Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-55-2018.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/55/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanej E.. T.. D. U., E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej E.. Bc. D. U., E. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19.04.2018, sp.zn. 3T 29/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27.09.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovanej E.. T.. D. U., E. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná E.. T.. D. U., E. (ďalej len „obžalovaná“) uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: dňa 26.09.2011 v čase o 15.50 h viedla tmavomodré motorové vozidlo zn. Hyundai Tuscon s evidenčným číslom TO-XXXBC po ceste číslo II/564 v smere od mesta Q. na mesto A. v okrese A., pri predchádzaní pred ňou jazdiace vozidlá v križovatke cesty II/564 a komunikácie vedúcej k obci U. P., v kilometri 5,1 cesty II/564 sa plne nevenovala riadeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, keď v ľavom jazdnom pruhu z pohľadu jej jazdy narazila prednou časťou vozidla U. do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla modrej farby zn. H. XXX, evidenčné číslo LV-XXXCJ, ktoré viedol Q. H. a ktorý s vozidlom odbáčal doľava na komunikáciu vedúcu do obce U. P., čím porušila ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c/, § 15 odsek 5 písmeno g/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom po náraze došlo k odhodeniu vozidla H. mimo cestu vľavo do priekopy, kde sa prevrátilo na strechu a ostalo stáť a vozidlo U. vyšlo mimo cestu vľavo na trávnatú plochu, kde zostalo stáť na kolesách, pričom pri dopravnej nehode došlo k zraneniam vodiča vozidla H., Q. H., ktorý utrpel zranenia, polytraumu, a to pomliaždenie mozgu, krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú, zlomeninu lebečnej klenby, zlomeninu lebečnej spodiny, zlomeninu nosovej kosti, tržnú ranu záhlavia, pomliaždenie pľúc, zlomeninu IX. rebra vľavo, naštiepenie VI. rebra vľavo a pomliaždenie pravého predkolenia, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní minimálne 12 týždňov, pričom došlo aj k poškodeniu životne dôležitého orgánu a to mozgu a pľúc, ako aj k dlhšie trvajúcej poruche jeho zdravia a taktiež došlo aj k zraneniu spolujazdca vo vozidle H., T. E., ktorý utrpel otvorenú ranu vlasatej časti hlavy v parietálnej oblasti vpravo, oderku v nadkľúčnej oblasti vpravo s dobou liečenia do 7 dní bez práceneschopnosti.
Za to jej bol podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno j/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody dvanásť mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložený a § 50 odsek 1 Trestného zákona bola určená skúšobná doba 1 rok. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona jej bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 18 mesiacov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku boli poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave, UNION zdravotná poisťovňa so sídlom v Bratislave a O.. D. C. - J. s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej pätnásťdňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu tým, že vytkla súdu I. stupňa, že nerešpektoval ustanovenie § 2 odsek 10, 12 Trestného poriadku, pričom zvýraznila, že súd I. stupňa nepreukázal okolnosti spáchania skutku, najmä nedostatky v dopravnom značení, nevysporiadal sa s jej obhajobou. V písomných dôvodoch odvolania popísala svoj spôsob jazdy a správanie sa po dopravnej nehode a obsah svojich výpovedí, zaoberala sa v písomných