Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49P/44/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci toho času už plnoletého: H. Š., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matky Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, G., a otca K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, Y., o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e vyživovacou povinnosť otca na toho času plnoletého H. Š., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 43,15 eur ( 1.300 SKK ) mesačne na sumu 200,- eur mesačne od 03.03.2015 do 31.10.2017 s tým, že počnúc dňom 01.11.2017 do budúcna súd ponecháva určené výživné 43,15 eur ( 1.300 SKK ), ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám toho času plnoletého H.. II. Zročné výživné na toho času plnoletého H. Š., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 03.03.2015 do 31.10.2017 vo výške 5.009,08 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 150,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého H. spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom október 2018. III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II , č. k. P/7/2003-18 zo dňa 16.06.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2CoP 36/03-25 zo dňa 26.08.2003 v časti výživného. IV. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a. V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 03.03.2015 sa matka domáha zvýšenia výživného na v tom čase maloletého H. zo sumy 1.300,-SKK na sumu 200,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od posledného určenia výživného sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa. V čase pôvodného rozhodnutia nastupoval syn do štvrtej triedy materskej školy, od 01.09.2014 začal navštevovať prvý ročník SOŠ informačných technológií v Bratislave. Výdavky na výchovu a výživu narástli okrem iného aj s ohľadom na to, že je aktívnym športovcom, navštevuje športový klub ŠKP v hádzanej. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol otec prepustený z výkonu väzby, v súčasnej dobe nemá žiadne informácie o tom kde žije a kde pracuje, ale už dlhodobo jej neprispieva na výživu syna. Matka uviedla, že je zamestnaná v W. K. ako špecialistka pre firemné poistenie. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére X., s ktorej otcom nežije v spoločnej domácnosti. Priemerné mesačné náklady na syna bez nákladov na bývanie matka v návrhu vyčíslila na 250,- eur za stravu a oblečenie, 50,- eur za stravu v škole, 15,- eur za pomôcky do školy, 35,- eur za tréningy, 50-100,- eur na zápasy spolu s vreckovým, 300,- eur ročne za výstroj a športové pomôcky a 350,- eur ročne na sústredenia.

2. Nakoľko v priebehu konania H. dovŕšil plnoletosť, písomným podaním sa na pojednávaní dňa 06.04.2018 pripojil k návrhu matky. Navrhol zvýšiť výživné na sumu 200,-eur od podania návrhu.

3. Otec sa svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 27.04.2015 vyjadril, že od roku 2012 je nezamestnaný, bez príjmu. Privyrábal si príležitostne na brigádach a aj keď sa snaží, stále si nedokázal nájsť prácu na trvalý pracovný pomer. Uviedol, že sa nevyhýba plateniu výživného. Nie je pravda ako uvádza matka, že na syna neprispieva, od roku 2012 platí sporadicky, ale snaží sa. Do roku 2012 platil bez problémov a to viac ako mu stanovil súd v roku 2003. Matke dával aj peniaze v hotovosti a to v roku 2014 pretože ho telefonicky informovala, že jej bankový účet bol zablokovaný exekútorom. Uviedol, že v jeho situácii si nemôže dovoliť platiť výživné vyššie ako mu stanovil súd v roku 2003.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, plnoletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. P 7/03-18 28/03 zo dňa 16.06.2003 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2CoP 36/03-25 zo dňa 26.08.2003, rodným listom dieťaťa, potvrdením o návšteve školy dieťaťa, dokladmi založenými matkou a otcom, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. P 7/03-18 28/03 zo dňa 16.06.2003 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2CoP 36/03-25 zo dňa 26.08.2003, právoplatným dňa 23.10.2003, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého H. zo sumy 500,- Sk na 1.300,- Sk mesačne, od 01.08.2002. Zročné výživné ku dňu 31.05.2003 v sume 5.200,- Sk (vyčíslené po započítaní plnenia 2.000,- Sk) súd povolil otcovi splácať v 500,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným, od júna 2003, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, do rúk matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok.

