Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/115/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Doc. JUDr. Ján Pirč, CSc., kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, správca úpadcu: HS - INGREAL a.s., so sídlom Bellova 3, 040 01 Košice, IČO: 36 212 156, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Hrachová 6, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, právne zastúpenému: JUDr. Michal Vagaš, advokát, Červenej armády 1, 036 01 Martin, za účasti intervenienta na strane žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 10.537,43 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -445 zo dňa 26.03.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -445 zo dňa 26.03.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.537,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 40.039,24 eur od 13.05.2008 do 23.03.2012, zo sumy 10.537,43 eur od 24.03.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 40.039,24 eur od 13.05.2008 do 23.03.2012, zo sumy 10.537,43 eur od 24.03.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 13.812,35 eur a iných trov konania žalobcu v sume 1.185,50 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , , , , , , , , , , – ods. 3, , , , , , (ďalej len „“), , a (ďalej len „“) a (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.04.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.537,43 eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania titulom neuhradeného zádržného zo zmluvy o dielo. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že v dôsledku zlúčenia je právnym nástupcom spoločnosti HUTNÉ STAVBY Košice s.r.o., IČO: 36 190 641 a ako právny nástupca prebral všetky práva a povinnosti zaniknutej spoločnosti. Spoločnosť HUTNÉ STAVBY Košice s.r.o. dňa 10.08.2007 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o dielo č. /SA (ďalej aj len „ZoD“), v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal vykonať pre žalovaného dielo na stavbe „ASANÁCIA EXISTUJÚCICH OBJEKTOV AREÁLU KABLO BRATISLAVA“ (ďalej aj len „stavba“), ktorá sa nachádza na pozemkoch uvedených v projektovej dokumentácii asanácie, a to obstaranie a vykonanie odbornej asanácie stavieb vrátane prác s tým spojených v rozsahu zmluvy, popisu prác a cenovej ponuky a projektovej dokumentácie. Zmluvné strany sa dohodli na pevnej cene za dielo vo výške 11.025.000,- Sk bez DPH. Počas realizácie diela došlo k

dohode o tom, že časti diela, a to „ASANÁCIA KABLO 4“ a „ASANÁCIA KABLO 7“ uskutoční žalovaný sám. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy a jednotlivých súpisov vykonaných prác fakturoval žalovanému spolu sumu 8.041.306,- Sk s DPH. V súlade so zmluvou mal žalovaný právo na zádržné vo výške 15% z fakturovaných súm jednotlivými faktúrami, teda na zádržné spolu vo výške 1.206.195,90 Sk, t.j. 40.038,37 eur. Zádržné malo byť uhradené po úplnom dokončení všetkých prác a odovzdaní celého diela. K úplnému dokončeniu všetkých prác a k odovzdaniu celého diela došlo podpisom posledného súpisu vykonaných prác, a to dňa 18.04.2008, nakoľko po tomto dátume sa už žiadne práce zo strany právneho predchodcu žalobcu nevykonávali. Dňa 23.03.2012 žalovaný uhradil žalobcovi časť zádržného vo výške 29.501,81 eur. Zvyšok zádržného v sume 10.537,43 eur žalovaný do podania žaloby neuhradil, aj keď bol na to niekoľkokrát vyzývaný. Neuhradením zádržného po úplnom dokončení diela sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, preto si žalobca uplatňuje úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v ZoD.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. zo dňa 29.05.2012, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žaloba je koncipovaná tendenčne, v mnohých smeroch nepravdivo, resp. fakty tam uvedené nemožno oprieť o reálny stav plnenia. Poukázal na to, že dňa 09.01.2008 došlo konaním právneho predchodcu žalobcu k narušeniu budovy Centra Bottova, a to v priestore, v rámci ktorého realizoval právny predchodca žalobcu práce na základe ZoD. Zápisom o škodovej udalosti právny predchodca žalobcu uznal poškodenie, ktoré vzniklo jeho konaním. Nespornosť škodovej udalosti potvrdzuje plnenie poskytnuté poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, cestou nárokov žalobcu z poistnej zmluvy. Žalobca bol oboznámený s rozsahom spôsobnej škody a bol upozornený na nedostatočnosť poskytnutého plnenia poisťovne za spôsobenú škodu. Žalovaný listom zo dňa 29.02.2012 započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi titulom náhrady škody spôsobenej žalobcom voči pohľadávke žalobcu titulom zádržného zo ZoD, v dôsledku čoho pohľadávka žalobcu v celom rozsahu zanikla. Z tohto dôvodu je žaloba žalobcu neopodstatnená. Podaním doručeným súdu dňa 19.06.2014 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane žalobcu spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu ZoD a že práce podľa ZoD boli vykonané riadne a bez vád a nedorobkov. V zmysle zmluvy mal žalovaný právo zadržať 15% z fakturovaných súm, a to do úplného dokončenia všetkých prác a odovzdania celého diela. Takýmto spôsobom bola žalovaným zadržaná suma vo výške 40.039,24 eur, pričom pred podaním žaloby na súd žalovaný uhradil žalobcovi sumu 29.501,81 eur. Zvyšok zádržného vo výške 10.537,43 eur nebol žalovaným uhradený. Spornou nebola ani výška uplatneného zádržného v sume 10.537,43 eur. Sporným bolo posúdenie splatnosti nároku na zádržné ako aj to, či došlo k zániku nároku na zádržné na základe jednostranného započítania učineného žalovaným, ktorý voči pohľadávke žalobcu pred začatím konania započítal svoj nárok na náhradu škody vo výške 10.537,43 eur titulom náhrady škody spôsobenej žalobcom búracími prácami. Sporným bola aj dôvodnosť nároku na náhradu škody. Z obsahu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania je nepochybné, že splatnosť zádržného bola viazaná na úplné dokončenie všetkých prác a odovzdanie celého diela. V článku VII ods. 10 a 11 ZoD sa zmluvné strany dohodli na protokolárnom odovzdaní diela, pričom zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela (jeho časti) mala okrem základných údajov obsahovať ďalšie listiny a prehlásenia presne definované v zmluve. Z obsahu zmluvy súd prvej inštancie ustálil, že podmienkou odovzdania a prevzatia diela bolo spísanie zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela v písomnej forme a existencia takého protokolu je hmotnoprávnu podmienku odovzdania a prevzatia diela. Nesplnenie tejto podmienky tvorí prekážku pre riadne odovzdanie a prevzatie diela a tým aj pre splatnosť zádržného. Súd je pritom oprávnený a zároveň povinný skúmať nie len to, či boli doslovne naplnené konkrétne zmluvné dojednania, ale aj postoj, správanie sa a konanie účastníkov z hľadiska ich snahy dosiahnuť naplnenie sporných dojednaní, najmä to, či niektorý z účastníkov nemal záujem na nesplnení neskôr vytýkaných povinností (ustanovení zmluvy), alebo či svojím postojom a konaním neprispel alebo nezvinil nesplnenie takých zmluvných dojednaní na splnenie, ktorých sa viažu jeho povinnosti (v prejednávanej veci išlo o splnenie povinnosti riadneho odovzdania diela písomným protokolom obsahujúcim prípadné dokumenty k dielu). I keď protokolárne odovzdanie a prevzatie diela bolo podmienkou pre splatnosť zádržného všetky skutkové okolnosti spočívajúce v správaní sa žalovaného vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi

- právnemu predchodcovi žalobcu a neskôr k žalobcovi svedčia o tom, že žalovanému je nesplnenie tejto podmienky na prospech. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný svojím konaním zavinil nesplnenie podmienky protokolárneho odovzdania diela, čím podmienka písomného protokolu odpadla a odovzdanie diela sa stalo nepodmieneným. K odovzdaniu diela podľa názoru súdu došlo vykonaním

dojednaných prác o čom svedčia súpisy vykonaných prác podpísané zástupcami oboch zmluvných strán. Najneskôr však k odovzdaniu diela došlo odchodom právneho predchodcu žalobcu zo staveniska po dokončení prác, čím žalovanému reálne umožnil s dielom nakladať. Nie je možné tiež opomenúť fakt, že zmluva neobsahovala jasný a určitý výpočet technickej alebo inej dokumentácie, ktorá mala tvoriť prílohu k protokolu o prevzatí diela. Žalovaný zoznam dokumentov, ktoré mu mali byť podľa jeho názoru predložené pri odovzdaní diela vyhotovil až v konaní na výzvu súdu, pričom ako súd prvej inštancie uviedol, nepreukázal, že by právneho predchodcu žalobcu alebo žalobcu v reálnom čase (t.j. v čase po vykonaní diela, resp. najneskôr v čase keď sám dielo odovzdával generálnemu zhotoviteľovi), vyzval na doloženie konkrétnej dokumentácie a na konečné protokolárne prevzatie diela. Aj v prípade, ak by hmotnoprávna podmienka protokolárneho odovzdania diela, od splnenia ktorej sa odvodzuje splatnosť zádržného, zostala platná, čo podľa názoru súdu prvej inštancie v prejednávanej veci splnené nebolo, nebolo by možné priznať žalovanému právnu ochranu pre rozpor jeho konania s poctivým obchodným stykom. Súd prvej inštancie poukázal najmä na tú skutočnosť, že žalovaný začal prvýkrát argumentovať neodovzdaním diela protokolárnou formou až počas súdneho konania. Do toho času žalovaný nikdy uvedený nedostatok žalobcovi písomne, ani inou formou nevytkol a nikdy nežiadal o protokolárne odovzdanie diela, a to ani vtedy, keď sa začal na základe tejto skutočnosti v konaní brániť. Súd prvej inštancie nemal nijakým listinným dôkazom, či iným dôkazom preukázané, že žalovaný vyvinul snahu docieliť odovzdanie diela zmluvne dohodnutým spôsobom, a to aj vzhľadom na to, že sám mal povinnosť stavbu (dielo) odovzdať svojmu investorovi, a tak prevzatie diela bolo aj v jeho záujme. Povinnosťou žalovaného v zmysle bolo dielo prevziať. Pokiaľ mal žalovaný za to, že žalobca bol nečinný a protokolárne mu dielo neodovzdal, tak mal podľa názoru súdu prvej inštancie vyvinúť aspoň minimálnu snahu, či súčinnosť smerujúcu k odovzdaniu a prevzatiu diela, čo však v konaní nepreukázal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný dielo prevzal na základe súpisov vykonaných prác (žalovaným riadne podpísaných), dielo užíval a následne odovzdal svojmu investorovi, napriek tomu, že podľa jeho tvrdenia mu dielo nebolo riadne odovzdané. Argumentácia žalovaného v tomto smere tak vyznieva ako účelová, a to hlavne z dôvodu, že obrana žalovaného po podaní žaloby absolútne nekorešponduje s predchádzajúcim predsporovým správaním žalovaného. Žalovaný zároveň žiadnu z vystavených faktúr žalobcovi nevrátil. Faktúry viedol vo svojom účtovníctve a účtovné zostatky riadne odsúhlasil ku dňu 31.12.2009, ako aj ku dňu 31.12.2010, pričom listom zo dňa 14.03.2011 žalobcovi oznámil, že čaká na uhradenie zádržného od objednávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o., a preto túto čiastku nemôže uhradiť. Žalovaný tak svoje záväzky zo zádržného nerozporoval a účtovne ich potvrdzoval, žiadne námietky nevzniesol, uhradil celú cenu diela a dňa 23.02.2012 po písomných výzvach žalobcu dobrovoľne uhradil aj podstatnú časť zádržného vo výške 29.501,81 eur. Tvrdenie žalovaného o tom, že táto časť zádržného v sume 29.501,81 eur bola vyplatená len ako súčasť manažérskeho rozhodnutia, súd prvej inštancie považoval za účelové. Správanie žalovaného pred začatím konania svedčí o tom, že považoval zádržné za splatné, keďže časť zádržného uhradil a ďalej učinil jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov podľa a s tým, že pohľadávku žalobcu zo zádržného vo výške 10.537,43 eur sám označil za splatnú dňom 30.09.2008. Za takýchto okolností je nesplnenie podmienky protokolárneho odovzdania diela žalovanému na prospech, pretože týmto spôsobom je možné oddialiť splatnosť zádržného na neobmedzený (neohraničený) čas. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaný vyvinul akúkoľvek snahu smerujúcu k protokolárnemu prevzatiu diela, keďže sám mal zákonnú a zmluvnú povinnosť dielo prevziať. Napriek tomu, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu vykonaniu diela podľa zmluvy, pričom žalovaný žalobcovi nevytkol žiadne vady diela, uhradil cenu diela a väčšiu časť zádržného a následne dielo žalovaný odovzdal svojmu zmluvnému partnerovi, sa účelovo snaží vyhnúť svojej povinnosti uhradiť zádržné, čo je v rozpore s inštitútom samotného zádržného (zábezpeka na prípad vád a nedorobkov) a svedčí o konaní, ktoré nemožno charakterizovať inak, ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel súd prvej inštancie k záveru, že splatnosť zádržného nastala, nakoľko dielo bolo žalovanému odovzdané a žalovaný žalobcovi nevytkol žiadne vady a nedorobky diela. K odovzdaniu diela došlo vykonaním všetkých prác v súlade so ZoD, ktoré boli žalovanému odovzdané súpismi vykonaných prác obsahujúcimi podpisy oprávnených osôb žalovaného, najneskôr bolo dielo odovzdané momentom, keď žalobca po vykonaní prác opustil stavenisko a umožnil žalovanému s dielom nakladať. Argumentáciu žalovaného o nesplnení podmienok splatnosti zádržného pre nesplnenie podmienky odovzdania diela súd prvej inštancie vyhodnotil ako právne nedôvodnú.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tiež tým, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o zániku zádržného vzhľadom na započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov ku dňu 29.02.2011, toto tvrdenie vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodné, pričom sa v prvom rade vysporiadal s

námietkou premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcom a s dôvodnosťou jednostranného zápočtu žalovaného. Nakoľko medzi stranami sporu sa jedná o obchodnoprávny vzťah, bolo potrebné na premlčanie nárokov vyplývajúcich z právneho vzťahu aplikovať úpravu ustanovení , , , , a . V článku IV ods. 2 a ZoD bolo medzi účastníkmi zmluvy dojednané, že zhotoviteľ nesmie svojou činnosťou v priebehu výstavby poškodiť žiadne z častí susediacich objektov a v prípade poškodenia je povinný uviesť poškodenú konštrukciu alebo časť stavby bezodkladne a na svoje náklady do pôvodného stavu pred poškodením. V tomto zmluvnom dojednaní bola tak dojednaná zmluvná povinnosť, pri nesplnení ktorej je žalovaný oprávnený domáhať sa náhrady škody podľa ustanovení . Žalobca poškodením susediaceho objektu na Bottovej ul., pri realizácii diela pre žalovaného, porušil svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. IV ods. 2, ods. 3 ZoD. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu (ako subdodávateľ) zodpovedal za prípadnú vzniknutú škodu na diele, alebo susediacich objektoch priamo žalovanému. Pokiaľ preto v dôsledku búracích prác poškodil susediacu budovu OC Bottova, vo vlastníctve spoločnosti VARA 7, spol. s.r.o., zodpovedá za škodu žalovanému ako svojmu zmluvnému partnerovi zo ZoD, ktorý je oprávnený uplatňovať si voči žalobcovi jej náhradu. Zodpovednosť voči vlastníkovi poškodeného objektu bola na strane žalovaného. Pre začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody stanovuje deň, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný túto nahradiť. Vedomosť sa musí týkať tak škody, ako aj škodcu. Pokiaľ ide o výšku škody pre začatie plynutia premlčacej doby sa nevyžaduje poznať presnú výšku škody, postačuje poznať jej približný rozsah, spravidla do tej miery, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že ku škodám na budove Centra Bottova 7, Bratislava búracími prácami žalobcu došlo v období od 09.01.2008 do 15.03.2008, ako o tom svedčí zápis o škodovej udalosti a zápis o obhliadke škody na majetku. Žalovaný mal vedomosť o škodcovi od počiatku vzniku škodovej udalosti, t.j. od 09.01.2008. Pokiaľ ide o vedomosť o výške škody, súd prvej inštancie mal za to, že jej približný rozsah (umožňujúci jej uplatnenie na súde), bol žalovanému prvý krát známy dňa 07.11.2008, kedy žalovaný uhradil zálohovú faktúru č. 099/2008 vystavenú dňa 07.11.2008 A. B., s miestom podnikania C. XX, C. za realizáciu opravy škôd na objekte Centrum Bottova v sume 16.701,09 eur. Od tohto dňa podľa názoru súdu začala plynúť štvorročná lehota na uplatnenie si náhrady škody podľa , ktorá uplynula dňa 07.11.2012. Jednostranný započítací prejav žalovaného, ktorým žalovaný započítal svoje pohľadávky titulom nárokov z náhrady škody voči pohľadávke žalobcu titulom zádržného, bol vykonaný dňa 29.02.2012 a oznámený žalobcovi dňa 13.03.2012. Účinky zániku pohľadávok započítaním nastávajú okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na kompenzáciu. K zániku započítavaných pohľadávok žalovaného (splatných 25.08.2010 a 04.07.2011) voči pohľadávke žalobcu (splatnej 30.09.2008), by došlo počas premlčacej doby. Námietku premlčania vznesenú žalobcom tak súd prvej inštancie na základe uvedeného vyhodnotil ako neopodstatnenú. Aj keď však súd ustálil, že nárok na náhradu škody nebol ku dňu stretu pohľadávok premlčaný, nevzhliadol opodstatnenosť a dôvodnosť jednostranného zápočtu žalovaného v sume 10.537,43 eur. Žalovaný si pred podaním žaloby na súd uplatnil voči žalobcovi pohľadávku titulom náhrady škody v celkovej sume 10.537,43 eur, ktorú si následne započítal voči pohľadávke žalobcu z nevyplateného zádržného. Uvedená náhrada škody vyplýva z dvoch čiastkových nárokov na náhradu škody vyplývajúcich z dvoch samostatných škodových udalostí. Prvým nárokom je nárok náhradu škody vo výške 1.039,35 eur vzniknutej poškodením vodomernej šachty na ulici Bottova, Bratislava a druhým nárokom je nárok na náhradu škody vo výške 9.498,08 eur vzniknutej dňa 09.01.2008 počas búracích prác. Čo sa týka nároku na náhradu škody vo výške 1.039,35 eur, ktorá bola žalobcovi vyfakturovaná faktúrou č. 1600501054 zo dňa 10.08.2010, splatnou dňa 25.08.2010, súd prvej inštancie jej opodstatnenosť nemal preukázanú. Žalovaný súdu relevantným spôsobom nepreukázal ani jednu z obligatórnych náležitostí pre vznik práva na náhradu škody podľa , a to porušenie právnej povinnosti žalobcu, vznik škody a príčinnú súvislosť. Žalovaný pokiaľ ide o túto škodu na preukázanie dôvodnosti tohto nároku súdu predložil len faktúru, ktorá sama o sebe nie je dôkazom postačujúcim na priznanie náhrady škody žalovanému. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal kedy, akým konkrétnym konaním a akým spôsobom došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, ktorého následkom bolo vybúranie vodovodnej šachty - odberné miesto C. p. č. XXXX/X s vodomerom č. 8084009 v objekte KABLO 5 Bratislava. Nepreukázal ani svoje tvrdenie, že skutočná výška na vodomernej šachte predstavovala sumu 1.039,35 eur, nakoľko žalovaný súdu nedoložil faktúry spolu s dodacími listami, resp. iné doklady svedčiace o tom, že škoda v uplatňovanej výške skutočne vznikla na vodomernej šachte. Faktúra č. 1600501054 vystavená žalobcovi, ktorou bolo žalobcovi fakturované náhradné plnenie - vodomerná šachta vo výške 794,- eur + režijné náklady 10% bez DPH, je tak sama o sebe nepreskúmateľná, a tak ju súd nemohol akceptovať ako dôkaz o vzniku nároku na

náhradu škody v uplatnenej sume voči žalobcovi. Ani pokiaľ ide o náhradu škody v sume 9.498,08 eur vyfakturovanú žalovaným faktúrou č. 1600501621 zo dňa 17.06.2011, splatnou dňa 04.07.2011, súd nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalovaný si uvedenú výšku škody uplatnil ako rozdiel medzi tým, čo uhradil za opravu škôd na budove OC Bottova a poistným plnením poskytnutým poisťovňou KOOPERATIVA, poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Žalovaný nepreukázal, že tieto náklady bolo nutné vynaložiť v súvislosti s odstraňovaným škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu. Súd prvej inštancie sa v tejto časti v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, že nárok na náhradu škody vo výške 9.498,08 eur predstavujúci náklady neuznané poisťovňou, nie je opodstatnený. Z obsahu poistného spisu vyplýva, že poisťovňa, ktorá vykonala likvidáciu škody, zistila jej rozsah (z hľadiska druhu, charakteru a rozsahu vzniknutých poškodení ako aj z hľadiska výšky) a listom zo dňa 13.02.2009 žalovanému oznámila výšku poistného plnenia s rozpisom jednotlivých položiek a ceny vykonaných opráv, z ktorých poistné plnenie pozostáva. Žalovaný predmetné vyrozumenie poisťovne prevzal dňa 18.02.2009 (čl. 172 spisu). Následne mu poisťovňa poistné plnenie vyplatila. Žalovaný neuplatnil žiadne výhrady voči poistnému plneniu ani do výšky, ani do rozsahu poškodení a ich opráv, ktoré poisťovňa uznala a za ktoré poistné plnenie poskytla. Následné pohľadávky z faktúr z roku 2010 a 2011, ktoré si žalovaný jednostranne započítal (čl. 87 spisu) nepreukazujú, že ide o opodstatnené a nutné náklady vynaložené na odstránenie škody spôsobenej žalobcom na objekte Bottova. Z poistného spisu č. 9513572160 vyplýva, že výška škody a teda aj poistné plnenie bolo vypočítané na základe Cenovej ponuky na opravu škôd - CENTRUM BOTTOVA. Rozsah nákladov na odstránenie škôd po poistnej (škodovej) udalosti bol určený v zmysle zápisu o obhliadke škody na majetku vykonanom odborným pracovníkom Slovexperta, s.r.o., ale aj doobhliadkou vykonanou pracovníkom poisťovne, za prítomnosti zástupcov účastníkov zmluvy. Pre výpočet výšky škody bol použitý program OSCAR, ktorý sa štandardne používa pre výpočet náhrady škody v stavebníctve. Z poistného spisu vyplýva, že poisťovňa neuznala celú výšku nákladov vynaložených žalovaným na opravu budovy OC Centrum Bottova, a to z dôvodu, že niektoré položky uvedené v Cenovej ponuke na opravu škôd nie sú uvedené v zápise o obhliadke škody, ani v zápise o doobhliadke škody, a teda nebolo zistené ich poškodenie, ako aj z dôvodu, že v Cenovej ponuke je uvedené väčšie množstvo, aké bolo v skutočnosti potrebné na opravu škôd. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že skutočný rozsah škody tvorí suma faktúr za opravu poškodenej budovy. Žalovaný sa v priebehu konania vôbec nevyjadril a nedoložil podklady k položkám neuznaným poisťovňou, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že tie náklady, ktoré poisťovňa neuznala, predstavovali škodu, ktorá vznikla búracími prácami. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní, že suma 9.498,08 eur predstavuje skutočnú škodu. Preto podľa názoru súdu bola škoda spôsobená žalobcom v plnom rozsahu uhradená poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný nepreukázal existenciu škody, ktorá bola predmetom jednostranného zápočtu. Z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie preukázanú danosť nároku žalobcu na zádržné v celej žalovanej sume 10.537,43 eur. Argumentáciu žalovaného súd vzhliadol za účelovú, nepreukázanú a nedôvodnú, preto žalobe v časti istiny vyhovel. Nakoľko žalovaný v zmysle ZoD neuhradil zádržné po úplnom dokončení všetkých prác a odovzdaní celého diela, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, a tak žalobcovi vznikol tiež nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa 13.05.2008, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej vystavenej faktúry žalobcu za búracie práce. Súd prvej inštancie posúdil tiež nárok na zmluvnú pokutu dojednanú podľa a . V článku V bodu 6 ZoD si účastníci zmluvy platne dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,05% (z ceny uvedenej vo faktúre bez DPH) pre prípad, že objednávateľ sa dostane do omeškania s platením faktúr zhotoviteľa. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením zádržného, súd popri istine a úrokoch z omeškania žalobcovi priznal aj nárok na zmluvnú pokutu v zmluvne dojednanej výške. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v zmysle a . Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutkový stav a z toho vyplývajúce nesprávne posúdenie veci, pričom namietal najmä vznik nároku na výplatu zvyšnej časti zádržného a započítanie pohľadávky na náhradu škody voči žalobcovi. Uviedol, že nárok žalobcu predstavoval neuhradenú časť zádržného podľa ZoD. Jednalo sa o nárok, ktorý má oprávnená osoba právo žiadať v prípade, že splnila povinnosti, ktorých splnenie zmluvne dohodla ako podmienku pre jeho vyplatenie. V tejto súvislosti bolo rozhodné, ktoré sú to povinnosti a či a kedy ich povinná osoba splnila. V zmysle zmluvných dojednaní platilo, že nárok na výplatu zádržného nemôže vzniknúť skôr, ako v deň, kedy bude splnená posledná podmienka dohodnutá pre výplatu zádržného. V zmysle ustanovení zmluvy sa jednalo o podmienky materiálne ako aj o podmienky formálne. Podľa ustanovení zmluvy

bolo dohodnuté, že zápis o odovzdaní a prevzatí jednotlivých častí diela je predpokladom pre čiastkovú fakturáciu (čl. V bod 2.), rovnako bolo dohodnuté, že zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela ako celku a zároveň odstránenie vád a nedorobkov, budú predpokladom pre výplatu zádržného podľa ZoD (čl. V bod 3, čl. VII body 10 a 11.). Uvedené skutočnosti podľa žalovaného predstavovali tú časť dôkazného bremena žalobcu, preukázanie ktorej malo mať rozhodujúci význam pre udržanie žalovaného nároku, avšak nebola dokázaná ani jedna zo skutočností, kumulatívne splnenie ktorých zakladá nárok žalobcu v danom konaní, a to že žalobca nepreukázal existenciu dokladu o odovzdaní a prevzatí diela ako celku a zápisnice s pojednaním o stave diela a dokumentácie po jeho odovzdaní a prevzatí, nepreukázal odovzdanie dokumentácie svedčiacej o nakladaní s odpadmi pri realizácii (asanácii) prác podľa zmluvy, na základe čoho nepreukázal a ani nemohol preukázať zápis o odstránení prípadných vád a nedorobkov po odovzdaní a prevzatí diela podľa ZoD. Žalovaný ohľadom časti rozhodnutia, ktorá pojednáva o rozsahu zádržného, ktoré malo byť vyplatené, namietal, že súd prvej inštancie neposúdil a nevysporiadal sa s tou skutočnosťou, že na základe toho, že škodovú udalosť vysporiadal žalovaný za žalobcu, mohol žalobca nerušene pokračovať v prácach. Zároveň sa nevysporiadal s tým, že žalovaný oproti žalobcovi neuplatnil žiadne sekundárne finančné náklady (mimo priamych nákladov na odstránenie škody), ani že žalobca obsahom ústnych a písomných prednesov najprv tvrdil len to, že nárok na náhradu škody je premlčaný a s vedomím tohto, že tento názor neustojí tvrdil, že na plnenie presahujúce plnenie poisťovne niet nároku. Žalovaný nevedel preukázať časť ním započítaného nároku v sume 1.039,35 eur titulom poškodenia vodomernej šachty (udalosť mimo udalosti poškodenia budovy). Z hľadiska možnosti vec rozhodnúť nepovažoval za hospodárne vyhľadávanie dôkazu, ktorý môže poskytnúť jedine cestou zápisov správcu a/alebo vlastníka predmetnej vodomernej šachty. Uviedol, že túto skutočnosť ponechal na zvážení súdom prvej inštancie, avšak rovnako uviedol, že nárok mu patrí, pretože tento vznikol konaním žalobcu a žalovaný si ho v rozhodujúcom čase voči žalobcovi uplatnil. V dôvodoch odvolania žalovaný namietal tiež nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý na ťarchu žalovaného vykladal skutočnosť, že ZoD neobsahovala jasný a určitý výpočet technickej alebo inej dokumentácie a že žalovaný zoznam dokumentov predložil až v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže podľa žalovaného to bol žalobca, kto mal vedieť, akú dokumentáciu je potrebné s dielom odovzdať. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a uviedol, že námietky zo strany žalovaného považuje za nesprávne a účelové. K otázke splatnosti zádržného žalobca uviedol, že žalovaný nikdy po odovzdaní diela nevyzval žalobcu na predloženie listín, o ktorých až v tomto konaní, teda po uplatnení nároku na súde tvrdí, že neboli predložené a preto dielo nebolo riadne odovzdané. Poukázal v tejto súvislosti na čl. V bod 6. ZoD, podľa ktorého: „V prípade, že faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v tejto zmluve, objednávateľ je oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na doplnenie. V takom prípade sa preruší plynutie doby splatnosti a nová lehota splatnosti začne plynúť doručením opravenej faktúry objednávateľovi.“ Mal za to, že ak by boli pravdivé tvrdenia žalovaného, že dielo nebolo riadne odovzdané pre chýbajúce prílohy k faktúre, bol by nepochybne využil svoje právo a vrátil faktúry na doplnenie. Žalovaný tak preukázateľne neurobil, pričom vrátením faktúry by sa prerušilo plynutie lehoty jej splatnosti v súlade so ZoD. Žalovaný plnil čiastočne svoj záväzok voči žalobcovi, a to dňa 23.03.2012 vo výške 29.501,81 eur, pričom s poukazom na toto čiastočné plnenie má účinky uznania aj zvyšku záväzku. V konaní žalovaný konštatoval, že nárok uplatnený žalobcom nie je splatný. Napriek tomu podľa oznámenia žalovaného o započítaní sumy 10.537,43 eur ku dňu 29.02.2011, resp. 29.02.2012 tak urobil, pritom započítať možno iba splatné záväzky, ktoré existujú ku dňu započítania. Žalovaný tvrdil, že zádržné nie je splatné z dôvodu, že dielo nebolo riadne odovzdané. Žalobca opakovane tvrdí opak, že dielo bolo riadne odovzdané, čo v konaní bolo preukázané svedkom D. E. za spoločnosť HB REAVIS. V tej súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Vrchního soudu v Prahe sp. zn. zo dňa 11.01.2000. Žalobca tak považoval za dostatočne preukázané, že dielo podľa ZoD odovzdal riadne a včas žalovanému a žalovaný je povinný v súlade so ZoD uhradiť žalobcovi zvyšnú časť zádržného vo výške 10.537,43 eur, pričom námietka žalovaného o neodovzdaní diela je len účelová s cieľom žalovaného zbaviť sa povinnosti plnenia jeho zmluvných záväzkov. Tvrdenia žalobcu podporuje aj tá skutočnosť, že žalovaný nikdy nenamietal (nereklamoval) vady diela podľa ZoD, ani nevyzval žalobcu na odovzdanie diela či dokumentácie. V súvislosti s otázkou náhrady škody, ktorá mala pozostávať z dvoch nárokov, a to náhrady škody vo výške 1.039,35 eur z titulu poškodenia vodomernej šachty a vo výške 9.498,08 eur z titulu škodovej udalosti zo dňa 09.01.2008, žalobca písomne namietal nárok žalovaného na náhradu škody a neuznal ho a faktúry žalovanému vrátil. Žalobca mal za to, že žalovaný ničím nepreukázal (napríklad záznamom o škodovej udalosti) vznik škody na vodomernej šachte, kto ju spôsobil, ani jej výšku. Predložil len faktúru ktorú vystavil žalobcovi, ktorá nepreukazuje vznik škody,

výšku škody, kto za ňu zodpovedá a príčinnú súvislosť. Žalobca dodal, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na posúdenie a rozhodnutie uplatneného nároku žalobcu, správne ich vyhodnotil a právne posúdil. S poukazom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle (ďalej len „“) v spojení s CSP prejednal vec v zmysle ustanovenia bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. O odvolaní žalovaného rozhodol najskôr Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -481 zo dňa 22.04.2017, ktorý však bol uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. – 628 zo dňa 31.05.2022 zrušený a vec bol vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I č. k. – 135 zo dňa 24.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu – žalobcu. Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. tak o odvolaní žalovaného rozhodol až po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, teda zo strany odvolacieho súdu nebolo zohľadnené vyhlásenie konkurzu, ani ustanovenie správcu konkurznej podstaty dlžníkovi. Súhlas správcu konkurznej podstaty s pokračovaním v konaní bol doručený odvolaciemu súdu až dňa 22.06.2017, t.j. dva mesiace po vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu. Je tak zrejmé, že odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol vo veci v čase, kedy bolo konanie v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) prerušené, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedená vada konania založila prípustnosť dovolania a Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. -481 zo dňa 22.04.2017 zrušil s tým, že úlohou odvolacieho súdu bude konať a opätovne rozhodnúť vo veci postupom v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

10. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uznesením č. k. – 628 zo dňa 31.05.2021 a vrátení veci Krajskému súdu v Bratislave, bola vec zapísaná pod sp. zn. . Odvolací súd s ohľadom na skutočnosť, že na žalobcu bol v priebehu odvolacieho konania vyhlásený konkurz, vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu – žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní v zmysle , podľa ktorého v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

11. Správca konkurznej podstaty úpadcu – žalobcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 13.05.2024 oznámil svoj súhlas s pokračovaním v konaní (čl. 671 spisu).

12. Zároveň z dôvodu, že dňom 30.06.2016 došlo k zániku inštitútu vedľajšieho účastníctva, t.j. dňom nadobudnutia účinnosti nového procesného kódexu () a odo dňa 01.07.2016 bol v civilnom konaní zavedený nový inštitút intervenienta, bola spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vyzvaná, aby oznámila, či vstupuje do konania ako intervenient v zmysle príslušných ustanovení . Na základe výzvy odvolacieho súdu uvedená spoločnosť podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.11.2023 písomne oznámila, že v zmysle má právny záujem vstúpiť do konania ako intervenient na strane žalobcu a má záujem na výsledku súdneho sporu (čl. 664 spisu). Oznámenie o vstupe intervenienta do konania bolo doručené žalobcovi dňa 06.02.2024 (čl. 667 spisu) a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 08.02.2024 (čl. 668 spisu).

13. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

16. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Podľa vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.

19. Podľa v podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.

20. Podľa vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

21. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

22. Podľa dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

23. Podľa zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

24. Podľa objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. 25. Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

26. Podľa zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

27. Podľa , ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

28. Podľa v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.

29. Podľa , ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

30. Podľa vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

31. Podľa podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

32. Podľa , ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

33. Podľa na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

34. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolania žalovaného a vyjadrenia žalobcu zistil, že odvolanie žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie je v časti dôvodné. V prvom rade je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že strany si v zmluve dohodli podmienky pre výplatu zádržného, a to tak formálne, ako aj materiálne. Jednou z podmienok na to, aby zádržné mohlo byť splatné, bola podľa ZoD povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému dielo na prevzatie. Súd prvej inštancie sa však nesprávne vysporiadal s tým, či došlo k splneniu tejto podmienky, rovnako ako sa nevysporiadal s tým, akým spôsobom žalovaný vyvinul úsilie dielo prevziať. Odvolací súd uvádza, že zádržné predstavuje časť ceny diela a pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny diela je rozhodujúca dohoda zmluvných strán. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny diela pred jeho dokončením alebo po jeho dokončení a odovzdaní objednávateľovi. Ak sa zmluvné strany v zmluve nedohodnú na splatnosti ceny za dielo, platí zákonná úprava obsiahnutá v , ktorá odkazuje na vykonanie diela. V prípade, ak si zmluvné strany v zmluve vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu za zhotovené dielo zhotoviteľovi neupravili inak, zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny vykonaním diela. Z dispozitívnosti ustanovenia však vyplýva, že zmluvné strany si v zmluve o dielo môžu dohodnúť splatnosť ceny inak ako v nadväznosti na vykonanie diela. Rovnako tak tomu bolo aj v prejednávanom spore, kde si zmluvné strany v čl. II bod 5 ZoD dohodli povinnosť odovzdať dielo objednávateľovi písomnou protokolárnou formou – zápisnicou o odovzdaní a prevzatí stavby, pričom objednávateľ bol povinný takto ponúknuté dielo prevziať a zároveň bol zhotoviteľ povinný dielo ponúknuť včas, aby preberacie konanie bolo riadne ukončené do termínov podľa harmonogramu podľa čl. IV ZoD. V danom prípade je tak zrejmé, že spísanie preberacej zápisnice bolo v tomto prípade hmotnoprávnou podmienkou odovzdania diela. Náležitosti zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela si zmluvné strany upravili v čl. VII bod 11 ZoD. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či žalobca ako zhotoviteľ ponúkol zhotovené dielo žalovanému. Uvedená skutočnosť je však podstatná pre posúdenie splnenie podmienky na vyplatenie ceny diela v časti zádržného, t.j. v otázke splatnosti zádržného. V nadväznosti na splnenie povinnosti zhotoviteľa ponúknuť dielo objednávateľovi bolo potom nutné posudzovať tiež správanie sa žalovaného ako objednávateľa, teda či zmaril splnenie protokolárneho odovzdania diela a ak áno, akým konaním. Ak súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaný zmaril prevzatie diela, bolo jeho povinnosťou špecifikovať konanie, ktorým k zmareniu prevzatia došlo. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že nebolo primárnou povinnosťou žalovaného vyzývať žalobcu na protokolárne prevzatie diela, ale bol to naopak žalobca, kto mal tvrdiť a preukazovať splnenie tejto povinnosti a od toho sa mala odvíjať splatnosť zádržného. Vzhľadom na podmienky dohodnuté v ZoD, bolo zo strany žalobcu potrebné pristupovať aktívne nielen k vykonaniu diela, ale aj k jeho odovzdaniu dohodnutým spôsobom, v danom prípade protokolárnou formou – zápisnicou. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný zavinil nesplnenie protokolárneho odovzdania diela z dôvodu, že je to žalovanému na prospech, je tak minimálne predčasný, keď z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým konaním žalovaný maril prevzatie diela, t.j. akým konaním zmaril splnenie protokolárneho odovzdania diela. Bolo povinnosťou súdu zaoberať sa povinnosťou zhotoviteľa dielo objednávateľovi ponúknuť včas v zmysle čl. II bod 5 ZoD, ako aj následnou reakciou objednávateľa, keďže uvedené skutočnosti majú zásadný vplyv na posúdenie otázky splatnosti zádržného, keď podľa

čl. 5 ZoD sa strany zmluvy dohodli, že zádržné bude uhradené po úplnom dokončení všetkých prác a odovzdaní celého diela protokolárnou formou v zmysle čl. V pol. 5 ZoD.

35. Pokiaľ ide o námietku žalovaného súvisiacu s neodovzdaním dokumentácie zo strany žalobcu, odvolací súd uvádza, že sa v danom prípade jedná o neúčinné popretie skutkových tvrdení, keďže na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, resp. predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ktoré nemusí obsahovať výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí. Strana má povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné. V danom prípade, keď žalovaný nekonkretizoval, ktoré z dokumentov mu neboli odovzdané, ide o popretie neúčinné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na výsluch svedka E., ktorý bol zamestnancom hlavného investora stavby a z výpovede ktorého vyplýva, že nemal vedomosť o tom, že by bol vytknutý nedostatok v dokumentácii, a to ani zo strany hlavného investora, ani zo strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd predmetnú odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

36. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal záver súdu prvej inštancie, že nemohlo dôjsť k platnému zápočtu, ktorý záver považuje žalovaný za nesprávny. V konaní nebolo sporné, že neuhradená časť zádržného predstavuje sumu 10.537,43 eur. Žalovaný si voči tejto sume započítal svoj nárok, ktorý mu mal vzniknúť z titulu náhrady škody spôsobenej žalobcom. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu vzájomných pohľadávok. Žalovaný si uplatnil na započítanie nároky na náhradu dvoch rôznych škôd, a to za škodu na vodomernej šachte a za škodu na susednej budove Centrum Bottova. Je nepochybné, že žalobca poškodením susedného objektu pri realizácii diela pre žalovaného porušil svoju zmluvnú povinnosť a teda zodpovedá za prípadnú vzniknutú škodu na diele alebo na susediacich objektoch priamo žalovanému. Ku škode na budove Centra Bottova 7 aj skutočne došlo, čo je zrejmé zo zápisu o škodovej udalosti, ktorý podpísal aj žalovaný. Súd prvej inštancie správne ustálil, že nárok žalovaného uplatnený vo forme započítania nie je premlčaný a rovnako správne ustálil aj tú skutočnosť, že žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal nárok na náhradu škody. Žalovaný si na započítanie uplatnil nárok na sumu 1.039,35 eur za poškodenie vodomernej šachty, avšak zo žiadneho zo žalovaným predložených dokladov nevyplýva, že ide o škodu spôsobenú žalobcom. Odvolací súd poukazuje tiež na vyjadrenie žalovaného v podanom odvolaní, kde sám žalovaný uvádza, že nevedel preukázať časť ním započítaného nároku titulom poškodenia vodomernej šachty a ponechal na zvážení súdu prvej inštancie, či bude vyhľadávať dôkaz od správcu, resp. vlastníka vodomernej šachty. Je tak nepochybné, že žalovaný túto časť započítavaného nároku nepreukázal a preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že nárok na započítanie sumy 1.039,35 eur je nedôvodný. V prípade sumy 9.498,08 eur, táto podľa žalovaného predstavuje nárok na náhradu škody spôsobenej na budove Centra Bottova, resp. tú časť škody, ktorá nebola uhradená príslušnou poisťovňou. Žalovaný v priebehu konania predložil faktúru na úhradu sumy 9.498,08 eur, ako aj cenovú ponuku na opravu škôd zo dňa 16.04.2008 a tiež faktúry vystavené A. B. na zaplatenie sumy 16.701,09 eur a 11.493,86 eur, v ktorých je uvedené, že A. B. fakturuje tieto sumy za realizáciu opráv na objekte Centrum Bottova. Ako však aj súd prvej inštancie správne uviedol, pohľadávky uvedené vo faktúrach žiadnym spôsobom nepreukazujú, že sa jedná o opodstatnené a nutné náklady vynaložené na odstránenie škody spôsobenej žalobcom na objekte Centrum Bottova a v zhode so záverom súdu prvej inštancie aj odvolací súd uvádza, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že skutočný rozsah škody tvorí práve suma faktúr za opravu poškodenej budovy. Súd prvej inštancie vychádzal zároveň z poistného spisu k danej škodovej udalosti (čl. 162-252 spisu), z ktorého bolo zistené, že poisťovňa niektoré položky neuznala z dôvodu ich neuvedenia v obhliadke, resp. doobhliadke a rovnako tak bolo poisťovňou zistené, že v cenovej ponuke je uvedené väčšie množstvo materiálu, aké bolo v skutočnosti potrebné na opravu škôd. Žalovaný sa však v priebehu konania k položkám neuznaným poisťovňou nevyjadril a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že náklady neuznané poisťovňou predstavovali skutočne škodu, ktorá vznikla konaním žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Ak chcel žalovaný úspešne uplatniť svoj nárok na započítanie, bolo jeho povinnosťou preukázať, že práve tieto náklady vynaložil na odstránenie škody spôsobenej žalobcom, čo však neurobil a v konaní nepredložil dôkazy

na podporu svojich tvrdení o existencii škody na budove Centrum Bottova vo výške 9.498,08 eur. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu škody v celkovej výške 10.537,43 eur, ktorá bola predmetom jeho jednostranného zápočtu. Odvolanie žalovaného je tak v časti týkajúcej sa nesprávneho záveru súdu prvej inštancie ohľadne započítania nedôvodné. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že má pohľadávky spôsobilé na započítanie voči nároku žalobcu uplatneného žalobou. V prípade započítania sa preto odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie.

37. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v rozsahu odseku 34 tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie za účelom zistenia splnenia podmienok splatnosti zvyšnej časti zádržného s ohľadom na zmluvne dohodnuté podmienky a v závislosti od ďalších prípadných procesných návrhov sporových strán aj inými dôkaznými prostriedkami v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania, a to aj za prípadného využitia aplikácie ustanovenia vyžiadaním ďalších skutkových tvrdení strán sporu za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo možné kvalifikovaným spôsobom ustáliť, či sú splnené podmienky na vyplatenie zádržného v zmysle zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie posúdi splnenie protokolárneho odovzdania a prevzatia diela najmä v nadväznosti na čl. II bod 5 ZoD, teda či žalobca ponúkol žalovanému dielo na prevzatie a ak áno, z akého dôvodu nedošlo k dohodnutému spôsobu odovzdania a prevzatia diela, resp. kto zo zmluvných strán zmaril splnenie podmienky pre dohodnutý spôsob odovzdania a prevzatia diela, a to aj s ohľadom na . Iba dôsledným zistením uvedených skutočností bude možné bez akýchkoľvek pochybností určiť, či nastala splatnosť zvyšnej časti zádržného a ak áno, kedy, ktorým okamihom, boli splnené podmienky splatnosti zádržného, keďže iba týmto spôsobom bude možné zároveň zistiť, či došlo zo strany žalovaného k omeškaniu s úhradou zvyšnej časti zádržného. Správne určenie okamihu splatnosti má súčasne zásadný význam pre posúdenie nárokov žalobcu na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu, ktoré sú viazané vyslovene na omeškanie žalovaného s úhradou. Zároveň súd prvej inštancie s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti určí, ktoré z ďalších navrhnutých dôkazov v konaní vykoná, či sú to dôkazy, ktoré je potrebné vykonať pre meritórne rozhodnutie a ak jednotlivé navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykoná, bude jeho úlohou riadne a presvedčivo zdôvodniť, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť a v odôvodnení sa vysporiadať so všetkými podstatnými skutočnosťami postupom podľa .

38. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania ako aj trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).