Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/143/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený spoločnosťou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 253 706, so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: Ing. J. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, K., o zaplatenie 150,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12. decembra 2016 sp.zn. 37C/455/2015-94, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 150,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 3,00 eur od 28.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 3,00 eur od 26.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 3,00 eur od 25.7.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 25,34 eur od 8.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 3,00 eur od 27.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 3,00 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 3,00 eur od 28.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 3,00 eur od 25.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 3,00 eur od 27.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 78,53 eur od 27.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 13,44 eur od 26.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 3,00 eur od 26.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 3,00 eur od 25.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1,34 eur od 7.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 2,00 eur od 27.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 488, § 489, § 491, § 494, § 517 a § 588 Občianskeho zákonníka, ďalej § 47 ods. 1, § 69 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) a písm. b), ďalej § 70 ods. 1 písm. a), d) a f), § 71 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, vecne dôvodil, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 22.7.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby mu zaplatil sumu istiny 150,65 eur s príslušenstvom ako je uvedené vo výroku rozsudku a nahradil mu trovy konania. Dôvodil, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom zmluvu na dodávku zemného plynu, žalovaný však za dodaný zemný plyn riadne a včas nezaplatil, a to ani napriek výzvam žalobcu. Žalovaný neuhradil ku dňu podania návrhu na súd faktúry č. 3130071798, č. 3190114692, č. 3102069458, č. 7424168325, č. 3102060404, č. 3190099965, č. 3180094904, č. 3130058793, č. 4900086934, č. 7414914920, č. 3140097865, č. 3160113878, č. 3190094231, č. 7424137095 a č. 3170060064, pričom

z dôvodu neplnenia povinností žalovaného došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Žalovaný napriek predžalobnej výzvy dlžnú sumu nezaplatil, preto žalobca žiadal aj priznanie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške podľa predpisov občianskeho práva. Žalovaný považoval nárok žalobcu za neopodstatnený s odôvodnením, že v predmetnom dome nebýva od roku 2002, spočiatku ho prenajímal a od roku 2007 v dome nikto nebýva. Do roku 2013 platil žalovaný poplatky za plynomer, hoci nebol plyn spotrebovávaný; následne odišiel pracovať do zahraničia a keďže mu žalobca posielal výzvy na zaplatenie poplatku za plynomer s oznámením, že keď dlh nezaplatí, pristúpi k demontáži plynomeru, so žalobcom nekomunikoval ani neprisľúbil zaplatenie, pretože predpokladal, že žalobca demontuje plynomer, čo však neurobil hneď ale až neskôr a v tomto konaní žalobcu preto vidí snahu dosiahnuť neoprávnený zisk.

3. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a v celom rozsahu oprávnený, nakoľko medzi stranami sporu bola na základe prihlášky k odberu zemného plynu uzatvorená zmluva o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj zemného plynu žalovanému; žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery zemného plynu cenu stanovenú v Cenníku externých služieb a výkonov, ktorý bol spolu s Obchodnými podmienkami poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu kategórie domácnosť súčasťou zmluvy. Žalobca dodal žalovanému zemný plyn, a vyúčtoval mu cenu za poskytnuté služby a dodávky sumu vo výške 1,34 eur, doklad č. 7424137095 zo dňa 22.4.2013, splatné dňa 6.5.2013, sumu vo výške 25,34 eur, doklad č. 7424168325 zo dňa 23.4.2014, splatné dňa 7.5.2014, a sumu vo výške 13,44 eur, doklad č. 7414914920 zo dňa 11.11.2014, splatné dňa 25.11.2014, spolu teda za dodávku plynu sumu vo výške 40,12 eur. Keďže žalovaný dlhodobo za dodávky plynu neplatil, žalobca mu prerušil dodávku plynu, za čo v zmysle príslušných ustanovení Obchodných podmienok a Cenníka žalovanému vyúčtoval sumu vo výške 78,53 eur, doklad č. 4900086934 zo dňa 12.9.2014, splatné dňa 26.9.2014. Žalobca tiež vyúčtoval žalovanému viaceré poplatky za upomienky v zmysle príslušných ustanovení Obchodných podmienok a Cenníka, a to sumu vo výške 3,00 eur, doklad č. 3130071798 zo dňa 13.8.2014, splatné dňa 27.8.2014, sumu vo výške 3,00 eur, doklad č. 3190114692 zo dňa 11.6.2014, splatné dňa 25.6.2014, sumu vo výške 3,00 eur, doklad č. 3102069458 zo dňa 10.7.2014, splatné dňa 24.7.2014, sumu vo výške 3,00 eur, doklad č. 3102060404 zo dňa 12.5.2014, splatné dňa 26.5.2014, sumu vo výške 3,00 eur, doklad č. 3190099965 zo dňa 11.2.2014, splatné dňa 25.2.2014, sumu vo výške 3,00 eur, doklad č. 3180094904 zo dňa 13.1.2014, splatné dňa 27.1.2014, sumu vo výške 3,00 eur, doklad č. 3130058793 zo dňa 10.12.2013, splatné dňa 24.12.2013, sumu vo výške 3,00 eur, doklad č. 3140097865 zo dňa 11.9.2013, splatné dňa 25.9.2013, sumu vo výške 3,00 eur, doklad č. 3160113878 zo dňa 10.10.2013, splatné dňa 24.10.2013, sumu vo výške 3,00 eur, doklad č. 3190094231 zo dňa 12.11.2013, splatné dňa 26.11.2013, sumu vo výške 2,00 eur, doklad č. 3170060064 zo dňa 12.2.2013, splatné dňa 26.2.2013, spolu teda za zaslané upomienky sumu vo výške 32,00 eur. Žalobca teda vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby a dodávky plynu vyúčtovacími faktúrami / dokladmi, a dokladmi za úhradu poplatku za upomienku a nákladov na prerušenie dodávky plynu spolu vo výške 150,65 eur (žalovaná suma); žalovaný neuhradil dlžnú sumu ani len čiastočne. Súd sa neuznal obranu žalovaného, že žalobca s ním mal ukončiť zmluvu, čím by dlh nedosiahol žalovanú sumu, a to z dôvodu, že aj žalovaný mohol v zmysle príslušných ustanovení Obchodných podmienok zmluvu jednostranne vypovedať pri výpovednej lehote jeden mesiac, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného mesiaca, a to dokonca bez akéhokoľvek poplatku; a pokiaľ tak žalovaný nespravil, musí znášať dôsledky, teda konkrétne platiť účtované mu poplatky. Súd preto rozhodol tak, že žalobe vyhovel a to tak v časti istiny, ako aj uplatneného úroku z omeškania, na ktorý má žalobca tiež nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania, t.j. vždy deň nasledujúci po dni splatnosti dokladu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov (podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 tak, že ju v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že v predmetnom dome nebýva už od roku 2002, spočiatku ho prenajímal, ale asi od roku 2007 v dome nikto nebýva. Do roku 2013 platil poplatky za plynomer, hoci nebol plyn spotrebovávaný, v roku 2012 sa začala zhoršovať jeho osobná a finančná situácia a odišiel pracovať do zahraničia. Žalobca mu pravidelne posielal výzvy na zaplatenie poplatku za plynomer s dodatkom, že keď nezaplatí, pristúpi k demontáži plynomeru, čo sa opakovalo až dovtedy, kým SPP si začal nárokovať vymáhanú čiastku. Keďže žalobca pracoval v Hamburgu, vzdialenému

