Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Co-230-2018.pdf
PDF · 96.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/230/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: JUDr. Eva Plichtová, PhD., správca konkurznej podstaty úpadcu A.G.P., s.r.o. v konkurze, IČO: 46 079 840, so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, právne zastúpený: JUDr. Lena Mišalová, advokátka, so sídlom E. XXXX, XXX XX Y. M., proti žalovaným: 1/ C.. U. U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXC, K., 2/ W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o žalobe na povolenie obnovy konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 13C/23/2018-25 zo dňa 19.06.2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalobu na obnovu konania odmietol, p o t v r d z u j e .
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania m e n í t a k , že žalovaným v rade 1/ a 2/ proti žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
Žalovaným v rade 1/ a 2/ n e p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania a zároveň žalovaným priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žaloba na obnovu konania smerovala voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to proti rozsudku č.k. 4C/118/2016-77 zo dňa 20.09.2017, právoplatný dňa 07.11.2017. Žalobkyňa tvrdila, že o dôvode obnovy konania sa dozvedela 15.01.2018, keď bola nahliadnuť do spisu sp.zn. 4C/118/2016 a následne dopytom na externú účtovníčku, ako aj zabezpečením listinných dôkazov - výpisov z účtu úpadcu vedenom v H., ktoré táto banka poskytla až dňa 26.02.2018. Tieto dôkazy preukazujú, že úpadcovi pôžička nebola poskytnutá a predložená zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom.
3. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba na obnovu konania bola podaná na súde 09.04.2018, teda v trojročnej objektívnej lehote, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozsudku, t.j. 07.11.2017. Začiatok trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený buď subjektívnym momentom získania vedomosti o dôvode obnovy konania, alebo subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je určený najskôr dňom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
4. V konaní nebolo sporné, že Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/23/2016 zverejneným v obchodnom vestníku č. 212/2017 dňa 07.11.2017 bol na majetok spoločnosti A.G.P. s.r.o. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Eva Plichtová, t.j. žalobkyňa. Účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. nastávajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenie uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, v danej veci teda dňom 08.11.2018.
Správca konkurznej podstaty vstupuje v celom rozsahu do právneho postavenia úpadcu v dôsledku čoho správcovi plynú zákonné lehoty rovnako ako úpadcovi, teda mu neplynú nové lehoty či už hmotnoprávne alebo procesné. Tak úpadca ako aj žalobkyňa ako správca konkurznej podstaty úpadcu sa mohli dozvedieť o dôvode obnovy už dňom doručenia napadnutého rozsudku. Keďže však začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je určený najskôr dňom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, tak subjektívna trojmesačná lehota v danej veci začala plynúť dňom právoplatnosti napadnutého rozsudku. Týmto dňom bol deň 07.11.2017 a teda trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňom 07.02.2018. Žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania na súde až dňa 09.04.2018, t.j. po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty, preto žalobu na obnovu konania s poukazom na § 413 ods.1, písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ako podanú oneskorene odmietol.
5. Navyše sa zaoberal i otázkou dôvodnosti žaloby na obnovu konania. Zo skutkového vymedzenia žaloby nepochybne vyplýva, že žalobkyňa v žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko tvrdí, že zmluva o pôžičke je pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť absolútne neplatným právnym úkonom a tiež namieta výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá presahuje rámec dovoleného limitu. Rovnako namieta aj výšku úroku z omeškania a nesprávnosť právneho posúdenia veci vidí v tom, že fakticky nebola žalovanému v rade 2/ poskytnutá žiadna peňažná hotovosť. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno subsumovať pod dôvod obnovy konania podľa § 397 ods. 1 písm. a/ CSP. Dôvody obnovy konania sú určené taxatívne a nemožno ich rozširovať. Uvedené nie je možné odôvodniť ani tým, že žalovaný v rade 2/ nemal vedomosť o rozsudku, z ktorého dôvodu v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť skutočnosti a dôkazy svedčiace v jeho prospech, keďže mu bol rozsudok doručený do elektronickej schránky s vyznačením „vypršanie úložnej lehoty“. Otázka viny sa posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Musí ísť o prípad, kedy napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného rozhodnutia existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Pôjde spravidla o prípad, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Pri rozhodovaní o povolení obnovy konania sa musí dôsledne prihliadať aj na to, prečo strana nesplnila v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ strana zo svojej viny neuplatnila určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je automaticky vylúčená aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. V súdenej veci bol rozsudok žalovanému v rade 2/ doručený v súlade so zákonom a ak sa žalovaný v rade 2/ o rozsudku „nedozvedel“, stalo sa tak výlučne jeho vinou. Vzhľadom na uvedené žalobu na obnovu konania odmietol aj ako zjavne nedôvodnú v zmysle § 413 ods. 1 písm. e/ CSP.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.
7. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Je presvedčená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je predčasné, zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V žalobe uplatňovala dôvody na obnovu konania v zmysle § 397 písm. a/, b/, c/ CSP a opierala ju o skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, nemohli sa vykonať v pôvodnom konaní a sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Záver súdu o začiatku plynutia subjektívnej lehoty je podľa jej presvedčenia nesprávny, nakoľko tento okamih stotožňuje s okamihom právoplatnosti rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, čo však nemá oporu v žiadnom zo zákonných ustanovení, ani v skutkových okolnostiach posudzovaného prípadu. Kritérium pre začatie plynutia subjektívnej lehoty je okamih, kedy účastník zistí, že je daný niektorý z dôvodov na obnovu konania. Je zrejmé, že takéto zistenie môže nastať až po právoplatnosti pôvodného konania. V žalobe podrobne zdôvodnila a aj výpismi z účtov preukázala, kedy nadobudla vedomosť o dôvode konania, pričom z listinných dôkazov vyplýva, že sa tak stalo až dňa 26.02.2018, keďže až tento deň získala podklady, z ktorých bolo možné vyvodiť záver o danosti dôvodov na obnovu konania. Preto trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby začala plynúť najskôr 26.02.2018. Rovnako je nesprávny záver súdu o odmietnutí žaloby na obnovu konania ako zjavne nedôvodná, nakoľko v tejto súvislosti mal súd vykonať dokazovanie a až na základe vykonaného dokazovania so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami môže súd takýmto spôsobom de facto meritórne dospieť k záveru o nespôsobilosti tvrdených dôvodov na obnovu konania. Súd nemôže vec meritórne posúdiť bez vykonaného dokazovania a odmietnuť žalobu s odkazom na zjavnú nedôvodnosť žaloby, ak žalobcom tvrdené dôvody spadali
pod niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania a súd posudzoval ich obsah. V žalobe objasnila prekážky toho, prečo nemohla uplatniť tvrdenia a dôkazy v pôvodnom konaní. Vôbec súd nevyhodnotil ňou navrhnuté dôkazy. Okrem iných poukazovala aj na prebiehajúce trestné konanie, ktoré v čase pôvodného konania nebolo vedené, a teda je zrejmé, že ani úpadca nemohol takýto dôkaz v pôvodnom konaní uplatniť. Ako nesprávny sa javí aj výrok o náhrade trov konania, keď tento bol odôvodnený tým, že žalovaní mali vo veci plný úspech. Pokiaľ však súd odmieta žalobu, takúto žalobu ani nedoručuje ostatným subjektom na vyjadrenie. Keďže žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im žalobu nedoručoval, nemohlo im vzniknúť ani právo na náhradu trov konania. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie.
8. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. c/, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým odmietol žalobu na obnovu konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania s poukazom na ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
10. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento žalobu na obnovu konania odmietol jednak z dôvodu, že bola podaná po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty a z dôvodu, že žaloba bola zjavne nedôvodná.
11. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
12. V danom prípade bolo podľa súdu prvej inštancie relevantné, že žalobou na obnovu konania napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 4C/118/2016-77 zo dňa 20.09.2017 nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2017. Nepochybne uvedený dátum bol určujúci pre plynutie objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Pre plynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty však boli podstatné dôvody obnovy konania vymedzené žalobkyňou a čas, kedy sa žalobkyňa o tvrdenom dôvode obnovy dozvedela alebo čas, odkedy ho mohla uplatniť (§ 403 ods. 1 CSP). K tomu odvolací súd uvádza, že podstatou subjektívnosti lehoty je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od subjektívneho momentu, t.j. od momentu, kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne vnímal určitú skutočnosť vonkajšieho sveta. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval aj pre začatie plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania za určujúci dátum nadobudnutia právoplatnosti žalobou na obnovu konania napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne v bode 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje, že správca konkurznej podstaty vstupuje v celom rozsahu do právneho postavenia úpadcu, v dôsledku čoho správcovi plynú zákonné lehoty rovnako ako úpadcovi, teda mu neplynú nové lehoty, či už hmotno- právne alebo procesné. Tak úpadca, ako aj žalobkyňa ako správca konkurznej podstaty úpadcu, sa mohli dozvedieť o dôvode obnovy už dňom doručenia napadnutého rozsudku. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania však môže plynúť iba v rámci objektívnej lehoty, preto začína plynúť najskôr dňom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené 3-mesačná subjektívna lehota uplynula 07.02.2018, žaloba na obnovu konania bola podaná dňa 09.04.2018. Tvrdenia žalobkyne, že o dôvode na obnovu konania sa dozvedela až nazretím do pôvodného spisu a doručením listinných dôkazov - výpisov z účtu úpadcu dňa 26.02.2018, neobstojí, nakoľko ide o dôkazy, ktoré existovali už počas pôvodného konania a úpadca tieto dôkazy mohol použiť už v pôvodnom konaní. Že úpadca tieto dôkazy nepoužil v pôvodnom konaní, a správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu začal zisťovať predmetné dôkazy, nemôžu odôvodňovať začiatok plynutia novej trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. V žalobe na povolenie obnovy konania nie je náležite tvrdené a preukázané, že úpadca ich nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny. Ako vlastník účtu v banke mal možnosť predložiť výpisy z účtu z rozhodného obdobia o poskytnutí tvrdenej pôžičky a argumentovať skutočnosťami, ktorými správca konkurznej podstaty odôvodňuje žalobu na povolenie
obnovy konania. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, a na jej uplatnenie musia existovať osobitné dôvody.
