Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-59-2018.pdf
PDF · 86.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu I.. J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I., X. XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie 2, proti žalovanej H. M., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X. XX, právne zastúpenej JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, o určenie neplatnosti odstúpenia od dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.7C/443/20158-192 zo dňa 11. októbra 2017 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že odstúpenie žalovanej zo 28.7.2014 od dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) z 24.6.2014 uzavretej medzi stranami je neplatné. Vychádzal z toho, že odstúpenie od dohody „neodôvodňuje“ ustanovenie § 48 ods. 1 Obč. zák., lebo možnosť odstúpenia nebola stranami dojednaná a neboli splnené ani podmienky podľa zákona na odstúpenie od zmluvy. Taktiež odstúpenie nie je v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 Obč. zák., keďže žalobca nebol vyzvaný v dodatočne primeranej lehote na plnenie, s ktorým sa ocitol v omeškaní. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že dotknutá dohoda by mala byť absolútne neplatná. Pokiaľ ide o jej vyjadrenia o rozpore dohody o vyporiadaní BSM s § 150 Obč. zák., odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 147/2011, v zmysle ktorého nemožno dohodu považovať za neplatnú pre rozpor s označeným zákonným ustanovením. 2. Okresný súd v tejto spojitosti dodal, že vychádzal z celého priebehu uzatvárania dohody, keď ešte pred uzavretím samotnej dohody o vyporiadaní BSM, bola uzavretá dohoda o budúcej zmluve. Zároveň v týchto „konaniach“ bola žalovaná zastúpená právnym zástupcom. Okresný súd nepovažoval za preukázané, že by žalovanú žalobca uviedol do omylu, pričom poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaná aj po odstúpení od zmluvy prijímala plnenia poskytované protistranou (práve) v zmysle dotknutej dohody. Týmto teda akceptovala dohodu o vyporiadaní BSM. Podľa názoru okresného súdu je predmetná dohoda dostatočne určitá a jasná. 3. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia vecí na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukazovala na to, že podstatnou
okolnosťou, pre ktorú odstúpila od dohody o vyporiadaní BSM bolo, že žalobca napriek tomu, že vedel, že je vo finančnej tiesni, neuhradil riadne a však splátky majetkového vyrovnania. Tvrdila, že v zmysle § 518 Obč. zák. bolo namieste pokladať odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM za zrušenie tejto zmluvy, z ktorého titulu daná dohoda neexistuje, lebo jej zrušením zaniká od začiatku. 5. Podľa odvolateľky sa okresný súd touto argumentáciou nezaoberal, pričom v odôvodnení absentuje i vysvetlenie týkajúce sa absolútnej neplatnosti predmetnej dohody a jej (tvrdeného) uzavretia v tiesni. Hoci iba súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, nevykonanie dôkazu musí byť presvedčivo zdôvodnené. Žalovaná doplnila, že predmetné (ňou navrhované dôkazy) smerovali k preukázaniu jej tvrdení, že dohoda o vyporiadaní BSM z 24.6.2014 je absolútne neplatným úkonom a úkonom uzavretým v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Ak okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy a dostatočne nevysvetlil prečo tak postupoval, je napadnutý rozsudok (tiež) predčasný a nepreskúmateľný.
6. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok - ako vecne správny a dostatočne odôvodnený - potvrdiť. Na „zastabilizovanom“ skutkovom základe náležite okresný súd posúdil nemožnosť odstúpenia od zmluvy tak v zmysle § 48, ako i podľa § 517 Obč. zák. Žalovanou podsúvaná aplikácia § 518 Obč. zák. je bez akejkoľvek právnej relevancie, pretože dotknutá dohoda nebola fixnou zmluvou. Žalobca sa plne stotožnil taktiež s prejudiciálnym posúdením údajnej absolútnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM, ktoré posúdenie rešpektuje i aktuálnu justičnú prax. Za náležité a zodpovedajúce rozhodnutia ESĽP, či Najvyššieho súdu SR považoval i odôvodnenie napadnutého rozsudku.
7. Na dotknuté vyjadrenie už žalovaná nereagovala.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Žalovaná v odvolaní za určujúcu okolnosť, pre ktorú odstúpila od zmluvy o vyporiadaní BSM, označuje to, že žalobca neuhradil riadne a včas splátky majetkového vyrovnania. Okresný súd správne uviedol, že predmetné tvrdenie smeruje k využitiu oprávnenia veriteľa (v zmysle dohody o vyporiadaní BSM žalovaná) odstúpiť od zmluvy podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. Dotknuté zákonné ustanovenie však okrem samotného omeškania dlžníka (v zmysle dohody o vyporiadaní BSM žalobca) vyžaduje aj ďalšiu podmienku a tou je poskytnutie veriteľom dodatočnej primeranej lehoty na plnenie, ktorú dlžník taktiež nedodrží a ani v nej svoj dlh nesplní. Žalovaná ani len netvrdí, že by takýmto spôsobom postupovala, t.j. vyzvala dlžníka/žalobcu na plnenie v dodatočnej primeranej lehote. Nadväzne je náležitým záver okresného súdu, že pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. neboli splnené zákonom stanovené predpoklady.
10. Argumentáciu o charaktere zmluvy o vyporiadaní BSM ako tzv. fixnej zmluvy žalovaná výslovnejšie vymedzila po prvý krát až v záverečnom vyjadrení na pojednávaní dňa 14.9.2017. Podstatou dotknutého inštitútu, zadefinovaného § 518 Obč. zák., je zrušenie zmluvy od počiatku pri nedodržaní presného (striktne fixného) času plnenia. Bez ohľadu na to, že žalovaná v danej spojitosti nevymedzila žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by mohli potvrdzovať takýto charakter zmluvy z 24.6.2014 (neuniesla tak ani bremeno tvrdenia), nielen z obsahu predmetnej zmluvy, ale predovšetkým zo správania samotnej žalovanej, ktorá prijímala všetky postupné platby poskytované žalobcom v zmysle zmluvy o vyporiadaní BSM, rozhodne nemožno konštatovať, že by veriteľ (žalovaná) nemohla mať záujem na oneskorenom plnení záväzku. Práve predmetná skutočnosť - nezáujem na oneskorenom plnení - je však určujúcim pri prijatí záveru o fixnej povahe záväzku.
11. Zároveň legislatívny pojem „presný čas“, obsiahnutý v § 518 Obč. zák., nie je prípustné zamieňať s presným (v zmysle určitým konkrétnym a jednoznačným vymedzením) času/dátumu plnenia dlžníka. Ak by sa akceptoval takýto výklad (čiastočne žalovanou naznačovaný), potom by každá zmluva obsahujúca dátum plnenia musela byť zmluvou fixnou, t.j. takou, kedy veriteľ nemá (nemôže mať) záujem na neskoršom plnení. Uvedené však jednoznačne nekorešponduje nielen s bežnou praxou súkromnoprávnych záväzkových vzťahov, ale ani s právnou úpravou času plnenia a naň nadväzujúcej eventuality omeškania dlžníka a z neho vyplývajúcich oprávnení veriteľa. Prioritou, resp. minimálne štandardom je totiž oprávnenie veriteľa požadovať od (meškajúceho) dlžníka úroky z omeškania.
12. Krajský súd uzatvára, že dohoda medzi stranami o vyporiadaní BSM nemala charakter tzv. fixnej zmluvy, z ktorého titulu omeškaním žalobcu s plnením prvej splátky (eventuálne i niektorej z ďalších splátok) nedošlo k zrušeniu dotknutej zmluvy od počiatku.
13. Za hlavný argument tvrdenej (absolútnej) neplatnosti zmluvy o vyporiadaní BSM z 24.6.2014 považovala žalovaná fakt, že v nej nie je obsiahnutý všetok majetok patriaci do BSM strán. Okresný súd v tomto smere plne zodpovedajúco princípu právnej istoty, ktorý sa prejavuje aj rešpektovaním ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 147/2011 z 27.8.2013. V zmysle jeho záverov (okrem iného) „...dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Obč. zák. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Obč. zák.“ 14. Z dôvodov tvrdeného nevyporiadania všetkého majetku predmetná dohoda teda nie je neplatnou. Nadväzne, ani prípadné nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, ktoré sa mali týkať rozsahu majetku v BSM, nemôže mať relevantný vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
15. Žalovaná v priebehu celého konania používala termín „tieseň“ (na pojednávaní pomenovaný i ako „núdzna situácia“), ale v žiadnom jeho štádiu tento tvrdený stav dostatočne konkrétne nevymedzila. Na to, aby bolo možné existenciu tiesne v súdnom konaní preukázať/preskúmať, je nevyhnutné pomerne podrobné popísanie jedinečnej situácie dotknutého subjektu v určitom (kritickom) čase/období. Pokiaľ má ísť o tieseň sociálnu, resp. finančnú, je potrebné konkrétne pomenovať zdroje/príjmy, v danom čase existujúce záväzky, termíny ich splatnosti, atď. Len tá skutočnosť, že žalovaná mala uzavreté úverové zmluvy s D., tieseň rozhodne nepreukazuje; osobitne, ak išlo o zmluvy z rokov 2010 a 2012 celkovo s poskytnutou čiastkou 3.060 eur (ďalšia zmluva na 910 eur je až z obdobia časovo nasledujúceho po dohode o vyporiadaní BSM - z 13.1.2015). 16. V prípade tiesne emocionálnej, eventuálne „celkovej“, je nutné primerane individualizovane zadefinovať jednotlivé okolnosti podmieňujúce dotknutý vnútorný (psychický) stav, možnosti jeho verifikácie, či objektivizácie, okolnosti týkajúce sa celkového zdravotného stavu, indispozícii a pod. Taktiež v tomto smere je namieste konštatovať neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalovanej. Uvedené logicky podmieňuje aj neunesenie dôkazného bremena, ktoré okolnosti sa nutne musia prejaviť v negatívnom výsledku sporu pre dotknutú stranu.
17. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že nedostatok opísania rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, ktoré východisko platí nielen výlučne vo vzťahu k žalobcovi a žalobe (§ 132 ods. 2 CSP), ale všeobecne vo vzťahu k povinnostiam sporových strán v kontradiktórnom konaní (napríklad čl. 8 základných zásad CSP, či § 151 CSP). Súčasne je potrebné uviesť, že hoci z hľadiska možnosti odstúpenia od zmluvy je tieseň významnou pri uzavretí zmluvy, tak žalovaná tento argument používala aj vo vzťahu k situácii, ktorá mala byť navodená až neplnením podľa dohody, t.j. tiesne ako dôsledku neplnenia dohody o vyporiadaní BSM. Prípadné nepriaznivé dôsledky včasného neplnenia záväzkov sú však sanované prostredníctvom iných právnych inštitútov.
18. Je možné čiastočne súhlasiť s odvolateľkou, že niektoré súvislosti, či čiastkové závery mohol (a mal) okresný súd v odôvodnení vymedziť podrobnejšie. Nejedná sa však o takú absenciu dôvodov, či ich nedostatok, ktorý by spôsoboval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň je nutné pripomenúť, že rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tak v zmysle judikatúry ESĽP, ako i Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. IV. ÚS 372/2008, či IV. ÚS 350/2009), tvoria jeden celok, z ktorého titulu krajský súd čiastkové nedôslednosti okresného súdu pri formulovaní dôvodov doplnil komplexnejšou argumentáciou v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia.
19. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 20. Žalovaná síce odvolaním výslovne napadla aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (vyhovením žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (i pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od
neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalovaná nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalobca voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.