Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/137/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne O. M., X.. F., E.. XX.X.XXXX, I. I. XXXX/XX, G., proti žalovanému O. M., E.. XX.X.XXXX, I. I. XXXX/XX, G., zastúpenému JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 6C/42/2010 - 536 zo dňa 13.6.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci a nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci vrátane motorového vozidla uvedené vo výroku napadnutého rozsudku s tým, že žalobkyni uložil povinnosť uhradiť žalovanému finančnú náhradu na vyrovnanie podielu z BSM vo výške 48.616,22 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobkyňu a žalovaného k povinnosti uhradiť trovy štátu, každý z nich po 108,74 eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v súvislosti s určením, ktoré z hnuteľných vecí patria do bezpodielového spoluvlastníctva, a tieto aj rozdelil medzi strany sporu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že do predmetu BSM patria aj nehnuteľnosti a to rodinný dom č. XXXX, postavený na parcele KN XXXX, zapísaný na LV č. XXXX kat. územie G., vrátane skladu postaveného na tejto parcele, plotov a vonkajších úprav. Tiež do predmetu BSM patrí aj parcela KN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 644 m2, zapísaná na LV č. XXXX kat. územie G.. Keďže sa strany sporu nedohodli na hodnote týchto nehnuteľností, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ohodnotenia nehnuteľností U.. O. D.. Ten vypracoval znalecký posudok a určil hodnotu nehnuteľností vo výške 96.776,37 eur, ktorú súd zaokrúhlil na sumu 96.776 eur. Ide o hodnotu rodinného domu, skladu, plotov, vonkajších úprav a parcely. Strany sporu akceptovali hodnotu nehnuteľností tak, ako ich stanovil znalec v znaleckom posudku a voči takejto cene nemali žiadne výhrady. Žalobkyňa od začiatku sporu žiadala, aby jej nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva, pretože v tomto dome býva a chcela si ho ponechať. Až na poslednom pojednávaní sa žalobkyňa vyjadrila tak, že nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby uhradila žalovanému finančnú náhradu za jeho podiel v nehnuteľnostiach a navrhovala, aby strany sporu previedli tieto nehnuteľnosti na deti s tým, že by neboli predmetom vyporiadania. S takýmto návrhom žalovaný nesúhlasil, rovnako nesúhlasil s tým, aby mu nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Poukázal na to, že žalobkyňa počas celého trvania sporu prezentovala taký postoj, že si nehnuteľnosti nechá, prostredníctvom syna zabezpečí finančné prostriedky a žalovaného vyplatí. Žalovaný uviedol, že do sporného domu nemá prístup, nemôže zabezpečiť jeho odpredaj a podľa jeho názoru nie je reálna ani situácia, aby so žalobkyňou spoločne tento dom predali a rozdelili si finančné prostriedky. Preto navrhol, aby dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinná vyplatiť mu finančnú náhradu. Súd prikázal nehnuteľnosti patriace do BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa počas celého trvania sporu žiadala, aby jej tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva, tieto nehnuteľnosti od rozvodu manželstva užíva a v dome trvalo žije. Žalobkyňou prezentovaný názor, že nemá dostatok finančných prostriedkov na výplatu finančnej náhrady žalovanému, nič nezmenil na rozhodnutí súdu, pretože finančná situácia žalobkyne sa od začiatku sporu nezmenila. Žalobkyňa počas celého trvania sporu žiadala prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, hoci nemala dostatok finančných prostriedkov na výplatu podielu žalovaného. Okolnosťou pre ktorú súd prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne je aj to, že žalobkyňa v dome býva a ak by nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, ten by mal sťaženú situáciu pri predaji nehnuteľností, vzhľadom na trvalé bydlisko žalobkyne v dome. Účelné bolo prikázať tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že ak nezabezpečí dostatok finančných prostriedkov na výplatu žalovaného, bude zrejme nasledovať ich odpredaj. Keďže žalobkyňa nehnuteľnosti užíva, bude môcť jednoduchšie zabezpečiť ich predaj. V zmysle horecitovaných právnych predpisov súd uzatvoril, ktoré veci patria do BSM strán sporu, vylúčil veci slúžiace výkonu povolania žalovaného a vykonal vyporiadanie tak, že podiely obidvoch manželov sú rovnaké. Hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva toho kto ich užíva, resp. kto ich užíval v čase zániku BSM a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Celková hodnota majetku patriaceho do BSM je 99.099,81 eur (hnuteľné veci prikázané žalobkyni 1.390,13 eur, nehnuteľnosti prikázané žalobkyni 96.776 eur a hnuteľné veci prikázané žalovanému 933,68 eur). Podľa horeuvedených zásad vyporiadania boli do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázané hnuteľné veci a nehnuteľnosti v celkovej hodnote 98.166,13 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané hnuteľné veci v hodnote 933,68 eur. Keďže podiely oboch strán sporu majú byť rovnaké, zaviazal súd žalobkyňu, aby na vyrovnanie podielov z BSM vyplatila žalovanému sumu 48.616,22 eur. Pri takomto vyporiadaní nadobudne žalovaný hnuteľné veci 933,68 eur a finančnú náhradu 48.616,22 eur, teda spolu 49.549,90 eur. Žalobkyňa nadobudne majetok v celkovej hodnote 98.166,13 eur a ak z takejto hodnoty vyplatí žalovanému 48.616,22 eur, zostane jej majetok v hodnote 49.549,91 eur. Teda hodnota majetku prikázaná do výlučného vlastníctva strán sporu bude rovnaká.