6. Matka v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že žiada o zvýšenie výživného zo sumy 43,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Nemá vedomosť o tom, že by otec pracoval v zahraničí, hoci to spočiatku tvrdil. Bolo voči nemu začaté trestné stíhanie pre neplatenie výživného. K nákladom, ktoré hradila synovi patrí poplatok za ZRPŠ vo výške 60,- eur ročne, električenka za 35,- eur na tri mesiace okrem toho mu platila mobil. Syn sa venoval hádzanej, s čím mala zvýšené výdavky, mesačné poplatky za tréningy platila 35,- eur, okrem toho mala výdavky na zápasy, výstroj, pomôcky a sústredenia. Syn jej však povedal, že nebude chodiť na hádzanú pretože chce brigádovať, aby si privyrobil nejaké peniaze. Spočiatku bývala v 4 izbovom byte spolu s H. a maloletou dcérou X., na byt čerpala úver, kde mesačná splátka bola 400,- eur, mala ešte ďalšie pôžičky v celkovej výške 400,- eur mesačne, pôžičky boli čerpané na zaplatenie nedoplatku nájomného a nedoplatku úveru. Na dcéru poberá výživné vo výške 100,- eur mesačne, na základe dohody s jej otcom. Okrem bytu a auta značky V. U., V..I.. XXXX, nevlastní žiaden iný majetok väčšej hodnoty. V roku 2018 platila mesačné poplatky 350,- eur za hypotéku, 245,- eur za byt, 5,- eur za plyn, 30,- eur za elektriku, 40,- eur za internet a televíziu. V priebehu konania sa zmenilo miesto jej bydliska. V súčasnosti žije spolu so synom a dcérou v podnájme v X., kde platia nájom cca. 700,- eur. Pôvodnú hypotéku 350,- eur už neplatí, bola už splatená. Byt na G. W. predala za 106.000,- eur, splatila z neho hypotéku 60.000,- eur, zo sumy ktorá jej zostala si za 8.000,- eur kúpila nové auto, ktoré potrebuje pre svoju prácu. Matka spočiatku pracovala ako živnostníčka - poisťovací agent, jej mesačný príjem sa pohyboval od 600,- do 1000,- eur, uviedla, že nejde o čistý príjem, z toho ešte odvádza odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Okrem toho si našla aj ďalšiu prácu v K., kde zarobí okolo 300,- eur mesačne. Matkin priemerný mesačný čistý príjem sa v priebehu konania nezmenil aj v roku 2018 bol vo výške cca 900,- eur mesačne. Matka uviedla, že otec na výživu dieťaťa od podania návrhu vôbec neprispieva, dlh na výživnom má okolo 1.800,- eur, so synom sa nestretáva, vôbec ho nekontaktuje, nekupuje mu žiadne darčeky a to ani na sviatky. Náklady na syna sú primerané jeho veku, štúdium na škole si celé hradí zo zárobku on, všetky ostatné náklady mu hradí ona. Zabezpečuje mu bývanie, oblečenie cca. 50,- eur mesačne, stravu za 80,- eur mesačne. Poukázala na skutočnosť, že otec svojim konaním predlžuje súdne konanie, do spisu nedoložil žiaden doklad preukazujúci uzatvorenie pracovnej zmluvy, nájomnej zmluvy, žiaden doklad, že pracuje v zahraničí. Sú voči nemu vedené dve trestné konania, jedno na tunajšom súde, druhé na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pre zločin podvodu, otec sa pojednávaniu v tejto veci vyhýba.

7. Toho času už plnoletý H. sa v konaní pred súdom vyjadril, že vzhľadom na to, že v konaní dovŕšil vek 18 rokov, pripája sa k návrhu matky a žiada, aby súd zvýšil výživné na sumu 200,- eur a to od podania návrhu. V súčasnosti študuje externe na Gymnázium Kremnická, je v 3.ročníku. V septembri 2017 prestúpil na túto školu zo SOŠ - informačných technológii, lebo tam nezvládal učenie. Popri externom štúdiu aj pracuje v security službe ako SBS-kár. Privyrobí si tam cca. 500,- eur netto mesačne. Pracuje

tam od 01.11.2017. Z toho čo zarobí, si sám platí štúdium, ktoré ho stojí 300,- eur. Na ostatné náklady mu prispieva iba mama. Je to strava vo výške 50,- eur, oblečenie asi 70,- eur mesačne, elektrika, voda, internet cca. 20,- eur mesačne. V júni 2018 čerpal hypotéku vo výške 25.000,- eur (splátka 100,- eur mesačne), bolo to na kúpu rodinného domu I. O.. V danom dome však nie je možné bývať, je zdevastovaný, preto musia bývať v prenájme v X.. Po splatení hypotéky bude výlučným vlastníkom domu. Jeho zdravotný stav je dobrý. S otcom nie je vôbec v kontakte. Pokiaľ vie od mamy, na výživné neprispieva vôbec. Otca videl naposledy na súdnom pojednávaní asi po 2 rokoch. Od toho pojednávania ho už nevidel.