od bydliska 1100 km, navštevoval SR len sporadicky a len v dňoch pracovného pokoja, preto so žalobcom nijako nekomunikoval ani nesľuboval zaplatenie s tým, že predpokladal, že tak, ako vo svojich výzvach hrozí, demontuje plynomer, k čomu však došlo až potom, čo predpokladaná dlžná čiastka dosiahla dostatočnú výšku. Podľa jeho názoru mal žalobca pristúpiť k odpojeniu najneskôr potom, ako neuhradil v termíne upomienku zo dňa 10.10.2013. Ďalej v odvolaní uviedol, že nárokovaná suma 78,53 eur je v cenníku definovaná ako pokuta za zabezpečenie fyzického odpojenia z titulu neoprávneného odberu pre koncového užívateľa, avšak on žiadny neoprávnený odber nerealizoval. V dome dlhodobo nikto nebýval, a od roku 2007 boli účtované len fixné poplatky bez žiadneho odberu a to, že odber nie je realizovaný, bolo pracovníkom žalobcu známe. Ďalej uviedol, že v článku XV odsek 2 je klauzula, že za nedodržanie zmluvných podmienok môže byť v zmluve dohodnutá zmluvná pokuta, avšak v zmluve nie je definovaná žiadna pokuta, je tam iba odvolávka na „obchodné podmienky...“, čiže obchodné podmienky sa odvolávajú sami na seba. Preto pre odberateľa žiadny cenník pokút neplatí, keďže tento nie je súčasťou všeobecných podmienok a čiastka bola vymáhaná neoprávnene. Odvolateľ tiež upozorňoval na to, že suma 25,34 eur je fakturovaná opakovane, vo faktúre zo dňa 12.5.2014 je fakturovaná ako súčet nezaplatených preddavkov od 26.2.2013 do 26.5.2014, avšak vo faktúre z 11.6.2014 je táto čiastka fakturovaná znovu spolu s čiastkami, ktoré sú už v tejto sume zahrnuté. Záverom odvolateľ uviedol, že v konaní žalobcu vidí účelovosť, keď tento mal po prvej výzve, na ktorú žalovaný nereagoval, plynomer demontovať a požadovať čiastku, ktorá zodpovedala času, počas ktorého bol ešte plynomer namontovaný. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na žiadne plnenie, vzhľadom k nesplneniu si svojich povinností a neoprávnene požadovaných čiastok a je povinný zaplatiť súdne trovy.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval odvolanie za nedostatočne odôvodnené, ďalej uviedol, že z obchodných podmienok ( ďalej len OP), ktoré súdu predložil, vyplýva presne aké právne predpisy sa vzťahujú na vzťah žalobcu a žalovaného, že tu je definovaný prevádzkovateľ distribučnej siete (osoba odlišná od žalobcu) a jeho niektoré úlohy, že tu je definovaný Cenník externých služieb a výkonov vydávaný dodávateľom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú OP schválené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ( ďalej len ÚRSO), ktoré podrobnejšie upravujú vzájomné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom a cenník dodávateľa v platnom znení zverejnené na webovom sídle dodávateľa, že odberateľ obdrží aktuálne OP najneskôr pri uzatvorení zmluvy, pričom dodávateľ je oprávnený zmeniť OP v zmysle bodu článku XV bod 6 týchto OP, že neoprávneným odberom je, ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky a že obchodné podmienky žalobcu boli schválené ÚRSO. V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť na kompetencie úradu a to, že tento úrad ako jediný zákonom určený štátny orgán majúci vo svojej kompetencii schválenie a tým i určenie obsahu obchodných podmienok žalobcu. Úrad posúdil súlad predložených OP so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento úrad pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nestranne a nezávisle. Žalobca uviedol, že voči žalovanému si v tomto konaní neuplatňoval žiadnu zmluvnú pokutu. Neoprávnený odber žalovaného nastal potom, čo si tento neplnil svoje platobné povinnosti, pričom už z vyúčtovacej faktúry č. 7424137095 je zrejmý nedoplatok, ktorý žalovaný nezaplatil a z predloženej vyúčtovacej faktúry č. 7414914920 je zrejmé, že žalovaný nezaplatil ani jednu preddavkovú platbu. Navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že by nezaplatil ani jednu preddavkovú platbu, zbytočne ich platil 7 rokov. Vyjadrenie žalobcu ho usvedčuje z nekompetentnosti, keď po 10 dňoch bol povinný plynomer demontovať, prípadne poslať upomienku o nesplatenú časť preddavkov, čo však neurobil, ale kriminalizoval osobu žalovaného, ďalej účtoval a posielal upomienky, až sa nazbierala dostatočná suma, ktorou sa bude advokátska kancelária ochotná zaoberať. Žiadal, aby súd prihliadol na to, že v tomto spore je žalovaný slabšou stranou a žalobca ako silnejší v predmetnom spore vytvoril svoju nekompetentnosťou neoprávnený nárok, k čomu by mal súd prihliadnuť a rozhodnúť tak, že žalovaný nebude povinný zaplatiť žiadnu čiastku ani súdne výdavky.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37C/143/2017 bolo zaplatenie sumy 150,65 eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a v závislom výroku o trovách konania.

9. Odvolacím dôvodom tu bolo tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním obsahu spisu však odvolací súd žiadnu nesprávnosť v právnom posúdení nezistil.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu na dodávku zemného plynu, na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaviazal dodávať mu zemný plyn a žalovaný sa zaviazal platiť mu riadne a včas a to podľa Cenníka žalobcu, určeného na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky. Žalovaný za dodaný zemný plyn riadne a včas nezaplatil, a to ani napriek výzvam žalobcu, preto došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu dňa 08.10.2014, pričom žalobca voči žalovanému eviduje neuhradené faktúry v celkovej výške 150,65 eur, ktoré skutočnosti žalobca doložil v konaní listinnými dôkazmi.

11. Žalovaný namietal, že nakoľko od r. 2012 odišiel pracovať do zahraničia a domov chodil len sporadicky, mal žalobca pristúpiť k odpojeniu jeho plynomeru najneskôr potom, ako neuhradil v termíne upomienku zo dňa 10.10.2013, a nie pravidelne mu posielať výzvy na zaplatenie poplatku za plynomer s upozornením, že keď nezaplatí, pristúpi k demontáži plynomeru. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že by za vznik dlžnej sumy zodpovedal sám žalobca, ktorý nepristúpil k odpojeniu plynomeru najneskôr po tom, ako žalovaný neuhradil upomienku zo dňa 10.10.2013. V uvedenom prípade sa nejednalo o povinnosť žalobcu, ale jeho právo a pokiaľ ho skôr nevyužil, nemožno hovoriť o žiadnom neoprávnenom zisku z jeho strany ani tvrdiť, že išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď naopak, nie je vylúčený ani dobrý úmysel žalobcu, a síce zamedziť príliš prísnym postihom u dočasných neplatičov. Odvolací súd pripomína, že nič však nebránilo žalovanému, aby kedykoľvek ukončil zmluvný vzťah jednostrannou výpoveďou v jednomesačnej lehote, ako mu to umožňoval čl. XII bodu 5 písm. e) obchodných podmienok. Ani skutočnosť, že pracoval dlhodobo v Nemecku a domov chodieval sporadicky väčšinou cez víkend, nemohla byť prekážkou prípadnému podaniu výpovede, pretože takýto písomný úkon sa dá urobiť aj s cudziny a zaslať žalobcovi poštou. Pokiaľ trval zmluvný vzťah, bol teda žalovaný povinný platiť žalobcovi cenu dodaného plynu, ako i ostatné platby v zmysle Cenníka a to bez ohľadu na skutočnosť, či na odbernom mieste býval, alebo nie.

12. Žalovaný ďalej namietal, že suma 78,53 eur podľa Cenníka, je zmluvnou pokutou na ktorú žalobca nemá nárok, pretože v zmluve žiadna pokuta dohodnutá nebola a pre žalobcu Cenník neplatí, pretože nie je súčasťou obchodných podmienok, okrem toho sa vôbec nedopustil neoprávneného odberu. Ani s týmto názorom žalovaného nemožno súhlasiť. Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike totiž presne vymedzuje, čo treba za neoprávnený odber považovať.

