Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/310/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

E. súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu: W. A., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. X, XXX XX F., právne zastúpený PUCHALLA SLÁVIK & partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti žalovaným 1./ W. J., A.. XX.XX.XXXX, S. W. XX. A. XX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Marekom Polakovičom, advokátom so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov 2./ O. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. B. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Danielom Boľanovský, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. žalobu z a m i e t a,

II. žalované v 1. a 2. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi každá vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 14.8.2015 domáhal aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v k.ú. Katastrálneho odboru Okresného úradu Prešov na LV č. XXXXX a to bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vchod č. X, bytového domu zo súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcele C č. XXXXX/XX, spoluvlastnícky podiel XX/XXXX, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku parcele registra C č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria vrátane súčastí a príslušenstva.

2. Dňa 22.1.2016 podal žalobca návrh na zmenu žalobného návrhu a zmenu na strane žalovaného v 2. rade.

3. Súd svojím uznesením zo dňa 29.6.2016 pripustil aby z konania vystúpil žalovaný v 2. rade P. M. a aby do konania na miesto doterajšieho žalovaného v 2. rade vstúpila O. W., zároveň nepripustil zmenu žaloby.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili.

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca svoj návrh podal z dôvodu, že v súčasnej dobe je v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka žalovaná v 2. rade O. W. a pred ňou to bol P. M.. Žalobca sa stále cíti vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobca uzavrel 31.3.2014 zmluvu o prevode vlastníctva bytu s W. J. predmetom ktorej mal byť prevod nehnuteľností. Kúpna cena bola dohodnutá na 30.000,- €. 28.1.2015

bola uzatvorená kúpna zmluva medzi W. J., ktorá previedla na kupujúceho P. M. predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 30.000,- €. Žalobca namietal, že predmetnú zmluvu zo dňa 31.3.2014 nepodpísala Bibiána Uličná, nebola podpísaná kupujúcou ako konajúcou osobou a preto to považuje za absolútne neplatný právny úkon. Ďalej tento právny úkon považuje za simulovaný pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť. Touto zmluvou o prevode vlastníctva bytu mal byť zastretý iný právny úkon a to zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobcu je to teda absolútne neplatný právny úkon.

7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho pôvodný úmysel ohľadne bytu bola pôžička. Nemal peniaze, mal nejaké dlhy, potreboval tieto dlhy zaplatiť. Chcel založiť nehnuteľnosti. Jeho známy U. I. mu ponúkol, že má známeho P. J.o, ktorý poskytuje pôžičky so založením nehnuteľnosti. Malo sa jednať o sumu 25.000,- €. Keď podpísali zmluvu mali prísť peniaze, prvý mesiac prišlo 11.000,- € o pár mesiacov ďalšie peniaze, dokopy to bolo 24.000,- € s tým, že má vrátiť do roka 30.000,- € a byt bude prevedený naspäť. Žalobca uviedol, že keď šli na kataster tak tam ani pani J. nebola, bol tam stále jej otec a on to za ňu podpisoval, podľa neho to nebol jej podpis, ale podpis jej otca. On mal potom obavy, že príde o byt. Pán I. mu opäť ponúkol, že odkúpi byt ďalší človek s tým, že on by vyplatil tých 30.000,- €, ktoré žalobca dlhoval. On s tým súhlasil pretože o byt sa bál. Dohodli sa s pánom M. na 800,- € úrokov, že mu bude platiť. So všetkým súhlasil, pretože sa bál, že príde o nehnuteľnosť. Chcel si vybaviť hypotekárny úver. Žalobca tvrdil, že si myslel, že je stále vlastníkom nehnuteľností, pretože mal dohodu, že ak tie peniaze zaplatí byt sa prevedie naspäť. Celý čas jednal s pánom J.. On pripravil zmluvy, predložil mu ich. Celý čas to bral tak ako pôžičku, pani J. videl až v máji, keď prišla zaplatiť druhú časť peňazí. Boli spolu v banke, kde mu poukazovala peniaze z účtu na účet. M. nepoznal, nevedel o ňom aký je to človek, myslel si, že má dobré úmysly. Zdalo sa mu to férové aj s tými úrokmi. Potom už ale nechcel M. žiadne úroky, hypotéku si ani nezačal vybavovať, pretože mal nízky príjem. Má skončenú hotelovú akadémiu, ale nevie úplne či rozumie prevodu vlastníckeho práva k bytu. Dlh pánovi J. považoval splatený vtedy, keď sa previedlo vlastnícke právo na M., pretože M. potom vyplatil J. tých 30.000,- € a on bol pritom. V predmetnej nehnuteľnosti býval do 5.5.2015. Platil inkaso za ten byt, nájomné žiadne neplatil. V máji 2015 bol vysťahovaný M., ktorý mu vymenil zámky. Od J. mu bolo poskytnutých spolu 24.000,- €. Na otázku prečo potom v zmluve zo dňa 27.1.2015 nevzniesol námietky vlastníctva voči W. J. uviedol žalobca, že jej vlastníctvo uznával, cítil sa síce sám ako vlastník, ale po právnej stránke uznával jej vlastníctvo. Bral to stále tak, že ten byt odkúpi spätne.

8. Žalovaná v 1. rade W. J. potvrdila, že všetky záležitosti ohľadne kúpy bytu organizoval jej otec P. J., on pripravil zmluvy, v byte nikdy nebola. Prišiel s tým, že jej chcú kúpiť byt. Neboli to jej peniaze, ale peniaze rodičov, ona s tým súhlasila. Zmluvu podpisovala 28.3. sama. Otec jej zavolal, že má prísť na kataster, bola v škole, odbehla zo školy a podpísala tú zmluvu vonku pred katastrom. V tom čase pána A. nevidela. Videla ho až v máji 2014, keď vkladala peniaze na jeho účet v banke. Potom videla A., ešte ďalší rok u JUDr. P. keď sa prevádzal byt na pána M.. Otec prišiel za ňou, že aby po pár mesiacoch byt predali, ona s tým súhlasila, pretože byt nevyužívala, všetky veci a záležitosti ohľadne bytu realizoval jej otec a ona osobne M. nepozná. Prečo uzatvárala so žalobcom zmluvu mesiac po kúpe o spätnej kúpe, žalovaná v 1. rade uviedla, že asi preto, lebo tam chcel A. bývať, s tým, že keď peniaze vráti tak si bude môcť byt odkúpiť, ale prečo to nakoniec bolo zrealizované inak nevie, dôverovala plne otcovi.

9. Žalovaná v 2. rade je súčasnou vlastníčkou predmetného bytu. Byt si našla cez realitnú kanceláriu Q.. Dala tam 1.500,- € rezervačnú zálohu. Byt stál 43.500,- €. Vybavovala si na neho hypotéku, hypotéka je stále na tom byte a je na jej meno. S M. sa stretla pri ohliadke bytu. Prišla s realitnou maklérkou, byt si prišla ohliadnuť až vtedy keď bol byt vyprataný. Byt sa jej páčil, bol blízko jej bydliska a blízko práce, nič iné pri tom neriešila. M. jej uviedol, že na byte nie sú žiadne právne vady. Bola si pozrieť v katastri históriu tohto bytu, takže videla všetkých predchádzajúcich vlastníkov, vrátane pána A.. Žiadne iné vyznačenia tam ale neboli. Až keď sa nasťahovala do bytu, začali jej chodiť papiere, že niekto si nárokuje na jej byt, pre ktorý sa zadlžila na 30 rokov. A. nepoznala, ani nikdy ho nevidela.

