Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-274-2017.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/274/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: O. právne zastúpená: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: TRIONPRESS s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 47 669 641, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e účasť Ing. Mgr. Zuzany Tomášovej, rod. Migovej, nar. 24.8.1987, r.č. 875824/9797, bytom Mukačevská 1442/30, 080 01 Prešov v obchodnej spoločnosti TRIONPRESS s.r.o. so sídlom Masarykova 2719/16, 080 01, Prešov, IČO: 47 669 641, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka číslo 30102/P, a to ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2017 domáhala, aby súd zrušil jej účasť v spoločnosti TRIONPRESS s.r.o. V žalobe tvrdila, že koncom roka 2016 začali problémy medzi žalobkyňou a druhou spoločníčkou, ktorá postúpila vydavateľskú spoločnosť na inú osobu, ktorá naďalej vydáva inzertné noviny, čím žalovaná spoločnosť stratila svoju podnikateľskú náplň a fakticky prestala podnikať. Ďalej tvrdila, že nemá reálnu možnosť ovplyvňovať chod obchodnej spoločnosti, nemôže ako konateľka konať v mene spoločnosti, nakoľko doklady má druhá spoločníčka, nemá ani možnosť vstupu do kancelárie spoločnosti kvôli výmene zámkov. Žalobkyňa je spoločníkom s obchodným podielom žalovanej spoločnosti vo výške 51% rozsahu účasti na spoločnosti, ale nemôže fakticky ovplyvňovať obchodnú ani inú činnosť žalovanej spoločnosti, keďže druhá spoločníčka s ňou odmieta komunikovať. Žalobkyňa nie je schopná ovplyvňovať konanie a uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia v žalovanej spoločnosti, nakoľko valné zhromaždenie je uznášaniaschopné len ak je prítomná aspoň 2/3 väčšina všetkých spoločníkov. Zároveň uviedla, že druhá spoločníčka v spoločnosti jej robí rôzne schválnosti.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila výpis z obchodného registra žalovaného, registrový spis žalovaného a spoločenskú zmluvu zo zbierky listín.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou nepoprel.
4. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 26.9.2018, za účasti žalobkyne a jej právneho zástupcu, v neprítomnosti žalovaného, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci aj bez jeho účasti. Pri rozhodovaní sa súd oboznámil s obsahom žaloby, výpisom z obchodného registra žalovaného, úplným znením zakladateľskej listiny, registrovým spisom žalovaného.
5. Z predložených listinných dôkazov a z obsahu žaloby súd zistil, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou založenou dňa 12.2.2014, pričom spoločníčkami sú žalobkyňa a Mgr. Zuzana Rolíková. Do 17.9.2018 boli obe spoločníčky zároveň konateľkami spoločnosti, od 18.9.2018 je konateľkou už len Mgr. Zuzana Rolíková. Predmetom činnosti žalovaného je okrem iného aj vydavateľská činnosť a reklamné a marketingové služby. Koncom roka 2016 začali problémy medzi žalobkyňou a druhou spoločníčkou, ktorá postúpila vydavateľskú spoločnosť na inú osobu, ktorá naďalej vydáva inzertné noviny, čím žalovaná spoločnosť stratila svoju podnikateľskú náplň a fakticky prestala podnikať. Žalobkyňa nemá reálnu možnosť ovplyvňovať chod obchodnej spoločnosti, nemôže ako konateľka konať v mene spoločnosti, nakoľko doklady má druhá spoločníčka, nemá možnosť vstupu do kancelárie spoločnosti kvôli výmene zámkov. Žalobkyňa je spoločníkom s obchodným podielom žalovanej spoločnosti vo výške 51% rozsahu účasti na spoločnosti, ale nemôže fakticky ovplyvňovať obchodnú ani inú činnosť žalovanej spoločnosti, keďže druhá spoločníčka s ňou odmieta komunikovať. Žalobkyňa nie je schopná ovplyvňovať konanie a uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia v žalovanej spoločnosti, nakoľko valné zhromaždenie je uznášaniaschopné len ak je prítomná aspoň 2/3 väčšina všetkých spoločníkov.
6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil tak, že medzi žalobkyňou a žalovaným ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
7. Podľa § 261 odsek 6 písmeno a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
8. Podľa § 122 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
9. Podľa § 122 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
10. Podľa § 148 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia §113 odsek 5 a 6 platia obdobne.
11. Podľa § 113 odsek 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodný podiel (§114) vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.
12. Podľa § 113 odsek 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak sa neprevedie obchodný podiel podľa odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.
13. V predmetnej právnej veci boli skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou nesporné. Rozhodnutie o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je v zmysle § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka viazané výlučne na úvahu súdu o tom, či od spoločníka navrhujúceho zrušenie účasti v spoločnosti možno ďalej spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. V predmetnom prípade bolo súdu preukázané, že medzi žalobkyňou a druhou spoločníčkou žalovaného je nedostatočná komunikácia, spoločníčky navzájom nekomunikujú, resp. neinformujú sa o obchodných záležitostiach spoločnosti. Konateľka žalovaného, ktorá je zároveň druhou spoločníčkou, odmieta žalobkyni sprístupniť dokumenty a účtovníctvo spoločnosti, a tým porušuje práva žalobkyne ako spoločníčky, čo má negatívny dopad na podnikanie spoločnosti a vzťahy medzi spoločníčkami. Žalobkyňa sa na chode spoločnosti
žalovaného nijako nezúčastňuje, spoločnosť nespĺňa svoj podnikateľský zámer, preto súd dospel k záveru, že od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti žalovaného zotrvala.
14. Pojmovým znakom podnikania je vykonávanie podnikateľskej činnosti za účelom dosahovania zisku. V rámci podnikania vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným je cieľom obchodnej spoločnosti ako podnikateľa taktiež dosahovanie zisku, pričom spoločník spoločnosti sa v takomto prípade zúčastňuje na podnikaní najmä majetkovou účasťou a konatelia spoločnosti zabezpečujú jej obchodné vedenie. Riadny chod spoločnosti vedúci k naplneniu účelu jej založenia nie je možné dosiahnuť bez vzájomnej dôvery a spolupráce medzi spoločníkmi a konateľmi spoločnosti ako aj medzi spoločníkmi navzájom. Ak teda dôjde k situácii, keď jeden zo spoločníkov spoločností stratí dôveru vo svojich obchodných partneroch, s ktorými sa majetkovo zúčastňuje na podnikaní a pokus o urovnanie narušených vzťahov z jeho strany ostane bezvýsledný, ide o situáciu, v ktorej od neho nemožno ďalej spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Aj ustálená judikatúra, konkrétne ZSR 62/1996 uvádza, že súd zruší na návrh spoločníka jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Dôvodom na zrušenie účasti spoločníka môže byť aj okolnosť, že nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, a tým k ohrozeniu jej riadnej činnosti.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v plnom rozsahu dôvodná, preto žalobe vyhovel.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku a keďže mala žalobkyňa vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
17. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.