Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/32/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobkyne: Ing. Arch. Gabriela Dovalová, autorizovaný architekt, nar. X.X.XXXX, so sídlom Pivovarská 1, 010 01 Žilina, IČO: 37 814 567, trvale pobytom Z. XXXX/X, XXX XX U., proti žalovanému: Hradbyt, spol. s r.o., so sídlom Radlinského 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 100, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 5.277,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/202/2016-192 zo dňa 20.6.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/202/2016-192 zo dňa 20.6.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobkyne doručenú okresnému súdu dňa 13.8.2014 v spojení s upresnením žalobného petitu v podaní zo dňa 12.4.2016, ktorou sa domáhala zaplatenia peňažnej pohľadávky 5.277,36 Eur spolu s príslušenstvom, na tom skutkovom tvrdení, že dňa 18.9.2016 si Ing. Peter Hradský ako konateľ žalovaného u žalobkyne objednal: 1/ vypracovanie PD: Zmena stavby pred užívaním pre účely stavebného konania prevádzkovej budovy Hradbyt, s.r.o., Radlinského 6, Žilina, 2/ odo dňa 18.9.2006 vykonávanie stavebno-technického dozoru na existujúcej stavbe - Hradbyt, s.r.o., Radlinského 6, Žilina, pred dokončením. Za projektovú dokumentáciu bola dohodnutá suma 350.000,- Sk, čo sa rovná sume 11.617 Eur. Projektová dokumentácia bola žalovanému riadne dodaná aj s kladnými stanoviskami zainteresovaných orgánov potrebných v rozsahu na vydanie stavebného povolenia v auguste 2007. Nebol napísaný preberací doklad, ale dátumy stanovísk zainteresovaných orgánov sú toho dátumu. Žalovaný z dohodnutej sumy zaplatil iba 280.000,- Sk, čo zodpovedá sume 9.294 Eur. Dňa 3.1.2011 žalovaný od zmluvy odstúpil z dôvodov nekvality projektovej dokumentácie. Žalobkyňa pokladá toto odstúpenie žalovaného od zmluvy za neplatné, pretože práca nebola reklamovaná a neboli dôvody na jednostranné odstúpenie od zmluvy. Projektová dokumentácia spĺňa požiadavky úrovne požadovanej pre účely stavebného konania. Dôvodom, pre ktorý žalovaný od zmluvy odstúpil, bola z jeho strany nevôľa doplatiť zvyšok dohodnutej sumy za prebratú prácu, teda požadovaných 2.323 Eur. Stavebno-technický dozor vykonávala žalobkyňa podľa objednávky od 18.9.2006 do 8.3.2011, kedy vlastným rozhodnutím túto činnosť ukončila. Za tento stavebno-technický dozor bola ústne dohodnutá suma 20.000,- Sk za rok, teda 663,87 Eur za rok. Žalobkyňa označila ako dôkazy svojich tvrdení priamo v žalobe objednávku, zmluvu o dielo, príjmový doklad na 280.000,- Sk, faktúry 01/2014, 02/2014, doklad o zaslaní faktúr, oznámenie a kópie listín s podpisom žalobkyne

ako dôkaz, že stavebno-technický dozor aj vykonávala a niesla počas predmetných rokov právnu zodpovednosť za stavbu a dianie na nej. Žalovaný faktúry č. 01/2014 a 02/2014 neuhradil, nereagoval ani na písomné a telefonické výzvy k úhrade pohľadávky.

2. Žalovaný vo včas podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neuznáva žiadnu časť z neoprávnene uplatneného nároku žalobkyne, ktorý považuje za neopodstatnený a účelovo vykonštruovaný. Poukázal na to, že dňa 17.1.2005 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným Zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zaviazala pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dielo, tak ako vyplýva z článku 2 tejto zmluvy, a to 1/ zmena zamerania skutkového stavu objektu /zmena oproti jestvujúcej projektovej dokumentácii/ do 30.3.2007, 2/ vypracovanie architektonickej štúdie do 15.2.2006 a 3/ zmena dispozičného riešenia stavby /zmena stavby pred dokončením/ do 30.3.2007. Žalobkyňou predložená zmluva o dielo bola na poslednej strane žalobkyňou preškrtnutá v časti dátumu 17.1.2005 a žalobkyňa tam doplnila nový dátum 11.3.2011 a zároveň preškrtla aj svoj podpis a doplnila ho iným svojím podpisom. Takto žalobkyňa účelovo neoprávnene upravovala dokument, ktorý mal slúžiť ako podklad a dôkaz pre súd, čo považuje žalovaný za výrazne rozporné s dobrými mravmi. Žalobkyňa ďalej súdu predložila dokument s názvom objednávka, na základe ktorej si mal žalovaný u žalobkyne objednať vypracovanie projektovej dokumentácie v lehote 30 dní a vykonávanie stavebno-technického dozoru. Takúto objednávku žalovaný nikdy nevystavil, ani nikdy nepodpísal a na objednávke chýbajú základné údaje, ako je cena, spôsob vyplatenia ceny a ide pravdepodobne o doklad vypracovaný a podpísaný samotnou žalobkyňou. Žalobkyňa nemá žiaden právny nárok na uplatnenie vystavených faktúr č. 02/2014 a 01/2014. Žalobkyňa nesplnila predmet zmluvy o dielo a žalovaný od tejto zmluvy o dielo odstúpil. Žalovaný v dôvodoch odporu poukázal na článok 3 bod 3.1, článok 7 bod 7.8 zmluvy o dielo a zároveň na článok 9 ods. 3 písm. b) Štatútu Slovenskej komory architektov, § 6 ods. 1, 3 zákona č. 10/2009 Z.z. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Uviedol, že napriek zmluvným a zákonným ustanoveniam žalobkyňa neplnila predmet zmluvy o dielo, nenaplnila jej obsah, ktorým je bezchybné a kompletné odovzdanie diela v stanovených termínoch. Zmluvné termíny boli stanovené samotnou žalobkyňou a neboli ním dodržané. V týchto termínoch žalobkyňa nebola schopná vyhotoviť kompletnú zmenenú dokumentáciu v zmysle zmluvy o dielo a odstrániť vady, ktoré bránili vydaniu stavebného povolenia, a ktoré sú vytknuté Stavebnou inšpekciou Banská Bystrica a Krajským stavebným úradom Žilina ako orgánom odvolacím, v dôsledku ktorých nebolo možné vydať stavebné povolenie. Dokumentácia bola predložená Technickej inšpekcii Banská Bystrica, ktorá skonštatovala zákonné nedostatky z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a z hľadiska požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Ide o 25 závažných nedostatkov, ktoré obsahovala zmenená časť projektovej dokumentácie. Žalovaný (nesprávne uvedené v odôvodnení žalobca) bol nútený opätovne objednať u druhého autorizovaného architekta celú novú zmenenú dokumentáciu. Ku dňu 18.8.2008 bolo žalovaným žalobkyni vyplatených celkom 280.000,- Sk, za ktoré žalovaný nič nemá, nemá žiadny predmet zmluvy, len vzniknutú škodu. Napriek vyplateným finančným prostriedkom vo výške 280.000,- Sk nebolo dielo žalobcom dokončené. Vzhľadom na skutočnosť, že predmet zmluvy o dielo nebol žalobkyňou nikdy splnený, žalobkyňa nevykonala a ani logicky nemohla vykonávať žiaden stavebno-technický dozor, ktorý však nikdy nebol ani medzi stranami dohodnutý. Ako prílohy podania odporu žalovaný predložil Odborné stanovisko k projektovej dokumentácii stavby č. 6313/2/2007 Technickej inšpekcie, a.s., pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.12.2007, odstúpenie od Zmluvy o dielo z 3.1.2011 s dokladom o jeho doručení žalovanému 7.1.2011.

3. Okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav a aplikáciu Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 191 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 154, § 470 ods. 1, 2 v spojení s § 40a, § 43c ods. 1, 2 veta prvá, § 43a ods. 1, 2 veta prvá, § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 2 písm. c), § 266 ods. 1, 3, § 345 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, § 554 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562 ods. 1, 2, 3, § 564, § 436 ods. 1 písm. c), ods. 2 veta prvá, § 387 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka.

4. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť existencie zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom - zmluvy o dielo s obsahom jednotlivých zmluvných dojednaní, ako vyplýva z článkov 1 až 7 písomného vyhotovenia zmluvy o dielo (č.l. 4 až 7 spisu), tvrdenie žalobkyne uvedené už v žalobe, podľa ktorého projektová dokumentácia bola žalovanému riadne dodaná s kladnými stanoviskami zainteresovaných orgánov potrebných v rozsahu na vydanie stavebného povolenia v auguste 2007 (č.l. 1 spisu) a tvrdenie, podľa ktorého bol projekt vypracovaný pre účely stavebného konania hotový už v mesiaci september

2007 (č.l. 100 spisu), skutočnosť realizácie zálohovej platby na cenu za dielo podľa zmluvy o dielo medzi stranami v sume 280.000,- Sk, prítomnosť žalobkyne na ohliadke stavby dňa 26.6.2007 (č.l. 14 spisu), vystavenie a obsah zápisu v stavebnom denníku č. 721652 z 12.8.2008 (č.l. 16 spisu), prítomnosť žalobkyne na stavbe dňa 11.4.2008, ako vyplýva zo záznamu zo dňa 11.4.2008 a vystavenie tohto záznamu (č.l. 17 spisu), prítomnosť žalobkyne na stavbe dňa 12.8.2008, ako vyplývalo zo záznamu z 12.8.2008 a vystavenie tohto záznamu (č.l. 18 spisu), obsah Odborného stanoviska k projektovej dokumentácii stavby č. 6313/2/2007 Technickej inšpekcie, a.s., pracovisko Banská Bystrica (č.l. 121

- 12 spisu), realizácia právneho úkonu žalovaného - Odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 3.1.2011 a doručenie tohto odstúpenia žalobkyni dňa 7.1.2011 (č.l. 86 až 89 spisu), z ktorých medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti, okresný súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá vychádzal.

5. Okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa v konaní uplatnila právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky pozostávajúcej z dvoch častí: jednak išlo o doplatok ceny za dielo - za projektovú dokumentáciu v sume 2.323 Eur a jednak o cenu za plnenie - realizáciu výkonu stavebno-technického dozoru na existujúcej stavbe - Hradbyt, s.r.o., Radlinského 6, Žilina pred dokončením za čas od 18.9.2006 do 8.3.2011 v sume 2.954,36 Eur. Vo vzťahu ku prvej časti žalovanej pohľadávky (k cene za dielo za vykonanie projektovej dokumentácie v sume 2.323 Eur) žalobkyňa tvrdila ako základ svojho práva zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom ústne s obsahom, ktorý korešpondoval písomnému návrhu zmluvy o dielo, ktorý žalobkyňa žalovanému predložila (vyjadrenie na pojednávaní 16.5.2017 na č.l. 168 spisu). Vo vzťahu ku druhej časti žalovanej pohľadávky žalobkyňa uvádzala, že išlo o plnenie na základe objednávky žalovaného 18.9.2006 (č.l. 3) a vo vzťahu k tomuto plneniu bola ústne dojednaná cena za výkon stavebno-technického dozoru vo výške 20.000,- Sk za rok, čo zodpovedá cene 663,87 Eur za rok. Žalobkyňa vo vzťahu k tejto časti žalovanej pohľadávky tvrdila, že stavebno-technický dozor sa realizoval v súvislosti s rekonštrukciou objektu Pamiatkostavu a ide o iné plnenie, ako plnenie v súvislosti s dodaním stanovísk dožiadaných orgánov a ide o plnenie v súvislosti s rekonštrukciou objektu Pamiatkostav (vyjadrenie sa žalobcu na pojednávaní 16.5.2017 podľa č.l. 165, 168). Uvedeným skutkovým vymedzením základu žalovaných pohľadávok bol okresný súd viazaný.

6. Vzhľadom k žalovaným vznesenej námietke premlčania sa zaoberal okresný súd primárne vyhodnotením skutkovej a právnej dôvodnosti tejto časti procesnej obrany žalovaného. S hodnotením skutkovej a právnej dôvodnosti vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného považoval za potrebné vyhodnotiť skutočnosť, či žalobkyni vôbec právo na zaplatenie žalovaných pohľadávok vzniklo, nakoľko k premlčaniu práva v dôsledku plynutia času môže dôjsť len vo vzťahu k existujúcemu právu. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že vo vzťahu k obom žalovaným pohľadávkam išlo o právo na zaplatenie ceny za dielo podľa § 536 ods. 1 a nasledujúce Obchodného zákonníka, a to pri zohľadnení dojednaného predmetu plnenia žalobkyne ako zhotoviteľa pre žalovaného ako objednávateľa a pri zohľadnení statusu zmluvných strán ako podnikateľov (u žalobkyne osobitne ako podnikateľa podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka).

7. Pokiaľ išlo o právo na zaplatenie ceny za dielo podľa ústne uzatvorenej zmluvy o dielo s obsahom tejto zmluvy korešpondujúcim čo do jednotlivých zmluvných dojednaní článkom 1 až 7 písomného vyhotovenia zmluvy o dielo podľa č.l. 4 až 7 spisu, okresný súd na základe oboznámenia sa s obsahom listinného dôkazu - zmluvou o dielo, a to predovšetkým s obsahom článku 4 bod 4.1, ktorý uvádza konkrétne dátumy dojednané ako termíny odovzdania jednotlivých častí diela v spojení so zohľadnením nespornej skutkovej okolnosti, a to tvrdenia žalobkyne o tom, že projektová dokumentácia bola žalovanému riadne odovzdaná aj s kladnými stanoviskami zainteresovaných orgánov potrebných v rozsahu na vydanie stavebného povolenia v auguste 2007 (č.l. 1 spisu), pri zohľadnení preukázanej realizácie zálohovej platby na cenu za dielo podľa tejto zmluvy o dielo v sume 280.000,- Sk v roku 2008 (tento záver okresného súdu bol preukázaný žalobkyňou efektívne nespochybneným listinným dôkazom - podaním samotnej žalobkyne vo veci sp. zn. 11Rob 474/2012 z 23.10.2013 na č.l. 149 spisu) a pri zohľadnení obsahu listinného dôkazu - Odborného stanoviska Technickej inšpekcie, a.s. k projektovej dokumentácii stavby č. 6313/2/2007 zo dňa 19.12.2007 (ďalej len „Odborné stanovisko“), rozhodnutia Mesta Žilina č. C-3925/2008-Db z 22.9.2008 podľa č.l. 126 spisu, rozhodnutia Krajského stavebného úradu Žilina č.: 2009/00684/Gaz zo 4.3.2009 - č.l. 123 spisu a u posledných troch uvedených listinných dôkazoch ťažiskovo z časovej súvislosti ich vystavenia, ako aj obsahu svedeckej výpovede svedka p. N. H. na pojednávaní 20.6.2017, kedy tento po zákonnom poučení svedka jednoznačne uviedol, že zmluva o dielo bola žalovanému predložená už ako žalobkyňou parafovaná v roku 2004

až 2005, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 191 ods. 1 a Článku 15 ods. 1, 2 dospel k záveru, podľa ktorého na základe písomného návrhu žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o dielo s obsahom tohto návrhu, ako vyplýva z článku 1 až 7 písomného vyhotovenia zmluvy o dielo na č.l. 4 až 7 spisu, došlo najneskôr v roku 2005 k uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo medzi žalobkyňou ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom s obsahom jednotlivých zmluvných dojednaní, korešpondujúcim písomnému vyhotoveniu tejto zmluvy o dielo (č.l. 4 až 7 spisu). Na tomto mieste odôvodnenia okresný súd zdôraznil, že z úpravy § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka nevyplýva zákonná požiadavka písomnej formy zmluvy o dielo, z ktorého dôvodu by nebola ako relevantná hodnotená skutočnosť i prípadnej úplnej absencie opatrenia písomného vyhotovenia zmluvy o dielo medzi stranami uzatvorenej údajom dátumu jej uzatvorenia, nakoľko údaj dátumu uzatvorenia zmluvy o dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo, dohoda o ktorej je nevyhnutná z hľadiska citovanej hmotno-právnej úpravy § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka pre platný a účinný vznik zmluvy o dielo. Z vyjadrenia žalobkyne a výpovede svedka p. N. H. ako osôb konajúcich pri dojednávaní predmetnej zmluvy o dielo za zmluvné strany bolo spoľahlivo preukázané, že návrh tejto zmluvy o dielo predkladala žalobkyňa žalovanému. Z výpovede svedka p. N. H. vyplývalo, že návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o dielo bol žalovanému predložený tak, že bol parafovaný ako zhotoviteľom, tak objednávateľom (č.l. 175 spisu). Z uvedenej časti svedeckej výpovede v spojení s nespornou skutkovou okolnosťou vyplývajúcou z vykonaného dokazovania, podľa ktorej žalobkyňa vypracovanú projektovú dokumentáciu dodala riadne aj s kladnými stanoviskami zainteresovaných orgánov potrebných v rozsahu na vydanie stavebného povolenia žalovanému v auguste 2007 (č.l. 1 spisu) vyplývalo, že žalovaný akceptoval návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o dielo podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko, pokiaľ by tak neučinil spôsobom, ktorý musel byť žalobkyni zrozumiteľný a zrejmý, teda prejavom vôle, z ktorého vyplýval jasný akcept návrhu žalobkyne na uzatvorenie tejto zmluvy o dielo, a ktorý prejav vôle žalovaného sa dostal do dispozičnej sféry žalobkyne ako navrhovateľa, nebola by žalobkyňa započala s realizáciou dojednaného plnenia podľa tejto zmluvy o dielo. Okrem hmotno-právnej úpravy podľa § 43a ods. 1, 2 veta prvá, § 43c ods. 1, 2 veta prvá a § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola v tejto časti relevantná s ohľadom na obchodno-právnu povahu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami i úprava podľa § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka a ťažiskovo v nadväznosti na túto úpravu Obchodného zákonníka zohľadnenie následného správania sa strán, a to predovšetkým žalobkyne, ktorá podľa zmluvy o dielo postupovala a začala dielo vykonávať s tým, že toto dielo - projektovú dokumentáciu žalovanému dodala aj s kladnými stanoviskami zainteresovaných orgánov potrebných v rozsahu na vydanie stavebného povolenia už v auguste 2007 (vyjadrenie sa samotnej žalobkyne uvedené už priamo v žalobe). Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadom predmetu plnenia, tak ako je tento vymedzený v článku 2 bod 2.1, podbody 1 až 4 zmluvy o dielo na č.l. 4 spisu, sa v nadväznosti na uvedené spravoval písomne uzatvorenou zmluvou o dielo s obsahom, ako vyplýva z dojednaní 1 až 7 zmluvy o dielo (č.l. 4 až 7 spisu).

8. Podľa okresného súdu zmluvnou povinnosťou žalobkyne ako zhotoviteľa bolo v nadväznosti na úpravu § 536 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo vykonať jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi, pričom čo do odovzdania diela zmluva na základe zmluvnej voľnosti zmluvných strán toto osobitne viazala podľa článku 3 bod 3.2 na osobné odovzdanie jednotlivých častí predmetu zmluvy objednávateľovi s potvrdením o prevzatí. Riadne vykonanie diela, ktoré zakladá samotný vznik práva zhotoviteľa - žalobkyne na zaplatenie ceny za dielo podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, zahŕňa vykonanie diela bez vád (§ 560 ods. 1 Obchodného zákonníka) a s ohľadom na fixne dojednané termíny odovzdania jednotlivých častí diela podľa článku 4 bod 4.1 zmluvy o dielo i včasné vykonanie diela - jednotlivých jeho častí, teda jeho vykonanie a odovzdanie objednávateľovi v dojednanom termíne. Preukázanie splnenia zmluvnej povinnosti žalobkyne ako zhotoviteľa vykonať dielo v celom vyššie uvedenom rozsahu bolo jej dôkaznou povinnosťou, ktorá túto dôkaznú povinnosť v konaní riadne nesplnila a neuniesla z tejto procesnej dôkaznej povinnosti rezultujúce dôkazné bremeno svojho tvrdenia o splnení svojej zmluvnej povinnosti zhotoviteľa uvedené dielo vykonať. Primárne žalobkyňa nepreukázala, že by dodržala zmluvne dohodnuté termíny odovzdania jednotlivých častí plnenia v súlade s dojednaním obsiahnutým v článku 4 bod 4.1 zmluvy o dielo. Tento záver vyplýval z vykonaného dokazovania a tiež z tvrdenia samotnej žalobkyne, ktorá už priamo v žalobe uvádzala ako termín odovzdania projektovej dokumentácie mesiac august 2007, teda čas po uplynutí jednotlivých zmluvne dohodnutých termínov odovzdania jednotlivých častí diela podľa článku 4 bod 4.1 zmluvy o dielo. Z výpovede svedka p. N. H. zároveň vyplývalo, že žalovaný mal záujem na dodržaní dojednaných termínov odovzdania jednotlivých častí plnenia, pretože podľa projektovej dokumentácie

sa mali realizovať stavebné práce, na výkon ktorých už mal žalovaný zazmluvnených a dojednaných partnerov.

9. Svedeckú výpoveď svedka p. N. H. hodnotil okresný súd, vzhľadom na tomuto svedkovi dané zákonné poučenie, ako hodnovernú pri konštatovaní nepreukázania a nezistenia žiadnej konkrétnej skutočnosti relevantne znižujúcej hodnovernosť tejto svedeckej výpovede. Zároveň okresný súd konštatoval, že za okolnosti odôvodňujúce záver o nižšej hodnovernosti tejto svedeckej výpovede, nepovažoval ťažiskovo práve vzhľadom na dané zákonné poučenie tomuto svedkovi, izolovanú skutočnosť, že svedok je bývalým konateľom žalovaného, že je aktuálne zamestnancom žalovaného a ani skutočnosť, že je osobou blízkou aktuálnemu konateľovi žalovaného. Uvedené skutočnosti okresný súd pri hodnotení svedeckej výpovede vnímal, avšak vzhľadom na dané zákonné poučenie svedka a zároveň aj s ohľadom na obsah svedeckej výpovede, ktorý korešpondoval ostatným vykonaným dôkazom (najmä obsahu zmluvy o dielo na č.l. 4 až 7 spisu, ako aj listinnému dôkazu - Odbornému stanovisku a písomnému vyhotoveniu právneho úkonu žalovaného - odstúpenia od zmluvy), ako aj pri zohľadnení obsahu výpovede tejto osoby v statuse svedka v konaní okresného súdu sp. zn. 11Cb 5/2013, podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.12.2013 a svojím obsahom korešpondovala vyjadreniu svedka v prejednávanej veci, ťažiskovo k relevantným skutočnostiam týkajúcim sa jeho vyjadrenia vo vzťahu k objednávke zo dňa 18.9.2006, k procesu dojednávania zmluvy o dielo (písomné vyhotovenie na č.l. 4 až 7 spisu), k okolnostiam a kvalite plnenia žalobkyne podľa tejto zmluvy o dielo, tieto nevyhodnotil ako skutočnosti, odôvodňujúce relevantne záver posudzovať svedeckú výpoveď tohto svedka ako nedostatočne hodnovernú. Naopak, okresný súd vychádzal zo záveru o presvedčivosti a hodnovernosti tejto svedeckej výpovede.

10. Okresný súd zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nevyplývala ako preukázaná dohoda zmluvných strán zmluvy o dielo o zmene obsahu zmluvy o dielo, či už čo do vymedzeného predmetu plnenia alebo čo do dojednaných termínov odovzdania jednotlivých častí alebo čo do ktorejkoľvek inej časti obsahu zmluvy o dielo, a to ani vo forme písomnej, ani vo forme ústnej. Rovnako v tejto časti poukázal okresný súd na obsah dojednania písomnej zmluvy o dielo medzi stranami podľa článku 7 bod 7.1, kde si zmluvné strany pre túto zmluvu o dielo, u ktorej zákon neukladá z hľadiska formy náležitosť písomnej formy, dojednali možnosť zmeny zmluvy o dielo, prípadne jej zrušenia obojstrannou písomnou dohodou formou dodatkov, pričom v konaní žiadna zo strán neuplatnila v prípade tvrdenej ústnej dohody o zmene obsahu zmluvy o dielo, ktoré tvrdenie však žiadna zo strán v konaní ani konkrétne neuvádzala, námietku relatívnej neplatnosti takejto dohody o zmene obsahu zmluvy o dielo s poukazom na úpravu § 40a Občianskeho zákonníka.

11. Žalobkyňa, ktorú ťažilo dôkazné bremeno, nepreukázala, že si zmluvnú povinnosť vykonať dielo splnila jeho riadnym ukončením a odovzdaním diela objednávateľovi, teda že jej plnenie bolo realizované bez vád. Oproti tomu žalovaný primárne listinným dôkazom - odborným vyjadrením preukázal, že plnenie žalobkyne malo vady. Tento záver okresného súdu vyplýval zo samotného obsahu odborného vyjadrenia, a to konkrétne napríklad z bodu 2.1, 2.2, 2.8, 2.10, 2.11, 2.12, 2.14, 2.15 odborného vyjadrenia, ktoré v citovaných častiach vymedzuje nedostatky projektovej dokumentácie predloženej na posúdenie, a teda viaže sa k samotnej projektovej dokumentácii, v nadväznosti na čo nebolo ako relevantné okresným súdom hodnotené tvrdenie žalobkyne, ktorým poukazovala na to, že Technická inšpekcia navrhla vytknuté nedostatky odstrániť až v procese výstavby. V tejto časti za relevantné okresný súd považoval to, že vymedzené nedostatky sa týkajú priamo projektovej dokumentácie vypracovanej žalobkyňou. Preto považoval okresný súd za irelevantné i zdôraznenie poznámok podľa bodu 3 odsek 1, 2 odborného vyjadrenia, podľa ktorých je Technická inšpekcia, a.s. oprávnená právnická osoba na vykonávanie posúdenia podrobnejšej projektovej dokumentácie, napríklad realizačného projektu, ak je o toto požiadaná alebo ak to určil v záväzných podmienkach stavebný úrad podľa § 66 Stavebného zákona, o čom vydá odborné stanovisko, ako aj že Technická inšpekcia vykonáva inšpekciu podľa označenej technickej normy posúdením súladu vyhotovenia stavby (v príslušnej etape výstavby) a technických zariadení, ktoré sú v nej inštalované alebo namontované s požiadavkami bezpečnosti technických zariadení (predkolaudačnú inšpekciu). V tejto časti okresný súd pri závere o preukázaní vád plnenia žalobkyne zohľadnil i listinný dôkaz - rozhodnutie Krajského stavebného úradu, odbor štátnej stavebnej správy č. 2009/00684/Gaz zo 4.3.2009 v časti odôvodnenia tohto rozhodnutia podľa strany 3, kde je konštatované, že projekt Zmeny stavby na polyfunkčný objekt posúdila Technická inšpekcia, a.s., pracovisko Banská Bystrica, ktorá v odbornom stanovisku č. 6313/2/2007 z 19.12.2007 TI vytkla nedostatky, ktorými sa stavebný úrad nezaoberal, hoci sa týkali

konštrukčných nedostatkov, ako aj nedostatkov spracovania projektovej dokumentácie a preukázania odbornej spôsobilosti na ich vypracovanie, používanie neplatných noriem pri výpočtoch niektorých profesií a podobne. Preto bolo zrejmé, že stavebný úrad sa vecou riadne nezaoberal a neskúmal, do akej miery nedostatky vytknuté v odbornom stanovisku Technickej inšpekcie z 19.12.2007 si vyžadujú prepracovanie, resp. doplnenie projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu a zmenu stavby. Na základe vyhodnotenia označených listinných dôkazov, ako aj obsahu svedeckej výpovede svedka p. N. H., ktorý uviedol, že žalobkyňa vlastne žalovanému projektovú dokumentáciu neodovzdala, pretože projektová dokumentácia bola odovzdávaná Ing. Q. a následne žalobkyňa žalovanému žiadnu ďalšiu novú prepracovanú projektovú dokumentáciu neodovzdala a ani neodstránila vady už dodanej projektovej dokumentácie, a tiež, že pokiaľ ide o samotné plnenie, žalobkyňa ho realizovala len z časti a toto malo nedostatky, ktoré boli konštatované aj špecializovanými orgánmi, kontrolnými orgánmi z Banskej Bystrice a toto tiež bolo dôvodom odstúpenia žalovaného od predmetnej zmluvy o dielo (č.l. 176 spisu), podľa Článku 15 ods. 1, § 191 ods. 1 okresný súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo, oproti čomu žalovaný preukázal, že dielo malo vady a nebolo vykonané ani v súlade s dohodnutými termínmi odovzdania jednotlivých častí diela. Táto preukázaná skutočnosť založila vznik práva žalovaného ako objednávateľa v rámci uplatnenia nárokov z vád plnenia žalobkyňou odstúpiť od zmluvy, ktoré právo žalovaný využil a zároveň v spojení so záverom o vyhodnotení právneho úkonu žalovaného - Odstúpenia od predmetnej zmluvy o dielo listom zo dňa 3.1.2011, doručeným žalobkyni 7.1.2011 (č.l. 86 až 89) ako právneho úkonu zrealizovaného zo strany žalovaného skutkovo a právne dôvodne, založila záver okresného súdu o zániku práva žalobkyne na zaplatenie doplatku ceny za dielo. Zároveň poukázal okresný súd na dojednanie vyplývajúce z článku 5 bod 5.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého doplatok ceny za dielo v rozsahu 40 % z platby, má zhotoviteľ právo požadovať 14 dní po odovzdaní kompletného projektu. Ani táto zmluvne dojednaná podmienka naplnená nebola. V dôsledku dôvodného odstúpenia žalovaného od zmluvy nastali účinky zániku zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami momentom doručenia odstúpenia žalovaného žalobkyni ex nunc.

12. Z vykonaného dokazovania nevyplývala ani skutková dôvodnosť tvrdenia žalobkyne o dôvodnom uplatnení výšky žalovanej pohľadávky. Skutočnosť oznámenia nedostatkov vypracovanej projektovej dokumentácie žalovaným žalobkyni a komunikácia o týchto nedostatkoch vyplývala z obsahu svedeckej výpovede svedka p. N. H., ktorý potvrdil, že po primárnom odovzdaní projektovej dokumentácie predložil Ing. Q. novú projektovú dokumentáciu s tým, že žalobkyňa nechcela, nebola ochotná ani len skontrolovať výsledok jeho práce, aby bolo zabezpečené, že je tento výsledok spôsobilý pre použitie pred príslušnými orgánmi (č.l. 175 spisu). Na tomto mieste okresný súd zdôraznil, že zo strany žalobkyne nebola vznesená hmotno-právna námietka nedostatku včasnej notifikácie vád plnenia, čo uviedol s ohľadom na dátum vypracovania Odstúpenia od zmluvy o dielo 3.1.2011, ktoré odstúpenie bolo žalobkyni doručené 7.1.2011. Skutočnosť komunikácie o vadách plnenia medzi stranami a v rámci toho oznámenie týchto vád žalovaným žalobkyni pred realizáciou právneho úkonu odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo, nepriamo vyplývala aj zo správania sa samotnej žalobkyne, ktorá komunikovala s tretími subjektmi za účelom získania ich vyjadrení pred realizáciou odstúpenia od zmluvy o dielo (čl. 112 až 119), ako aj z obsahu citovaného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2009/00684/Gaz., ktoré je z 2009 a konštatuje vady predmetnej projektovej dokumentácie. Na základe uvedených dôkazov v spojení s vymedzením vytknutých nedostatkov projektovej dokumentácie podľa Odborného stanoviska a pri absencii dôkaznej iniciatívy žalobkyne v smere preukázania skutočnosti, že vady projektovej dokumentácie uvedené v Odbornom stanovisku nepredstavovali podstatné porušenie jej zmluvnej povinnosti riadne vykonať dielo, vychádzal okresný súd na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania zo záveru, podľa ktorého nedostatky projektovej dokumentácie uvedenej v Odbornom stanovisku predstavovali podstatné porušenie zmluvnej povinnosti žalobkyne ako zhotoviteľa vykonať dielo odôvodňujúce skutkovú a právnu dôvodnosť realizácie právneho úkonu žalovaného - odstúpenia od zmluvy, všetko s poukazom na úpravu podľa § 436 ods. 1 písm. d), § 564 veta prvá, § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vo väzbe na uvedené okresný súd skonštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala samotný vznik práva na zaplatenie ceny za dielo v rozsahu doplatku tejto ceny za dielo vo výške 2.323 Eur, a teda samotnú existenciu takéhoto práva, vo vzťahu ku ktorému právu preto nemohlo dôjsť ani k jeho premlčaniu. Okresný súd zdôraznil, že žalobkyňa právo na zaplatenie sumy 2.323 Eur uplatnila ako právo na zaplatenie zmluvného plnenia, teda právo na zaplatenie ceny za dielo a nie ako právo na vysporiadanie nárokov vzniknutých v súvislosti odstúpením žalovaného od zmluvy podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo je odlišný hmotnoprávny základ práva, ktoré však nebolo predmetom tohto konania v uvedenej časti.

13. Pre úplnosť okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že i pokiaľ by právo na zaplatenie ceny za dielo žalobkyni vzniklo vykonaním diela jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi, išlo o právo premlčané s poukazom na úpravu § 387 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka pri zohľadnení primárneho tvrdenia žalobkyne uvedeného už priamo v dôvodoch žaloby, podľa ktorého projektová dokumentácia bola žalovanému riadne dodaná aj s kladnými stanoviskami zainteresovaných orgánov potrebných v rozsahu na vydanie stavebného povolenia v auguste 2007 a žalovaná cena za dielo bola žalobkyňou uplatnená ako cena zmluvného plnenia. Pri podaní žaloby v tejto veci dňom 13.8.2014 a na základe právnej úpravy podľa § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka by bolo nevyhnutné skonštatovať, že žalobkyňa uplatnila svoje právo na zaplatenie doplatku ceny za dielo po uplynutí premlčacej doby. Na uvedený záver bola bez vplyvu skutočnosť vystavenia faktúry na zaplatenie tejto ceny za dielo žalobkyňou pod č. 02/2014 splatnej 4.3.2014, nakoľko za primárne považoval okresný súd jej tvrdenie o odovzdaní plnenia v auguste 2007, uvedené už priamo v žalobe. V tejto súvislosti okresný súd podotkol, že realizáciu úkonov žalobkyne pri komunikácii s tretími subjektmi, ako vyplývala z č.l. 112 až 119 spisu, uskutočnenú v roku 2007 až odstúpenia od zmluvy o dielo hodnotil nie ako realizáciu samotného predmetu zmluvy o dielo, ale už ako realizáciu úkonov v rámci odstraňovania vytknutých nedostatkov zrealizovaného plnenia zo strany žalobkyne.

14. Rovnako ako vo vzťahu k uplatnenej cene za dielo podľa zmluvy o dielo postupoval okresný súd i pri hodnotení skutkovej a právnej dôvodnosti uplatnenej pohľadávky - ceny za realizáciu stavebno- technického dozoru v čase od 18.9.2006 do 8.3.2011 na existujúcej stavbe pred dokončením, ktorá bola zo strany žalobkyne uplatnená v sume 2.954,36 Eur. I v tejto časti vzhľadom na obsah vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného primárne hodnotil, či žalobkyňa, ktorú v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, preukázala samotný vznik práva na zaplatenie tejto pohľadávky hodnotenej, pokiaľ ide o žalobkyňou vymedzený skutkový základ ako právo na zaplatenie ceny za dielo podľa § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Vo vzťahu ku tejto pohľadávke žalobkyňa tvrdila, že išlo o iné plnenie ako plnenie podľa zmluvy o dielo na č.l. 4 až 7 spisu, keď uvádzala, že išlo o plnenie na základe Objednávky žalovaného z 18.9.2006, vo vzťahu ku ktorému existovala ústna dohoda o cene za toto plnenie 20.000,- Sk za rok, čo zodpovedá 663,87 Eur za rok. Vo vzťahu k listinnému dôkazu produkovanému v konaní žalobkyňou, a to k písomnej Objednávke z 18.9.2006 na č.l. 3 spisu, z vykonaného dokazovania, a to konkrétne z výsluchu svedka p. N. H., ako aj z oboznámenia sa vyjadrenia tohto svedka rovnako v pozícii svedka na pojednávaní dňa 11.12.2013 vo veci okresného súdu sp. zn. 11Cb 5/2013 vyplývalo, že sa tento v oboch prípadoch vo vzťahu k listinnému dôkazu - Objednávke z 18.9.2006 vyjadril tak, že tento listinný dôkaz nepozná. V nadväznosti na to okresný súd konštatoval, že žalobkyňa, ktorú v tomto smere ťažila dôkazná povinnosť, nepreukázala svoje tvrdenie o základe práva na zaplatenie ceny za dielo - za výkon stavebno-technického dozoru v období od 18.9.2006 do 8.3.2011. Rovnako nepreukázala ani tvrdenú cenovú dohodu - dohodu o cene za dielo vo výške 20.000,- Sk za rok, čím nebolo možné skonštatovať preukázanie samotného vzniku práva žalobkyne na zaplatenie tejto peňažnej pohľadávky v uplatnenej sume 2.954,36 Eur. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v tomto smere na listinné dôkazy, ktoré pripojila ako prílohy podania žaloby, a to Záznam z vykonania štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 Stavebného zákona zo dňa 26.6.2007 (č.l. 14 spisu), zápis v stavebnom denníku z 12.8.2008 (č.l. 16 spisu), záznam pod záhlavím Mesta Žilina z výkonu štátneho stavebného dohľadu v zmysle § 117 a § 98 Stavebného zákona z 11.4.2008 (č.l. 17 spisu) a z 12.8.2008 (č.l. 18 a 19 spisu), išlo o listinné dôkazy, svedčiace o prítomnosti žalobkyne pri výkone štátneho stavebného dohľadu podľa označených ustanovení Stavebného zákona alebo pokiaľ ide o listinný dôkaz - zápis v stavebnom denníku podľa č.l. 16 o dôkaz, ktorý svedčí o prítomnosti žalobkyne na predmetnej stavbe. S poukazom na vymedzenie dojednaného druhu plnenia, tak ako vyplývalo z tvrdení žalobkyne, podľa ktorých mala táto v označenej dobe vykonávať pre žalovaného stavebno-technický dozor, potom okresný súd v nadväznosti na obsah týchto listinných dôkazov konštatoval, že tieto nepreukázali realizáciu žalobkyňou vymedzeného druhu plnenia, teda stavebno-technického dozoru. Osobitne vo vzťahu k výkonu štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 ods. 1, § 99 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, okresný súd zdôraznil obsah tejto činnosti v zmysle jej zákonnej definície a vymedzenie subjektov oprávnených na jej výkon (Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci a) Slovenskej stavebnej inšpekcie (§ 123a), b) stavebného úradu, c) iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v

medziach týchto predpisov, d) krajského stavebného úradu). V nadväznosti na uvedené okresný súd i v časti uplatnenia práva žalobkyne na zaplatenie ceny za stavebno-technický dozor v sume 2.954,36 Eur uzavrel, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o vzniku práva na zaplatenie takto tvrdenej pohľadávky (práva na zaplatenie ceny za výkon stavebno-technického dozoru na existujúcej stavbe

- Hradbyt, s.r.o. pred dokončením v čase od 18.9.2006 do 8.3.2011 v sume 2.954,36 EUR). Z tohto záveru potom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania uviedol, že pri nepreukázaní samotného vzniku práva, nie je možné v dôsledku plynutia času uvažovať o jeho premlčaní. Pre úplnosť v tejto časti rovnako okresný súd uviedol, že na vyššie prijaté závery o nedôvodnosti uplatnenia práva žalobkyne na zaplatenie ceny za stavebno-technický dozor v sume 2.954,36 Eur bola irelevantnou skutočnosť vyúčtovania tejto ceny faktúrou č. 01/2014 splatnou 4.3.2014. Na základe vyššie uvedených výsledkov vykonaného dokazovania skonštatoval okresný súd skutkovú a právnu nedôvodnosť žaloby v celom rozsahu, z ktorého dôvodu rozhodol o zamietnutí žaloby.

15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v nadväznosti na čo stranou v spore úspešnou je žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa. V podanom odvolaní poukázala na Čl. 3, Čl. 16 CSP. Uviedla, že žalobou zo dňa 11.08.2014 sa domáhala zaviazať žalovaného k zaplateniu dlžnej čiastky za odovzdanú a ním prevzatú projektovú dokumentáciu pre účely stavebného konania „Polyfunkčný objekt, rekonštrukcia prevádzkovej budovy Pamiatkostavu. Zmena stavby pred dokončením. Radlinská 6, 010 01 Žilina“. Projektová dokumentácia bola žalovanému riadne dodaná aj s kladnými stanoviskami zainteresovaných orgánov, potrebných v rozsahu na vydanie stavebného povolenia v auguste 2007. Všetky doklady - stanoviská zainteresovaných orgánov, ktoré boli žiadané mestským úradom - stavebný odbor, boli v procese stavebného konania dodané a sú súčasťou dokladovej časti spisu. Žalobkyňa poukázala na to, že okresný súd sa zaoberal iba stanoviskom Technickej inšpekcie, v ktorom sa nekonštatuje, že projekt nespĺňa podmienky požadované vo vypracovaní, žalovaným objednaného stupňa projektovej dokumentácie. Zdôraznila, že objednávka znela ...„aj návrh zmluvy v bode 2 je na vypracovanie Projektu pre účely stavebného konania!“, v ktorej súvislosti poukázala na ust. § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.. Žalobkyňa uviedla, že žalovanému odovzdaná dokumentácia bola v zákonom požadovanom rozsahu, vypracovaná autorizovanými osobami, pre konkrétne profesie. Pracovníci Technickej inšpekcie nie sú zodpovednými osobami za vady stavby a ich vyjadrenia sú doporučujúce. Z tohto dôvodu nemôžu byť ich pripomienky hodnotené ako pripomienky spôsobujúce nekvalitu požadovaného stupňa projektovej dokumentácie pre účely stavebného konania. Zároveň poukázala na to, že súd nie je schopný tieto odborne sám posúdiť, nakoľko body 2.1, 2.2, 2.8, 2.10, 2.11, 2.12, 2.14, 2.15 ovplyvňujú kvalitu projektovej dokumentácie a mal prizvať súdneho znalca na hodnotenie konkrétnych bodov. Samotná technická inšpekcia tieto „vady“ zhodnotila ako ...„ktoré je potrebné doriešiť a odstrániť v procese výstavby“. Pokiaľ žalovaný tvrdil v konaní pred okresným súdom, že „musel zobrať žiadosť o vydanie stavebného povolenia späť, pretože nedisponoval spôsobilou projektovou dokumentáciou, tak okresný súd neskúmal pravdivosť a oprávnenosť jeho hodnotenia. Žalobkyňa uviedla, že bola navrhovateľom zmluvy a žalovaný nemal na základe čoho od zmluvy, ktorá nadobúda platnosť podpisom oboch strán, odstupovať, on mohol návrh meniť a taký ho predložiť žalobkyni alebo ho neprijať. Zmluva nadobúda platnosť podpisom oboch zmluvných strán. Žalovaný falšovaním podpisu žalobkyne aj voľným okom zhodnoteného - sa dopustil morálneho poklesku, konal v rozpore s dobrými mravmi, napriek tomu však okresný súd jeho konanie prijal ako nespochybniteľné. Návrh zmluvy nemohol byť vypracovaný a už vôbec nie parafovaný najneskôr v r. 2005, keď objednávka na práce bola žalovaným napísaná až v r. 2006. Zo strany žalovaného išlo o klamstvo, ktoré okresný súd prijal. Podľa žalobkyne žalovaný falšoval ďalší doklad, a to dôkaz, že v r. 2008 zaplatil preddavok za práce, ktoré už mal v tom čase jeden rok. Do dokladu o prebratí peňazí doplnil dodatočne dátum odovzdania peňazí. Originál dokladu dátum neobsahoval, čo je zrejmé z originálu, ktorý predložila v konaní sp. zn. 11Rob 474/2012. Okresný súd tento dôkaz považoval za nespochybniteľný, avšak len vo výške zaplatenej sumy, čo žalobkyňa nepopiera, ale nie v dátume. Žalobkyňa poukázala na to, že tým, že podávala pravdivé informácie, bola poškodená zamietnutím žaloby. Okresný súd podľa názoru žalobkyne na tieto podvody neprihliadal a svedectvo bývalého konateľa p. N. H. uznal za vierohodné. Žalobkyňa poukázala na to, že nemala žiadnu zmluvnú povinnosť, pretože jej návrh zmluvy o dielo jej nebol objednávateľom - žalovaným vrátený, t.j. ratifikovaný. Vypracovanie projektovej dokumentácie si

vyžaduje bezpodmienečnú spoluprácu objednávateľa prác. V čase odovzdania diela objednávateľovi žalobkyňa nemala žiadnu zmluvne dohodnutú povinnosť, čo sa týka termínov. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že musel zobrať žiadosť o vydanie stavebného povolenia späť, pretože nedisponoval spôsobilou projektovou dokumentáciou, tak okresný súd sa týmto tvrdením nezaoberal, pričom žalobkyňa tvrdí, že žalovaný ako objednávateľ nikdy nevzniesol reklamáciu diela kvôli vadám, lebo nemal kvôli akým. Žalovaný svoju žiadosť o späťvzatie nijako nezdôvodnil a okresný súd chybne zhodnotil, že dôvodom nevydania stavebného povolenia boli vady v odovzdanej projektovej dokumentácii, ktorá už bola upravená a doplnená podľa požiadaviek Krajského stavebného úradu. Toto konštatovanie žalobkyne okresný súd nevzal do úvahy. Žalobkyňa nesúhlasila so stanoviskom okresného súdu, že neuniesla dôkazné bremeno splnenia zmluvnej povinnosti. Pokiaľ okresný súd uviedol, že žalovaný mal už zazmluvnených dodávateľov stavby, tak žalobkyňa bola opačného názoru s tvrdením, že na základe projektu pre účely stavebného konania žalovaný nemohol začať stavbu. V tejto súvislosti poukázala na bod 7.2 zmluvy, podľa ktorého objednávateľ je povinný použiť predmet tejto zmluvy výlučne iba pre účely vyplývajúce z tejto zmluvy, jeho iné využitie, prípadne prenechanie na využívanie tretím osobám je podmienené výslovným súhlasom zhotoviteľa. Pretože k žiadnemu takémuto súhlasu nedošlo, nemohol žalovaný použiť objednanú dokumentáciu na iné účely, ako na účely stavebného konania. Zazmluvniť si zhotoviteľov stavby mohol žalovaný iba na základe vypracovaného realizačného projektu, ktorý ale nebol súčasťou zmluvy o dielo. Žalobkyňa poukázala na to, že p. N. H. ako pôvodný konateľ ani pri vypracovávaní projektu pre účely stavebného konania nespolupracoval, čoho dôkazom je to, že neboli stavebnému úradu dodané stanoviská Stredoslovenských vodární a kanalizácií, SPP, a Stredoslovenských energetických závodov. Na túto skutočnosť upozorňovala. Žalobkyňa poukázala na to, že žiadal pribrať do konania spis sp. zn. 11Rob 474/2012. Podľa názoru žalobkyne okresný súd nesprávne posúdil predložené dôkazy o kvalite projektovej dokumentácie - stanoviska zainteresovaných orgánov. Ani v jednom stanovisku nie je napísané, že predložená dokumentácia nespĺňa požiadavky na kvalitu projektovej dokumentácie určenej pre účely stavebného konania. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dielo má vady, tak žalovaný nemá odborné znalosti, aby toto jeho tvrdenie malo byť sudom rešpektované. Žalobkyňa poukázala k bodu 5.3 zmluvy o dielo na to, že ...„zhotoviteľ má právo .... doplatok 40% z platby 14 dní po odovzdaní kompletného projektu“. V zmluve sa nepíše ...„projektu pre účely stavebného konania - bod č. 2 zmluvy“. Nerealizovali sa všetky body zmluvy o dielo, iba časť 1 a časť 2. Faktúru na doplatenie čiastkového plnenia žalobkyňa vystavila až po „odstúpení“ od zmluvy žalovaným. Časť č. 3 zmluvy o dielo sa nerealizovala, neboli služby architektonického dozoru poskytované, a preto ich nefakturovala. Požadovala preto doplatiť iba do sumy 350.000,- Sk, nie do pôvodnej celkovej sumy 370.000,- Sk. Z uvedeného ani žalovaný nemá právo na premlčanie, pretože od doby jeho odstúpenia od zmluvy neprešla doba 4 roky.

17. Rovnako ako vo vzťahu k uplatnenej cene za dielo podľa zmluvy o dielo, postupoval okresný súd i pri hodnotení skutkovej a právnej dôvodnosti uplatnenej pohľadávky - ceny za realizáciu stavebno- technického dozoru v čase od 18.9.2006 do 8.3.2011 na existujúcej stavbe pred dokončením, ktorá bola zo strany žalobkyne uplatnená v sume 2.954,36 Eur. I v tomto prípade sa priklonil na strane žalovaného, keď vzal do úvahy svedeckú výpoveď p. N. H., ktorý sa vyjadril, že takú objednávku nepozná a neuznal dôkaz žalobkyne, a to originál objednávky. Žalobkyňa nedokáže predložiť iný dôkaz súdu, ako originál objednávky na prácu, ktorú aj vykonávala a ktorý považuje za dostatočný. Povinnosť stavebného dozoru definuje stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v § 46b, ktorú činnosť na stavbe rekonštrukcia prevádzkovej budovy Pamiatkostavu na ul. Radlinského č. 6 v Žiline vykonávala s vedomím a súhlasom stavebného úradu, dôkazom čoho je jej prítomnosť na kontrolných dňoch stavby - 26.6.2007, 12.8.2008, 11.4.2008, 12.8.2008. To, že bola zodpovedná za konanie na stavbe, poukázal i dôkaz „Oznámenie Mesta Žilina o ukončení stavebno-technického dozoru na stavbe, ktorý pokladá za dostatočný na to, že bola aj na Mestskom úrade - stavebný odbor vedená ako osoba zodpovedná za činnosť na stavbe. Za vykonanú prácu má žalobkyňa právo si žiadať aj odmenu, pričom suma 663,87 bola dohodnutá ústne s p. N. H., vtedajším konateľom firmy. Ak okresný súd neprijal ako primeranú cenu za túto činnosť jej návrh, mala sa cena ustáliť ako cena bežná v danom prostredí za tieto činnosti. Podľa názoru žalobkyne dostatočne preukázala poskytnutými dôkazmi, že prácu v tomto časovom období aj vykonávala, a preto má nárok na odmenu. Vzhľadom na dátum vystavenia faktúry po jej odstúpení z tejto žalovaným objednanej pracovnej pozície na stavbe, nemôže byť v žiadnom prípade nárok premlčaný. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

18. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 25.10.2017 (č.l. 258-259 spisu). Argumentáciu žalobkyne v odvolaní považoval za

zmätočnú, nezrozumiteľnú a absolútne nesúvisiacu s podkladmi a úvahami okresného súdu, slúžiacimi ako východisko pre jeho meritórne rozhodnutie. Podľa žalovaného žalobkyňa si účelovo prispôsobila ňou predkladané dôkazy a fakty tak, aby súd rozhodol v jej prospech, nerešpektujúc a nezohľadňujúc podstatné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne o tom, že projektová dokumentácia bola riadne a bez vád dodaná, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, že N. H. ako bývalý konateľ klamal, resp. falšoval doklady. Takéto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný je presvedčený o tom, že okresný súd sa dostatočným a zrozumiteľným, ako i prehľadným spôsobom vysporiadal v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov so všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo veci. Stotožnil sa so záverom okresného súdu, že žalobkyňa nepreukázala vznik ňou uplatneného práva, a keby ho aj preukázala, žalobu podala neskoro, a preto by sa jej právo premlčalo a súd by jej ho v konaní nemohol priznať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

19. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 29.11.2017 (č.l. 268 - 272 spisu). Poukázala na to, že proti rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol jej žalobu, sa odvolala a svoje podanie riadne zdôvodnila. Žalobkyňa mala za to, že projektová dokumentácia bola dodaná riadne. Zo spisu sp. zn. 11Rob 474/2012 z 23.10.2013, v ktorom bola žalovaná, vyplýva, a to zo žaloby v tomto spore, že dokumentácia bola riadne dodaná v počte 5 kusov v dátume 6/2007. Rovnako aj Ing. N. H. potvrdil, že ...„projektová dokumentácia bola odovzdaná pánom Ing. Q.. Pán Ing. Q. odovzdával sady upravené tak, aby vyhovovali požiadavkám Technickej inšpekcie. Na pravdivosti tvrdenia, že žalovaný falšoval podpis na zmluve aj dátum na príjmovom doklade, zotrvala s tým, že toto tvrdenie vydokladovala predložením originálov dokumentov. Konanie žalovaného považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že k dokončeniu diela je potrebná súčinnosť s objednávateľom prác. To, že bývalý konateľ zobral žiadosť o stavebné povolenie späť na vlastnú žiadosť bez udania dôvodu, je fakt, ktorý bol zdokladovaný aj vyjadrením stavebného odboru. To, že neprešli 4 roky od odstúpenia žalovaného od zmluvy, je rovnako fakt. Okresný súd sa nezaoberal, či je možné odstúpiť od zmluvy, ktorá je dokladovaná falšovaným dokumentom. Pokiaľ žalovaný predložil doklad o zaplatení preddavkovej platby s dátumom r. 2008, tak dátum bol falšovaný. Listinné dôkazy, ktoré boli predložené žalobkyňou, sú podľa jej názoru dostatočným dôkazom, pretože iné dokazovanie v tomto spore ani nie je logické. Žalobkyňa si nič účelovo neprispôsobovala, nič neupravovala, neklamala, venovala som sa iba faktom, ktoré aj v dostatočnej a jedinej možnej miere aj zdokladovala. Žalobkyňa považovala napadnutý rozsudok za nezákonný, neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty žalobkyne ani okolnosti v predmetnej veci. Zároveň namietala, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky v ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť.

20. K doručenému vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 18.12.2017 (č.l. 281 spisu). Poukázal na to, že žalobkyňa pravdepodobne v reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakovala dôvody, pre ktoré žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom poskytla tvrdenia, ktorými chce pravdepodobne naznačiť, že boli porušené jej práva, a to tým, že rozsudok bol nedostatočne odôvodnený. Žalovaný mal za to, že uvedenou argumentáciou ide žalobkyňa nad rámec odvolacích dôvodov, ktoré uvádzala v odvolaní zo dňa 19.9.2017 a odvolací súd by na tieto nemal prihliadať, a to bez ohľadu na skutočnosť, že takéto závery sú nedôvodné. Podľa žalovaného žalobkyňa nie celkom pochopila odôvodnenie rozsudku a dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaný trval na tom, že okresný súd sa dostatočným, zrozumiteľným a prehľadným spôsobom vysporiadal v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov so všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie nie je formalistické a je dostatočne zrozumiteľné. Stotožnil sa so závermi okresného súdu, že žalobkyňa nepreukázala vznik ňou uplatneného práva a keby ho aj preukázala, žalobu podala neskoro. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

21. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 2.1.2018 bolo vyjadrenie žalovaného doručené na vedomie žalobkyni (doručenka na č.l. 286 rub spisu).

22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok

okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/32/2018-290 zo dňa 21.08.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.09.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

24. Z obsahu podaného odvolania žalobkyne bolo zrejmé, že namietala nesprávne skutkové zistenia okresného súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa nesúhlasila s vysloveným právnym a skutkovým záverom okresného súdu, podľa ktorého nepreukázala vznik práva na zaplatenie ceny za dielo v rozsahu doplatku ceny vo výške 2.323 Eur a ani existenciu takéhoto práva, ako aj vznik práva na zaplatenie ceny za dielo za výkon stavebno-technického dozoru v období od 18.09.2006 do 08.03.2011, t.j. nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 2.954,36 Eur. Žalobkyňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania namietala vo vzťahu k jej osobe porušenie zásady rovnosti zbraní, keď podľa názoru žalobkyne bol zo strany okresného súdu zaujatý nerovnaký prístup.

25. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 krajský súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne, vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 19.9.2017, pričom mohol prihliadnuť len na tie odvolacie námietky, ktoré nemali charakter novôt. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania, je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

26. Krajský súd ďalej uvádza, že v zmysle ust. § 383 bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže podľa výsledkov dokazovania sa nevyžadovalo zopakovanie dokazovania vykonaného pred okresným súdom, ani jeho doplnenie. Skutkový stav na základe dôkaznej povinnosti sporových strán bol okresným súdom zistený v potrebnom, dostatočnom rozsahu k tomu, aby bola vyhodnotená (ne)dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku, ako aj procesná obrana žalovaného. Podľa obsahu spisového materiálu, z ktorého vyplýval priebeh konania, dokazovania, nie je možné súhlasiť so žalobkyňou ako odvolateľom, že bola porušená zásada rovnosti strán, prípadne, že by pri hodnotení výsledkov dokazovania bol zaujatý nerovnaký prístup k sporovým stranám. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok. Pod rovnakým procesným postavením sporových strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svojej záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti spočíva v tom, že všetky sporové strany majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia strany a nie je ani podstatné to, ktorá zo strán sa stane žalobcom a ktorá žalovaným. Ide o zásadu vyjadrujúcu „právo na spravodlivý proces“, ale tiež o princíp rovnosti zbraní. Tak žalobkyňa, ako aj žalovaný mali vytvorené rovnaké podmienky v uplatňovaní svojich práv, k plneniu si svojej dôkaznej povinnosti, resp. v uplatňovaní svojej procesnej obrany. Ani k jednej zo sporových strán nebol okresným súdom uskutočnený zvýhodňujúci prístup, resp. postup. To, že niektorá zo sporových strán nepreukáže svoje tvrdenie, a preto je neúspešná v spore, nie je porušením zásady rovnosti strán. Ani pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré uskutočnil okresný súd, nedošlo k nerovnakému prístupu tak, ako to tvrdila žalobkyňa v odvolaní, teda že okresný súd jednostranne uveril dôkazom žalovaného, a to svedeckej výpovede bývalého konateľa Petra Hradňanského a listinným dôkazom, pretože všetky dôkazy vykonané pred okresným súdom tento súd hodnotil za dôslednej aplikácie ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo sa prihliadlo na všetko, čo počas konania pred okresným súdom vyšlo najavo.

27. Bolo zrejmé, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala dvoch nárokov, a to doplatenia ceny diela za projektovú dokumentáciu „zmena stavby pred užívaním“ pre účely stavebného konania prevádzkovej budovy Hradbyt s.r.o., Radlinského 6, Žilina v sume 2.323 Eur a zaplatenia ceny plnenia stavebno- technického dozoru na existujúcej stavbe Hradbyt, s.r.o., Radlinského 6, Žilina za obdobie od 18.9.2006 do 8.3.2011 v sume 2.954,36 Eur. Práve pre žalobou uplatnené nároky na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia bola na žalobkyni dôkazná povinnosť preukázať základ a výšku týchto plnení.

28. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

29. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj s výsledkami vykonaného dokazovania pred okresným súdom, bolo zrejmé, že nespornou medzi stranami sporu bola skutočnosť existencie zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom - zmluvy o dielo v zmysle dojednaní článkov 1 až 7 písomného vyhotovenia zmluvy o dielo (č.l. 4 až 7 spisu), tvrdenie žalobkyne o riadnom dodaní projektovej dokumentácie s kladnými stanoviskami zainteresovaných orgánov potrebných v rozsahu na vydanie stavebného povolenia v auguste 2007 žalovanému a tvrdenie, že projekt vypracovaný pre účely stavebného konania bol hotový už v mesiaci september 2007 (č.l. 100 spisu), skutočnosť realizácie zálohovej platby na cenu za dielo podľa zmluvy o dielo medzi stranami v sume 280.000,- Sk, prítomnosť žalobkyne na ohliadke stavby dňa 26.6.2007 (č.l. 14 spisu), vystavenie a obsah zápisu v stavebnom denníku č. 721652 z 12.8.2008 (č.l. 16 spisu), prítomnosť žalobkyne na stavbe dňa 11.4.2008, ako vyplýva zo záznamu zo dňa 11.4.2008 a vystavenie tohto záznamu (č.l. 17 spisu), prítomnosť žalobkyne na stavbe dňa 12.8.2008, ako vyplývalo zo záznamu z 12.8.2008 a vystavenie tohto záznamu (č.l. 18 spisu), obsah Odborného stanoviska k projektovej dokumentácii stavby č. 6313/2/2007 Technickej inšpekcie, a.s., pracovisko Banská Bystrica (č.l. 121 - 12 spisu), realizácia právneho úkonu žalovaného - Odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 03.01.2011 a doručenie tohto odstúpenia žalobkyni dňa 7.1.2011 (č.l. 86 až 89 spisu). Na základe takto poskytnutých skutkových tvrdení okresný súd správne postupoval, ak z týchto ako nesporných vychádzal.

30. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie doplatku ceny za dielo za projektovú dokumentáciu v sume 2.323 Eur, pokiaľ žalobkyňa na jednej strane v podanom odvolaní tvrdila, že má nárok na zaplatenie dlžnej čiastky za odovzdanú projektovú dokumentáciu v rozsahu potrebnom pre vydanie stavebného povolenia v auguste 2007 žalovanému a na strane druhej, že nemala dohodnutú žiadnu zmluvnú povinnosť týkajúcu sa dohodnutých termínov, súhlasí krajský súd s postupom okresného súdu, ktorý primárne vyhodnocoval, či žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie ceny zmluvného plnenia. Stotožňuje sa odvolací súd so zistením okresného súdu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo s vymedzeným predmetom plnenia, termínmi plnenia, dojednanou odplatou, t.j. s obsahom podľa bodov 1. - 7. žalobkyňou predloženého písomného znenia tejto zmluvy (č.l. 4-7 spisu), čo potvrdila i žalobkyňa do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.5.2017 (č.l. 168 spisu), keď uviedla .... ,,došlo medzi nami k uzatvoreniu takejto ústnej zmluvy o dielo a jej obsah korešpondoval obsahu písomného návrhu zmluvy o dielo, ktorý som ja žalovanému predložila“, a to najneskôr v roku 2005. Bolo nepochybné, že návrh zmluvy predkladaný žalobkyňou sa ako parafovaný dostal do dispozície žalovaného, čo potvrdil svedok H., ktorý ho akceptoval, na základe čoho žalobkyňa započala s realizáciu tohto diela v zmysle vymedzeného predmetu, výsledkom čoho bolo odovzdanie predmetu diela v auguste 2007 aj s kladnými stanoviskami zainteresovaných orgánov, potrebných v rozsahu na vydanie stavebného povolenia v auguste 2007 pri zohľadnení preukázanej zálohovej platby v roku 2008 (čo preukázalo podanie samotného žalobcu vo veci sp. zn. 11Rob/474/2012, ako i v tomto konaní potvrdený dátum prijatia preddavkovej platby samotnou žalobkyňou). V zmysle vymedzeného predmetu diela podľa čl. 2. bod 2.1., podbody 1. až 4. zmluvy o dielo bolo zmluvnou povinnosťou žalobkyne ako zhotoviteľa dielo vykonať riadne ukončením a odovzdaním objednávateľovi dohodnutým spôsobom v čl. 3. bodu 3.2. predmetnej zmluvy o dielo, ktorý sa viazal na osobné odovzdanie jednotlivých častí s potvrdením o prevzatí. Z čl. 4. bod 4.1. zmluvy o dielo vyplývali fixne dojednané termíny odovzdania jednotlivých častí diela. K žalobkyňou požadovanému zaplateniu neuhradenej časti ceny diela krajský súd dodáva, že právnym dôvodom pre zaplatenie ceny za dielo nie je zmluva o dielo sama o sebe, teda jej existencia, ale vykonanie diela riadne a včas a až riadnym a včasným vykonaním diela vznikne nárok na zaplatenie ceny. Zmluva o dielo je síce predpokladom pre vznik nároku na zaplatenie ceny, avšak nárok na zaplatenie ceny vzniká až vykonaním diela dohodnutého ako predmet zmluvy, a to zhotoviteľom. Vznik nároku na zaplatenie ceny za vykonanie diela závisí na tom, či a kedy došlo k riadnemu vykonaniu diela.

Preto pre vyriešenie otázky vzniku práva na zaplatenie ceny diela bolo podstatným preukázať povinnosť zhotoviteľa uvedené dielo vykonať včas a bez vád. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný mal záujem na dodržaní dojednaných termínov odovzdania jednotlivých častí plnenia a že žalobkyňa nesplnila svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním diela objednávateľovi bez vád, keďže aj odborné vyjadrenie vo väzbe na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského stavebného úradu, odbor štátnej stavebnej správy č. 2009/00684/Gaz zo dňa 4.3.2009 (č.l. 123 - 125 spisu), konštatovalo nedostatky spracovania projektovej dokumentácie. Práve skutočnosť odovzdania diela s vadami, čo žalobkyňa nevyvrátila, založila právo žalovaného odstúpiť od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy, ktoré právo žalovaný využil listom zo dňa 03.01.2011, doručeným žalobkyni dňa 7.1.2011 (č.l. 10 - 13 pripojeného spisu sp. zn. 11Cb 5/2013), čím nastali účinky zániku zmluvy o dielo uzavretej medzi zmluvnými stranami ex nunc. Pokiaľ žalobkyňa podanou žalobou uplatnila nárok titulom zmluvného plnenia, tak nepreukázala vznik práva na zaplatenie ceny za dielo v rozsahu doplatku tejto ceny vo výške 2.323 Eur, a teda existenciu takéhoto práva.

31. Súhlasí odvolací súd so závermi okresného súdu v odseku 32 odôvodnenia rozsudku, že žalobkyňa nepreukázala tvrdenie o základe práva na zaplatenie ceny za realizáciu stavebno-technického dozoru na existujúcej stavbe - Hradbyt, s.r.o., Radlinského 6, Žilina, pred dokončením v čase od 18.09.2006 do 08.03.2011 v sume 2.954,36 Eur. Žalobkyňa v tejto časti nepreukázala existenciu dohody uzatvorenej so žalovaným o predmete a cene diela, t.j. podstatné náležitosti zmluvy o dielo. Tvrdenia žalobkyne, že základom plnenia bola Objednávka žalovaného zo dňa 18.9.2006 a ústna dohoda, žalovaný poprel a žalobkyňa iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení neoznačila a ani nepredložila. Žalobkyňou predložené listinné dôkazy, a to záznamy z vykonaného štátneho stavebného dohľadu podľa ust. § 98 Stavebného zákona zo dňa 26.06.2007, 12.08.2008, 11.04.2008 a z 12.08.2008 osvedčili síce prítomnosť žalobkyne na predmetnej stavbe, avšak nepreukázali vykonávanie činnosti v zmysle zákonnej definície stavebného dohľadu podľa ust. § 98 ods. 1 v spojení s ust. § 99 zákona č. 50/1976 Zb.. Z uvedeného preto správne okresný súd konštatoval i v tejto časti skutkovú a právnu nedôvodnosť žaloby žalobkyne.

32. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne v odvolaní, že podávala pravdivé informácie a bola poškodená zamietnutím žaloby, odvolací súd len vo všeobecnosti poukazuje na to, že každá zo strán civilného sporového konania má v závislosti na hypotéze právnej normy odlišnú a samostatnú povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v celkom inom smere. Dôkazná povinnosť, ktorá zaťažuje žalobcu, sa týka iných tvrdení, než dôkazná povinnosť, ktorá zaťažuje žalovaného. Ak sa žalobkyňa domáhala zmluvného plnenia, bolo na nej, aby preukázala, že takýto nárok a oprávnenie požadovať plnenie vzniklo, k čomu na strane žalobkyne v danom prípade nedošlo.

33. Krajský súd tak v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že nebola splnená ani zmluvná a ani zákonná podmienka pre uplatnený nárok žalobkyne titulom ceny diela, preto, pokiaľ okresný súd žalobu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 389 ods. 2 CSP. Nebolo zistené nedostatočné posúdenie skutkového stavu, ani nesprávne právne zhodnotenie, pretože okresný súd na úplne zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, a to jednotlivé zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka tak, ako sú citované v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, na ktoré krajský súd poukazuje.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.