Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1PP-86-2018.pdf
PDF · 80.73 KB
Case nature
Area
Subarea
1PP/86/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Frátrika a prísediacich Jaroslava Pučeka a Bc. Romana Pavlíka, v trestnej veci odsúdeného Z. A., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Z. XXX/XX, S., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Ilava, rozhodujúc na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS a ÚVV Ilava 26. septembra 2018 o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto
rozhodol:
Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. návrh odsúdeného Z. A., nar. XX.XX.XXXX na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .
odôvodnenie:
16.05.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného Z. A., nar. XX.XX.XXXX na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Zo skráteného výpisu súd zistil, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske 2T 143/2014 z 26.11.2014, a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. a), b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil 06.02.2015 a ktorý vykonal 06.04.2016. Následne nastúpil výkon úhrnného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske 1T 42/2915 z 26.08.2015, a to pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., v trvaní 44 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý má predpokladane vykonať 06.12.2019. Lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od 16.02.2018.
Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že odsúdený na výkon trestu odňatia slobody zo slobody nastúpil sám 06.02.2015 do ÚVTOS a ÚVV Ilava. Po pobyte v nástupnom oddiele bol umiestnený 10.03.2015 do kolektívu odsúdených B diferenciačnej skupiny. Správanie a vystupovanie zväčša bolo a je na požadovanej úrovni, no v tejto oblasti sa vyskytovali nedostatky vo vzťahoch, konfliktné situácie neriešil racionálne, v tomto smere bolo potrebné usmerňovanie ku korektnosti. V plnení povinností a dodržiavaní zákazov sa tiež vyskytovali a vyskytujú nedostatky v dodržiavaní časového rozvrhu dňa a hygienických zásad, udržiavania poriadku v osobných veciach, uloženia lôžka, v oblasti nadväzovania nedovolených kontaktov. U odsúdeného pretrvával čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti, vinu nehľadal v sebe, no príčiny sa snažil hľadať inde (rodinné zázemie mal pred výkonom trestu dobré). Z pohovorov bolo badateľné, že svoj postoj prehodnotil, dospel sám k záveru, že si za všetko môže sám a situácie, ktoré ho viedli k trestnej činnosti, mal riešiť úplne inak. V súčasnosti k trestnej činnosti má kritický postoj, je si vedomý svojej zodpovednosti za spáchané trestné skutky, otvorene hovorí o svojom zlyhaní, vyhlasuje odhodlanie vyhýbať sa predchádzajúcemu spôsobu života, chcel by si založiť rodinu a nájsť si prácu. Na druhej strane hodnotový systém a snahu o zmenu života (pozitívnym smerom) nepotvrdzuje účasťou v skupinových aktivitách (na rôzne odborné, spoločensky aktuálne témy), ktoré sú zamerané na rozvíjanie spoločenského a právneho
vedomia, nezúčastnil sa žiadnych z mnohých ponúkaných aktivít. O vzdelávanie s cieľom uvedomovať si potrebu dodržiavať právne a spoločenské normy len krátkodobo prejavil záujem (skupinová forma- diskusná skupina), no v ďalšom priebehu výkonu trestu mal možnosť, ale neprejavil záujem o účasť v diskusnej skupine zameranej na predchádzanie konfliktov rozvíjanie sociálnych zručností a schopnosti. Disciplinárna odmena mu bola udelená 5x, disciplinárny trest mu nebol uložený. Vo voľnom čase občas športuje a rieši krížovky, hráva spoločenské hry. Rozvíjanie vzdelanostnej úrovne a morálno-vôľových vlastností je značne na nedostatočnej úrovni. Úlohy v rámci programu zaobchádzania neplní - nevenuje sa čítaniu a vôbec sa nezúčastňuje ponúkaných aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. V pracovnom procese je zaradený dlhodobo. Pracoval na pracovisku v ústave, potom pracoval na nestrážených pracoviskách s dohľadom mimo ústav, na jednom z nich je zaradený aj v súčasnosti. Vo všetkých pracovných pozíciách si povinnosti plnil a plní zodpovedne v požadovanej kvalite a kvantite. Jeho disciplína a pracovná morálka sú na požadovanej úrovni. Odsúdený je slobodný, bezdetný, bez partnerského vzťahu. S rodinou takmer dva roky nekomunikoval, no kontakty nadviazal a udržiava od začiatku roku 2017. Sporadicky písomne komunikoval so sestrou do augusta 2017, no už takmer rok s nikým písomne nekomunikuje (len formou zasielania balíkov). Telefonický kontakt udržiava len sporadicky od júla 2017 so sestrou a bratom. Návštevy nežiada, napriek tomu, že súrodenci by prišli na návštevu. Je nutné uviesť, že frekvencia kontaktov s najbližšou rodinou je na slabej úrovni, s rodičmi nekomunikuje. Menovaný čiastočne plní program zaobchádzania. V edukačnej oblasti sa vyskytujú nedostatky v plnení povinnosti a nesnaží sa vôbec o rozvíjanie sociálnych zručností a právneho vedomia. Vo voľnom čase neprejavuje aktivitu s cieľom zvyšovať si vzdelanostnú úroveň a rozvíjať osobnostné vlastnosti. V pracovnej oblasti je zodpovedný, sociálna a rodinná situácia sa javí menej stabilná. K spáchanej trestnej činnosti má kritický postoj. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu nízkeho vzdelania, opakovanej trestnej činnosti a absencie legálnej zárobkovej činnosti. Trestná minulosť odsúdeného, viď odpis registra trestov. Záverom hodnotenia ústav konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, avšak ústav jeho podmienečné prepustenie neodporúča.
Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ celkom osemkrát súdne trestaný, a to za rôznorodú trestnú činnosť. Trest odňatia slobody vykonával za sedem odsúdení.
Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že od vypracovania hodnotenia odsúdený získal ďalšiu disciplinárnu odmenu, avšak záver hodnotenia sa u odsúdeného nemení.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť, a to s prihliadnutím na neodporúčacie stanovisko ústavu.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na svojej žiadosti. Doplnil, že jeho neodporúčanie vyplýva z toho, že sa nezúčastňoval kvízov. V hodnotení sú aj ďalšie negatíva, avšak má za to, že nie sú tak vážne, aby vplývali na hodnotenie.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. por.: „O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.“
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák.: „Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.“
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. „Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.“
Z ustanovení upravujúcich možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody § 66 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody (formálna podmienka), vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, tj. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy (dve materiálne podmienky). § 66 ods. 1 Tr zák. vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom odsúdeného a odpisom z registra trestov odsúdeného, ako aj s prihliadnutím na to, čo odsúdený uviedol pri jeho výsluchu na verejnom zasadnutí, dospel k záveru, že u odsúdeného je síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ale nie je u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že návrh odsúdeného nie je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.
Pokiaľ ide o druhú zákonnú (prvú materiálnu) podmienku, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností (pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody) a správaním preukázal polepšenie, tak v danom prípade sa už táto podmienka nejavila ako splnená. Potrebné je tu poukázať na hodnotenie ústavu, v zmysle ktorého v správaní a vystupovaní odsúdeného sa vyskytovali nedostatky vo vzťahoch, keď konfliktné situácie neriešil racionálne, pričom v tomto smere bolo potrebné usmerňovanie ku korektnosti. V plnení povinností a dodržiavaní zákazov sa tiež vyskytovali a vyskytujú nedostatky, a to v dodržiavaní časového rozvrhu dňa a hygienických zásad, udržiavania poriadku v osobných veciach, uloženia lôžka, v oblasti nadväzovania nedovolených kontaktov. .
Nebola tiež u odsúdeného splnená tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, že je od neho možné dôvodne očakávať vedenie riadneho života na slobode a že neexistuje príliš veľké riziko jeho recidívy. Tu súd prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že odsúdený bol už osemkrát súdne trestaný a vykonal, respektíve vykonáva už siedmy trest odňatia slobody. Možno teda konštatovať, že odsúdenému tak bola daná viacnásobne možnosť preukázať spoločnosti svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, avšak odsúdený túto možnosť nevyužil, nakoľko sa aj naďalej dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené možno charakterizovať osobu odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom od jej páchania odsúdeného neodradili ani už skôr uložené a vykonané tresty odňatia slobody. U odsúdeného tiež v zmysle hodnotenia ústavu pretrvával len čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti, vinu nehľadal v sebe, no príčiny sa snažil hľadať inde (rodinné zázemie mal pred výkonom trestu dobré). Z pohovorov síce bolo badateľné, že svoj postoj prehodnotil, dospel sám k záveru, že si za všetko môže sám a situácie, ktoré ho viedli k trestnej činnosti, mal riešiť úplne inak a v súčasnosti k trestnej činnosti už má kritický postoj, je si vedomý svojej zodpovednosti za spáchané trestné skutky, otvorene hovorí o svojom zlyhaní, vyhlasuje odhodlanie vyhýbať sa predchádzajúcemu spôsobu života, chcel by si založiť rodinu a nájsť si prácu, avšak odsúdený svoj hodnotový systém a snahu o zmenu života (pozitívnym smerom) nepotvrdzuje účasťou v skupinových aktivitách (na rôzne odborné, spoločensky aktuálne témy), ktoré sú zamerané na rozvíjanie spoločenského a právneho vedomia, nezúčastnil sa žiadnych z mnohých ponúkaných aktivít. O vzdelávanie s cieľom uvedomovať si potrebu dodržiavať právne a spoločenské normy prejavil záujem len krátkodobo (skupinová forma-diskusná skupina), no
v ďalšom priebehu výkonu trestu mal možnosť, ale neprejavil záujem o účasť v diskusnej skupine zameranej na predchádzanie konfliktov rozvíjanie sociálnych zručností a schopnosti.
V tomto smere tiež súd považuje za potrebné dodať, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného musí vychádzať v prvom rade zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho neodporúčací charakter spochybňovali.
Zohľadňujúc vyššie uvádzané skutočnosti súd návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.