13. Podľa § 82 ods. 1 tohto zákona, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,

f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

14. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že nakoľko žalovaný ako odberateľ, nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, dopustil sa v zmysle zákona o energetike neoprávneného odberu. Podľa bodu 4.7 obchodných podmienok účinných od 25.05.2013 je dodávateľ oprávnený účtovať odberateľovi cenu za ďalšie služby a výkony súvisiace s dodávkou plynu, ktoré nie sú zahrnuté v cene dodávky plynu, a ktoré si odberateľ objednal, alebo ich svojím konaním, nekonaním alebo omeškaním voči dodávateľovi vyvolal a to podľa Cenníka externých služieb a výkonov, vydaného dodávateľom a zverejneného na svojom webovom sídle N.. Odberateľ podpisom zmluvy potvrdzuje, že sa s platným Cenníkom externých služieb dodávateľa oboznámil. Podľa bodu 4.8 týchto obchodných podmienok je odberateľ povinný zaplatiť dodávateľovi spolu s cenou za dodávku plynu podľa týchto OP, Cenníka a zmluvy aj ďalšie s predmetom zmluvy súvisiace platby ak svojím odberom plynu alebo iným konaním, resp. nekonaním spôsobil vznik skutočnosti a potrebu uskutočnenia ďalších úkonov ( služieb) zo strany dodávateľa alebo PDS, a tieto sú spoplatňované podľa príslušného Cenníka, resp. Prevádzkového poriadku PDS, alebo ak vznikne dodávateľovi povinnosť takéto platby uhrádzať voči PDS.

15. Keďže z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného pristúpil žalobca k ukončeniu zmluvného vzťahu a k fyzickému prerušeniu dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa, ktorý výkon vrátane dopravy je podľa Cenníka v cene 78,53 eur. Nejedná sa pritom o zmluvnú pokutu ako uvádza odvolateľ, ale dohodnutú cenu ( poplatok) za túto službu, resp. tento výkon. S tvrdením žalovaného, že Cenníkom nie je viazaný, sa nemohol odvolací súd stotožniť, nakoľko podpisom zmluvy sám potvrdil, že sa s platným Cenníkom externých služieb dodávateľa oboznámil a zároveň zmluvou sa zaviazal platiť dodávateľovi spolu s cenou za dodávku plynu podľa týchto obchodných podmienok, Cenníka a zmluvy aj ďalšie s predmetom zmluvy súvisiace platby.

16. V predmetnej veci súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a dospel k správnemu záveru, že žalobca preukázal výšku žalovaného nároku v sume 150,65 eur, pozostávajúceho zo súčtu fakturovaných súm za dodávku plynu vo výške 40,12 eur, poplatkov za opakované upomienky vo výške 32,00 a poplatku 78,53 eur za prerušeniu dodávky zemného plynu. Správne potom prvoinštančný súd vyhodnotil žalobu ako v celosti dôvodnú a vzhľadom k omeškaniu dlžníka so zaplatením dlhu uložil žalovanému zaplatiť mu okrem istiny aj úroky z omeškania v zákonnej výške a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. K tvrdeniu žalovaného, že suma 25,34 eur bola žalobcom fakturovaná opakovane, odvolací súd uvádza, že upomienky žalobcu, na ktoré v odvolaní žalovaný poukazuje, nie sú pre zistenie výšky nedoplatkov určujúce a relevantným dôkazom sú žalobcom predložené faktúry, z ktorých duplicitné fakturovanie nevyplýva.

17. Z vyššie uvedených dôvodov, majúc za to, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené, a keďže neboli zistené ani žiadne iné nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 2 .

18. Záverom odvolací súd pripomína, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalobca. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 .

20. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .