Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/80/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného L. a.s., so sídlom F., Z. ul. XX, K.: XX XXX XXX, proti povinnej K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - C. č. XX/XX, o vymoženie 486,72 eur, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. augusta 2016, č. k. 9Er/947/2009- 36 takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.06.2009 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 486,72 eur, na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 301/07503/2008 zo dňa 16.01.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2009 a vykonateľnosť dňa 26.02.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Y. L. dňa 01.07.2009. Povinný osobne podal dňa 7.3.2016 na tunajší súd návrh na zastavenie exekúcie. Svoj návrh opiera o § 21 Zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení, kde sa právo vymáhať poistné premlčí. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 57 ods. 1, § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017. Uviedol, že pokiaľ povinný namieta premlčanie pohľadávky, k tomu súd uvádza nasledovné. V zmysle § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení, právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak. Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 301/07503/2008 zo dňa 16.1.2009, nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2009 a vykonateľnosť dňa 26.02.2009. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 08.06.2009, kedy sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k premlčaniu práva vymáhať poistné v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení. Povinný neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh na zastavenie exekúcie povinného ako nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná. Uviedla, že svoj návrh na zastavenie exekúcie opierala o § 21 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého sa právo vymáhať poistné premlčuje. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/8/2008 zo dňa 31.03.2009, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy (exekučný titul) možno vykonať najneskôr do určitej lehoty, potom do uplynutia tejto lehoty musí byť exekúcia skončená (vymožené v exekučnom titule priznané právo). Po uplynutí takto stanovenej

lehoty rozhodnutie nemôže byť podkladom pre exekúciu, teda ani pre pokračovanie v exekúcii. Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má proti všeobecnej úprave premlčania vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka určité osobitosti, čo v praxi zvykne spôsobovať interpretačné nejasnosti. Premlčanie vo všeobecnosti nemá za následok zánik pohľadávky, ale iba jej právnu nevymáhateľnosť, t. j. poistenec ju môže uhradiť dobrovoľne, pričom na strane poisťovne nedôjde k bezdôvodnému obohateniu ako aj z dôvodu, že podľa časti súdnej praxe sa námietka premlčania nevyžaduje, pretože premlčanie v oblasti verejného práva má účinky preklúzie, t. j. automatického zániku práva zo zákona. Právo vymáhať poistné podľa zákona o zdravotnom poistení sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného (zdravotnej poisťovne) domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Právo vymáhať poistné nemožno stotožňovať s právom vykonať rozhodnutie. V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím piatich rokov a námietku premlčania možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania. Podmienkou, aby mohlo nastúpiť premlčanie práva vymáhať poistné je predchádzajúce úspešné uplatnenie nároku na poistné. Ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení ani § 21 ods. 2 predošlého zákona sa nepoužije na pohľadávky zo zdravotného poistenia, ktoré vznikli do 31.12.2004, t. j. nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa predošlého zákona o zdravotnom poistení nemá za následok nepremlčateľnosť práva predpísať poistné. Ak potom podľa novej právnej úpravy na poistné, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti nového zákona sa vzťahuje nová premlčacia doba, na plynutie ktorej nemá vplyv splnenie, či nesplnenie oznamovacej povinnosti, jej uplynutím dôjde k premlčaniu bez ohľadu na to, či platiteľ splnil, alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť. To čo podlieha premlčaniu v tomto prípade nie je poistné, ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, t. j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vymáhanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného výmeru, pričom na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku na vznesenie námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Pri výklade ustanovenia § 32 zákona o zdravotnom poistení je potrebné uviesť, že toto ustanovenie takisto neobsahuje výslovnú dikciu o práve uplatniť poistné, ale z účelu a jazykovo-systematického výkladu predmetnej právnej normy takýto záver možno vyvodiť. Judikatúra súdov vytvorila všeobecne akceptované interpretačné pravidlo, podľa ktorého sa orgány verejnej moci majú vyhýbať prílišnému formalizmu, čo znamená, že tieto orgány nie sú absolútne viazané doslovným znením zákona, ale môžu a musia sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ,,ústavnoprávnych princípov“. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho- ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Nedostatok všeobecnej úpravy „premlčania" pre účely zdravotného poistenia vedie k výkladu, že právo vymáhať poistné v podstate znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu tohto práva, ale aj k faktickému vymoženiu pohľadávky oprávneného, z čoho vyplýva záver, že právo vymáhať poistné v premlčacej dobe sa stotožňuje s právom vykonať rozhodnutie v určitej dobe (v tejto otázke teda existuje nejednotný prístup súdnej praxe). Tento záver vychádza okrem absencie uvedenej všeobecnej úpravy aj z predpokladu, že v oblasti právnej úpravy zdravotného poistenia, ktorá reguluje svojou povahou verejnoprávne vzťahy je vylúčené subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, t.j. najmä ustanovenie § 112 OZ, ktoré upravuje spočívanie premlčacej doby. Z týchto východísk vyplýva, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie nespôsobuje spočívanie premlčacej doby, čo znamená, že právo vymáhať poistné sa neobmedzuje len na právo podať návrh na vykonanie exekúcie, ale v sebe zahŕňa aj právo vykonať rozhodnutie v rámci premlčacej doby. Na zastavenie exekúcie sa bude vzťahovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku pripadne ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, čo je v podstate iba formálno-aplikačný rozdiel, pričom v oboch prípadoch musí dôjsť k zastaveniu exekúcie. Od 01.01.2005 došlo opätovne k zmenám premlčacích dôb. Právo uplatniť poistné sa premlčuje uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného a právo vymáhať poistné sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým exekučné konanie EX 2281/09 zastaví.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku. V teórii existujú síce pochybnosti o tom, či spojenie „rozhodnutie podľa“ má zahŕňať aj negatívne rozhodnutia podľa týchto písmen, teda uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie v týchto prípadoch súdna prax však väčšinou tieto pochybnosti neakceptuje. Hoci v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ojedinele zastáva názor, že odvolanie v týchto prípadoch prípustné nie je (napr. 6 Cdo 171/2012). V súvislosti s prípustnosťou odvolania povinného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS320/2014-16 zo dňa 5.6.2014. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia aj ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti v zásade judikuje, že aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je za podmienok uvedených v § 58 ods. 4 Exekučného poriadku prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje v riadnom inštančnom postupe súd vyššieho stupňa.

6. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že hoci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia použil ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, dôvod pre ktorý malo dôjsť k zastaveniu exekúcie podľa návrhu povinnej nemožno subsumovať pod toto ustanovenie, nakoľko zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) vo svojich ustanoveniach neupravuje ďalší alebo iný dôvod pre zastavenie exekúcie, a to ani v ustanovení § 21 zákona o zdravotnom poistení, ktorým by došlo k rozšíreniu dôvodov ako ich upravuje Exekučný poriadok a v prípade ktorého naplnenia by došlo k zastaveniu exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. V uvedenom ustanovení zákon o zdravotnom poistení upravuje odlišne od všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku plynutie premlčacej doby. Preto ak povinná namietala premlčanie nároku oprávneného, treba tento dôvod subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g), či f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ako uvádza aj povinná vo svojom odvolaní, a preto aj vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru súdov je odvolanie povinnej prípustné.

7. Podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

8. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

9. S právnym názorom povinnej týkajúcej sa výkladu ustanovenia § 21 zákona o zdravotnom poistení vo vzťahu k ustanoveniu § 112 Občianskeho zákonníka sa však nemožno stotožniť. Premlčanie a aj preklúzia predstavujú základné inštitúty právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré sa uplatňujú nielen v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch, ale aj vo vzťahoch verejnoprávnej povahy (napr. v trestnom práve, v práve sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, v daňovo právnych vzťahoch a pod.). I keď ide o rôznorodé práva, nič to však nemení na základných charakteristických črtách týchto inštitútov.

10. Zákon o zdravotnom poistení neupravuje plynutie premlčacej doby, a preto je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka. Taktiež z ustanovení zákona o zdravotnom poistení nevyplýva oprávnenie zdravotnej poisťovne vymôcť dlžné poistné len v lehote podľa § 21 zákona o zdravotnom poistení. Preto v danom prípade, keďže výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 301/07503/2008 zo dňa 16.01.2009, nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2009 a vykonateľnosť dňa 26.02.2009 a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 08.06.2009,je zrejmé, že takýmto uplatnením nároku oprávneného premlčacia doba neplynie a spočíva, a teda nárok oprávneného nemožno považovať za premlčaný. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že z obsahu

odvolania povinnej nepriamo vyplýva, že povinná poukazuje na právnu úpravu správnej exekúcie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), ktorá však nemá vo vzťahu k predmetnej veci význam, keďže v danej veci nejde o správnu exekúciu podľa uvedeného zákona. Tento zákon síce v minulosti v ustanovení § 71 ods. 3 upravoval, že rozhodnutie možno vykonať do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, aj toto však pre správne exekúcie bolo zákonom č. 527/2003 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení zákona č. 215/2002 Z. z. nahradené tak, že správnu exekúciu možno nariadiť do troch rokov 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

11. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmysle § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .