Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-38-2018.pdf
PDF · 116.27 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N. S., U. I. č. XXXX/X, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky O. D., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N. S., U. I. č. XXXX/X, a otca I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo S., č. XX, v skutočnosti bytom v S. N., č. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 23P/51/2017-65 zo dňa 11.04.2018, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť maloletej výživné v sume 100,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (prvý výrok), v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (druhý výrok), vyslovil, že týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5P/98/2013-48 zo dňa 10.02.2014 v časti výroku o určení výživného na maloletú (tretí výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podaným návrhom sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 27,13 € mesačne na sumu 150,- € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku; súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutočného stavu veci, podľa ktorého bežné náklady matky na maloletú predstavujú sumu 120,- € až 140,- € mesačne, náklady na štúdium na strednej škole sumu 135,78 € mesačne a náklady na bývanie sumu 114,41 € mesačne; manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5P/98/2013-48 zo dňa 10.02.2014, maloletá bola na základe rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne; v tom čase mala maloletá 11 rokov a bola žiačkou základnej školy; otec maloletej bol nezamestnaný a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 194,11 € mesačne; matka maloletej pracovala brigádnicky v Českej republike, pričom zarobila mesačne okolo 6.000,- Kč; matka žije s maloletou v jednoizbovom byte; starostlivosť matky o maloletú je riadne zabezpečovaná a maloletá má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj; matka maloletej bola od 25.04.2017
evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, keď v mesiaci január 2018 bola vyradená z evidencie z dôvodu, že jej príjem zo zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti presiahol výšku poskytovanej dávky v hmotnej núdzi; otec maloletej je od 03.11.2015 práceneschopný a od januára 2013 sa mu poskytuje dávka v hmotnej núdzi; dňa 20.07.2017 bol otec vyradený z evidencie nezamestnaných z dôvodu porušenia liečebného režimu; matka je výlučnou vlastníčkou bytu č. XXX vo vchode č. X na druhom poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX postavenom na parcele CKN č. XXXX; matka maloletej od 01.11.2017 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa S. výstavba, štátny podnik, ako chyžná v penzióne, pričom zarobí okolo 200,- € až 250,- € mesačne; otec maloletej je od novembra 2015 práceneschopný, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 117,40 € mesačne, od 09.01.2018 má podanú žiadosť na posudkovú komisiu sociálneho zabezpečenia a je stále čakateľ na prejednanie, v súčasnosti žije u svojej priateľky, ktorej prispieva na bývanie sumou 20,- € až 30,- € mesačne a súčasne uhrádzal poplatky za elektrinu v sume 51,50 € v rodinnom dome v obci Vysoká, ktorého bol výlučným vlastníkom, pričom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2018 tento rodinný dom predal za kúpnu cenu 30.000,- €; v rámci právneho posúdenia veci súd prvej inštancie uviedol, že „na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a návrh matky je dôvodný, avšak len čiastočne; maloletá pochádza z rozvedeného manželstva, pričom vyživovacia povinnosť rodičov k maloletej stále trvá, nakoľko vzhľadom na svoj vek nie je schopná sama sa živiť; súd porovnával pomery na strane maloletej, ako aj osobné a majetkové pomery obidvoch rodičov od poslednej súdnej úpravy výživného; pri porovnávaní pomerov na strane maloletej súd dospel k záveru, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom, teda od roku 2014, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej; v čase rozhodovania súdu bola maloletá žiačkou základnej školy, mala 11 rokov a v súčasnosti je maloletá študentkou prvého ročníka Gymnázia V. G. v N. S.; od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zvýšili výdavky na základné životné potreby maloletej, ako aj výdavky v súvislosti s jej štúdiom; pri porovnávaní osobných pomerov na strane matky maloletej súd dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene osobných pomerov, nakoľko je stále rozvedená a hoci má nového partnera, nežije s ním v spoločnej domácnosti ani s ním finančne nehospodári; u matky nenastala ani podstatná zmena zárobkových pomerov, nakoľko v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom pracovala brigádnicky v Čechách, pričom zarobila okolo 6.000,- Kč mesačne a v súčasnosti pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti a zarobí od 200,- € do 250,- € mesačne; na strane otca maloletej tiež nedošlo k podstatnej zmene osobných pomerov, je stále rozvedený, avšak má novú partnerku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a s ktorou sa spoločne podieľa na výdavkoch na domácnosť, čo súd pri rozhodovaní zohľadňoval; k zmene zárobkových pomerov u otca maloletej od posledného rozhodovania súdu o výživnom tiež nedošlo, keďže je stále poberateľom dávky v hmotnej núdzi; došlo však k podstatnej zmene celkových majetkových pomerov otca, nakoľko na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2018 predal rodinný dom, ktorého bol výlučným vlastníkom, za kúpnu cenu v sume 30.000,- €; po zohľadnení uvedených skutočností súd zvýšil výživné na maloletú určené vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 100,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (v zmysle návrhu matky maloletej) a v prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol; súd dospel k záveru, že otec maloletej je vzhľadom na jeho celkové majetkové pomery schopný takto určeným výživným prispievať na výživu maloletej, a to i za situácie, že je dlhodobo práceneschopný a jeho jediným príjmom je len dávka v hmotnej núdzi v sume 117,40 € mesačne; pri svojom rozhodovaní bral súd do úvahy aj skutočnosť, že otec maloletej sa okrem súdom stanoveného výživného (v súčasnosti 27,13 €) nijakým spôsobom nepodieľa na výžive maloletej a nejaví o ňu žiaden záujem; je v záujme otca maloletej, aby sa pre zvýšenie svojej životnej úrovne usiloval o zlepšenie svojho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a po predpokladanom priznaní invalidného dôchodku si i prípadne našiel prácu primeranú jeho zdravotnému stavu“; súd prvej inštancie súčasne vyslovil, že v dôsledku jeho rozhodnutia došlo k zmene predchádzajúceho rozsudku o určení výživného pre maloletú.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 prvá veta a 5, § 75 ods. 1 prvá veta, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec včas odvolanie zo dňa 15.05.2018 (č.l. 73-74 spisu). Uviedol, že k návrhu sa vyjadril písomne a predložil všetky podklady, pre ktoré nesúhlasí so zvýšením výživného; osobne sa dostavil aj na pojednávania; zdôraznil, že od novembra 2015 je práceneschopný a
jeho zdravotný stav mu nedovoľuje zlepšenie jeho finančnej situácie; poberá len dávku v hmotnej núdzi v sume 117,40 € mesačne; bol nútený predať rodinný dom za kúpnu cenu v sume 30.000,- € a nakoľko ho potreboval predať čo najskôr, predal ho pod znalcom určenú cenu 67.500,- €; pre neustále bolesti sa nevládal postarať o svoju nehnuteľnosť; v súčasnosti si chce kúpiť jednoizbový byt, aby mal kde bývať, pričom v N. S. sa takéto byty pohybujú okolo 30.000,- €, takže v podstate dom vymení za byt; mal záujem o zlepšenie svojho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a nájdenie práce, avšak v deň doručenia rozsudku sa vrátil z nemocnice v Nitre, kde podstúpil nefrektómiu obličky (odobratie obličky), nakoľko mu zistili nádor na obličke a v súčasnosti je lekárom vypísaný s diagnózou C 64 (zhubný nádor obličky okrem malej panvičky) s predpokladanou dobou liečenia po operácii 6 mesiacov v prípade, ak nenastanú komplikácie; po operácii mu však našli ďalší nádor v pravej časti; v období od 09.05.2018 do 14.05.2018 bol hospitalizovaný; z týchto dôvodov nesúhlasí s rozsudkom a zvýšením výživného, v súčasnosti je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, je práceneschopný, nemá žiadny iný príjem a nie je ani možné, aby si príjem zvýšil, preto zvýšenie výživného by pre neho znamenalo existenčné problémy; výživné platil načas a bez omeškania, preto žiada súd, aby ho nemenil a ponechal vo výške 27,13 € mesačne; verí v spravodlivosť súdu a uváženie, že naozaj si príjem nemôže zvýšiť z vážnych zdravotných dôvodov a zvýšené výživné by ho ohrozilo na existencii.
2.2 Matka vo vyjadrení zo dňa 02.06.2018 (č.l. 81 spisu) k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním nesúhlasí; vyjadrila nepochopenie nad dĺžkou trvania práceneschopnosti otca od roku 2015; poukázala na to, že pracujú aj ľudia s jednou, či darovanou obličkou; uviedla, že kúpna cena za predaj domu sa jej zdá nepravdivá; ešte pred rozvodom sa odsťahoval ku svojej priateľke, kde doteraz žijú v rodinnom dome v S. N., takže nie je zrejmé, prečo zrazu potrebuje otec kúpiť jednoizbový byt; poukázala na to, že o dom sa nestaral ani počas spoločného života; napriek tomu, že oficiálne nemôže otec pracovať, viackrát sa od ľudí dozvedela, že nemá problém opraviť auto a to nie len jednoduché opravy; zdôraznila, že maloletá navštevuje prvý ročník gymnázia s vynikajúcim prospechom.
2.3 Otec v replike zo dňa 09.07.2018 (č.l. 84-86 spisu) uviedol, že trvá na podanom odvolaní; zdôraznil, že napriek predaju domu je stále osobou v hmotnej núdzi, nakoľko podľa zákona o dávkach v hmotnej núdzi sa kúpna cena nepovažuje za príjem; uviedol, že onkologické ochorenie si neplánoval; na všetky lekárske vyšetrenia prišiel vždy na čas a rešpektoval pokyny lekára; v ďalšom podrobne opisoval spolužitie s matkou a jej požívanie alkoholických nápojov a nezodpovedný spôsob života, tiež sa vyjadroval k problémom so staršou dcérou (sestrou maloletej); vyjadril podozrenie, že návrhy a vyjadrenia píše otčim matky, pretože matka by toho nebola schopná a to z pomsty, že sa s ňou rozišiel.
2.4 Matka v duplike zo dňa 23.07.2018 (č.l. 96 spisu) uviedla, že okolnosti rozvodového konania a zverenia staršej dcéry do osobnej starostlivosti otca nie sú predmetom tohto konania; jej bola do osobnej starostlivosti zverená maloletá, o ktorú je riadne postarané podľa finančných možností, má kde bývať, študuje na gymnáziu s čistými jednotkami, patrí medzi najlepšie žiačky a má vytvorené podmienky na život a štúdium.
2.5 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 04.07.2018 (č.l. 91 spisu) uviedol, že v priebehu konania prešetril pomery matky a konštatoval, že táto v rámci svojich schopností a možností zabezpečuje starostlivosť o maloletú; pripojil sa k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zvýšení výživného na sumu 100,- € mesačne a vyjadril názor, že platenie výživného je v schopnostiach a možnostiach otca.
2.6 Otec vo vyjadrení zo dňa 09.08.2018 (č.l. 97-98 spisu) k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že podľa zákona o rodine sa dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov; ak sú rodičia v reálnom živote na hranici núdze alebo v hmotnej núdzi, musí sa aj dieťa uskromniť a tiež byť v hmotnej núdzi; pokiaľ by žili v spoločnej domácnosti a poberal by dávku v hmotnej núdzi, musela by sa aj matka s maloletou uskromniť a nemohla by chodiť na výlety, ale keďže sa rozviedol, maloletá zrazu potrebuje počítač, výlety, oblečenia a podobne, čo považuje za nefér; matka maloletej chodieva denne taxislužbou do práce a potom nemajú peniaze, tiež nemajú peniaze a nemá si od koho pýtať; preto trvá na podanom odvolaní, v súčasnosti je po nefrektómii obličky na základe onkologického ochorenia, stále je práceneschopný od prepustenia z nemocnice dňa 14.05.2018, v súčasnosti sa začali komplikácie z jeho zdravotným stavom a je objednaný na nefrológiu, naďalej je v hmotnej núdzi a nie je v jeho možnostiach nájsť si prácu; bez vlastného zavinenia sa dostal do situácie, kedy nie je schopný zvýšiť si príjem; nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť; zvýšenie výživného by bolo pre neho v súčasnosti likvidačné
nakoľko by mu z dávky zostala len suma 17,40 € mesačne, t.j. 0,58 € na deň; žiadal o ponechanie rozsudku, podľa ktorého je povinný prispievať sumou 27,13 € mesačne.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).
3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutočným stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. po zohľadnení, že podľa § 65 C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa § 66 C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.
4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca. Odvolacie námietky otca ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.).
4.5 K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
4.6 Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a
uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci.
4.7 Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zvýšení výživného zo strany otca na maloletú na sumu 100,- € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pretože v tejto sume určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca; skutkové zistenia z vykonaného dokazovania popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku; maloletá pochádza z rozvedeného manželstva matky a otca, ktorých vyživovacia povinnosť k nej stále trvá, pretože táto vzhľadom na návštevu školy a prípravu na budúce povolanie nie je schopná sama sa živiť; maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu osobne stará; maloletá navštevuje prvý ročník gymnázia, má predovšetkým výdavky na štúdium v sume 135,- € mesačne a ostatné bežné výdavky na stravu, bývanie a podobne; v čase poslednej úpravy výživného v roku 2014 mala 11 rokov a bola žiačkou základnej školy; otec maloletej bol v tom čase nezamestnaný a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 194,11 € mesačne; matka maloletej pracovala brigádnicky v Českej republike s príjmom v sume 6.000,- Kč mesačne; v súčasnosti žije matka s maloletou v jednoizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky; matka bola v evidencii nezamestnaných od 25.04.2017 do januára 2018 a od 01.11.2017 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti ako chyžná v penzióne s príjmom v sume 200,- € až 250,- € mesačne; otec je od 03.11.2015 práceneschopný a od januára 2013 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 117,40 € mesačne, od 09.01.2018 má podanú žiadosť na posudkovú komisiu sociálneho zabezpečenia a je stále čakateľ na prejednanie, v súčasnosti žije u svojej priateľky, ktorej prispieva na bývanie sumou 20,- € až 30,- € mesačne; bol výlučným vlastníkom rodinného domu v Obci Vysoká, ktorý v priebehu konania predal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2018 za kúpnu cenu v sume 30.000,- €; dňa 10.05.2018 bola otcovi operačne odobratá ľavá oblička z dôvodu onkologického nálezu a absolvuje pooperačnú rekonvalescenciu v trvaní šesť mesiacov; na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zvýšení výživného na maloletú na sumu 100,- € mesačne; od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je staršia a štúdiom na strednej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie, s čím sú spojené zvýšené výdavky, ktorým doteraz určené minimálne výživné už nezodpovedá; zmenili sa pomery aj na strane matky, ktorá je oproti stavu v čase poslednej úpravy výživného výlučnou vlastníčkou jednoizbového bytu, v ktorom s maloletou žije, keď inak príjmové pomery matky sa v podstate nezmenili; zmenili sa pomery aj na strane otca, ktorému sa zhoršil zdravotný stav a je po operácii obličky z dôvodu onkologického nálezu; na druhej strane sa zmenili majetkové pomery otca, keď napriek tomu, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 117,40 € mesačne, predal rodinný dom za kúpnu cenu v sume 30.000,- €, preto transformácia nehnuteľného majetku otca do peňažnej formy v súčasnosti umožňuje otcovi platiť maloletej určené výživné v sume 100,- € mesačne, ktoré má prednosť pred inými výdavkami rodičov; tvrdenie otca o tom, že si za kúpnu cenu mieni kúpiť byt je bez právneho významu pre rozhodnutie v prejednávanej veci, pretože dlhodobo býva u priateľky a rozhodujúce sú pomery otca v čase rozhodovania; napriek nepriaznivému zdravotnému stavu má tak otec v súčasnosti dostatok finančných prostriedkov na plnenie určenej vyživovacej povinnosti, keď skutočnosť, že podľa osobitného predpisu je považovaný za osobu v hmotnej núdzi nemá pre rozhodnutie súdu o výživnom na maloleté dieťa vplyv, pretože pre účely rozhodnutia súd posudzuje pomery účastníkov konania samostatne (v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa musel súd kúpnu cenu v sume 30.000,- € zohľadniť v pomeroch otca bez ohľadu na to, že vo vzťahu k hmotnej núdzi otca sa táto suma podľa osobitných predpisov nezohľadňuje); z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).
5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).
6.1 Otec podané odvolanie podľa obsahu odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) ohľadne posúdenia jeho schopností a možností platiť maloletej zvýšené výživné; odvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú (body 4.4 až 4.7 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.), ktorý bol tiež vecne správny a žiadny z účastníkov konania ho nespochybnil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 ods.
2 Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§ 370 ods. 1 a 2 C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.).