8. Otec s návrhom na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Uviedol, že by si vedel predstaviť zvýšenie na sumu 100,- eur. Od januára 2018 je nezamestnaný. Na úrade práce sa nestihol ešte zaevidovať, myslel si že sa mu podarí zamestnať. Od konca roka 2014 do konca roka 2017 pracoval na turnusy v Nemecku, v Holandsku v Tehelni. Zarobil vtedy asi 1.000-1.200,- eur netto mesačne. Má skončenú stavebnú priemyslovku, v jeho odvetví sa mu zatiaľ nepodarilo zamestnať. Prácu si hľadá. Lieči sa na vysoký krvný tlak, v súvislosti s tým však nemá žiadne pracovné obmedzenia. Za lieky uhrádza 12,- eur mesačne, býva v byte s rodičmi. Byt na L. W.. Č.. XX I. Y. je vo vlastníctve jeho rodičov. Rodičom prispieva na bývanie 200,- eur (150,- eur bývanie + 50,- eur strava). Celkové náklady na bývanie sú 380,- eur. Okrem plnoletého syna má ešte maloletého syna, ktorý má 9 rokov. Výživné na neho mu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Trenčín vo výške 100,- eur. V súčasnosti na brigádach zarobí asi 300,- eur mesačne (pracuje v potravinách alebo ako čašník). Niečo zarobí na Dohodu o vykonaní práce a niečo na čierno. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Nie je spoločníkom ani konateľom v obchodnej spoločnosti. Uviedol, že od podania návrhu synovi ničím neprispieval.

9. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom uviedol, že súhlasí ešte s pôvodným návrhom matky a so zvýšením výživného na sumu 200,- eur. Náklady sú plne opodstatnené.

10. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi toho času plnoletým H. a spoločnosťou H.. A.. I.. N., N..V..Q.. súd zistil, že H. bol od 01.11.2017 zamestnaný ako informátor s hrubou mesačnou mzdou 522,- eur. Podľa lustrácie v registri Sociálnej poisťovne predstavoval vymeriavací základ H. v spoločnosti H.. A.. I.. N., N..V..Q.. v 11/2017 - 522,- eur, 12/2017 - 522,- eur, 01/2018 - 576,- eur, 02/2018 - 576,- eur, 03/2018

- 624,56 eur, 04/2018 - 620,15 eur, 05/2018 - 818,72 eur, 06/2018 - 729,68 eur, 07/2018 - 772,75 eur, 08/2018 - 739,07 eur.

11. Z potvrdení o návšteve školy vyplýva, že v školskom roku 2014/2015 bol mal. H. študentom 1. ročníka, v roku 2015/2016 v 2. ročníku Strednej odbornej školy informačných technológií. V roku 2017/2018 bol študentom 3. ročníka externého štúdia na súkromnom gymnáziu H. XX, G..

12. Podľa správy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, otec za obdobie od 03.03.2015 až do 27.08.2018 nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani nie je ani poberateľom žiadnych dávok. Podľa potvrdenia ORPZ v Trenčíne zo dňa 16.05.2016 otec nemá v evidencii žiadne motorové vozidlo. Podľa lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra zo dňa 07.03.2018 otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.

13. Z dokladov doložených matkou predstavoval príjem matky v období od 02/2015 do 05/2015 cca 850,- eur. Podľa daňového priznania matky za rok 2014 predstavoval jej hrubý príjem zo živnosti 10.638,- eur a príjem od všetkých zamestnávateľov 844,20 eur. Podľa daňového priznania matky za rok 2017 bol jej hrubý príjem zo živnosti 13.332,- eur.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23. Podľa § 232 ods. 3, 4 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb toho času už plnoletého H. ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov.

25. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. V čase poslednej úpravy výživného na maloletého H. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. P/7/2003-18 zo dňa 16.06.2003 mal maloletý H. necelých 5 rokov. Jeho potreby boli teda diametrálne odlišné ako je tomu v dnešnej dobe, keď má 20 rokov, a to či už v súvislosti s voľno-časovými aktivitami, výdavkami na stravu, drogériu alebo oblečenie. Príjem matky sa od času pôvodného rozhodnutia zvýšil (v čase pôvodného rozhodnutia to bolo 9.092,- SKK, v súčasnosti cca. 900,- eur). Otec bol v čase pôvodného rozhodnutia po prepustení z väzby v evidencii úradu práce, podporu nemal priznanú, bol vyradený pre nespoluprácu, zarábal príležitostne za dva týždne 1.500,- až 2.000,- SKK. V súčasnosti otec podľa vlastných tvrdení do konca roka 2017 brigádoval v zahraničí s príjmom cca. 1.000 - 1.200,- eur netto. Od januára 2018 je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Otec sa konania pred súdom opakovane nezúčastňoval, doručenie predvolaní na pojednávania mal vykázané, obvykle požadoval o odročenie pojednávania z dôvodu jeho pobytu v zahraničí, na opakované výzvy súdu o preukázanie majetkových pomerov, zdokladovanie mesačných nákladov otec uvedené skutočnosti napriek uloženiu poriadkovej pokuty žiadnym spôsobom nepreukázal. Argumenty otca, že nemôže prispievať na syna zvýšeným výživným nevzhliadol súd ako dôvodné. Aj keď je otec podľa vlastných vyjadrení toho času nezamestnaný (bez evidencie na úrade práce), k zvýšeniu výživného došlo za obdobie od 03.03.2015 do 31.10.2017, kedy bol otec podľa vlastných vyjadrení zamestnaný v zahraničí s príjmom do 1.200,- eur netto a je teda jednoznačne v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať synovi v uvedenom období zvýšeným výživným vo výške 200,- eur mesačne. Súd z uvedených dôvodov zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, majúc za to, že platenie výživného v uvedenej výške je v jeho možnostiach a schopnostiach a je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. K zvýšeniu výživného došlo o 156,85 eur a to za obdobie cca 15 rokov, čo predstavuje každoročné zvýšenie o cca. 10,45 eur. K dôvodom, ktoré viedli súd k zvýšeniu výživného od podania návrhu do 31.10.2017 bola tá skutočnosť, že počnúc dňom 01.11.2017 doposiaľ vykonávaná brigádnická práca H. stratila charakter len príležitostnej práce, predstavujúcej nepravidelný zdroj príjmu. Od 01.11. 2017 až do času rozhodovania súdu pracoval ako zamestnanec v spoločnosti H.. A.. I.. N., N..V..Q.., prácu vykonával v danom období nepretržite, príjem už nemal náhodilý charakter. Vzhľadom na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá až do toho času kým dieťa nie je schopné živiť sa samé, je nutné skonštatovať, že podmienky pre zvýšenie výživného po dátume vzniku trvalého pracovného pomeru H. nie súd dané. Konanie vo veciach výživného plnoletých detí je konaním návrhovým ( § 155 a tak hoci podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti otca inak zanikli, súd nemohol bez návrhu vyživovaciu povinnosť otca po tomto období zmeniť, preto ponechal po dátume 01.11.2017 výživné určené v pôvodnej určenej výške 43,15 eur.

26. Súd ustálil zmenu pomerov a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na Kristiána počnúc dňom podania návrhu, čím vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 5.009,08 eur. Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi pôvodne upraveným a zvýšeným výživným odo dňa podania návrhu, t.j. od 03.03.2015 do 31.10.2017. (Za jeden mesiac vzniklo zročné výživné v sume 156,85 eur, t.j. rozdiel medzi zvýšeným výživným 200,- eur a pôvodne určeným výživným 43,15 eur). Zročné výživné tak predstavuje 9 mesiacov x 156,85 eur v roku 2015, 12 mesiacov x 156,85 eur v roku 2016 a 10 mesiacov x 156,85 eur v roku 2017. K uvedenému výživnému treba pripočítať pomernú časť výživného v mesiaci marec 2015, kedy za obdobie od 03.03.2015 do 31.03.2015, t.j. za 29 dní ( 156,85 eur/ 31 dní x 29 dní ) prislúcha výživné vo výške 146,73 eur. Vzhľadom na vyššiu sumu zročného výživného, súd dospel k záveru, že platenie zročného výživného v splátkach je v predmetnej veci plne dôvodné, preto umožnil otcovi splácať zročné výživné v splátkach po 150,- eur spolu s bežným výživným.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.