Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-11-2018.pdf
PDF · 132.51 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/11/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Sumlux s.r.o., IČO: 46 061 436, Bitúnková ul. č. 13, Nové Zámky, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., IČO: 36 727 334, Križkova ul. č. 9, Bratislava, proti žalovaným: X/ T. W., X. J. D.. Č.. X, X., Z. H.: T.. U. U.P., W. G. Č.. X, X., 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad č. 4, Bratislava, X/ Ľ. Š., B.. XX. XX. XXXX, X. W. Č.. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., IČO: 36 866 687, Galvaniho ul. č. 7/D, Bratislava, o zaplatenie istiny 957, 57 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. októbra 2016, č. k. 5C/96/2014 - 241, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ (pôvodne aj žalovanému - obchodnej spoločnosti AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu) povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu 957, 57 eur s 8, 75 % ročným úrokom z omeškania od 25. 03. 2013 do zaplatenia, titulom náhrady škody, zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 34, § 35 ods. 2, § 39, § 659, § 663 Občianskeho zákonníka, § 273 ods. 1, 2, 3, § 630 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a vecne tým, že Zmluva o prenájme dopravného prostriedku č. 001/2012 a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 11. 2012 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, a preto, ak žalobca prijal od spoločnosti AXA pojišťovňa, a.s. sumu 689, 23 eur, dopustil sa bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že z obsahu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012 zo dňa 28. 09. 2012 vyplýva dohoda medzi žalobcom (ako prenajímateľom) a T. T. (ako nájomcom) o nájme osobného motorového vozidla typu O., Q.: X. XXX J. s tým, že doba nájmu začala plynúť dňom 28. 09. 2012 o 18.50 hod. a mala uplynúť dňa 08. 11. 2012 o 14.00 hod., keď dohodnuté nájomné za jeden deň predstavovalo 32 eur bez DPH s tým, že v rámci osobitného dojednania zmluvné strany uviedli, že tento záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom a ostatné vzťahy touto zmluvou neupravené, sa mali riadiť všeobecnými podmienkami prenájmu vozidiel, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že nájomca prehlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami prenájmu vozidiel a podpisom zmluvy s nimi súhlasil, pričom žalobca ako aj nájomca (T. T.) potvrdili obsah tejto zmluvy vlastnoručnými podpismi s tým, že súčasťou nájomnej zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky. Poukázal na skutočnosť, že z obsahu faktúry č. 299 zo dňa 08. 11. 2012 vyplýva, že žalobca (ako dodávateľ) vyúčtoval T. T.C. (ako odberateľovi) za nájom motorového vozidla G. O. od 28. 09. 2012 do 08. 11. 2012 sumu 1. 648, 80 eur (nájomné za jeden deň predstavovalo sumu 38, 40 eur), keď splatnosť faktúry nastala dňom 22. 11. 2012, ktorú mal odberateľ Martinčič uhradiť na účet žalobcu, vedený v O. X., H.. U.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že svedok T. T. si na základe listu zo dňa 08. 11. 2012, ktorý adresoval Axa poisťovni, a.s., uplatnil nárok na úhradu nákladov súvisiacich s nájmom náhradného vozidla Z.. G. O., Q.: X. XXX
J., ktoré užíval od 28. 09. 2012 do 08. 11. 2012, a to na základe zmluvy o nájme č. 001/2012 a vo výške vyplývajúcej z faktúry č. 299 zo dňa 08. 11. 2012, keď poistné plnenie žiadal zaslať na účet žalobcu, číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, P. P. O. X., H..s. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu Zmluvy o postúpení práva na náhradu škody zo dňa 08. 11. 2012 vyplýva dohoda medzi T. T. (ako postupcom) a žalobcom (ako postupníkom) o postúpení práva na náhradu škody, ktoré vzniklo poškodenému ako následok dopravnej nehody voči zodpovednému subjektu na žalobcu s tým, že následkom postúpenia práva podľa tejto zmluvy mala byť možnosť žalobcu uplatňovať si škodu nielen voči subjektu, zodpovednému za dopravnú nehodu, ale taktiež priamo voči poisťovni z povinného zmluvného poistenia osoby, zodpovednej za vznik škody (v zmysle § 15 zák. č. 381/2001 Z. z.), pričom dňa 28. 09. 