Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-1133-2000.pdf
PDF · 73.37 KB
Case nature
Subarea
10Er/1133/2000
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Intersnack Slovensko, a.s., so sídlom Nozdrkovce 1798, 911 04 Trenčín, IČO: 31 450 211 proti povinnému: E.. F. J., S.. XX.XX.XXXX, M. Y.. L.. U. XXX/X, XXX XX W. S. N. o vymoženie 124,25 eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miladou Korimovou, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu vo Vranov nad Topľou zo dňa 31.05.2000 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 124,25 eur (3.743,20,- Sk) s príslušenstvom proti povinnému.
2. Dňa 26.05.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrhu povinného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.marca 2017. V predmetnom návrhu povinný uviedol, že jeho jediný príjem pozostáva z čistej mzdy vo výške 345,46 eur mesačne, ktorá nedosahuje výšku nepostihnuteľných súm. Zároveň uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok predajom ktorého by mohol získať finančné prostriedky na zaplatenie pohľadávky oprávneného. V roku 2001 ako dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Uznesením Krajského súdu v Košiciach 5K/343/01 -23 súd rozhodol, že návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku zamieta.
3. Súd dňa 31.07.2018 vyzval oprávneného, ako aj súdneho exekútora, aby sa k predmetnému návrhu povinného vyjadrili v lehote do 15 dní od doručenia.
4. Oprávnený sa k predmetnému návrhu nevyjadril. Predmetný návrh bol oprávnenému doručený dňa 15.08.2018.
5. Súdny exekútor vo svojom podaní doručenému súdu dňa 04.09.2018 uviedol, že je zrejmé, že povinný je zamestnaný v spoločnosti, kde podľa jeho vyjadrenia poberá teraz čistú mzdu 345,16 eur mesačne. Výška čistej mzdy sa v budúcnosti môže zmeniť. Súdny exekútor zároveň uviedol, že rozhodnutie o zastavení ponecháva na zváženie súdu.
6. Súd je povinný ex offo skúmať, či sú tu podmienky a predpoklady vedenia ďalšieho konania (viď rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 359/2011-17, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. ÚS 452/2011). Z nálezov Ústavného súdu SR vyplýva, že ak nastala zmena podmienok a predpokladov vedenia konania a tým sú splnené podmienky, že povinný nemá žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani príjem, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, je potrebné ju zastaviť.
7. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného nie je pre rozhodnutie súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd je podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, môže tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania (podobne m.m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. ÚS 436/2011).
8. Pre rozhodovanie o zastavené exekúcie pre nedostatok majetku povinného, nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcií, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia rozhodnutia (viď KS Prešov 13CoE/23/2014, KS Košice 7CoE/52/2014, 1CoE/52/2013, KS Banská Bystrica 43CoE/148/2013 a i.).
9. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.marca 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Súdny exekútor zisťoval všetky majetkové, zárobkové a osobné pomery povinného. Tieto skutočnosti o zisťovaní majetkových, zárobkových a osobných pomerov povinného vyplývajú z pripojeného exekučného spisu.
12. Úradným dotazovaním, ako aj osobným šetrením súdneho exekútora o majetkových, zárobkových a osobných pomerov povinného bola zistená neexistencia majetku povinného podliehajúceho exekúcii a to v podobe vlastneného motorového dopravného prostriedku, inej hnuteľnej veci, prípadne existencie plusového účtu v niektorej z bánk pôsobiacej na území Slovenskej republiky, a taktiež prípadnej možnosti zrážok zo mzdy, prípadne dôchodku alebo iných príjmov povinného.
13. Na základe zisťovaní súdneho exekútora, ktoré vyplývajú z pripojených spisových materiálov a to exekučného spisu, mal súd preukázané za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd exekúciu zastavil.
14. Ďalšie vedenie exekučného konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti zakotvenou v ust. § 200 ods. 1 EP, pričom toto ustanovenie musí rešpektovať každý účastník exekučného konania, pričom súd by mal byť garantom toho, že oprávnený bude svoju pohľadávku vymáhať účelne.
15. Podľa § 196 EP, účinného do 31.01.2002 (nakoľko exekučné konanie začalo pred týmto dátumom), za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
16. Podľa § 197 ods. 1 EP, účinného do 31.01.2002, aj dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
17. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie môže byť iba povinný. V prejednávanej veci však majetok povinného podľa zistenia súdneho exekútora nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a preto tomuto subjektu nemožno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť uložená oprávnenému len pri splnení podmienok z ust. § 203 EP v znení účinnom do 31.1.2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohli pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
18. Skutočnosť, že povinný sa dostane do takej situácie, že jeho majetok nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Nemajetnosť povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného v dôsledku čoho aplikácia ust. § 203 EP v znení
účinnom do 31.1.2002 pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné oprávneného zaviazať na znášanie trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ust. § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.2.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.2.2002 v zmysle 235 ods. 2 EP. Preto súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
19. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Ústavný súd ešte poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd SR poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.1 1.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (II. ÚS 27/08).
20. Vzhľadom na vyššie uvedené a v zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. výroku rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Proti II. výroku rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.