10. Vo veci bol vypočutý svedok P. O., ktorý sa pozná s W. A., pozná sa aj s J.. O celej veci vie toľko, že A. potreboval peniaze, preto založil byt J.. Vedel aj to, že nedostal všetky peniaze a po prevode vlastníctva, ale potom ich dostal. Ten byt bol ako nejaká zábezpeka. Dohodlo sa, že ten byt sa prevedie späť keď sa peniaze vrátia. Potom nastala tá situácia, že A. založil byt M.. Svedok uviedol, že on hovorí o založení aj keď to bola opäť kúpna zmluva, ale on to bral, že je to záloh na zapožičanie peňazí. Svedok uviedol, že mu Uličný potvrdil, že tie peniaze vyplatil, ale A. chcel si požičať od M., preto bol byt prevedený na

M.. Na čom sa dohodli to nevie, vie že mali celkovú sumu 42.000,- €. Svedok to bral stále ako záloh, nie ako predaj bytu. Pamätá si, že A. býval v tom byte do marca 2015 a potom ho vypratali na ulicu. V tom čase ešte pomáhal aj A., aby to nejako uhrali s M., ale už on nebol na to prístupný. Svedok uviedol, že J. pozná ako človeka ktorý požičiava peniaze a M. pozná ako zbojníka. Podľa svedka je J. je solídny, on si od neho požičiaval podobne peniaze. Kto pripravoval zmluvu o prevode vlastníctva tak to nevie.

11. Svedok U. I. bol s A. kamarát, teraz už nie. J. nepozná, pozná jej otca z videnia a žalovanú v 2.rade tiež nepozná. A. predával byt J., bolo to v roku 2014 sumy si nepamätá, možno to bolo za 30.000,- , možno za 33.000,- €, ale vedel o tom, že tam bola dohoda o spätnej kúpe. Potom následne odkupoval byt M. od J. a M. sa dohodol s A., že on naspäť odkúpi byt, buď na hypotéku, alebo na hotovosť. Potom ale si pamätá, že mu A. volal, že má vyvŕtaný zámok a veci na ulici. On si pamätá, že keď M. kupoval ten byt, že platil niečo J. ako keby sa ten dlh A. preniesol z J. na M.Y.. Pozná J. ako toho čo požičiava peniaze, že stále mu ľudia dajú niečo do zálohy, aj svedok sám mu dal do zálohy auto. M. pred tým nepoznal, ale teraz vie že je stokrát horší odvar J., ktorý pripravuje ľudí o byty. Myslí si, že účelom bolo založenie bytu, nie prevedenie, tak bola tá pôvodná dohoda, ale prečo neurobili záložnú zmluvu k tomu sa vyjadriť nevie. Ale aj on keď si požičiaval od Uličného peniaze previedol auto na neho ako vlastníctvo.

12. Na záver žalobca trval na svojej podanej žalobe. Poukazoval na to, že úmyslom žalobcu nebolo predať byt a preto tento prejav nepovažuje za vážny. Považoval predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú. Žalobca mal od začiatku záujem si požičať finančné prostriedky a následne po získaní finančných prostriedkov tieto vrátiť veriteľovi, najprv J., potom M. a následne nadobudnúť vlastnícke právo k bytu. Z tohto dôvodu bola aj uzavretá dohoda o spätnej kúpe. Žalobca potreboval získať finančné prostriedky a preto musel predložené návrhy zmlúv podpísať. Úmysel žalobcu bol však len získať pôžičku, nie previesť vlastnícke právo. Dokladuje aj to, že žalobca byt užíval a nebol v užívaní bytu rušený. Žalobca namietal aj prejav vôle žalovanej v prvom rade, pretože nekonala slobodne, konala pod vplyvom svojho otca, nerozhodovala o kúpe ani o podmienkach kúpy, ani o následnom predaji, ani o spôsobe užívania. Má teda za to, že zmluva medzi nim a žalovanou v 1. rade je neplatným právnym úkonom.

13. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že žalobca si bol plne vedomý akú zmluvu uzatvára, čo sám potvrdil aj vo svojej výpovedi aj tým, že šesť dní po uzatvorení zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu uzatvoril so žalovanou v 1. rade dohodu o spätnej kúpe. Žalobca bol dokonca vedľajším účastníkom aj notárskej zápisnice pri ďalšom predaji v januári 2015, kde potvrdil, že predmetný byt odpredal žalovanej v 1. rade.

14. Žalovaná v 2. rade poukazovala na jej dobromyseľnosť, ktorá nikým v konaní nebola spochybnená. Poukazovala pritom na širokú prax Ústavného súdu alebo krajských súdov (nález I ÚS151/2016, I ÚUUU549/2015), z ktorých vyplýva, že pokiaľ je na strane kupujúcej dobromyseľnosť a nie je možné zachovať zo stretu kolízie dvoch práv, právo vlastniť majetok a zásadu dobromyseľnosti, treba sa prikloniť na dobromyseľnosť kupujúcej, nakoľko kupujúca nemá ako vedieť, ako opustilo vlastnícke právo sféru vlastníka. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že zisťovala si mechanizmus prevodu vlastníckeho práva, nebola v katastri žiadna, ani informatívna poznámka ani plomba o zmene alebo o nejakom záložnom práve....PRERUŠENÉ Žalovaná v 2. rade poukazovala na to, že takéto rozhodnutie, kedy by bolo vyhovené žalobe, by došlo na základe neho len k reťazeniu ďalších súdnych sporov, čo by bolo vo vzťahu k žalovanej v 2. rade krajne nespravodlivé.

15. Súd mal k dispozícii všetky zmluvy týkajúce sa predmetného konania. Zmluvu o prevode vlastníctva zo dňa 28.3.2014 uzavretú medzi W. A. a W. J., dohodu o spätnej kúpe zo dňa 3.4.2014 uzavretá medzi W. A. a W. J., notársku zápisnicu zo dňa 28.1.2015 uzavretú medzi W. J., P. M. a ako vedľajším účastníkom W. A..

16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Podľa § 607 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy.

18. Podľa § 607 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne.

19. Podľa § 608 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť písomnou formou, a ak nie je dohodnuté inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak právo spätnej kúpy zanikne.

20. Podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

21. Súd žalobu zamietol. Dôvodov zamietnutia žaloby bolo viacero, každá z nich osobitne.

22. V prvom rade žalobca namietal platnosť zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 28.3.2014. Poukazoval na to, že predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala pani J.. Namietaný podpis W. J. však súd nepovažoval za relevantný, samotná žalovaná uviedla, že zmluvu podpisovala ona sama a podpis na zmluve je jej. Žalobca namietal tento právny úkon aj z dôvodu, že by sa malo jednať o simulovaný právny úkon, pretože nikdy nebolo záujmom strán uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže predmetom mala byť pôžička. Súd sa však s týmto tvrdením nestotožňuje, nebolo preukázané, že by obe strany simulovali právny úkon kúpnou zmluvou a to zmluvu o pôžičke. Je pravdou, že žalobcov motív na uzavretie tejto zmluvy bolo získanie finančných prostriedkov, (ale to je aj znakom kúpnej zmluvy), ale rozhodne nebolo preukázané, že by úmyslom W. J. bolo predstierať záložnú zmluvu k zmluve o pôžičke, respektíve zabezpečovací prevod vlastníckeho práva.. Simulácia, teda predstieranie na oko sa vyžaduje od oboch zúčastnených danej zmluvy. Nepostačuje len tvrdenie žalobcu, že si myslel, že zmluva je zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva a nie kúpnou zmluvou. Samotná žalovaná predsa uviedla, že vždy jej aj otec, ktorý sprostredkoval tento predaj, hovoril o tom, že kupuje byt, resp. ho predáva. Pochybnosti má súd aj z tvrdení žalobcu, keďže žalobca pár dní po uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavrel so žalovanou v 1. rade dohodu o spätnej kúpe, kde opätovne uvádza, že predal predmetný byt a uvádza podmienky, za akých má spätne byt kúpiť. Táto dohoda o spätnej kúpe je uzatvorená v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a podľa názoru súdu aj táto dohoda podkopáva tvrdenia žalobcu, že pri prvotnej zmluve išlo o simulovaný právny úkon. Ďalšou skutočnosťou v neprospech tvrdení žalobcu je notárska zápisnica zo dňa 28.1.2015, kde bol žalobca vedľajším účastníkom. V tejto notárskej zmluve žalobca odstúpil od dohody o spätnej kúpe, kedy mu zaniklo právo spätnej kúpy. Dokonca sa v čl. 5 uvádza, že byt môže užívať do 30.4.2015 a následne byt uvoľní a odovzdá vlastníkovi. Súd teda v tomto smere uzatvára, že žalobca vedel, akú zmluvu podpisuje, konal tak za účelom rýchleho získania peňazí, ktoré ale nepotreboval a nebol v tiesni, ako sa snažil uviesť, keďže svedkovia potvrdili, že peniaze potreboval kvôli nejakému podnikateľskému zámeru. Nejedná sa teda o simulovaný právny úkon, ani o neplatný právny úkon z dôvodov, ktoré uvádzal žalobca poukazujúc na vyššie právne zdôvodnenie.