2012 došlo v Bratislave na Panónskej ulici k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo Z.. Š. K., Q.: X. XXX J., ktorého vlastníkom bol v čase škody poškodený (článok I. bod 1. zmluvy) a z titulu škodovej udalosti vzniklo T. T. ako poškodenému právo na náhradu škody, vyplývajúce z majetkovej ujmy, skutočnej škody, ktoré vzniklo na strane poškodeného ako dôsledok potreby zapožičania náhradného motorového vozidla, potreby odtiahnutia motorového vozidla, ako aj potreby pristavenia a vyzdvihnutia náhradného vozidla (článok I bod 2. Zmluvy). Uviedol, že z listu spoločnosti Axa poisťovňa a.s. zo dňa 25. 03. 2013 vyplýva, že poškodenému T. T. uznala poistné plnenie vo výške 574, 36 eur v súvislosti s náhradou škody za poskytnutie motorového vozidla žalobcom, keď poisťovňa súčasne uviedla, že pokiaľ ide o uplatnenie škody v sume 1. 648, 80 eur, vyrovnanie za náhradné vozidlo bolo možné uhradiť iba za dobu, ktorá je obvyklá na opravu pôvodného vozidla, ktorú poisťovňa na základe prešetrenia určila od 28. 09. 2012 do 31. 10. 2012, pričom za škodu nepovažovala náklady spojené s užívaním vlastného vozidla, a dňa 14. 06. 2013 žalobcovi oznámila poskytnutie doplatku poistného plnenia v sume 114, 87 eur z dôvodu prehodnotenia miery účastníkov na spôsobenej škode. Poukázal na skutočnosť, že z obsahu výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že žalobca ho vystavil pre T. T. v sume 1. 648, 80 eur z dôvodu úhrady za postúpenie faktúry č. 299, pričom tieto skutočnosti potvrdil príjemca vlastnoručným podpisom, keď z obsahu tohto dokladu nevyplýva dátum jeho vystavenia a z kópie vkladu v hotovosti vyplýva, že vkladateľ T. T. dňa 17. 01. 2013 vložil na účet žalobcu, vedený v O. X., H..U.., Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, sumu 1. 648, 80 eur. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012 ako právneho úkonu (uzatvoreného v zmysle § 630 a nasl. Obchodného zákonníka) zistil, že žalobca ako prenajímateľ síce mal postavenie podnikateľa (jednalo sa o spoločnosť s ručením obmedzeným), avšak na strane nájomcu nevystupoval podnikateľ (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka) a nevystupoval ani subjekt verejného práva (261 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka), a nakoľko na strane nájomcu vystupovala fyzická osoba - nepodnikateľ (T. T.), nemohlo v tomto prípade dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku, podľa ktorej sa žalobca ako obchodná spoločnosť síce zaviazal prenechať T. T. dopravný prostriedok (osobné motorové vozidlo zn. G. O., Q.: X. XXX J.) na dočasné užívanie, keďže ho nepoužíval na podnikateľské účely s tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ak žalobca ako podnikateľ a Miroslav Martinčič ako fyzická osoba - nepodnikateľ mali záujem na uzatvorení zmluvy o nájme dopravného prostriedku, mali postupovať podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z dokazovania, najmä zo svedeckej výpovede T. T. nepochybne vyplýva, že v súvislosti s dopravnou nehodou na L. D.. P. X. dňa 28. 09. 2012, bol oslovený neznámou osobou (tzv. lovcom nehôd) za účelom poskytnutia služieb, spočívajúcich jednak v odtiahnutí nepojazdného motorového vozidla zn. Š. K. S., Q.: X. XXX X. (ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom bol Martinčič) a jednak v poskytnutí náhradného motorového vozidla po dobu opravy nepojazdného motorového vozidla zn. Š. K. S., L. U. (T.) v tejto súvislosti zisťoval, či za poskytnutie náhradného vozidla nebude platiť, a keď zistil, že je to pravda, tak súhlasil s odtiahnutím svojho vozidla do autoopravovne a s uzavretím Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012, ktorá bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, keď odhliadnuc od skutočnosti, v zmysle ktorej U. T. v čase uzavretia zmluvy nemal postavenie podnikateľa (t. j. svedok uviedol, že v tom čase pracoval ako zamestnanec v Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. na pozícii mechanik tunela), a teda nemohol platne uzatvoriť zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie zistil, že U. T. nemal záujem na odplatnom poskytnutí náhradného vozidla zo strany žalobcu, keďže potvrdil, že za poskytnutie náhradného vozidla mal na základe faktúry č. 229, vystavenej žalobcom dňa 08. 