3. Súd prvej inštancie v súvislosti so spornosťou, či byt č. XX má patriť do BSM, poukázal na to, že žalovaný predložil do konania zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu, na ul. P. XXXX v G. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku, z ktorej súd mal za preukázané, že zmluva bola uzatvorená dňa 17.5.2007 a vklad do katastra bol povolený dňa 20.7.2007. Keďže manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené dňa 23.4.2007, žalovaný preukázal, že horecitovaný byt bol nadobudnutý až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode a preto netvorí predmet BSM. Teda súd tento nehnuteľný majetok nepojal do vyporiadávania BSM strán sporu.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a o trovách štátu podľa § 259 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby súd rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania v prospech žalovaného, a aby žalovaná bola zaviazaná k náhrade trov štátu. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na zásadu úspešnosti upravenú v ust. § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok vo výroku o prikázaní veci do výlučného vlastníctva žalovaného a vo výroku o povinnosti vyplatiť finančné vyrovnanie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľka v odvolaní okrem iného namietala, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal, resp. sa vôbec nevysporiadal s otázkou, z akých finančných prostriedkov si žalovaný kúpil predmetný byt, či tieto patrili do BSM strán, teda mali byť predmetom vyporiadania. V tejto súvislosti poukázala na to, že navrhla zabezpečiť dôkaz, výpis z účtu žalovaného za obdobie, kedy došlo k zániku manželstva a kedy došlo ku kúpe predmetného bytu, avšak súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal a zároveň sa v rozsudku nevysporiadal s tým, prečo daný dôkaz nevykonal a prečo sa nezaoberal skutkovými tvrdeniami žalobkyne. V prípade, ak by prvoinštančný súd sa zaoberal skutkovými tvrdeniami žalobkyne a vykonal ňou navrhované dôkazy, malo by to nepochybne vplyv na určenie výšky finančného vyrovnania, ktorý má žalobkyňa žalovanému titulom vyporiadania BSM zaplatiť. Zároveň odvolateľka poukázala na to, že ak sa zistí, že žalovaný mal na účte ku dňu zániku BSM finančné prostriedky, ktoré by prevyšovali sumu použitú na kúpu bytu v súlade s ust. § 143 Občianskeho zákonníka, žiada o vyporiadanie všetkých finančných prostriedkov na účtoch žalovaného, teda aj tých, ktoré by prevyšovali sumu použitú na kúpu bytu žalovaným. Odvolateľka ďalej považuje výšku vyrovnacieho podielu určeného prvoinštančným súdom za nesprávnu a neprimerane vysokú. Zároveň považuje za neprimerane krátku lehotu na zaplatenie finančného vyrovnania, ktorú jej súd určil, a to len 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V ďalšom namietala nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť napadnutého rozsudku.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že byt kúpil za cenu 113,36 eur, a že tento vyplatil zo svojej mesačnej výplaty, ktorá v tom čase bola niekoľkonásobne vyššia, ako cena bytu, takže nemal problém z týchto prostriedkov úhradu previesť. Poukázal na to, že nesúhlasí s namietanou zásluhovosťou na nadobudnutí spoločného majetku, pričom žalovaný rodinný dom, ktorý je predmetom vyporiadania, na 80 % postavil, dá sa povedať vlastnými rukami, a navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny odvolací súd potvrdil. Keďže jednotlivé výroky napadaného rozsudku na seba nadväzujú, zrušenie prvoinštančného rozsudku v napadnutých častiach ani nie je možné. Zároveň žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania.

8. Žalobkyňa k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že aplikácia ust. § 255 ods. 2 je správna s poukazom na stanovisko R42/1972 a navrhla rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379 a nasl. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Predmetná právna vec je o vyporiadaní BSM manželov a dané konanie je typické tým, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, je však povinný zisťovať, čo do BSM manželov patrí a vyporiadanie sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do BSM manželov, a ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku.

12. V danej veci je nepochybné, že žalobkyňa svojim podaním zo dňa 20.1.2015 (č.l. 405 spisu) okrem iného navrhla, aby súd zistil stav účtu odporcu vedeného v Tatrabanke v stave ku dňu rozvodu manželstva s tým, že do BSM patria aj finančné prostriedky, ktoré nadobudol odporca za trvania manželstva a má za to, že nejde o zanedbateľnú čiastku, nakoľko z týchto finančných prostriedkov si odporca po rozvode zakúpil byt. Na tento návrh zo strany žalobkyne súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval, nerozhodol o tom, že tento dôkaz nevykoná a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s návrhom na vykonanie uvedeného dôkazu žiadnym spôsobom nevysporiadal.

13. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

14. Ušlo pozornosti súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade sa s veľkou pravdepodobnosťou jedná o byt družstevný, dôležitým bude preto zistenie, či stranám sporu vzniklo spoločné členstvo v družstve a potom z tohto zistenia vyvodí záver v súlade s aplikačnou praxou. Rozsudok aj odôvodní tak, aby rozhodnutie bolo presvedčivým, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

15. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené stranám sporu, aby uskutočnili jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

16. Po vrátení veci súd prvej inštancie zistí všetky okolnosti týkajúce sa kúpy bytu zo strany žalovaného po rozvode manželstva, teda zistí aj okolnosti, či žalovaný bol pred kúpou bytu členom družstva, pretože podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2007 takáto okolnosť sa javí ako pravdepodobná aj s poukazom na jeho vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne z č.l. 563 spisu. Súd prvej inštancie zabezpečí a preverí účet v banke v zmysle návrhu žalobkyne z č.l. 405 spisu.

17. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .