Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sa-22-2017.pdf
PDF · 96.2 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. F. W., PhD., v právnej veci žalobkyne: I. A., bytom D. XXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24.08.2017, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. augusta 2017 sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 12.10.2017 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že na podklade žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok bol posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý vypracoval odborný posudok o invalidite zo dňa 09.05.2017. Podkladom pre jeho vypracovanie okrem vlastného vyšetrenia žalobkyne boli lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 18.09.2015 a 10.06.2016, reumatologického vyšetrenia zo dňa 18.02.2016, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 03.06.2014, 28.04.2016 a 04.05.2017, rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 27.06.2016, interného vyšetrenia zo dňa 23.11.2015, 23.05.2016 a 10.03.2017, urologického vyšetrenia zo dňa 27.11.2015. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 09.05.2017 vyplýva, že u žalobkyne bol identifikovaný bolestivý syndróm driekovej chrbtice. Klinicky pri posúdení je u nej prítomná statodynamická porucha, bez prejavov útlaku nervových štruktúr. Tomuto postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20 %. V roku 2016 bol stav žalobkyne vyhodnotený ako adaptačná porucha na stres s poruchami spánku a ľahká depresia. V roku 2017 bol stav hodnotený ako neurasténia. Okrem toho je liečená na vysoký krvný tlak I-II WHO, na liečbe stabilizovaný. Reumatológom je liečená na osteopéniu. Tieto ochorenia vo vzájomnej súvislosti umožňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie, prvostupňovým rozhodnutím podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že vychádzala zo záverov odborného posudku o invalidite zo dňa 09.05.2017, podľa ktorého
žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, nesúhlasiac s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na stále sa zhoršujúci zdravotný stav.
5. Na podklade žalobkyňou podaného odvolania bol opätovne posúdený jej zdravotný stav. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, vo vyjadrení zo dňa 19.07.2017 zotrval na svojich posudkových záveroch. Vec bola predložená posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne, ktorý dňa 09.08.2017 vypracoval odborný posudok o invalidite. Podkladom pre jeho vypracovanie boli okrem už skôr predložených lekárskych správ aj lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 18.07.2017, ortopedického vyšetrenia zo dňa 20.07.2017, urologického vyšetrenia zo dňa 20.07.2017 a RTG Th zo dňa 13.07.2017. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola u žalobkyne identifikovaná dorzalgia polytopná - CC, CB a LI syndróm - podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Medicínsky sa jedná o viacetážové bolesti chrbtice, ktoré sú uzavreté ako cervikokraniálny, cervikobrachiálny a lumboischiadický syndróm. Útlak periférnych nervov, ani parézy, nie sú dokumentované. Ortopéd novo zistil epikondylitídu v oblasti lakťa. Podľa posudkového lekára „takémuto stavu vzhľadom na základné vzdelanie a malý klinický postih zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozmedzia.“ U žalobkyne ide o polymorbiditu so zvýšeným prežívaním subjektívnych ťažkostí v zmysle neurasténie, čo potvrdil psychiater. Vo vzájomnej súvislosti týchto ochorení je odôvodnené navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne možných 10 % na výsledných 30 %. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, záverom skonštatoval, že nie je dôvod na zmenu posudku zo dňa 09.05.2017.
6. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto rozhodnutie potvrdil. Do odôvodnenia v plnom rozsahu prevzal závery odborného posudku o invalidite zo dňa 09.08.2017, s ktorými sa stotožnil, vrátane konštatácie, že jej aktuálnemu zdravotnému stavu „vzhľadom na základné vzdelanie a malý klinický postih zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozmedzia.“ Skonštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa podľa žalovaného nepredložila v odvolacom konaní dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.
7. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia bez uvedenia dôvodov subsumovateľných pod niektoré z ustanovení § 191 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, pričom petit správnej žaloby sa súdu podarilo ustáliť až na pojednávaní. K správnej žalobe a v priebehu konania pred správnym súdom predkladala do spisu ako dôkaz o svojom zdravotnom stave ďalšie lekárske správy. Z prednesu žalobkyne vyplynulo, že jej zdravotný stav sa stále zhoršuje, preto závery znaleckých posudkov, ktoré u nej konštatujú iba 30 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nepovažuje za správne. V januári 2018 ju postihol infarkt, po ktorom bola 4 dni v bezvedomí. Denne berie množstvo liekov, vďaka ktorým môže prežiť.
8. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Na pojednávaní zástupca žalovaného uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol posudkovými lekármi žalovaného objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu žalobkyne. Ak dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu žalobkyne, môže to riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
9. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to podľa názoru správneho súdu vyžadoval verejný záujem.
13. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
14. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
15. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnu-tia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhod-notenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
17. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.
18. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 19. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárob-kovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
20. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
21. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
22. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
23. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
24. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
25. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.
26. Podľa§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
27. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 09.08.2017 je uvedená a následne bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia do napadnutého rozhodnutia žalovaného prevzatá konštatácia, že „takémuto zdravotnému stavu účastníčky konania vzhľadom na základné vzdelanie a malý klinický postih zodpovedá posúdenie na dolnej hranici zákonom stanoveného rozmedzia 20-35 %, t.j. 20 %.“ Správny súd si nevedel vyložiť, aký vzťah príčinnej súvislosti je medzi stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a kritériom získaného (dosiahnutého) vzdelania. Či vzdelanie je tým faktorom, ktorý uvedenú mieru zvyšuje alebo znižuje, aká by bola, ak by žalobkyňa mala vyššie vzdelanie, napr. bola držiteľkou doktorátu, či je to vzťah priamej alebo nepriamej úmery. Správnemu súdu chýba aj bližšie zdôvodnenie nevýznamnosti klinického postihu, čo je skutočnosť, ktorou sa tiež dôvodí ako faktorom determinujúcim určenie miery poklesu na dolnej hranici zákonného rozmedzia. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je v podstate iba prepísaný odborný posudok o invalidite, bez uvedenia myšlienkových postupov a úvah, akými sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití konkrétnych právnych predpisov, ako sa vysporiadal s námietkami účastníka administratívneho konania uvedenými v opravnom prostriedku a s inými jeho návrhmi, nie je možné považovať za zodpovedajúce ustanoveniam § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia je potrebné uviesť nielen to, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ale aj to, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
28. Nakoľko od ostatného posudzovania zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia uplynul už dlhší čas, v aktualizovanom odbornom posudku o invalidite budú zohľadnené lekárske správy vyhotovené po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V prípade potreby žalovaný zvolí postup podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Následne o odvolaní žalobkyne opätovne rozhodne, pričom svoje závery presvedčivo zdôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.
29. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal z dôvodu neuplatnenia si tohto nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.