatrovníkom, kde vyslovil želanie tráviť s otcom maximum času, v rovnakom rozsahu ako s matkou, ktorý súd ani nevyhodnotil. Aj z výpovede samotného maloletého vyplýva, že sa chce s ním stretávať v maximálnej možnej miere, pričom do pojednávania mal záujem aj o striedavú výchovu, čo deklaroval aj počas znaleckého dokazovania, aj pred kolíznym opatrovníkom, pričom nie je zrejmé, na základe čoho svoje stanovisko zmenil. Ani na základe vyjadrenia maloletého súd nekonal tak, ako mu to prikazujú základné princípy Civilného mimosporového poriadku, ako aj Dohovoru č. 104/1991 Zb. o právach dieťaťa, či zákona o rodine a CSP, v zmysle ktorých je v konaní potrebné zohľadniť najlepší záujem maloletého dieťaťa a tomuto umožniť bez manipulovania a ovplyvňovania slobodne vyjadriť ku všetkým záležitostiam, ktoré sa ho dotýkajú, keď pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy jeho právo na zachovanie vzťahu s obidvoma rodičmi.

5) Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, o jeho zastupovaní a určení výživného ako vecne správny potvrdiť. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že záver súdu o tomto zverení nevyplýva z vykonaného dokazovania, keďže z vypracovaného znaleckého posudku vyplynuli okrem otcom uvádzaných skutočností, pre rozhodnutie vo veci ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a to, že tento nie je schopný vytvoriť vo vzťahu s matkou dieťaťa pozitívne emočné prostredie a rovnako nie je schopný dostatočnej sebakontroly pri prejavoch svojho správania ovplyvneného prítomnosťou neurotických mechanizmov. Zotrvala na skutočnostiach, pre ktoré striedavú starostlivosť považuje za nevhodnú, spočívajúcich v osobnostných charakteristikách otca a jeho nepredvídateľnom a agresívnom správaní sa k nej, ako aj k maloletému prejavujúcich sa v autoritatívnom správaní k maloletému, ktoré je preňho zraňujúce, ako aj fyzický útok otca na ňu v prítomnosti dieťaťa a neschopnosť otca s ňou ohľadne neho vecne komunikovať, čo sú skutočnosti, ktoré samé o sebe vylučujú možnosť striedavej starostlivosti o dieťa. Znalkyňa uviedla, že vníma verbalizovanú potrebu dieťaťa mať z časového hľadiska možnosť rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi (nehovorí o striedavej starostlivosti), na druhej strane však vníma bariéru pre určenie akéhokoľvek spôsobu starostlivosti o dieťa z dôvodu nariadeného zákazu priblíženia sa otca k matke, ktorý stále trvá. Vzhľadom na uvedené je jedine súd tým subjektom, ktorý musí zvážiť všetky skutkové a právne okolnosti a autoritatívne rozhodnúť v danej veci, pričom z odvolania otca je zrejmé, že napáda viac určený styk s dieťaťom než zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Maloletý sa vyjadril pred kolíznou opatrovníčkou, ako aj pred súdom rovnako, t.j. možnosť mať čo najširší styk s otcom, čo súd aj rešpektoval vo svojom rozhodnutí, pričom maloletý sa ani raz nevyjadril, že chce striedavú starostlivosť, nakoľko tento pojem nebol jeho osobným prejavom, ale prejavom otca, čo sa preukázalo aj pri výsluchu na pojednávaní, kde maloletý priznal, že striedavú starostlivosť si predstavuje len ako širší styk s otcom a nie ako sťahovanie sa každý týždeň do inej domácnosti. S poukazom na uvedené súd rozhodol v záujme dieťaťa, berúc do úvahy všetky okolnosti, ktoré zistil v procese dokazovania rešpektujúc všetky otcom uvádzané právne normy.

6) Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní poukazujúc na to, že matka zo znaleckého posudku vybrala len tie časti, ktoré jej vyhovujú na zníženie jeho schopnosti vykonávať rodičovské práva.

7) Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zotrval na svojom stanovisku na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca párny týždeň cez víkend a nepárny týždeň od utorka do stredy.

8) Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj matka maloletého v časti úpravy styku, a to vo výroku, podľa ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od utorka jeho prebratím v škole do stredy jeho odovzdaním na krúžok ruštiny a vo výroku, podľa ktorého počas jarných prázdnin bude u otca párny rok od prvého dňa od 09:00 hod. do posledného dňa do 18:00 hod. a žiadala ich zmeniť tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny týždeň v utorok od skončenia vyučovania, kedy si ho prevezme v škole, do 17:00 hod., kedy ho odovzdá v mieste jeho bydliska, každý nepárny týždeň v stredu od skončenia vyučovania, kedy si ho prevezme v škole, do 15.00 hod., kedy ho odovzdá v mieste jeho bydliska a že počas jarných prázdnin bude maloletý u otca každý párny rok od pondelka od 09.00 hod., kedy si ho prevezme v mieste bydliska, do piatka do 18:00 hod., kedy v mieste bydliska ho odovzdá. Ďalej žiadala, aby sa počas jarných prázdnin počnúc víkendom, ktorý predchádza prvému dňu jarných prázdnin a končiac víkendom nasledujúcim po poslednom dni jarných prázdnin, počas letných prázdnin a počas vianočných sviatkov nerealizovať styk otca s dieťaťom podľa úpravy v bežnom kalendárnom roku. Mala za to, že úprava styku otca s dieťaťom počas pracovného týždňa s prespaním u otca narúša režim dieťaťa, ktoré nastúpilo do 5. ročníka základnej školy a počas pracovného týždňa má okrem vyučovania každý deň popoludní aj rôzne krúžky, čomu zodpovedá aj jeho príprava na vyučovanie, na ktoré sa pripravuje niekedy aj tri hodiny a doteraz vždy iba s ňou. Narušenie doteraz zabehnutého režimu počas pracovného týždňa, príprava do školy a prespanie u otca predstavuje pre maloletého neprimeranú a úplne zbytočnú záťaž, ktorá mu nie je na prospech. V utorok ráno by musel do školy niesť nielen zabalené osobné veci na dva dni u otca, ale aj všetky knihy a pomôcky na vyučovanie na stredu. Časové ukončenie styku do stredy do odovzdania maloletého na krúžok ruštiny je nevykonateľné, keďže nie je možné predvídať, či dieťa bude v stredu alebo v iný deň tento krúžok navštevovať, alebo to bude krúžok iný. Preto by bolo treba odovzdanie dieťaťa v stredu po ukončení styku určiť na konkrétnu hodinu s prihliadnutím na mimoškolské aktivity maloletého. Maloletý sa spontánne stýka v priebehu týždňa so svojím otcom tak, že tento chodí pre neho do školy a trávi s ním popoludní čas, až kým nejde na krúžok, pričom otec ho aj vozí zo školy autom, s čím ona nesúhlasí vzhľadom na malú vzdialenosť od miesta bydliska. Úprava styku počas jarných prázdnin je taktiež nevykonateľná a je nevyhnutné presne určiť, ktorý je prvý a ktorý je posledný deň jarných prázdnin, aby sa predišlo nezhodám. V súvislosti s úpravou styku počas prázdnin - jarných, letných a vianočných sviatkov, je potrebné zdôrazniť, že v týchto konkrétne určených obdobiach bude platiť osobitný režim, počas ktorého sa nebude realizovať styk otca s dieťaťom ako v bežnom kalendárnom roku.

9) Otec maloletého ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

10) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil, vrátane nárok na náhradu trov konania.

11) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania otec a matka maloletého, konštatuje, že súd prvej inštancie v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie, následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s jasnými a výstižnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia (§ 220 ods. 2 , ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keďže ani odvolatelia vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.

12) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam otca maloletého krajský súd dopĺňa, že ak sa rodičia nedohodnú o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, tak rozhodne autoritatívne o tejto úprave súd (§ 36 ods. 1 zákona o rodine, § 1, § 111 písm. b) , a preto neobstojí tvrdenie otca, že súd sám seba vyhodnotil ako subjekt v celom rozsahu schopný zasahovať do výchovy maloletého, keďže toto oprávnenie mu je dané zákonom. Ďalej krajský súd dopĺňa, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15, § 191 ods. 1 tak, ako to správne učinil aj súd prvej inštancie, a preto nemohol pri zisťovaní skutkového stavu a následnom právnom posúdení veci vychádzať len zo znaleckého posudku tak, ako to požadoval otec maloletého, ale musel prihliadnuť aj k názoru maloletého (ako to požadoval aj samotný otec), zisteného pri jeho výsluchu po objasnení toho, čo je to striedavá starostlivosť, že chce bývať u mamy a s otcom sa stretávať čo najviac (§ 38 vyjadriac aj rozsah stretávania sa s otcom zásadne totožným s úpravou styku v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý vo svojom zhrňujúcom stanovisku navrhol aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie správne vykonal výsluch maloletého v neprítomnosti ďalších účastníkov konania, t. j. rodičov, vzhľadom na z obsahu spisu vyplývajúci možný konflikt lojality ku nim. Ďalej odvolací súd dopĺňa, že otec pri hodnotení svojej osoby a teda aj vhodnosti striedavej starostlivosti opomenul jeho fyzické napadnutie matky v priebehu konania, ktorého svedkom bol aj maloletý, na ktoré správne poukazoval v zistenom skutkovom stave súd prvej inštancie, za ktorý priestupok bol svojim nadriadeným ako príslušník Policajného zboru potrestaný (ktorým rozhodnutím je súd podľa § 193 viazaný), za ktoré konanie mu bol uložený v civilnom konaní aj zákaz priblíženia sa k matke. Navyše otec v priebehu konania nedovolene ozbrojil maloletého tromi airsoftovými zbraňami, ktoré môžu držať iba osoby staršie ako 18 rokov a umožnil mu ich používanie napriek nesúhlasu matky.

13) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej námietke matky, že úprava styku otca v priebehu týždňa s prespaním, kedy sa s ním bude musieť učiť, predstavuje pre maloletého neprimeranú a úplne zbytočnú záťaž, krajský súd dopĺňa, že zostala v pozícii ničím nepodloženého tvrdenia, keď navyše otec maloletého pracuje ako vysokoškolsky vzdelaný príslušník v riadiacej funkcii zástupcu riaditeľa OO PZ a teda je zrejmé, že zabezpečenie prípravy maloletého do školy učením sa s ním pre neho nemôže byť problematické, čo matka ani netvrdila ani nepreukazovala. V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou matky, že maloletý bude musieť z dôvodu styku upraveného aj cez týždeň niesť do školy nielen zabalené osobné veci na dva dni, ale aj všetky knihy a pomôcky na vyučovanie na stredu, krajský súd dopĺňa, že samotná matka v priebehu konania ako aj v odvolaní uvádzala, že otec odváža maloletého autom, t.j. maloletý si uvedené veci nemusí niesť sám. Pokiaľ matka uvádzala, že časové určenie ukončenia styku v stredu odovzdaním maloletého na krúžok ruštiny považuje za nevykonateľné, keďže nie je možné predvídať do budúcnosti, či dieťa bude v stredu alebo v iný deň navštevovať krúžok ruštiny, alebo to bude iný krúžok, krajský súd dopĺňa, že sa jedná o čisto hypotetické tvrdenie matky, pričom pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 , ktorý bol premietnutý do časti napadnutého výroku súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o nevykonateľnosť časti výroku rozsudku o styku otca počas jarných prázdnin, keďže nebolo určené, ktorý je prvý a ktorý je posledný deň, z čoho môže vzniknúť vzhľadom na skúsenosti matky nezhody s otcom, krajský súd dopĺňa, že začiatok a koniec jarných prázdnin každoročne záväzne určuje Ministerstvo školstva, a preto aj túto odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú, o ktorej netreba rozhodnúť. Krajský súd ďalej dopĺňa, že z výroku rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že styk otca počas prázdnin - jarných, letných a vianočných sviatkov podlieha osobitnému režimu, počas ktorého všeobecný režim, t. j. režim počas ostatného bežného roka neplatí, a preto aj túto odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú, o ktorej netreba rozhodnúť.

14) Vychádzajúc aj z týchto skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými matkou aj otcom v odvolaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov prvostupňového konania v zmysle § 52 CMP.

15) O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 ods. 1 tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal, keď nezistil také okolnosti prípadu, na základe ktorých by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé (§ 55 .

16) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .