Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-56-2018.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: O. družstvo Humenné, so sídlom v Humennom, na ulici Laboreckej č. 1896/58, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, so sídlom v Humennom, na ulici Laboreckej č. 1896/58, proti žalovanému: H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z. na ulici R. č. 8, právne zastúpenému X.. Bernardom Medárom, advokátom, so sídlom v Humennom, na ulici Dubovej č. 4, o zaplatenie sumy 5006,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28.11.2017 č. k. 11C/69/2015 - 238 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5006,79 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Konanie o vzájomnej žalobe zastavil. Žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Návrh na prerušenie konania zamietol.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa na ulici R. č. X v Z.. G. sa na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu stal užívateľom tohto bytu, pričom tento vzťah súd prvej inštancie považoval za vzťah nájomný. Nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.9.2008 a žalovaný od 1.10.2008 užíva družstevný byt bez právneho dôvodu.
3. Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.2015 dosiahla sumu 5.006,79 eur a bola vypočítaná na základe žalobcom predložených platobných výmerov.
4. Podľa ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. V zmysle komentára k tomuto ustanoveniu v prípade nájmu družstevných bytov platí naďalej princíp nákladového typu nájomného. Jeho výška sa určuje tak, aby nájomné krylo všetky náklady spojené s prevádzkou a správou družstevného bytového fondu. Pravidlá a spôsob stanovenia výšky nájomného sú upravené v stanovách.
5. Podľa článku 10 ods. 2 písm. c) stanov žalobcu je člen družstva povinný platiť nájomné za užívanie družstevného bytu a úhradu za plnenia poskytované s užívaním alebo zálohy na ne v termíne do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca. Pre družstevné byty platí zásada nákladového typu nájomného, aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového fondu a umorenie poskytnutého úveru. Výšku nájomného stanovuje predstavenstvo.
6. Predstavenstvo v zmysle článku 45 ods. 7 písm. d) stanov určuje výšku úhrady za užívanie bytu a za poskytované služby.
7. V zmysle článku 60 ods. 1 a ods. 3 stanov rezerva na údržbu a opravy bytového fondu sa tvorí pravidelnými príspevkami nájomcov a vlastníkov bytov vo výške určenej predstavenstvom družstva. Prostriedky rezervy na údržbu a opravy bytového fondu sa používajú na financovanie opráv, údržby a modernizácie, rekonštrukcie, prípadne na financovanie investícii v bytových domoch.
8. Žalobca uplatnil voči žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške určenej podľa mesačných predpisov úhrad v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami.
9. Žalovaný v období od 1.1.2013 do 31.1.2015 užíval byt vo vlastníctve žalobcu v plnom rozsahu bez právneho dôvodu, keďže došlo už v minulosti ku skončeniu nájomného vzťahu výpoveďou. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak považoval v celom rozsahu za opodstatnený a to aj pokiaľ ide o spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia.
10. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, v súvislosti s ňou sa poukázalo na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
11. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúci nákladom za služby poskytované žalovanému s užívaním bytu mohol žalobca uplatniť na súde až po zistení výšky skutočných nákladov pripadajúcich na jednotlivých užívateľov bytov, teda po uplynutí zúčtovacieho obdobia a vykonaní vyúčtovania. Žalobca ako správca bytového domu bol analogicky podľa ustanovenia § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov povinný predložiť žalovanému vyúčtovanie do 31.mája. Žaloba bola podaná dňa 13.2.2015 teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Námietka premlčania sa preto považovala za neopodstatnenú.
12. Žalobca preukázal oprávnenosť a opodstatnenosť nároku uplatneného v tomto konaní. Žalovaný napriek poskytnutej lehote na vyjadrenie k žalobe nerozporoval jednotlivé predpisy o výške úhrad, ale tvrdil, že ich neuznáva čo do základu. Takisto sa bránil tým, že by nemal prispievať do fondu úprav a opráv, s čím však nemožno súhlasiť, pretože v konaní bolo nesporne preukázané užívanie bytu v plnom rozsahu zo strany žalovaného bez právneho dôvodu a aj v súlade s princípmi spravodlivého rozhodnutia mal súd prvej inštancie za to, že nárok tak, ako bol uplatnený zo strany žalobcu voči žalovanému, je uplatnený v súlade so zákonom.
13. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
14. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 CSP.
15. Po začatí konania žalovaný podal vo veci vzájomnú žalobu, ktorú následne zobral späť. Pri rozhodovaní o trovách konania súvisiacich s podanou vzájomnou žalobou sa vychádzalo z ust. § 256 ods. 1 CSP.
16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie je svojvoľné a arbitrárne, nakoľko je nedostatočne odôvodnené. Žalobca nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k zmene nájomnej zmluvy na sumy žalobcom jednostranne zvýšene ohľadom nájomného a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Rovnako nešpecifikoval položkovite čo tvorí predmet bezdôvodného
obohatenia a preto je uplatnený nárok fiktívny a neopodstatnený. Tento údajný nárok žalobcu je premlčaný. Súd prvej inštancie bol povinný skúmať existenciu nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, keďže otázka nájomného vzťahu k bytu je esenciálnou otázkou. Žalobca mal predložiť nájomnú zmluvu, z ktorej by vyplývala povinnosť platiť pre žalovaného do fondu opráv a údržby bytového domu. V nájomnej zmluve to takto dojednané nebolo, a to ani pokiaľ ide o predpis mesačných úhrad. Ide o jednostranný právny úkon žalobcu a ak by mal podľa toho žalovaný platiť, tak by musel aj žalovaný odsúhlasiť tento mesačný predpis lebo je to zmena nájomnej zmluvy. Žalovaný nenamieta platnosť stanov bytového družstva a ani oprávnenie predstavenstva bytového družstva rozhodnúť o výške úhrad, ale má za to, že takáto úhrada musí byť odsúhlasená po vzájomnej dohode v nájomnej zmluve aj so žalovaným.
17. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej žalobca je vlastníkom družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa v Z. na ulici R. č. 8. Žalovaný tento byt nadobudol do užívania na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.11.1984.
21. Podľa ust. § 154 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania rozhodnutia a spísania zápisnice, rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.
22. V zmysle ust. § 155 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania rozhodnutia a spísania zápisnice, právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. O dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zo zápisnice.
23. Podľa obsahu zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu v čase uzavretia tejto dohody žalovaný žil so svojou manželkou v dôsledku čoho obom manželom v súlade s ust. § 175 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia a spísania zápisnice vzniklo právo spoločného užívania bytu. Následne sa toto právo spoločného užívania transformovalo na spoločný nájom ustanovením § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia sa právo spoločného užívania bytu zmenilo s účinnosťou od 1.1.1992 na spoločný nájom.
24. Rovnako je nepochybné, že z dôvodu neplnenia si povinností bola žalovanému a jeho manželke daná výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.9.2008 a žalovaný od 1.10.2008 užíva byt bez právneho dôvodu. Preto je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia daný.
25. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia je len spravodlivé a logické, aby táto vychádzala z výšky nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu pri riadnom priebehu udalostí, teda za situácie, ak by žalovaný mal so žalobcom riadne uzatvorenú zmluvu o nájme.
26. V tejto súvislosti je právne významne ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
27. Toto ustanovenie platí pre všetky nájmy bytov okrem nájmov družstevných bytov. Pre družstevné byty platí zásada takzvaného nákladového typu nájomného, aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového fondu. Pri družstevných bytoch platia na určenie nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu stanovy príslušného bytového družstva.
28. Zo stanov žalobcu vyplýva, že výšku nájomného a výšku úhrady za užívanie bytu a za poskytované služby určuje predstavenstvo družstva. Predstavenstvom družstva učená výška úhrad teda nemusí byť odsúhlasená po vzájomnej dohode v nájomnej zmluve. Navyše v prípade žalovaného takýto postup ani v teoretickej rovine nie je možný nakoľko predmetom konania nie je nárok vyplývajúci z nájomného vzťahu, ale nárok z bezdôvodného obohatenia upravený v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
29. Vo veci nie je možné sa stotožniť s argumentáciou poukazujúcou na svojvoľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, respektíve ústavne nekonformné, pretože pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa prvoinštančný súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces.
30. Náležitým spôsobom bola vyhodnotená i námietka premlčania vznesená žalovaným. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
31. Žalobcom predložené mesačné predpisy úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, z ktorých sa pri posudzovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzalo, nepreukazujú skutočnú výšku nákladov vzniknutých v súvislosti s užívaním bytu. Žalobca výšku týchto skutočných nákladov mohol zistiť až po uplynutí zúčtovacieho obdobia a vykonaní vyúčtovania. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v ust. § 8a ukladá žalobcovi ako správcovi povinnosť vykonať vyúčtovanie do 31.mája nasledujúceho roka. Vyúčtovanie za rok 2013 tak mohlo byť vykonané do 31.5.2014. Žaloba na súde bola podaná dňa 13.2.2015 a preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2013, či nasledujúce roky, premlčaný nie je.
32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
33. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).