13. Ak by aj neboli splnené podmienky na odmietnutie žaloby z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty, odvolací súd sa stotožnil aj s druhým dôvodom odmietnutia žaloby na obnovu konania, a to s poukazom na § 413 ods. 1 písm. e/ CSP, že žaloba bola zjavne nedôvodná. Z obsahu tejto žaloby vyplýva, že žalobkyňa namieta právne posúdenie v pôvodnom konaní, a to ohľadne zmluvy o pôžičke, ktoré mohlo byť uplatnené iba v rámci riadnych opravných prostriedkov zúčastnených strán tohto pôvodného konania. Dôkazy predložené k žalobe o obnovu konania (výpisy z účtu úpadcu) existovali v čase pôvodného konania, avšak nebolo preukázané, že úpadca (za ktorého koná správca konkurznej podstaty nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, t.j. 8.11.2017) ich nemohol bez svojej viny použiť už v pôvodnom konaní na svoju obranu. Ako vlastník účtu v banke mal prístup k výpisom z účtu a neboli tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by mu v tom bránili. Tvrdenie v žalobe, že pôvodné konanie voči žalovanému v rade 2/ prebiehalo v čase, keď mal v prvom rade záujem na zachovaní pokračovania podnikateľskej činnosti a aktívne sa bránil proti návrhom veriteľov na vyhlásenie konkurzu, z ktorého dôvodu v pôvodnom konaní neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany neobstojí. Práve naopak sa mal snažiť preukázať, že uplatňovaná pohľadávka v pôvodnom konaní neexistuje, aby nemal ďalšieho veriteľa a takto ďalší dôvod na vyhlásenie konkurzu. Rovnako je neopodstatnená námietka, že úpadca sa o rozsudku nedozvedel, keď tento mu bol doručený fikciou do jeho elektronickej schránky v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a ustanovení zák.č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e- Governmente).
14. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie tak mohol vykonať až po vykonaní dokazovania, odvolací súd poukazuje na to, že súd v zmysle § 413 CSP je oprávnený v taxatívne určených prípadoch ešte pred tým, ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť uznesením. Teda Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby už na prvý pohľad zjavne vyplýva, že je nedôvodná, t.j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP. Všetky namietané skutočnosti žalobkyňou (neplatnosť zmluvy o pôžičke, neposkytnutie pôžičky úpadcovi na základe výpisov z jeho účtov, namietanie výšky zmluvnej pokuty, výška úroku z omeškania) boli známe už v pôvodnom konaní a úpadca ich mohol bez ďalšieho v tomto pôvodnom konaní uplatniť. Žalobkyňa sa ich nemôže úspešne dovolávať v rámci návrhu na obnovu konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku.
15. Napokon žalobkyňa v odvolaní namietala, že v žalobe poukazovala aj na prebiehajúce trestné konanie, ktoré v čase pôvodného konania nebolo vedené, a teda je zrejmé, že ani úpadca nemohol takýto dôkaz v pôvodnom konaní uplatniť a ide tu o zákonný dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a/ CSP. Zo žaloby na obnovu konania vyplýva, že správca nadobudol presvedčenie, že v danom prípade konanie štatutárneho orgánu úpadcu odporuje zákonnej povinnosti konania s odbornou starostlivosťou a jeho konanie sa javí ako napĺňajúce znaky trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného konania, z ktorého dôvodu podal trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté konanie na OR PZ Žilina ČVS: ORP-176/3-VYS-ZA-2018, ktoré bolo postúpené na KR PZ v Žiline a doposiaľ nebolo skončené. V tejto súvislosti je nutné poukázať, že neexistuje tu ešte právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní, ktoré by mohlo zakladať tvrdený dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. c/ CSP. V prípade, že by k tomu došlo, v zmysle § 404 CSP stranám sporu vznikne nová subjektívna lehota na podanie žaloby na povolenie obnovy konania, a to aj po uplynutí objektívnej lehoty.
15. Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na to, že zo spisu nevyplýva, že by týmto nejaké trovy konania vznikli. Žalovaným v rade 1/ a 2/ žaloba na povolenie obnovy konania nebola doposiaľ doručovaná, nemali vedomosť o tomto konaní, vo veci nepodali žiadne písomné vyjadrenie, teda ani si neuplatnili náhradu trov konania a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli. Preto v súlade s článkom 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu, je vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa im nárok na náhradu trov konania neprizná.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd rovnako ako aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, a to s poukazom na procesnú ekonómiu v súlade s článkom 17 Základných princípov CSP. Žalovaným v rade 1/ a 2/ bolo doručené odvolanie žalobkyne na vyjadrenie, avšak ani jeden z nich nepodal vyjadrenie k predmetnému odvolaniu, trovy konania si neuplatnili a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by im v rámci odvolacieho konania nejaké trovy konania vznikli.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)