Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Csp-141-2017.pdf
PDF · 76.69 KB
Case nature
Subarea
32Csp/141/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpeného: Advokátska kanelária Gallo, s.r.o,, IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, J.. T.G. S. XXX/XX, XXX XX S. Y., P. republika, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s prísl.
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania, sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2017 v rámci upomínacieho konania domáhal zaplatenia sumy 5.247,13 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca označil žalovanú miestom trvalého pobytu v Slovenskej republike.
2. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu postúpil na žiadosť žalobcu Okresný súd Banská Bystrica žalobu na Okresný súd Trnava. Súd z obsahu č.l.89 (správa o nedoručení zásielky políciou) zistil, že podľa šetrenia príslušníkov policajného zboru, sa žalovaná odsťahovala na Moravu na neznáme miesto viac ako 1,5 roka pred koncom mája 2017 (zistené od švagrinej žalovanej). Súčasne z lustrácie v registri obyvateľov bolo zistené, že nemá evidovanú adresu trvalého pobytu. Súd následne opätovne preskúmal celý súdny spis, pričom z obsahu výzvy žalobcu zo dňa 12.01.2017 (pred podaním žaloby), ako aj zo Splátkovej dohody zo dňa 30.11.2015, ktorú žalovaná podpísala v Moravskej Třebovej dňa 10.12.2015 mal súd preukázané, že pobyt žalovanej v čase podania žaloby (ako aj predtým) bol v Českej republike, o čom žalobca vedel, a to na adrese, ktorá je uvedená v hlavičke. Súčasne žalovaná prevzala na uvedenej adrese zásielku zo strany súdu.
3. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom naúzemí členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
4. Podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel I bis, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby.
5. Podľa článku 18 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa,
6. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko,
7. Podľa článku 18 ods. 3 nariadenia Brusel I bis, tento článok nemá vplyv na právo uplatniťvzájomný nárok na súde, na ktorom sa koná podľa tohto oddielu o pôvodnom nároku.
8. Podľa článok 19 nariadenia Brusel I bis, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1.dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie jev rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu. 9. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, va určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. 10. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“)
11. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Súd posúdil svoju právomoc podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z12.12. 2012, o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vzhľadom na vecnú a časovú pôsobnosť uvedeného nariadenia. Predmetom sporu je zaplatenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, teda ide o občianskoprávny vzťah (čl. 1 ods. 1nariadenia Brusel I) - spotrebiteľský. Žalobca podal svoju žalobu dňa 25.04.2017, a preto sa na predmetnú vec použije nariadenie Brusel I v zmysle prechodného ustanovenia čl. 66 ods. 1 uvedeného nariadenia, keďže konanie sa začalo po 10.01.2015. Všeobecným kritériom podľa čl. 4 nariadenia Brusel I je, že osobu možno žalovať na území členského štátu, v ktorom má bydlisko, teda v Rakúsku. Zároveň je v čl. 7 ods. 1 psím. a) nariadenia Brusel I daná alternatíva žalovať osobu v štáte podľa miesta plnenia, čiže v Slovenskej republike, v ktorej mal byť poskytnutý úver. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v pozícii dodávateľa, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie telekomunikačných služieb, a zároveň žalovaný v pozícii spotrebiteľa, keďže podľa zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, uplatnia sa na určenie medzinárodnej právomoci aj ustanovenia oddielu 4 nariadenia Brusel I. V zmysle čl. 18 môže druhý účastník zmluvy (dodávateľ) žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, teda v danej veci len na súdoch v Českej republiky, a teda nie je možné použiť alternatívne určenie právomoci podľa miesta plnenia uvedené vyššie. Ide o ochranné ustanovenie pre slabšiu stranu(spotrebiteľa) ktorého možno vždy žalovať len v jeho domovskom štáte, a preto je táto norma lex specialis k norme o alternatívnej právomoci obsiahnutej v čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel I. Jediným miestom, kde možno žalovaného žalovať sú preto súdy Českej republiky. Jedinú výnimku predstavuje dohoda medzi účastníkmi dojednaná po vzniku sporu, k čomu však v predmetnej veci nedošlo. Súd pri stanovení miesta bydliska vychádzal z rozhodnutia NS SR : 4 Cdo 40/2014, v ktorom sa konštatuje, že bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Súd súčasne vychádzal z toho, že pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať. Súd súčasne vychádzal aj z ústalenej právnej praxe súdov Českej republiky, ktoré (napr. z uznesení Nejvyššího soudu zo dňa 2. 6. 2005, sp. zn. 30 Cdo 444/2004, ktoré konštatovalo, že- bydliště není totožný s obsahem pojmu trvalý pobyt, - zpravidla se sice tyto pojmy budou překrývat, ne vždy však zápis v identifikačním dokladu (např. v občanském průkazu nebo jiném dokladutotožnosti) či v evidenci obyvatelstva o trvalém pobytu fyzické osoby bude totožný se skutečným bydlištěm této osoby. Bydlištěm fyzické osoby se rozumí obec, resp. městský obvod, v němž tato osoba bydlí s úmyslem se zde trvale zdržovat. Bydlištěm je zejména místo, kde má fyzická osoba svůj byt, rodinu, popř. kde pracuje, jestliže tam také bydlí. Okolnosti dočasného charakteru, jako např. pobyt v nemocnici, výkon trestu
odnětí svobody, studium, vojenská služba, nic nemění na bydlišti fyzické osoby, nejsou-li současně doprovázeny takovými okolnostmi, z nichž lze s jistotou usuzovat, že fyzická osoba se v místě původně dočasného pobytu zdržuje s úmyslem zde trvale bydlet.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a s poukazom na § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a to nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky..
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15 Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (ods. 1).
18. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (ods. 2).
19. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
20. Súd konštatuje, že v konaní vznikla situácia, kedy žalobca zapríčinil zastavenie konania, nakoľko podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať.. Súd konštatuje, že o náhrade trov konania by teda prináležalo rozhodnúť tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom však tejto v konaní žiadne trovy nevznikli. Pričom následné rozhodnutie by znelo, žalovanej sa priznáva náhrada trov konania vo výške 0,- eur. Súd konštatuje, že uvedené by bolo nehospodárne a neučelné, a preto rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd záverom uvádza, že o vrátení poplatku bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo, na Okresnom súde Trnava. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpisané. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).