Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-127-2018.pdf
PDF · 108.82 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/127/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Fekete v spore žalobcu: RAMIRENT spol. s r. o., Opletalova 65, Bratislava, IČO: 17 321 484, zastúpeného Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Mlynské Nivy 73/a, Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 952 814, zastúpeného Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom, Vrbovská cesta 159, Piešťany, o zaplatenie 6 935,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6 935,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne takto:
- zo sumy 448,- eur od 15. 09. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1 044,- eur od 15. 10. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1 044,- eur od 15. 11. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1 044,- eur od 15. 12. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 741,24 eur od 15. 01. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1 044,- eur od 15. 02. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1 044,- eur od 15. 03. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 330,- eur od 25. 03. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 156,- eur od 25. 03. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27. 10. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6 935,24 eur spolu s príslušenstvom a nahradil trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobca svoju žalobou odôvodnil tým, že na základe objednávky č. A. zo dňa 01. 03. 2016 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.04.2016, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému hnuteľnú vec, špecifikovanú v čl. II. zmluvy, a to stavebný výťah A., výrobné č. stroja XXXXXXXXXXX so sadzbou nájomného 870,- eur/mesiac bez DPH. Zmluvné strany si v zmluve č. XXXXXXXXXX dohodli ako doplnkové služby montáž stavebného výťahu s cenou 440,- eur bez DPH, revíziu stavebného výťahu s cenou 100,- eur bez DPH, školenie 2 osôb s cenou 50,- eur bez DPH. Žalovaný prevzal uvedenú hnuteľnú vec ako predmet nájmu dňa 05. 04. 2016. Prevzatie predmetu nájmu potvrdil žalovaný v zmysle čl. IV. zmluvy č. XXXXXXXXXX svojim podpisom na zmluve. Žalovaný sa v zmysle čl. II zmluvy č. XXXXXXXXXX zaviazal žalobcovi platiť za užívanie predmetu nájmu dohodnuté nájomné. Za poskytnuté plnenie bola žalovanému vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 14. 09. 2016 na úhradu sumy 1 044,- eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 14. 10. 2016 na úhradu sumy 1 044,- eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 14. 11. 2016 na úhradu sumy 1 044,- eur, č. 3016311142 splatná dňa 14. 12. 2016 na úhradu sumy 1 044,- eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 14. 01. 2017 na úhradu sumy 741,24 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 14. 02. 2017 na úhradu sumy 1 044,- eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 14. 03. 2017 na úhradu sumy 1 044,- eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa 24. 03. 2017 na úhradu sumy 330,- eur a č. XXXXXXXXXX splatná dňa 24. 03. 2017 na úhradu sumy 156,- eur, takže výška splatného záväzku žalovaného pozostáva zo sumy 6 935,24 eur. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie jeho splatného záväzku, žalovaný na jeho výzvu nereagoval a svoj splatný záväzok nesplnil. Pri uzatvorení zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 04. 2016 žalovaný prenechal žalobcovi zábezpeku vo výške 1 600,- eur. Podľa čl. II predmetnej zmluvy nájomca prenechal prenajímateľovi zábezpeku a zároveň súhlasil a týmto splnomocnil prenajímateľa najmä v prípade poškodenia, straty, zničenia alebo pohľadávky vzniknutej zo zmluvy na jej započítanie podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka voči vzniknutej škode alebo pohľadávke, a to bezodkladne v plnej výške zábezpeky. Žalobca časť prenechanej zábezpeky vo výške 1 044,- eur započítal voči pohľadávke vzniknutej z neuhradenej faktúry č. 3016310663 a časť prenechanej zábezpeky vo výške 556,- eur započítal voči pohľadávke vzniknutej z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX.
2. Žalovaný nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu s odôvodnením, že predmetné faktúry boli žalovanému doručené, žalovaný faktúry odložil a uschoval s tým, že ich vráti žalobcovi ako vystavené neoprávnene. Zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. XXXXXXXXXX podpísala za žalovaného osoba, ktorá k tomu nebola oprávnená. Súčasťou zmluvy sú Základné podmienky podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva, ktoré boli podpísané neskôr, ako vznikol nájom podľa zmluvy. Z toho dôvodu nemôžu byť Základné podmienky súčasťou zmluvy a zmluvný vzťah medzi stranami sa nimi nemôže riadiť. Žalovaný neužíval predmet nájmu po celý čas, za ktorý mu žalobca fakturoval nájomné. Žalovaný vyzýval žalobcu k prevzatiu premetu nájmu dávno pred dátumom, ktorý je uvedený na zmluve ako dátum ukončenia nájmu, takže predmetné faktúry sú vystavené neoprávnene.
3. V konaní ešte žalobca uviedol, že pri podpise zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. XXXXXXXXXX žalovaný konal prostredníctvom povereného zástupcu, p. E.. Žalovaný zároveň za účelom uzatvorenia zmluvy so žalobcom prenechal žalobcovi zábezpeku vo výške 1 600,- eur. Žalovaný vložil zábezpeku priamo na bankový účet žalobcu s popisom transakcie „Kaucia ASID“, pričom zábezpeku na bankový účet žalobcu vložila p. O. Pani O. v období od 04. 06. 2014 do 19. 09. 2017 vykonávala funkcie člena dozornej rady žalovaného. Zo strany žalovaného taktiež došlo k úhrade faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, vystavených na základe poskytnutého plnenia vyplývajúceho zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Pre účinnosť základných podmienok podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva sa nevyžaduje, aby boli žalovaným podpísané. Ich účinnosť vyplýva priamo z čl. IV samotnej zmluvy. Osobitné a záverečné ustanovenia zmluvy č. XXXXXXXXXX, kde je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú základné podmienky. Nájomca svojim podpisom potvrdzuje, že si základné podmienky prečítal, ich obsahu porozumel a vyslovuje s nimi súhlas. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, podľa ktorého údajne vyzýval žalobcu k prevzatiu predmetu nájmu dávno pred dátumom, ktorý je uvedený na zmluve ako dátum ukončenia nájmu. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť uvedeného tvrdenia. Žalobca emailom zo dňa 07. 02. 2017 oznámil žalovanému, že z dôvodu neuhrádzania splatných faktúr bude nútený predmet nájmu odstaviť. Žalovaný vo svojej odpovede dňa 10. 02. 2017 uviedol, že „čo dodať...dosť sa trápime na tej stavbe, tak ešte vydržte ak sa dá, už by nám mali koncom budúceho týždňa nabehnúť nejaké peniažky...“. Na základe uvedeného je preukázané, že žalovaný nevyzval žalobcu ku skoršej demontáži predmetu nájmu a ukončeniu nájmu, ale naopak, žalobcu žiadal o strpenie s prísľubom úhrady nezaplatených faktúr. Predložená emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zároveň potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný mal predmet nájmu v dočasnom užívaní vo februári 2017, a teda faktúry, vystavené na základe poskytnutého plnenia vyplývajúceho zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, boli žalobcom vystavené oprávnene.
4. V konaní ešte žalovaný uviedol, že žalovaný prenajatý stavebný výťah neužíval počas celej doby, za ktorú žalobca vyfakturoval nájomné. Predmetný výťah bol dodaný na stavbu D. 1 - 3 v Pezinku, ktorej stavebníkom nebol žalovaný, ale spoločnosť BH SM, s.r.o.
5. Žalobca ešte prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci uviedol, že nie je dôležité, na akú stavbu bol predmet nájmu žalobcom dodávaný, nakoľko predmetná zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. Uvedené potvrdzujú aj odborné správy zo dňa 08. 04. 2016, v ktorých je ako prevádzkovateľ zariadenia, ktorým bol stavebný výťah ako predmet nájomnej zmluvy, uvádzaný žalovaný.
6. Na pojednávaní konanom dňa 05. 09. 2018 právny zástupca žalobcu k veci ešte uviedol, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že vyzýval žalobcu na odmontovanie stavebného výťahu, pričom žalobca naopak preukázal, že ešte vo februári žalovaný žiadal žalobcu, aby predmet nájmu nechal na stavbe dlhšie. S odkazom na článok IV. zmluvy žalovaný podpisom potvrdil, že bol so základnými podmienkami oboznámený. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že zmluva bola podpísaná neoprávnenou osobou za žalovaného poukázal na znenie ust. § 13 a § 15 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný predmet nájmu užíval a nevrátil ho, pričom navyše čiastočne zaplatil niektoré faktúry žalobcu, čím vlastne jeho nárok uznal.
7. Právni zástupcovia strany sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 05. 09. 2018 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) po právnymi zástupcami odmietnutej možnosti záverečných vyjadrení vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia tohto rozsudku na deň 26. 09. 2018.
I. Vykonané dokazovanie 8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: objednávkou č. A. zo dňa 01. 03. 2016, zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 04. 2016, faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, výzvou právneho zástupcu žalobcu žalovanému na zaplatenie zo dňa 28. 12. 2016, potvrdením o vklade sumy 1 600,- eur na účet žalobcu, mailovou komunikáciou strán sporu zo dňa 07. 02. 2018 a 10. 02. 2018, správou o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia zo dňa 08. 04. 2016, správou z odbornej skúšky zdvíhacieho zariadenia zo dňa 08. 04. 2016, a výpismi z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného.
9. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
12. Podľa ust. § 13 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
13. Podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
14. Podľa ust. § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
15. Podľa ust. § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
16. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
18. Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
19. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
20. Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
21. Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
22. Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
23. Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
24. Podľa ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
25. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
26. Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
27. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
28. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
29. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
33. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
34. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
35. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
36. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
37. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
38. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
39. Podľa ust. § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
40. Podľa ust. § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
41. Podľa § 187 ods. 2 C.s.p. dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
42. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
43. Podľa ust. § 215 ods. 2 C.s.p. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
44. Súd na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol podľa ust. § 261 od. 1 Obchodného zákonníka obchodný záväzkový vzťah na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ku ktorej uzatvoreniu podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo konaním žalovaného - podpísaním predmetnej zmluvy dňa 05. 04. 2016, pričom z povahy zmluvných strán pri vzniku tohto záväzkového vzťahu (obaja podnikatelia podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka), účelu použitia predmetu nájmu žalovaným (umiestnenie na stavbe a podnikateľskej činnosti žalobcu v oblasti prenájmu stavebnej techniky bolo zrejmé, že sa s prihliadnutím na všetky okolnosti týkal ich podnikateľskej činnosti. V zmysle uvedeného bolo zrejmé, že záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného vznikol písomne a že sa naň aplikovali ustanovenia Obchodného zákonníka okrem tých skutočností, ktoré Obchodný zákonník nerieši, ale rieši ich Občiansky zákonník, a to podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
45. Súd vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal za to, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 04. 2016 bola v písomnej forme spolu s jej základnými podmienkami uzavretá písomne v zmysle ust. § 43a a § 43c Občianskeho zákonníka, pričom obranu žalovaného, že túto zmluvu podpísala za žalobcu neoprávnená osoba súd považoval za účelovú vzhľadom k tomu, že bolo v konaní preukázané z vkladu sumy 1 600,- eur žalovaným na účet žalobcu (čo bola zábezpeka zložená v zmysle písomnej zmluvy), že žalovaný zložením tejto zábezpeky potvrdil svoju vôľu byť viazaný touto písomnou zmluvou. Rovnako tak súd poukazuje na ust. § 13 ods. 1 veta druhá, § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že žalovaného zaväzuje podpis tejto zmluvy aj osobou, ktorá nemala oprávnenie v jeho mene uzatvárať zmluvy, pričom žalovaný ani žalobcovi v čase trvania zmluvného vzťahu, ani súdu počas konania nepreukázal, že by o takomto prekročení oprávnenia podpisujúcej osoby nevedel alebo nemohol vedieť, navyše súd poukazuje na skutočnosť, že ak sa aj žalovaný o prípadnom prekročení oprávnenia uzavrieť za žalovaného zmluvu dozvedel po podpise tejto zmluvy, neurobil žiadne formálne ani faktické úkony, ktorými by prejavil svoju vôľu nebyť viazaný zmluvou, ale naopak fakticky predmet nájmu z uvedenej zmluvy prevzal a užíval, čím vlastne prejavil svoj súhlas s podpisom uvedenej zmluvy a jej znením.
46. Rovnako súd neprisvedčil obrane žalovaného, že neužíval predmet nájmu po celú dobu, po ktorú žalobca nájom predmetného zariadenia fakturoval. Dôvodom takéhoto neprisvedčenia bola skutočnosť, že doba nájmu v predmetnej zmluve bola dohodnutá do 28. 02. 2017, žalobca predmetnými faktúrami fakturoval dobu nájmu do 28. 02. 2017 a žalovaný preukázateľne užíval predmet nájmu za celú dobu od uzavretia zmluvy až do februára 2017, čo mal súd preukázané zo správy o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia zo dňa 08. 04. 2016 a zo správy z odbornej skúšky zdvíhacieho zariadenia zo dňa 08. 04. 2016 a najmä mailovej správy žalovaného žalobcovi zo dňa 10. 02. 2017, v ktorej žalovaný žiadal žalobcu o ponechanie predmetu nájmu na stavbe aj napriek neplateniu nájmu zo strany žalovaného. Rovnako túto skutočnosť preukazuje faktúra č. XXXXXXXXXX ktorou žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie za demontáž predmetu nájmu, vykonanej 09. 03. 2017 a tiež skutočnosť, že žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal že by vrátil predmet nájmu žalobcovi pred 28. 02. 2017.
47. Súd nevyhovel ani obrane žalovaného, že vyzýval žalobcu na prevzatie predmetu nájmu pred uplynutím doby nájmu, pretože žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom, navyše mu výslovne odporovala jeho mailová správa žalobcovi zo dňa 10. 02. 2017, v ktorej žiadal žalobcu o ponechanie predmetu nájmu aj po 10. 02. 2017.
48. Žalovaný v konaní ďalej tvrdil, že faktúry žalobcu boli vystavené neoprávnene, že si ich ponechal a mienil ich žalobcovi vrátiť. Súd tejto obrane žalovaného nevyhovel, nakoľko mal za to, že ak žalovaný nesúhlasil s vystavením faktúr, mal ich žalobcovi vrátiť ako neoprávnene vystavené hneď po ich prevzatí a nie si ich uschovávať a mieniť mu ich vracať niekedy v budúcnosti. Súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom vrátenie predmetných faktúr žalobcovi. Súd zároveň mal pri hodnotení tejto časti obrany žalovaného za to, že zmluva bola uzavretá v písomnej forme medzi stranami sporu, ako bolo vyššie uvedené, že žalobca si splnil svoju zmluvnú povinnosť dodať žalovanému predmet nájmu, čo súdu preukazovali správa o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia zo dňa 08. 04. 2016, správa z odbornej skúšky zdvíhacieho zariadenia zo dňa 08. 04. 2016 a najmä už niekoľkokrát spomínaná mailová správa žalovaného žalobcovi zo dňa 10. 02. 2017.
49. Žalovaný v konaní ešte tvrdil, že žalobca dodal predmet nájmu na stavbu, ktorej stavebníkom nebol žalovaný, ale iný subjekt. Súd toto tvrdenie žalovaného považoval za irelevantné, nakoľko v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebolo vôbec dohodnuté, že predmet nájmu bude dodaný na stavbu, ktorej bude stavebníkom žalovaný. Na základe zmluvného vzťahu, vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným podpísaním predmetnej zmluvy bolo dôležité len to, aby žalobca dodal predmet nájmu žalovanému na miesto, ktoré si žalovaný určil (čo sa v konaní aj preukázalo) a aby žalovaný za predmet nájmu a služby s tým súvisiace žalobcovi zaplatil (čo v skutočnosti nenastalo).
50. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalobca si splnil svoju zmluvnú povinnosť dodať predmet nájmu žalovanému, že žalovaný predmet nájmu užíval po celú fakturovanú dobu, pričom však nájom za takéto užívanie žalobcovi nezaplatil.
51. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, nakoľko žalovanému na základe písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy a prevzatiu predmetu nájmu do užívania vznikla podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť platiť dohodnuté nájomné, pričom na splnenie si tejto povinnosti bol žalovaný žalobcom vyzvaný nielen jednotlivými faktúrami, ale aj výzvou žalobcu, avšak aj napriek tomu si žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, a preto súd zaviazal žalovaného na úhradu dlžného nájomného v sume 6 935,24 eur za obdobie od 15. 09. 2016 do 01. 03. 2017.
52. Žalobca a žalovaný mali úrok z omeškania dohodnutý v čl. IV. základných podmienok predmetnej zmluvy, takže žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil na výšku 13 % ročne v zmysle žalobného nároku, i keď si zmluvné strany dohodli výšku úroku z omeškania na 0,05 % denne, teda 18, 25 % ročne, ale súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z jednotlivých priznaných súm v požadovanej výške úroku z omeškania (i keď žalobcovi by patrila vyššia výška úroku z omeškania, súd bol viazaný žalobným návrhom a nemohol ho prekročiť a priznať viac, než čoho sa žalobca v ňom domáhal) až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným žalobcovi.
53. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eur podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktoré súd žalobcovi priznal.
54. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.