11. 2012, uhradiť sumu 1. 648, 80 eur, avšak následne mu mal žalobca túto sumu vrátiť, a preto, ak svedok nemal záujem na uzatvorení odplatnej zmluvy o nájme vozidla, dospel k záveru, že v danom prípade došlo medzi žalobcom a U. T. k vzniku právneho vzťahu z titulu zmluvy o bezplatnom vypožičaní osobného motorového vozidla Z.. G. O., Q.: X. XXX J., a to od 28. 09. 2012 do 08. 11. 2012 (§ 659 Občianskeho zákonníka), z dôvodu ktorého žalobcovi nevznikol dôvod na vystavenie faktúry č. 299. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že ak
U. T. T. nemal záujem na odplatnom poskytnutí náhradného vozidla zo strany žalobcu, nemohlo ani dôjsť k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, či už v zmysle Obchodného zákonníka (s prihliadnutím na to, že T. T. nemal ani postavenie podnikateľa) a ani podľa Občianskeho zákonníka, a preto, ak zmluvné strany uzatvorili zmluvu o nájme dopravného prostriedku, takýto právny úkon vyhodnotil ako absolútne neplatný, nakoľko takáto zmluva obchádzala zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že ak mal T. T. záujem na bezodplatnom poskytnutí presne špecifikovaného motorového vozidla a ak mal postavenie fyzickej osoby - nepodnikateľa, bolo potrebné, aby žalobca a T. T. pri úprave svojho zmluvného vzťahu vychádzali z ust. § 659 Občianskeho zákonníka, upravujúceho zmluvu o výpožičke s tým, že ak by došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku (§ 663 Občianskeho zákonníka), a ak by v tejto súvislosti T. T. preukázateľným spôsobom vynaložil finančné prostriedky za prenájom vozidla, vzniklo by mu právo, aby sa domáhal nahradenia škody (z titulu úhrady nájomného) jednak voči vinníkovi nehody (§ 420a ods. 2 písm. a/ Občianskeho zákonníka) a jednak voči poisťovni, s ktorou mal vinník nehody v tom čase uzatvorené povinné zmluvné poistenie (zák. č. 381/2001 Z. z.). Poukázal na skutočnosť, že ak by U. T. T. uzatvoril platnú zmluvu o nájme dopravného prostriedku a ak by uhradil odplatu za prenájom vozidla, vzniklo by mu právo, aby ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči vinníkovi nehody a jeho poisťovni postupníkovi, napr. žalobcovi, avšak v danom prípade bolo nepochybne preukázané, že Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012 zo dňa 28. 09. 2012 predstavuje absolútne neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka), jednak z dôvodu, že U. T. T. nemal postavenie podnikateľa a jednak z dôvodu, že táto zmluva obchádzala ust. § 659 Občianskeho zákonníka, upravujúceho zmluvu o výpožičke, a preto žalobcovi nevznikol dôvod, aby T. T. dňa 08. 11. 2012 vystavil faktúru č. 299 za prenájom motorového vozidla v sume 1. 648, 80 eur a následne T. nemohol vzniknúť dôvod, aby na žalobcu dňa 08. 11. 2012 postúpil pohľadávku, ktorá mala vzniknúť z titulu úhrady faktúry č. 299, keď z týchto dôvodov vyhodnotil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 11. 2012 ako absolútne neplatnú, pre jej rozpor s ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (žalovaní 1/ až 3/ nikdy neboli dlžníkmi T. T.). Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012 a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 11. 2012, sa v rámci dokazovania ďalej nezaoberal inými z hľadiska procesných strán spornými skutočnosťami (napr. a/ nevyhnutnosť prenájmu motorového vozidla zo strany U. T. T., b/ primeraná cena za prenájom náhradného vozidla, c/ doba, po ktorú U. T. nevyhnutne potreboval náhradné motorové vozidlo, d/ zodpovednosť žalovaných 1/, 2/, 3/ za vznik škody, e/ výška úrokov z omeškania z dlžnej istiny) s tým, že z hľadiska časovej hospodárnosti neuviedol v rámci písomného vyhotovenia rozsudku ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné, nakoľko úlohou súdu nie je v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 C. s. p.). Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne úspechom žalovaných 1/ a 3/ v celom rozsahu, z dôvodu ktorého im priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému 2/ odôvodnil vecne tým, že v konaní bol síce tiež úspešný, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli.
2.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a zároveň z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach a argumentoch tvrdených doposiaľ, nakoľko svoj nárok na preplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla riadnym spôsobom odôvodnil a preukázal. Poukázal na skutočnosť, že škoda mu ako postupcovi vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných 1/ a 3/ a spočíva v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie (náhradného) osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho (vlastného) automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za
skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania mohol dospieť k záveru, že účastníci Zmluvy o nájme dopravného prostriedku sa snažili obísť zákon a v skutočnosti mali v úmysle uzavrieť zmluvu o výpožičke, ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o nájme DP sa má posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluve o nájme s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko T. T. vyjadril svoj výslovný písomný súhlas so znením Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012 zo dňa 28. 09. 2012 a jej Všeobecných obchodných podmienok nespochybniteľne tým, že podpísal oba uvedené dokumenty, pričom jeho svedecká výpoveď tejto skutočnosti žiadnym spôsobom neodporovala. Uviedol, že napriek tomu, že túto skutočnosť považuje za celkom irelevantnú vo vzťahu k súdenej veci, podľa jeho názoru účastníkom Zmluvy o nájme DP nič nebránilo tomu, aby uzatvorili zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 Obchodného zákonníka bez ohľadu na podnikateľskú činnosť pána T. T. (nájomcu) a nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne úhrady odplaty za nájom dopravného prostriedku, resp. zaplatení faktúry č. 299 zo dňa 08. 11. 2012, nakoľko pre rozhodovanie súdu by totiž malo byť úplne irelevantné, či k úhrade faktúry č. 299 zo strany T. T. vôbec došlo, nakoľko k úhrade faktúry č. 299 by mohlo dôjsť aj samotným postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu (čo by samo o sebe zakladalo aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní), a preto je nesprávne, ak súd prvej inštancie považuje dokazovanie skutočností o zaplatení nájomného zo strany poškodeného za relevantné, pretože úhradu nájomného by v prípade nezaplatenia faktúry č. 299 suplovalo samotné postúpenie. Poukázal na skutočnosť, že doklad o úhrade za prenájom vozidla žiadnym spôsobom nemôže spochybniť alebo vyvrátiť nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, nakoľko v konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že prišlo ku škode, pričom nárok na jej náhradu bol postúpený z poškodeného na žalobcu, keďže v prejednávanej veci nie je predmetom sporu nárok a pohľadávky ani iné práva vzťahujúce sa k oprave poškodeného motorového vozidla, ale podstatné je to, že poškodenému vznikla škoda na vozidle, pričom po dobu opravy využíval prenajaté motorové vozidlo, čím mu vznikla škoda a preto aj otázka, v akom rozsahu toto vozidlo využíval počas doby, po ktorú bolo poškodené vozidlo v servise, je rovnako irelevantnou. V nadväznosti na ďalšie vyjadrenia žalovaných žalobca uviedol, že je absolútne irelevantné, či pôvodne poškodená osoba mala na výber autoservis, v ktorom bude oprava vozidla realizovaná, keďže táto otázka bola predmetom jeho vzťahu a pôvodne poškodeného, a nesúvisí s nárokom uplatňovaným v predmetnom konaní s tým, že žalovaní majú snahu odvrátiť pozornosť od jasných a zreteľných faktov a skutočností preukazujúcich odôvodnenosť jeho nároku. K spochybneniu platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok žalovanými uviedol, že je určitá a zrozumiteľná, pričom určenie dňa, miesta a poškodeného vozidla je postačujúce pre určitosť zmluvy s tým, že Zmluvu o postúpení pohľadávok je potrebné vykladať v spojitosti s ostatnou dokumentáciou svedčiacou o konkrétnej škode, ktorá pôvodne poškodenému subjektu vznikla, keď je zrejmé, že škoda vznikla, nakoľko reálne mal pôvodne poškodený subjekt zapožičané motorové vozidlo po dobu opravy poškodeného vozidla, pričom náklady za zapožičanie vozidla boli vyčíslené pre poškodeného faktúrou č. 299. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci je nesporné, že prišlo ku škodovej udalosti na vozidle poškodeného (vo vlastníctve poškodeného), ktoré poškodený v deň vzniku škodovej udalosti odovzdal do servisu na opravu, prenajal si motorové vozidlo, pričom doba prenájmu sa zhodovala s dobou, po ktorú bolo vozidlo v servise, keď je potrebné odlišovať normohodiny opravy vozidla a dobu, po ktorú bolo auto v servise), pričom nárok na náhradu škody postúpil naňho, keď s jeho argumentáciou ohľadne irelevantnosti preukazovania úhrady faktúry č. 299 sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa 27. 09. 2016 č. k. 2Cob/272/2015
- 106, ktoré sa týkalo takmer identickej právnej veci. Uviedol, že Zmluvu o nájme DP je nutné považovať za platnú, a pokiaľ súd prvej inštancie dospel k opačnému názoru, jeho rozhodnutie jednoznačne vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že ďalšou vadou napadnutého rozsudku je jeho nedostatočné odôvodnenie, ktoré nespĺňa náležitosti predpokladané ust. § 220 C. s. p., keďže sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, z akého dôvodu považoval za relevantnejšiu výpoveď U. T. T. oproti listinným dôkazom, ktoré predložil, t. j. najmä podpísanej Zmluve o nájme DP a jej VOP, keď svedok žiadnym spôsobom nespochybnil uzavretie Zmluvy o nájme DP a VOP, jeho svedecká výpoveď nebola rozporná s ustanoveniami Zmluvy o nájme DP a VOP, avšak súd zo svedeckej výpovede bez ďalšieho vyvodil, že žalobca a poškodený (svedok) mali v úmysle uzavrieť bezodplatnú zmluvu o výpožičke dopravného prostriedku. Uviedol, že v konaní argumentoval ustanovením čl. 6 písm. f) VOP, avšak s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal, nakoľko je zjavné, že si vyložil svedeckú výpoveď absolútne svojvoľne, bez spojitosti s ďalšími dôkazmi a dospel k záverom, ktoré boli v rozpore so všetkými dôkazmi. Namietol, že svedecká výpoveď T. bola súdom prvej inštancie
zjavne dezinterpretovaná a tvrdenie svedka o vôli nezaplatiť za prenájom náhradného automobilu bolo vytrhnuté z kontextu svedeckej výpovede ako celku. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri prejednávaní veci postupoval arbitrárne a formalisticky, a v dôsledku absencie náležitého odôvodnenia je napadnutý rozsudok nepreskúmateľným.
3.
Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, nakoľko je vecne ako aj právne správny a obsahuje všetky obsahové, ako aj formálne náležitosti uložené zákonom. Uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a účelové, nakoľko súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyhodnotil Zmluvu o nájme dopravného prostriedku zo dňa 28. 09. 2012 a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 11. 2012 ako absolútne neplatný právny úkon s tým, že pri výbere spoločnosti, od ktorej si poškodený náhradné motorové vozidlo prenajme, rovnako aj výber typu náhradného motorového vozidla a ceny za akú si ho prenajme, ide o subjektívnu vôľu osoby, ktorá si vozidlo zapožičia s tým, že samotný L. T. T. pri svojej výpovedi uviedol, že relevantnou skutočnosťou pri jeho výbere bolo to, že mu tzv. lovec nehôd oznámil, že za náhradné motorové vozidlo nebude nič platiť, keď aj žalobca vo Všeobecných obchodných podmienkach Zmluvy o nájme dopravného prostriedku uvádza, že v prípade poistnej udalosti, hradí nájom náhradného vozidla poisťovňa vinníka, z čoho vyplýva, že poškodený nemal záujem na odplatnom poskytnutí náhradného motorového vozidla zo strany žalobcu, a preto nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, či už v zmysle Obchodného zákonníka a ani podľa Občianskeho zákonníka, a preto ak zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, tak takáto zmluva obchádza zákon a ide o absolútne neplatný právny úkon. Poukázal na skutočnosť, že poškodený pri svojej výpovedi zároveň uviedol, že za poskytnutie náhradného vozidla na základe faktúry č. 229, vystavenej žalobcom dňa 08. 11. 2012, uhradil sumu 1. 648, 80 eur, avšak táto suma mu bola následne zo strany žalobcu vrátená, keď v zmysle výdavkového dokladu, ktorý vystavil žalobca poškodenému vyplýva, že malo ísť o úhradu za postúpenie faktúry č. 299, a preto škoda vo forme požičovného za náhradné motorové vozidlo nevznikla, keďže žalobca preplatil v plnom rozsahu poškodenému sumu, ktorú ako požičovné uhradil, a to napriek tomu, že zo Zmluvy o postúpení práva na náhradu škody vyplýva, že táto mala byť bezodplatná. Uviedol, že samotné postúpenie práv na náhradu škody na základe Zmluvy zo dňa 08. 11. 2012 nemôže byť platné aj z dôvodu, že k samotnej úhrade požičovného došlo podľa vkladového listu až dňa 17. 01. 2013, t. j. po podpise Zmluvy o postúpení práv na náhradu škody, t. j. v čase podpisu Zmluvy samotná škoda teda neexistovala. 4.
Žalobca, ktorému bolo vyjadrenie žalovaného 2/ doručené dňa 30. 10. 2017, sa k nemu nevyjadril.
5.
Žalovaný 1/, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 28. 12. 2016, sa k nemu nevyjadril.
6.
Žalovaný 3/, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 30. 12. 2016, sa k nemu nevyjadril.
7.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8.
Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
10.
Z obsahu žaloby žalobcu, ktorú na súd prvej inštancie podal dňa 25. 09. 2014 vyplýva, že si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 959, 57 eur s príslušenstvom voči pôvodne žalovanému 1/, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorý bol poisťovateľom žalovaného X/ - T. W. ako vodiča motorového vozidla továrenskej značky K. O., Q.: X. XXX O. a ktorý spolu so žalovaným X/ Ľ. Š. H. vodičom motorového vozidla továrenskej značky G. S., Q.: I. XXX J. zapríčinili dňa 28. 09. 2012 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla továrenskej značky Š. K., Q.: X. XXX L., ktorého vlastníkom bol T. T., titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, že v dôsledku škodovej udalosti (dopravná nehoda zo dňa 28. 09. 2012) sa vozidlo poškodeného T. T. stalo nepojazdným a po dobu jeho opravy v servise uzavrel so žalobcom Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 001/2012 dňa 28. 09. 2012, ktorou si prenajal motorové vozidlo továrenskej značky G. O., Q.: X. XXX J., keď náklady na zapožičanie vozidla za 42 dní predstavovali sumu 1. 648, 80 eur, ktorú T. T. žalobcovi uhradil a dňa 25. 03. 2013 zaplatil pôvodne žalovaný 1/ (AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu) žalobcovi sumu 574, 36 eur a dňa 14. 06. 2013 sumu 114, 87 eur (spolu 689, 23 eur).
11.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorú poškodený T. T. dňa 28. 09. 2012 so žalobcom uzavrel, ako aj Zmluvu o postúpení práva na náhradu škody uzavretú dňa 08. 11. 2012 právne posúdil ako absolútne neplatné právne úkony, nakoľko obchádzali zákonné ustanovenie § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o výpožičke, z dôvodu ktorého žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej istiny nevznikol.
12.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkami žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď jeho záver o absolútnej neplatnosti právnych úkonov uskutočnených medzi žalobcom a majiteľom poškodeného motorového vozidla T. T. nemá oporu v zákone, nakoľko vo všeobecnosti síce platí, že nájomná zmluva (na nehnuteľnosti aj hnuteľné veci) sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to aj v prípade, ak je zmluva uzatváraná medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, avšak nájom dopravného prostriedku je oproti bežnému nájmu akejkoľvek inej hnuteľnej veci špecifický tým, že je ako osobitný zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku (§ 630 a nasl.), z dôvodu ktorého sa nájomný vzťah k dopravnému prostriedku uzatvorený medzi podnikateľmi (v rámci ich podnikateľskej činnosti) bude riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (a nie Občianskym zákonníkom ako v prípade ostatných nájomných zmlúv).
13.
Nebolo možné súhlasiť s právnou argumentáciou prvoinštančného súdu, že Zmluvu o nájme dopravného prostriedku môžu uzavrieť výlučne podnikateľské subjekty a nakoľko majiteľ poškodeného vozidla (T. T.) podnikateľom nebol a prenajaté vozidlo ani na podnikateľské účely nevyužíval, je zmluva, ktorú so žalobcom uzavrel absolútne neplatná, nakoľko Zmluvu o nájme dopravného prostriedku môže uzatvoriť aj podnikateľ s nepodnikateľom, avšak v takom prípade by mala obsahovať výslovnú klauzulu o tom, že si zmluvné strany zvolili právnu úpravu podľa Obchodného zákonníka, ktorý v tejto súvislosti upravuje viacero osobitných práv a povinností zmluvných strán, ktoré prenajímateľ a nájomca pri bežnom nájme podľa Občianskeho zákonníka nemajú. Zákon tiež osobitne upravuje otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú na prenajatom dopravnom prostriedku ako aj otázku náhrady nákladov vynaložených na
opravu dopravného prostriedku, pričom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom by bol nájom dopravného prostriedku, uzatvorená medzi nepodnikateľmi sa bude riadiť všeobecnými ustanoveniami o nájme podľa Občianskeho zákonníka, keď výnimkou by bolo, ak by sa nepodnikatelia výslovne dohodli na režime Obchodného zákonníka (podľa § 262 Obchodného zákonníka).
14.
Je nutné zároveň uviesť, že ustanovenie § 262 dáva možnosť stranám konkrétneho záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka, a to aj v prípadoch, keď v zmysle § 261 tento vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka. Zákon dáva možnosť dohodou rozšíriť aplikovateľnosť Obchodného zákonníka. Môže ísť o prípady, keď subjektmi na oboch stranách záväzkového vzťahu sú nepodnikatelia a v konkrétnom prípade bude pre nich výhodnejšie podriadiť vzťah, ktorý zakladajú, režimu Obchodného zákonníka. Takisto však (a pravdepodobne častejšie), pôjde o prípad, keď aspoň na jednej strane bude podnikateľ. Aj inominátny kontrakt uvedených subjektov možno podriadiť režimu Obchodného zákonníka. Treba mať na pamäti, že aj keď si strany dohodou zvolia aplikovateľnosť Obchodného zákonníka, na tie vzťahy, ktoré Obchodný zákonník neupravuje, sa budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď ustanovenie o forme dohody o voľbe režimu Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 2) je kogentné. K otázke, ako má byť voľba práva v zmluve vyjadrená, či v písomnej dohode o voľbe práva v zmysle § 262 musí byť výslovne uvedené, že tento zmluvný vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje Obchodným zákonníkom, alebo stačí, ak sa v úvodných ustanoveniach zmluvy uvedú ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorými sa zmluva spravuje (napr. § 409 až 475 OBZ), pričom spravidla sa týmto druhým spôsobom vyjadruje voľba Obchodného zákonníka vo formulárových zmluvách s tým, že v týchto prípadoch je rozhodujúci úmysel účastníkov zmluvného vzťahu smerujúci k voľbe práva a jasnosť a jednoznačnosť prejavenia vôle oboch účastníkov. 15.
Niet pochybností o tom, že aj v prípade, ak zmluvné strany odkážu na konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa úpravy zmluvy ako celku, jasne vyplýva úmysel zmluvných strán, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval Obchodným zákonníkom. Takéto vyjadrenie je výslovným prejavom vôle zmluvných strán o voľbe zákona.
16.
V praxi je často sporné, či sa voľba aplikovateľnosti Obchodného zákonníka musí týkať Obchodného zákonníka ako celku, alebo možno dojednať aj aplikovateľnosť len niektorých ustanovení Obchodného zákonníka. To treba v tejto súvislosti dôsledne rozlišovať. Na základe § 262 možno dohodnúť len aplikovateľnosť Obchodného zákonníka ako celku. Pokiaľ zmluvné strany chcú, aby sa na ich zmluvný vzťah aplikovali len niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, takéto riešenie nemožno vylúčiť. Nemožno to však urobiť s odvolaním sa na § 262. Nepôjde teda o voľbu pôsobnosti Obchodného zákonníka, ale o celkom iný inštitút, a to o vedľajšie zmluvné dojednania. Zmluvné strany môžu v zmluve odkázať na určité ustanovenia Obchodného zákonníka, a tým prejaviť spoločnú vôľu aplikovať ich na daný vzťah ako zmluvné dojednanie (tzv. nepriame zmluvné dojednanie). Tu však ide o inštitút občianskoprávnej zmluvy so všetkými dôsledkami vrátane viazanosti kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Niekedy sa vzťahy, pre ktoré si strany písomne dohodli aplikovateľnosť Obchodného zákonníka, označujú ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, prípadne sa hovorí o fakultatívnom pôsobení Obchodného zákonníka. Na rozdiel od obligatórnej pôsobnosti Obchodného zákonníka, ktorá sa viaže na tzv. relatívne obchodné záväzkové vzťahy (§ 261 ods. 1 a 2), absolútne obchodné záväzkové vzťahy (§ 261 ods. 6) a kombinované záväzkové vzťahy (§ 261 ods. 9).