23. Ďalším dôvodom, prečo súd zamietol žalobu je súčasná dobromyseľná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti a to žalovaná v 2. rade. Žalovaná v 2. rade sa k predmetnej nehnuteľnosti dostala na základe ponuky v realitnej kancelárii. Na predmetný byt si zobrala hypotéku, zaviazala sa vysokou sumou a teraz predmetný byt užíva. Jej dobromyseľnosť nespochybnila žiadna zo strán sporu.

24. Otázka dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva bola riešená v právnej praxi viac krát a viacerými spôsobmi. Súd však poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu v poslednom období a na rozhodovaciu prax, ktorou sa uberá nielen Ústavný súd, ale aj súdy všeobecné. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože potom by si nikto nemohol byť istý svojim vlastníctvom. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi postavil na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obe ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv ako aj individuálne konkrétnosti rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom katastrálnom konaní. (IÚS151/2016).

25. V tomto prípade poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu bol na jednej strane pôvodný vlastník nehnuteľnosti W. A., ktorý konal nedbalo pri svojej nehnuteľnosti za účelom rýchleho zisku peňazí, ktoré potreboval na nejaké podnikateľské zámery. Žalobca vedel, s akými ľuďmi má do činenia, akým spôsobom fungujú, akú majú povesť. Toto riziko žalobca postúpil vedome a dobrovoľne mysliac si, že ho dohoda o spätnej kúpe uchráni a bude môcť previesť vlastníctvo svojho pôvodného bytu späť na svoju osobu. Celá táto žaloba je zo strany žalobcu už len hojením jeho nedbalého prístupu k vlastnému vlastníctvu a nedbalému a nezodpovednému prístupu k vlastníctvu za účelom rýchleho zisku peňazí. Na druhej strane je tu žalovaná v 2. rade, ktorá preukázateľné v dobrej viere kúpila vytúžený a vysnívaný byt, založila ho hypotékou na dlhé roky, ku kúpe pristúpila zodpovedne a z nijakých okolností prípadu jej nemohlo byť zrejmé, akú históriu v priebehu predchádzajúcich mesiacov mala táto nehnuteľnosť.

26. Súd teda poukazujúc na vyššie uvedené a na rozhodnutia Ústavného súdu má za to, že je dôvodné v tomto prípade plne sa prikloniť na stranu dobromyseľnej nadobúdateľky vlastníckeho práva a teda žalovanej v 2. rade.

27. Poukazujúc na tieto dva vyššie uvedené dôvody súd žalobu zamietol.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania voči žalobcovi každej vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).