Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. Q., nar. X.X.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, dieťa rodičov - matky: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa V., A. I. XXXX/XX a otca: U. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa V., B. XXXX/XX, zastúpený spoločnosťou: RS legal s. r. o., so sídlom Piešťany, M. Waltariho 7, za účasti kolízneho opatrovníka: Y. Q., nar. X.X.XXXX, adresa XXX XX R. č. XXX, o schválenie právneho úkonu, na odvolanie otca, matky a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/255/2016-42 zo dňa 18.5.2018, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou rozhodol, že neschvaľuje právny úkon urobený dňa 3.8.2016 opatrovníkom Y. Q. za mal. Q., nar. X.X.XXXX pri uzatvorení darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena práva doživotného bývania a užívania medzi darcom a oprávneným z vecného bremena U. Q. a obdarovaným a povinným z vecného bremena mal. Q., za účasti spoluvlastníčky v časti vecného bremena Q. Q., ktorej predmetom je darovanie spoluvlastníckeho podielu darcom obdarovanému na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. V. a zriadenie vecného bremena doživotného bývania a užívania v prospech darcu U. Q.. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 119 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/327/2015-17 zo dňa 20.5.2016, právoplatným dňa 28.6.2016 bol ustanovený mal. Q. kolízny opatrovník v osobe Y. Q., na zastupovanie maloletého ako obdarovaného pri právnom úkone prevodu vlastníckeho práva formou darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena, pričom predmetom daru a vecného bremena je byt č. XX na 2. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX na parcele č. 277 v k. ú. V. evidovaného katastrálnym odborom Okresného úradu Piešťany na LV č. XXXX a prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 62/4440 vzhľadom k celku. Otec dieťaťa neuviedol, prečo uzatvára darovaciu zmluvu. V byte, ktorý je predmetom darovacej zmluvy t. č. otec býva, byt je bez tiarch, je tam len zákonné vecné bremeno. Otec mal za to, že maloletý nadobúda majetkovú hodnotu a tiež možnosť bývania a užívania, pričom uhrádzanie nákladov je riešené Občianskym zákonníkom a Zákonom o vlastníctve bytov, preto nie je dôvod, aby riešenie nákladov na byt bolo ošetrené v darovacej zmluve. Rovnako pokiaľ ide o práva a povinnosti z vecného bremena, podľa otca stačí, ak tieto rieši Občiansky zákonník. Otec má obchodnú spoločnosť s. r. o. kde je jediný spoločník a konateľ, je tam aj zamestnaný. Matka žije s otcom dieťaťa v manželstve, mala za to, že do plnoletosti budú uhrádzať ona s manželom náklady na bývanie a po plnoletosti budú tieto náklady uhrádzať všetci spoločne aj s dieťaťom. Matka svoj podiel synovi nedarovala, pretože má ešte jedného syna z prvého manželstva. Otec iné dieťa nemá. V predmetom byte býva len matka, otec a mal. dieťa. Matka podniká v stavebníctve, má s. r. o. Kolízny opatrovník súhlasil s funkciou opatrovníka mal. Q., uviedol, že podpísal zmluvu v najlepšej viere, keď mal za to, že do 18. roku veku budú uhrádzať náklady na bývanie rodičia maloletého, po plnoletosti dieťaťa to rieši Občiansky zákonník. Procesný opatrovník mal za to, že predmetný právny úkon bol vykonaný v záujme dieťaťa, ktoré nadobúda majetok, ktorý nie je zadĺžený a rodičia budú hradiť náklady, až kým dieťa nebude schopné samé sa živiť.

3. Ďalej prvoinštančný súd z obsahu darovacej zmluvy zistil, že darca - otec dieťaťa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. XX na 2. posch. bytového domu s. č. XXXX na parc. č. 277

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1131 m2, k. ú. V. a prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 62/4440, zapísané Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor na LV č. XXXX, k. ú. V. pod B 41 v podiele 4/5, pričom daruje uvedený spoluvlastnícky podiel obdarovanému - synovi Q., ktorý zároveň pristupuje k Zmluve o výkone správy, ktorú vykonáva Bytový podnik Piešťany, s. r. o., Školská 19A, Piešťany, ako správca. Obdarovaný berie na vedomie, že na LV č. XXXX, k. ú. V. v časti C Ťarchy je záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov na zabezpečenie budúcich pohľadávok podľa § 15 zák. č. 182/93 Z. z., pričom darca prehlasuje, že na darovaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne iné ťarchy ani vecné bremená. Darca a obdarovaný sa dohodli, že darca má právo doživotného bývania a užívania bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý sa nachádza v bytovom dome s. č. XXXX postaveného na parc. č. 277 zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. V., ako aj prislúchajúce spoločné časti a zariadenia domu, toto právo darcu je vecným bremenom podľa ust. § 151n OZ, pričom účastníci zmluvy berú na vedomie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu je neprevoditeľné a zaniká najneskoršie smrťou oprávnených osôb, zriaďuje sa bezodplatne, pričom s dohodou darcu a obdarovaného o zriadení vecného bremena v prospech darcu súhlasí aj spoluvlastníčka bytu a prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku Q. Q. - matka dieťaťa zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. V. v časti B vlastníci pod B87 ako spoluvlastníčka v podiele 1/5. Predmetnú darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena práva doživotného bývania a užívania spísanú dňa 11.7.2016 uzatvoril za maloletého Q. súdom ustanovený opatrovník Y. Q. dňa 3.8.2016.

4. Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že v danom prípade negatíva tohto právneho úkonu prevažujú pozitíva a pre maloletého, ktorý má t. č. len 5 rokov, predstavuje daný právny úkon neprimerané zaťaženie. Súd vychádzal z toho, že maloletý nadobúda len spoluvlastnícky podiel na danej nehnuteľnosti v rozsahu 4/5-ín, pričom jeho matka i naďalej zostáva spoluvlastníčkou na predmetných nehnuteľnostiach v podiele 1/5-iny. V zmysle predmetnej darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena práva doživotného bývania a užívania má otec dieťaťa právo bezplatne doživotne užívať danú nehnuteľnosť a maloletý Q. je povinný rozsah tohto užívania strpieť. Súd poukázal na to, že nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom sú ťažšie scudziteľné a zároveň vlastníctvo nehnuteľností zaväzuje, teda maloletému Q. v súvislosti s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu vznikajú i zodpovedajúce povinnosti. Súd dôvodil, že v rámci predmetnej darovacej zmluvy nebolo dohodnuté žiadnym spôsobom uhrádzanie nákladov na bývanie. Záujem maloletého nemožno vidieť len v tom, či sa maloletý stane spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pretože treba prihliadnuť aj na to, aká je možnosť využívať v danom prípade darovaný spoluvlastnícky podiel a aké by boli prípadné náklady spojené s udržiavaným darovanej nehnuteľnosti. Súd skúmal i dôvod predmetného darovania, ktorý však otec neuviedol. Prvoinštančný súd vzhľadom na uvedené predmetný právny úkon vykonaný za maloletého neschválil.

5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie otec, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že predmetný právny úkon schváli. Mal za to, že rozhodnutie súdu je arbitrárne a súd nevychádzal zo skutočností daných a preukázaných v čase rozhodovania, riadil sa úvahami, ktoré nemajú racionálny základ a nevychádzajú z výsledkov dokazovania. Dôvodil, že darca - otec maloletého Q. je väčšinovým spoluvlastníkom bytu v V. na B. ul. č. XXXX/XX, a to v podiele 4/5-ín a tento väčšinový podiel je predmetom daru. Byt spoluvlastní matka obdarovaného v podiele 1/5-iny a s darovaním súhlasí. Maloletý Q. je zatiaľ jediné spoločné dieťa darcu a spoluúčastníčky právneho úkonu v časti vecného bremena Q. Q.. Byt, ktorého spoluvlastnícky podiel je predmetom daru, nezaťažujú žiadne ťarchy s výnimkou zákonného záložného práva v zmysle Zákona o vlastníctve bytov. V zmysle želania účastníkov zmluvného vzťahu má byť zriadené vecné bremeno, právo doživotného bývania a užívania v prospech darcu. Všetci účastníci zmluvného vzťahu, darca, súdom ustanovený opatrovník obdarovaného, matka maloletého so schválením tohto právneho úkonu súhlasili a považovali ho za právny úkon v záujme maloletého. Kolízny opatrovník na pojednávaniach opakovane vyjadril súhlas so schválením právneho úkonu z dôvodu, že ho považoval za úkon v záujme maloletého. Tieto skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania ani v najmenšom nenaznačujú, že by predmetný právny úkon nebol v záujme obdarovaného, dokonca, že by toto darovanie predstavovalo pre maloletého Q. neprimerané zaťaženie. Darovaním maloletý Q. nadobúda majetok značnej hodnoty, trhová cena bytu sa v súčasnosti pohybuje v rozhraní 80 až 90- tisíc Eur a právo bývania v tomto byte z titulu väčšinového spoluvlastníctva aj v prípade úmrtia rodičov. Všetky úvahy súdu spochybňujúce prospešnosť daru maloletému nemajú skutočne žiaden racionálny základ. Tieto úvahy sa zaoberajú situáciami, ktoré môžu nastať, ale ktoré všetky situácie riešia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (vecné bremeno, možnosť scudzenia nehnuteľnosti s vecným bremenom, záväzky vyplývajúce z vlastníctva, náklady spojené s užívaním a udržiavaním nehnuteľnosti), ako aj Zákona o rodine, keď priamo z tohto zákona vyplýva povinnosť tak darcu - otca, ako aj ďalšej spoluvlastníčky - matky, zabezpečovať potreby maloletého Q., až do jeho dospelosti, do času, kým nebude schopný sám sa živiť a povinnosť oboch rodičov spravovať jeho majetok. Ďalej otec uviedol, že ak súd považoval objasnenie dôvodu, prečo sa darca rozhodol svojmu maloletému synovi darovať svoj spoluvlastnícky podiel na byte za rozhodujúce pre posúdenie, či je darovanie v záujme maloletého, mal s týmto právnym názorom oboznámiť účastníkov konania v rámci predbežného právneho posúdenia veci a trvať na objasnení tohto dôvodu. Súd však darcovi na pojednávaní dňa 18.5.2018 takúto otázku ani len nepoložil. Otec teda mal za to, že z dokazovania nevyplynul jediný dôvod, pre ktorý by bolo možné konštatovať, že právny úkon ktorý súd neschválil, je v rozpore so záujmami maloletého obdarovaného a že pre neho predstavuje neprimerané zaťaženie.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala odvolanie tiež matka, ktoré odvolanie bolo identické s odvolaním otca.

8. Rovnako podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu odvolanie kolízny opatrovník pre daný právny úkon Y. Q., ktoré odvolanie bolo tiež identické s odvolaním otca.

9. Procesný opatrovník maloletého (ÚPSVaR Piešťany) samostatný odvolací návrh nepodal, k podaným odvolaniam otca, matky a kolízneho opatrovníka sa nevyjadril.

10. Ďalšie vyjadrenia k podaným odvolaniam v odvolacom konaní podané neboli.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenými subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolania otca, matky a kolízneho opatrovníka majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ v spojení s § 62 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že podaným odvolaniam nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne pokiaľ neschválil právny úkon

- darovaciu zmluvu zo zriadením vecného bremena práva doživotného bývania a užívania zo dňa 11.7.2016 uzavretú medzi otcom dieťaťa ako darcom a oprávneným z vecného bremena a maloletým Q. ako obdarovaným a povinným z vecného bremena, pri ktorom právnom úkone bol maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom Y. Q. a v časti vecného bremena aj so spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - matkou maloletého, predmetom ktorej zmluvy bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu otca vo výške 4/5-ín na nehnuteľnosti - byte č. XX na 2. posch. bytového domu s. č. XXXX na parc. č. 277 v kat. úz. V. a príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v veľkosti 62/4440, zapísané pre k. ú. V. na LV č. XXXX.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie neschválení právneho úkonu za maloletého, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

14. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní spravovať aj majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

15. Podľa § 119 Civilného mimosporového poriadku, právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.

16. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Pri právnych úkonoch, na ktoré nie je maloleté dieťa spôsobilé, ho zastupujú rodičia (§ 26, § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 Zákona o rodine). Pri právnych úkonoch, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa žiadny z rodičov a súd obligatórne ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (kolízny opatrovník). Zákonný zástupca maloletého môže bez súhlasu súdu za maloletého robiť právne úkony týkajúce sa jeho majetku (aj keď sa nimi jeho majetková podstata zväčšuje), len v bežných veciach. Inou než bežnou vecou sa rozumie aj prijatie daru v takej hodnote, s ktorou nie je maloletý spôsobilý nakladať sám. Predmetom dokazovania v takom konaní je potom zistenie, či je právny úkon maloletého, ktorý za neho urobil jeho zástupca, v záujme maloletého alebo nie. Záujem maloletého dieťaťa pritom, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, nemožno vidieť len v tom, či sa maloletý stane spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pretože treba prihliadnuť aj na to, aká je možnosť používať veci získané darom a aké by boli prípadné náklady spojené s ich udržiavaním (viď R 59/1966). Súd teda skúma to, či vykonaním takéhoto právneho úkonu nehrozí potencionálna možnosť, že maloletému z tohto právneho úkonu vzniknú povinnosti, ktoré by nebol schopný splniť. Ani prijatie daru teda nie je za každých okolností možné chápať len ako záujem maloletého. Súd môže právny úkon urobený za maloletého schváliť len vtedy, ak pozitíva tohto právneho úkonu prevažujú potencionálne riziká, ktoré by z právneho úkonu mohli pre dieťa vyplynúť.

17. Odvolací súd z obsahu darovacej zmluvy zistil, že touto zmluvou otec daruje maloletému dieťaťu celý svoj spoluvlastnícky podiel 4/5-ín na predmetom byte, vo zvyšnej časti 1/5-ina zostáva spoluvlastníčkou bytu matka maloletého, pričom sa touto zmluvou zároveň v prospech darcu zriaďuje vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania bytu č. XX ako aj prislúchajúcich spoločných častí a zariadení, ktoré vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne a zaniká smrťou oprávneného. Je nesporné, že nadobudnutím väčšinového spoluvlastníckeho podielu 4/5-ín na byte č. XX s príslušenstvom nadobúda maloletý Q. majetok značnej hodnoty. Na druhej strane ako väčšinový spoluvlastník danej nehnuteľnosti je povinný znášať náklady na jej údržbu. Za čas maloletosti, kým nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, by mali náklady na údržbu a užívanie nehnuteľnosti titulom vyživovacej povinnosti za maloletého uhrádzať jeho rodičia. Avšak po nadobudnutí schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, povinnosť rodičov uhrádzať náklady na údržbu nehnuteľnosti zaniká (povinnosť hradiť náklady na užívanie trvá každému v rozsahu skutočného užívania) a v prípade, že rodičia tieto náklady nebudú chcieť uhrádzať dobrovoľne, bude ich musieť Q. znášať sám, v rozsahu veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom matke zostane právo užívať danú nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a v tomto rozsahu aj povinnosť podieľať sa na udržiavacích nákladoch a otec napriek tomu, že mu z darovacej zmluvy vyplýva právo doživotného užívania danej nehnuteľnosti nebude mať žiadnu povinnosť sa na nákladoch na údržbu nehnuteľnosti podieľať. Navyše je otázne, v akom rozsahu bude mať vôbec dieťa po dosiahnutí svojej plnoletosti možnosť danú nehnuteľnosť reálne užívať. Rodičia argumentovali tým, že nadobudnutím danej nehnuteľnosti nadobudne maloletý užívacie právo k nej. Toto právo však maloletý má aj v súčasnosti, vyplýva automaticky z rodinnoprávneho vzťahu s jeho rodičmi. Po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa je v zmysle zmluvy dané neobmedzené užívacie právo bytu jeho otca a užívacie právo matky vyplýva z rozsahu jej podielu 1/5-iny, preto je otázne, či plnoletý Q. bude vôbec môcť takúto nehnuteľnosť užívať, či bude pre neho použiteľná a či o takúto nehnuteľnosť bude mať záujem. Súd pritom musí zvažovať záujem dieťaťa pri nadobudnutí nehnuteľnosti nielen v čase dobrých rodinných vzťahov, ale musí rátať aj s možnosťou ich komplikácie.

18. Z darovacej zmluvy so zriadením práva vecného bremena, tak ako je sformulovaná vyplýva, že Q. v čase svojej plnoletosti z nej bude mať viac povinností ako výhod. Bude vlastníkom nehnuteľnosti s právom bývania svojich rodičov, teda nehnuteľnosť bude môcť užívať, len ak s nimi bude chcieť žiť v spoločnej domácnosti, pričom jeho užívacie právo bude obmedzené užívacím právom jeho rodičov a napriek tomu bude povinný znášať náklady na údržbu nehnuteľnosti v rozsahu až 4/5-ín. V prípade, že by chcel s takouto nehnuteľnosťou nakladať, bude obmedzený zriadeným vecným bremenom v zmysle ktorého je otec oprávnený užívať celú nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť tak dieťa bude môcť v celom rozsahu voľne užívať až po smrti rodičov, čo by mohlo rovnako titulom dedenia. Predmetná darovacia zmluva tak nie je formulovaná v záujme maloletého dieťaťa, ktoré hoci by nadobudlo nehnuteľnosť, zmluva zabezpečuje neobmedzené právo doživotného bývania darcovi spolu s 1/5-inovou spoluvlastníčkou a nijako nezabezpečuje právo bývania po nadobudnutí plnoletosti maloletého dieťaťa, keď nadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Vecné bremeno musí byť formulované viac v záujme maloletého dieťaťa, tak aby bolo v každom prípade zachované jeho užívacie právo, nakoľko je potrebné zohľadniť všetky následky tohto právneho úkonu, nielen jeho výhodnosť pre dieťa v čase jeho maloletosti, ale treba zohľadniť následky aj po nadobudnutí jeho plnoletosti, aby dieťa nezostalo zaviazané pre neho neprimerane nevýhodným záväzkom voči rodičom. Vecné bremeno, tak ako je v predloženej zmluve formulované skutočne nie je pre maloletého výhodné a predstavuje riziká do budúcnosti, najmä ohrozenie jeho užívacieho práva v dospelosti, kedy mu v zmysle zmluvy z vlastníctva danej nehnuteľnosti plynú v podstate len povinnosti.

19. Navyše odvolací súd preskúmaním darovacej zmluvy zistil, že nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom prevodu, je v celej darovacej zmluve nesprávne označená, keď sa v nej uvádza, že má ísť o byt č. XX v bytovom dome s. č. XXXX (uvedené v čl. I. ak aj v čl. VI.), keď podľa výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že by správne malo ísť o byt č. XX v bytovom dome s. č. XXXX. Znamená to, že takto spísaná darovacia zmluva, by nebola ani vkladuschopná pretože nekorešponduje s listom vlastníctva. Na originály zmluvy predloženej do spisu, je táto chyba opravená iba ručne prečiarknutím čísla XXXX a dopísaním č. XXXX s poznámkou, že oprava bola vykonaná dňa 18.5.2018, t. j. až po podpise predmetnej zmluvy jej stranami a táto oprava ani je nie je podpísaná všetkými zmluvnými stranami zmluvy, ale právnou zástupkyňou otca.

20. Prvoinštančný súd teda dospel vo svojom rozhodnutí k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 potvrdil.

21. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 s použitím § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 nepodal.

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 . Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 . Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.