17.
V posudzovanej veci z obsahu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorú žalobca dňa 28. 09. 2012 uzavrel s T. T. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich záväzkovoprávny vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom s tým, že ostatné vzťahy, ktorú si touto zmluvou neupravili, sa riadia všeobecnými podmienkami prenájmu vozidiel, ktoré sú nedielnou súčasťou tejto zmluvy a Obchodným zákonníkom, t. j. iba v prípade, ak by nájomnú zmluvu na dopravný prostriedok uzatvorili nepodnikatelia,
vzťahovala by sa na túto zmluvu všeobecná úprava o nájomnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka (§ 663 - 684 Občianskeho zákonníka).
18.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmluva o nájme dopravného prostriedku je špecifickým typom obchodnej zmluvy medzi podnikateľmi, ale môžu ju uzavrieť, pri splnení podmienok uvedených vyššie, aj nepodnikatelia, resp. jeden podnikateľský subjekt a druhý nepodnikateľ, pričom obsahuje jednak všeobecné prvky klasickej nájomnej zmluvy súkromného práva a jednak špecifické prvky vyplývajúce z obchodných potrieb podnikateľov, keď podľa tejto zmluvy sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi na dočasné užívanie dopravný prostriedok a nájomca sa zaväzuje poskytnúť prenajímateľovi za toto užívanie odplatu (nájomné), z čoho vyplýva, že tento typ zmluvy je charakterizovaný dvoma pojmovými znakmi, z ktorých je okolnosť dočasného prenechania dopravného prostriedku na užívanie nájomcovi a druhým pojmovým znakom je povinnosť platiť nájomné, ide teda o odplatnú zmluvu.
19.
V prejednávanej veci bolo v Zmluve o nájme dopravného prostriedku nájomné určené sumou 32 eur za deň (30 eur bez DPH), ktoré nájomca T. T. v sume 1. 648, 80 eur žalobcovi na základe ním vystavenej faktúry č. 299 zaplatil, a z ktorej pôvodne žalovaný 1/ AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, žalobcovi uhradil spolu sumu 689, 23 eur (574, 36 eur + 114, 87 eur), keď z bodu 6 písm. f) Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o nájme dopravného prostriedku vyplýva, že v prípade poistnej udalosti (posudzovaná vec), hradí nájom náhradného vozidla poisťovňa vinníka, avšak za podmienok, že poškodený (T. T.) splní všetky požiadavky a podmienky nutné k výplate poistného plnenia za nájom náhradného vozidla, vrátane STK na svojom vozidle.
20.
Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ poškodený uzavrel so žalobcom Zmluvu o nájme dopravného prostriedku odplatne (v súlade so zákonom, nakoľko Zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa Obchodného zákonníka je možné uzavrieť iba za odplatu), t. j. uhradil mu za nájom motorového vozidla dohodnuté nájomné, konal tak v súlade so zmluvnými podmienkami, z ktorých vyplýva, že uhradená suma mu bude vrátená, nakoľko ju zaňho uhradí poisťovňa vinníka, ktorý zavinil dopravnú nehodu, v súvislosti s ktorou mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle škoda, a preto sa odvolací súd nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme dopravného prostriedku a Zmluvy o postúpení práva na náhradu škody, ktoré poškodený Miroslav Martinčič so žalobcom uzavrel, nakoľko poškodený aj keď nie je podnikateľským subjektom, mohol so žalobcom Zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa Obchodného zákonníka uzavrieť.
21.
Nebolo možné sa stotožniť ani s právnym záverom prvoinštančného súdu, že aj Zmluva o postúpení práva na náhradu škody zo dňa 08. 11. 2012, ktorou poškodený na žalobcu postúpil právo na náhradu škody, ktoré mu vzniklo následkom dopravnej nehody voči žalobcovi, t. j. nákladov za nájom vozidla, keďže touto zmluvou došlo k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako jeho prenajímateľom.
22.
Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p.
23.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
24.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).