dôvodoch svojho odvolania brzdnou stopou č. 1 a dôvodmi, pre ktoré nemôže byť táto brzdná stopa od jej vozidla. V ďalšom vyhodnocovala výpovede svedkov, a to svedka H., svedka U. a poukázala na porušenie ustanovenia § 15 odsek 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, svedkom H. a jeho nesprávny spôsob odbočovania a navyše na skutočnosť, že tento bol zdravotne nespôsobilý na vedenie motorového vozidla a tým porušil aj ustanovenie § 4 odsek 2 písmeno e/ tohto zákona. Vytkla súdu I. stupňa, že nevykonal navrhované dokazovanie či reklamné zariadenie, ktoré sa nachádzalo pri ceste II/564 bolo povolené a či toto reklamné zariadenie bránilo vodičom idúcim po tejto ceste v smere do A. vo výhľade na odbočku do U. P.. Poukázala na znalecký posudok znalca Ing. Miloša Součka z 31.10.2012 a vytkla nezadokumentovanie zvislého dopravného značenia zo strany polície a nesprávnosť vodorovného dopravného značenia v daných miestach a príslušného zvislého dopravného značenia. Poukázala na skutočnosť, že žiadnu dopravnú značku pred križovatkou nevidela a keby tam aj bola, nemohla by ju vidieť, lebo by túto značku míňala v čase, keď by jej výhľad na ňu zakrývalo veľké biele dodávkové vozidlo, ktoré v tom čase predbiehala. Podľa záverov tohto znaleckého posudku by nemala náležité informácie, že sa blíži ku križovatke, že sa v nej nachádza a teda z jej pohľadu mohla v danom úseku predbiehať. V ďalšej časti odvolania rozviedla závery vyplývajúce zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, z ktorého vyplýva, že sa dá relatívne veľmi presne technicky popísať priebeh nehodového deja len od okamihu zrážky vozidiel do ich konečných polôh po nehode, avšak priebeh pred zrážkou sú len domnienky a hypotézy vedúce v rámci riešení k nekonečnému množstvu možných, teda technicky prijateľných priebehov tejto časti nehodového deja. Jednoznačne a nespochybniteľne tento znalecký posudok však nevyriešil skutočný priebeh nehodového deja, pretože to v tomto prípade nie je technicky možné. Za takéhoto stavu je posúdenie skutočného priebehu nehodového deja otázkou právnou, avšak je nepochybné, že skutočný priebeh nehodového deja sa v tomto posudzovanom prípade jednoznačne zistiť nedá. Zdôraznila, že sa preukázali hrubé nedostatky v aktuálnom dopravnom značení celého úseku cesty i samotnej križovatky v čase dopravnej nehody, ktoré mali na vznik dopravnej nehody a možnosti obžalovanej zabrániť v dopravnej nehode rozhodujúci vplyv. Poukázala na skutočnosť, že obhajoba navrhla vykonanie dôkazu a to výsluchu svedka, vodiča bielej dodávky, ktoré vozidlo obžalovaná predchádzala ako prvé, polícia však totožnosť tohto svedka nezistila a keďže neexistuje dôkaz proti obžalovanej a nie je možné vykonať ďalší dôkaz, neostáva nič iné, len obžalovanú spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaná svojim konaním neporušila ustanovenie § 15 odsek 5 písmeno g/ zákona 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a ani neporušila žiadnu dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, ktorú ako porušenie dôležitej povinnosti posudzuje ustálená judikatúra. Navrhla ju oslobodiť spod obžaloby alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, s nariadením, aby súd I. stupňa doplnil dokazovanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Leviciach (ďalej len „prokurátor“), v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý, skutkové zistenia súdu I. stupňa za správne a úplné vychádzajúce z vykonaného dokazovania a dôvody odvolania obžalovanej považuje za neodôvodnené, pretože neberú do úvahy výsledky dokazovania.
Na verejné zasadnutie, o termíne ktorého bola obžalovaná riadne a včas upovedomená, sa táto nedostavila, písomným podaním z 17.09.2018 požiadala o vykonanie verejného zasadnutia v jej neprítomnosti a krajský súd preto za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí nad rámec písomných dôvodov odvolania obžalovanej uviedol, že zo znaleckého posudku USI v Žiline vyplýva množstvo technicky prijateľných variant priebehu nehodového deja. Poukázal na odpoveď USI a to na otázku č. 3 v znaleckom posudku s tým, že pri variante A vychádzal znalec z predpokladu, že vodička pred zrážkou brzdila a v prípade variantu B, že nebrzdila. V odpovedi na otázku č. 2 znalecký ústav konštatuje, že z analýzy sa nedá jednoznačne určiť, či vodička pred zrážkou brzdila alebo nebrzdila. Podľa jeho názoru, pri výsluchu znalec povedal, že toto sú len dva hraničné varianty, medzi ktorými pripustil nekonečné množstvo iných technicky
prijateľných variantov, pričom každý z technicky možných prijateľných variantov vždy závisí od toho, či vodička brzdila alebo nebrzdila. Každé ďalšie riešenie je len teoretické, pretože USI nevedel odpovedať na túto otázku. Uviedol, že znalecký posudok Ing. Součeka potvrdil, že z pohľadu obžalovanej táto predbiehať mohla. Následne podľa tohto znaleckého posudku bolo upravené dopravné značenie daného úseku, ktoré pokiaľ by bolo takto vyhotovené v čase dopravnej nehody, tak by všetci zúčastnení mali dostatok informácií. Príčiny dopravnej nehody sa jednoznačne technicky objasniť nedajú. Jediné, čo sa vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázalo, bolo to, že dopravné značenie je nejasné, nejednoznačné a až zavádzajúce a dané bolo v priamej príčinnej súvislosti so zrážkou vozidla. Navrhol rozhodnúť o oslobodení obžalovanej spod obžaloby a to aj z dôvodov, že nehodový dej je vysoko stresujúca situácia a je preto vysvetliteľné, že sa obžalovaná nevedela jednoznačne vyjadriť, či pred zrážkou brzdila alebo nie.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pripája k vyjadreniu prokurátora k dôvodom odvolania obžalovanej, navrhnutý rozsudok považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, zavinenie obžalovanie považuje za dostatočne preukázané a trest uložený súdom I. stupňa za primeraný. Navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s tvrdeniami obžalovanej a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania obžalovanej v otázke viny, právnej kvalifikácie a pri ukladaní trestu.
Okresný súd, v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy na zistenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom tak dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovanej a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Po vykonanom dokazovaní, tak v prípravnom konaní, ako aj na súde I. stupňa, nevznikli žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a že tento skutok spáchala obžalovaná. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovanej a k jeho úvahám ešte dopĺňa, že sa, stotožňuje s jeho záverom, aj keď tento nebol jednoznačne vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku, že poškodený svojím odbočovacím manévrom nevytvoril obžalovanej prekážku náhlu a ani prekážku neočakávanú. Obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že o skutočnosti, že vozidlo poškodeného, dávalo svetelné znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a súčasne začalo odbočovať vľavo, následne sa vrátilo zo stredu vozovky späť do pravého jazdného pruhu a zaradil sa tesne pred jej motorové vozidlo, vedela a uviedla, že vodič náhle zmenil smer jazdy. Z
výpovede svedka U. však vyplýva, že motorové vozidlo poškodeného bolo zaradené pred jeho vozidlo, nie pred vozidlo obžalovanej a vozidlo obžalovanej registroval pri predbiehaní aj jeho motorového vozidla, pričom sa pred jeho vozidlo nezaradilo a nie je pravdou, že by vodič vozidla, ktoré bolo pred ním (vozidlo poškodeného) sa následne po odbočení doľava opätovne zaradilo do pravého jazdného pruhu. Obžalovaná navyše vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2014 uviedla, že nechcela predbiehať celú kolónu, iba biele auto, ale autá pred ňou začali spomaľovať. Zavinenie obžalovanej je možné navyše vyvodiť bez dôvodných pochybností zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (ďalej len posudok ústavu), ktorý dôkaz bol na hlavnom pojednávaní riadnym a zákonným spôsobom vykonaný. Zo záverov znaleckého posudku je preukázané, že v prípade tzv. variantu B, ktorý je pre obžalovanú priaznivejší, obžalovaná viedla vozidlo v čase zrážky v ľavom jazdnom pruhu a reagovala na situáciu cca 1 sekundu pred zrážkou a v tom čase mohla rozpoznať na základe polohy vozidla poškodeného, že vodič vykonáva odbočovanie vľavo, navyše je evidentné, že pred začiatkom odbočovania vozidla poškodeného, vozidlá spomaľovali, čo malo predstavovať pre obžalovanú ďalší technický signál o tom, že vodič tohto vozidla môže začínať vykonávať odbočovanie vľavo. Navyše obžalovaná vykonávala predchádzanie niekoľkých vozidiel v kolóne v rozpore s pravidlami cestnej premávky (navyše v situácii, keď cestu, po ktorej aktuálne jazdila nepoznala), pretože manéver predchádzania by neukončila pred hranicou križovatky a v mieste, kde to v zmysle pravidiel cestnej premávky nie je dovolené. K obrane obžalovanej a jej poukazovaním na závery znaleckého posudku Ing. Součeka, že v danom úseku cesty bolo nedostatočné dopravné značenie, ktoré by vodičov upozorňovalo na existenciu križovatky, krajský súd opätovne poukazuje na závery znaleckého posudku ústavu, zo záverov ktorého vyplýva, že v mieste, kde došlo k zrážke sa nachádza napojenie na cestu a ďalej vľavo sa dá identifikovať, že sa jedná o komunikáciu a aj s viditeľnosťou na dopravnú značku, ktorá sa nachádza na okraji cesty. Ak aj obžalovaná nevidela dopravnú značku, ktorá upozorňovala na križovatku a to po pravej strane vozovky v smere jej pohybu, pričom na túto skutočnosť obžalovaná poukazovala, potom na základe uvedených skutočností mohla rozpoznať, že sa pravdepodobne blíži ku križovatke a to aj napriek nedostatočnému vodorovnému dopravnému značeniu. Opätovne krajský súd zdôrazňuje, že hoci poškodený vykonával odbočovanie nesprávnym koridorom jazdy, ide o prvok nehodového deja, ktorý nevyvolal kolíznu situáciu, avšak ak by odbočoval správnym koridorom jazdy, došlo by k tesnému minutiu vozidla poškodeného a vozidla obžalovanej, avšak ani v tom prípade by obžalovaná neukončila predbiehací manéver pred hranicou križovatky. Vodič motorového vozidla H. však nevytvoril obžalovanej prekážku náhlu a neočakávanú, keď táto pri predchádzaní pred ňou jazdiacich vozidiel sa jednak plne nevenovala riadeniu vozidla, v dôsledku čoho nemala vedomosť o situácii v cestnej premávke z rozhľadových pomerov v smere jazdy, t.j, že sa nachádza v mieste, kde je križovatka, kde predchádzanie nie je dovolené z dôvodu, že predchádzala v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky a na túto skutočnosť ju neupozornila ani situácia v cestnej premávke, keď vozidlá pred ňou spomaľovali, z čoho mala pri dodržaní primeranej miery opatrnosti predpokladať, že sa môže blížiť ku križovatke, kde niektoré z vozidiel vykoná odbočovací manéver, navyše vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že počas toho ako predbiehala bielu dodávku, videla, že vozidlo značky H. bolo v strede vozovky a malo vyhodenú smerovku, že chcelo odbočovať doľava.
Súhrn dôkazov vykonaných v konaní vylučuje možnosť iného záveru. Týmto svojim konaním obžalovaná porušila zákon č. 8/2009 Z.z. v jeho ustanoveniach § 4 odsek 1 písmeno c/, § 15 odsek 5 písmeno g/, ktoré porušenia vo svojom súhrne možno považovať za porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona.
Úvahy súdu I. stupňa, ktoré viedli súd I. stupňa k príslušným skutkovým a právnym záverom, sú aj podľa názoru krajského súdu správne a logické. Aj krajský súd mal preto zavinenie obžalovanej jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané a preto neakceptoval jej odvolacie námietky.
Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovanej právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a to z dôvodov vyššie uvedených, pretože inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a spáchala tento čin závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona. V napadnutom rozsudku súd I. stupňa náležite odôvodnil tak skutkové zistenia, ako i právnu kvalifikáciu konania obžalovanej a krajský súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom, preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si v plnom rozsahu osvojil.
Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanej napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými v § 34 odsek 1 - 5 Trestného zákona a tresty uložené obžalovanej, preto aj krajský súd považoval za primerané a zodpovedajúce zákonu a preto krajský súd aj vo výroku o treste odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom I. stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom na následok spôsobný konaním obžalovanej a na mieru porušenia príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke, trest zákazu činnosti uložený obžalovanej riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu je primeraný a zodpovedajúci zákonu.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste odvolaním obžalovanej napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok.