Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/32/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: RUBÍN - spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, Hlavná 67, Košice, IČO 00 617 768 zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Závodským, Slovenskej jednoty 8, Košice, proti žalovanému: Q.. L. zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Floriánska 16, Košice o zaplatenie 2 323,57 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.10.2017 č. k. 32Cb/58/1997-317 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom zo dňa 12.1.2016 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2 323,57 eura s 18% úrokmi z omeškania ročne od 11.5.1996 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Proti vyhovujúcemu výroku podal odvolanie žalovaný a žiadal žalobu zamietnuť. Odvolací súd rozsudkom z 30.11.2016 zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozsudku uviedol, že strany sporu uzavreli písomnú zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalovaný zhotoviť pre obchody žalobcu svetelné reklamy za dohodnutú cenu 30 000,- Sk vrátane DPH za 1kus. V konaní nebolo sporné, že za svetelné reklamy v Košiciach a v Prešove žalovaný na základe faktúr žalobcu zaplatil v roku 1995 po 30 000,- Sk a ďalších 10 000,- Sk zaplatil ako zálohu na reklamu pre obchod v Trnave. Svetelné reklamy vyhotovené žalovaným v Košiciach a Prešove žalobca dňa 16.10.1995 reklamoval z dôvodu, že nezodpovedajú dojednanej kvalite, lebo nesvieti nápis RUBÍN a žiadal odstránenie závad na obidvoch reklamách. Listom zo dňa 3.11.1995 žalobca urgoval opravu reklám s tým, aby žalovaný vady odstránil najneskôr do 8.11.1995, inak odstúpi od zmluvy. Strany sporu dňa 11.11.1995 uzavreli písomne dohodu, v ktorej sa žalovaný zaviazal vady odstrániť do 17.11.1995 a žalovaný sa zaviazal zaplatiť zostatok ceny reklamy v Trnave do 8.12.1995. Vzhľadom na to, že žalovaný v dohodnutom termíne reklamované vady neodstránil, žalobca listom z 13.12.1995 odstúpil od zmluvy a žiadal, aby mu žalovaný zaplatil škodu vo výške 57 083,- Sk a vrátil poskytnutú zálohu 10 000,- Sk. Súd prvej inštancie uviedol, že v zrušujúcom rozsudku odvolací súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo v roku 1994, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zhotoviť pre žalobcu svetelnú reklamu „RUBÍN - Zlatníctvo“ v počte 13ks oproti záväzku žalobcu zaplatiť za každý reklamu 30 000,- Sk s DPH. Nebolo tiež sporné, že žalovaný zhotovil pre žalobcu dve reklamy

pre jeho prevádzky v Košiciach a v Prešove a že tieto vykazovali vady, ktoré žalovaný v dodatočnej lehote neodstránil, a preto žalobca od zmluvy odstúpil. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie následkov odstúpenia od zmluvy podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to povinnosť strán vrátiť si poskytnuté plnenia, ktorá povinnosť má charakter synalagmatických záväzkov, čo namietal v konaní aj žalovaný, ale súd prvej inštancie sa touto jeho námietkou nezaoberal. Po vrátení veci žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie uviedol, že reklamovaný tovar od žalobcu neprevzal, prevzatie reklamovaných reklám nevyplýva ani z dohody datovanej dňa 11.11.1996 a ak žalobca tvrdil, že svetelné reklamy odovzdal žalovanému, dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia je na žalobcovi, pričom z doteraz vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplýva a žalobca neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by uvedené preukazoval. Za nedôvodnú považoval žalovaný žalobcom vznesenú námietku premlčania práva žalovaného na vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy s odkazom na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žiadal žalobu zamietnuť, pretože vzájomne podmienené plnenie sa musí prejaviť v petite žaloby a v prípade nesprávnej formulácie petitu formou synalagmatického záväzku vzájomných plnení takejto žalobe nemožno vyhovieť. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a uviedol, že žalobný petit je správny, pretože v čase podania žaloby už žalobca nemal svetelné reklamy vo svojej dispozícii, a teda ich nemohol vrátiť žalovanému, lebo svoju povinnosť splnil. Tvrdil, že o vrátení svetelných reklám žalovanému svedčí aj dohoda z 11.11.1995, v ktorej sa žalovaný zaviazal tieto svetelné reklamy opraviť a následne namontovať, čo podľa žalobcu svedčí o tom, že v čase uzavretia tejto dohody mal svetelné reklamy vo svojej dispozícii žalovaný. Žalovaný považoval tvrdenia žalobcu za účelové, pretože počas celého konania nebolo sporné, že vadné reklamy sa nachádzajú u žalobcu a vyplýva to aj zo žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že žiadal žalovaného, aby si vadné reklamy prevzal a vrátil zaplatené sumy za ich zhotovenie.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca nenavrhol zmenu petitu a keďže nedošlo k zmene skutkového stavu a skutkových okolností týkajúcich sa vrátenia reklám a žalobca nepreukázal, že reklamy vrátil žalovanému, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 1 C. s. p., že ďalšími skutkovými okolnosťami a právnym stavom sa nezaoberal, pretože tieto neboli sporné a bolo o nich právoplatne rozhodnuté. K námietke premlčania nároku žalovaného na vzájomné plnenie uplatnenej žalobcom súd prvej inštancie citujúc ustanovenia § 397 a § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal vrátenie 5 ks svetelných reklám žalovanému, námietka premlčania je bezpredmetná.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý mal plný úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 323,57 eura s 18% ročným úrokom z omeškania od 11.5.1996 do zaplatenia a trovy konania. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. Žalobca poukázal na svoje vyjadrenie z 25.9.2017 a vyjadrenie na pojednávaní dňa 24.10.2017, v ktorých uviedol, že predmetné reklamy nemá vo svojej dispozícii a tieto má žalovaný. Citujúc z dohody medzi stranami sporu zo dňa 11.11.1995, podľa ktorej mal závady žalovaný odstrániť najneskôr do 17.11.1995 aj s následnou montážou, žalobca tvrdil, že to svedčí o tom, že v čase uzatvárania dohody mal reklamy vo svojej dispozícii žalovaný, keďže ich mal opraviť a následne namontovať. Žalovaný však dohodu nedodržal, reklamy nenamontoval a ani ich žalobcovi nevrátil. Žalobca tvrdil, že po odstúpení od zmluvy, keď bolo zrejmé, že žalobca neuhradí žalovanému zvyšnú cenu reklamy pre obchod v Trnave, za ktorú zaplatil žalobca zálohu 10 000,- Sk, žalovaný svetelnú reklamu odmontoval a zobral. Zdôraznil, že v skutočnosti sa jednalo o tri reklamy (v Košiciach, Prešove a v Trnave), nie o 5 ks reklám, čomu zodpovedal aj petit žaloby. Žalobca zdôraznil, že jediným subjektom synalagmatického vzťahu založeného odstúpením žalobcu od zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorý nesplnil povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie na základe predmetnej zmluvy je žalovaný, preto aj vzhľadom na právny názor uvedený v rozsudku NS SR z 26.2.2009 sp. zn. 3Cdo 115/2008 je podľa žalobcu petit formulovaný správne. K formulácii vzájomnosti v žalobnom návrhu žalobca poukázal na to, že okrem názoru uvedeného vo vyššie citovanom rozsudku NS SR právna teória zastáva aj názor, že žalobca nie je povinný formulovať vzájomnosť v žalobnom návrhu, pričom súd môže rozhodnúť v spore aj bez zohľadnenia vzájomnosti vo výroku rozhodnutia. Táto doktrína vchádza z predpokladu, že zákonná úprava možnosti odoprieť

plnenie synalagmatického záväzku zakladá osobitý druh námietky, ktorú musí žalovaná zmluvná strana v konaní riadne uplatniť, inak súd nebol povinný zohľadniť synalagmatický charakter záväzkového vzťahu a žalovaného zaviazal na plnenie bez vzájomného podmienenia tohto plnenia plnením žalobcu. Zastával názor, že súčasná úprava § 131 C. s. p. (obdobná úprave v O. s. p.) nadväzuje na túto doktrínu. S poukazom na ustanovenie § 1 a 2 O. s. p. v spojení s § 4 žalobca tvrdil, že žalobca môže žalobou uplatňovať iba práva, teda nemôže sa domáhať uloženia povinnosti proti sebe samému, resp. práva v prospech žalovaného, ktorý je v spore protistranou s protichodným záujmom na výsledku konania a je tiež neprípustné, aby žalobca suploval procesnú aktivitu na strane žalovaného. Poukázal tiež na to, že z jazykového výkladu ustanovenia § 560 Občianskeho zákonníka obdobne § 325 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú synalagmatický charakter, r. j. vzájomnú podmienenosť plnení podľa žalobcu nevyplýva, aby sa žalobca nemohol domáhať svojho plnenia bez zohľadnenia plnenia v prospech žalovaného. Žalobca tiež poukázal na ďalší názorový prúd riešenia procesnej situácie vysporiadania vzájomných plnení medzi účastníkmi záväzkového vzťahu aplikáciou § 216 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, a to z hmotného práva. Z tohto dôvodu zastával názor, že je prípustná ingerencia súdu do formulácie žalobného návrhu, pretože v dôsledku právnej normy obsiahnutej v § 457 dochádza zo zákona k určitému spôsobu vyporiadania subjektov hmotnoprávneho vzťahu, a preto súd môže prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.

6. K dôvodu odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. žalobca uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 24.10.2017, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté, doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu stanovisko žalovaného k jeho vyjadreniu zo dňa 12.10.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 16.10.2017. Zastával názor, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu, ktorý sa nemohol oboznámiť so skutočnosťami uvedenými v tomto stanovisku žalovaného a vyjadriť sa k nim, čo malo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. žalobca odôvodnil tým, že vo vyjadrení z 25.9.2017 navrhol na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, a to, že plnenie žalovaného (svetelné reklamy) nemá vo svojej dispozícii žalobca, ale žalovaný, ktorý si ich od žalobcu zobral, výsluch svedkyne N.. Vykonanie tohto dôkazu súd prvej inštancie odmietol s odôvodnením, že táto svedkyňa už bola v konaní vypočutá. Žalobca zdôraznil, že p. R. nebola vypočutá v roku 2007, kedy žalovaný nenamietal nesprávnu formuláciu petitu žaloby, ale namietal neplatnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo a výpoveďou p. R. chcel žalobca preukázať, že nemá povinnosť vrátiť svetelné reklamy, lebo sa už nachádzajú v dispozícii žalovaného. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalovaný plnil žalobcovi 5 ks svetelných reklám, hoci z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný dodal iba 3 kusy, z toho boli 2 kusy zaplatené v sume 60 000,- ks (2x po 30 000,- Sk) pre obchod v Košiciach a v Prešove a za svetelnú reklamu pre obchod v Trnave žalobca zaplatil zálohu 10 000,- Sk Svetelné reklamy pre obchod v Košiciach a v Prešove si zobral žalovaný na základe dohody z 11.11.1995 a svetelnú reklamu z Trnavy si zobral po tom, ako žalobca odmietol zaplatiť zvyšnú časť ceny vo výške 20 000,- Sk. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolaciu námietku podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. odôvodnil žalobca nesprávnym právnym posúdením námietky premlčania vo vzťahu k nároku žalovaného na vrátenie plnenia proti žalobcovi vo vyjadrení z 25.9.2017. Zdôraznil, že právo na vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy sa premlčuje vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpi alebo keď nastali účinky odstúpenia. Pokiaľ žalovaný odkazuje na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, táto úprava nie je aplikovateľná na obchodnoprávne vzťahy, pretože má komplexnú právnu úpravu premlčania v obchodnozáväzkových vzťahoch. Vytýkal súdu prvej inštancie nezrozumiteľnosť odôvodnenia bezpredmetnosti námietky premlčania vznesenej žalobcom v bode 46 rozsudku.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný uviedol nasledovné: Pokiaľ žalobca tvrdil, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho procesných práv, pretože súd mu neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré predložil na pojednávaní, žalovaný poukázal na to, že na priamu otázku súdu, či potrebuje lehotu na vyjadrenie sa k predloženému vyjadreniu žalovaného,

ktoré mu bolo doručené krátkou cestou na pojednávaní uviedol, že lehotu nepotrebuje a súhlasí, aby sa vo veci pojednávalo. Žalobca preto nemohol byť ukrátený na svojich procesných právach. Žalovaný zastával názor, že súd prvej inštancie správne nevykonal opätovný výsluch svedkyne p. N. R., lebo by to bolo nehospodárne a neúčelné, keďže žalobca neodstránil nesprávnosť formulácie petitu žaloby, aj keď na to bol upozornený odvolacím súdom aj súdom prvej inštancie. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnych skutkových zisteniach, keď uviedol, že žalovaný plnil žalobcovi 5 kusov svetelných reklám, žalovaný uviedol, že ak žalobca popiera, že zo strany žalovaného mu bolo plnených 5 kusov svetelných reklám, ide o nové tvrdenie, pretože táto skutočnosť nebola doteraz sporná. Citujúc ustanovenie § 151 ods. 1 C. s. p. žalovaný uviedol, že tvrdenie žalovaného o odovzdaní 5 ks svetelných reklám doteraz žalobca nepopieral, maximálne tvrdil, že ich odovzdal, v konaní však nebolo sporné, že obidve strany sporu ako účastníci zmluvy o dielo plnili. Ak by však aj tvrdenie žalobcu bolo pravdivé, je nesporné, že žalobca nepreukázal odovzdanie 2 kusov svetelných reklám žalovanému a nepreukázal ani odovzdanie tretej svetelnej reklamy pre obchod v Trnave. Odovzdanie svetelných reklám žalovanému žalobca len tvrdí, pričom sám štatutárny zástupca uviedol, že protokol o odovzdaní a prevzatí reklamy žalovaným spísaný nebol. O tom, že k odovzdaniu nedošlo, svedčí aj samotná žaloba, z ktorej vyplýva, že ešte dňa 13.12.1995 sa svetelné reklamy nachádzali u žalobcu, lebo vyzýval žalovaného, aby si ich prevzal. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobcom vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie žalovaný s odkazom na ustanovenie § 107 ods. 3 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS ČR sp. zn. 31Cdo 4781/2009 zo dňa 16.5.2012 uviedol, že ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno aplikovať aj v prípade premlčania v obchodných záväzkových vzťahoch. Komplexnosť právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku potrebné chápať v tom zmysle, že upravuje beh a dĺžku všetkých premlčacích dôb. V prípade nároku na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy sa neaplikuje ustanovenie 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale § 394 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka. Tým však nie je vylúčená aplikácia § 107 ods.. 3 Občianskeho zákonníka, pretože tento prípad neupravuje, keďže nejde o otázku behu a dĺžky premlčacej doby, a v takom prípade sa použije ustanovenie predpisu všeobecného, teda Občianskeho zákonníka.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanom odvolaní v plnom rozsahu. Uviedol, že žalovaný sa v konaní opakovane bránil novými skutočnosťami, ktoré sa ukázali byť nepravdivé. V prípade odovzdania svetelných reklám žalovanému navrhol vypočuť opakovane svedkyňu p. Máriu Kolesárovú, ktorá bola účastná pri úkonoch, ktoré viedli k tomuto sporu, pričom na tieto nové žalovaným uvádzané okolnosti táto svedkyňa nebola vypočutá. Zotrval na svojom vyjadrení, že petit žaloby je formulovaný správne, lebo žalovaný je tým subjektom, ktorý po odstúpení od zmluvy poskytnuté plnenie nevrátil, tiež na vyjadrení k počtu reklám a skutkovým zisteniam preukazujúcim tieto skutočnosti a k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobcom vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie.

9. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný svoju procesnú obranu staval neustále na tvrdení nových skutočností, čo viedlo žalobcu k tomu, že navrhol vypočuť svedkyňu, ktorá bola účastná pri úkonoch, ktoré viedli k tomuto sporu, uviedol, že v súlade s platnou právnou úpravou v prípade synalagmatických vzťahov sa procesná strana v postavení žalobcu môže domáhať na súde vrátenia svojho pnenia bez toho, aby v žalobe vyjadrila podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany len vtedy, ak sama nebola povinná vrátiť plnenie žalovanému. V tomto prípade dôkazné bremeno o vrátení plnenia žalovanému žalobca neuniesol a je irelevantné, či túto skutočnosť žalovaný v konaní namietal, pretože je na žalobcovi, aby aktívne preukázal, že plnenie poskytnuté mu protistrana vrátila, inak súd žalobu zamietne. Zdôraznil, že v konaní vrátenie svetelných reklám žalovaným žalobcovi v konaní nebolo preukázané a táto skutočnosť nebola sporná až do momentu vznesenia námietky žalovaným. Žalovaný uviedol, že pri výsluchu svedkyne p. R. nič nebránilo žalobcovi klásť jej otázky aj o odovzdaní svetelných reklám, pretože žalobca mal od samého začiatku konania povinnosť preukázať odovzdanie reklám žalovanému, a to bez ohľadu na námietku žalovaného v tomto smere.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385 C. s. p. nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Predmetné konanie sa začalo v roku 1996 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie však rozhodol a odvolanie bolo žalovaným podané za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého bude odvolací súd posudzovať správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1 a 2 C. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

14. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd udáva:

15. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. Odvolací súd zastáva názor, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, by uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

17. Žalobca uplatnil tento odvolací dôvod preto, že súd prvej inštancie mu na poslednom pojednávaní, kedy bolo rozhodnuté o veci samej, doručil vyjadrenie žalovaného, ku ktorému nemal možnosť vyjadriť sa. Je pravdou, že súd prvej inštancie skutočne doručil žalobcovi až na pojednávaní písomné vyjadrenie žalovaného, žalobca však napriek tomu výslovne žiadal, aby súd vo veci pojednával, teda nežiadal, aby súd prvej inštancie pojednávanie odročil a umožnil mu vyjadrenie žalovaného preštudovať a vyjadriť sa k nemu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie procesne nepochybil, keď vo veci konal a svojim postupom neodňal žalobcovi možnosť realizovať jemu patriace procesné práva. Tento odvolaní dôvod nie je preto daný.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p., t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Žalobca navrhol v konaní pred súdom prvej inštancie vypočuť v rozhodnom čase ekonómku žalobcu p. N. R. na preukázanie skutočnosti, že žalovaný si od žalobcu svetelné reklamy zobral. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že by išlo o nehospodárne predlžovanie sporu, pretože ani výsluchom p. R., ak by potvrdila prevzatie svetelných reklám žalovaným, by sa neodstránila spornosť vo výpovediach strán sporu, ktoré by zotrvali na svojich tvrdeniach - žalobca by naďalej tvrdil, že žalovaný svetelné reklamy prevzal a žalovaný by naďalej tvrdil, že ich nedemontoval a od žalobcu ich neprevzal.

20. Základnou povinnosťou žalobcu v Civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (podľa O. s. p. účinného v čase doručenia žaloby § 79 ods. 1 a 2, § 101 ods. 1, § 120, podľa C. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu § 153, § 154). Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení.

21. Obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť o veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty, ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

22. Nepochybne objektívnym dôkazom o prevzatí reklamovaných svetelných reklám by bol zhodný prejav strán sporu o tejto skutočnosti alebo písomný protokol o odovzdaní a prevzatí reklamy žalovaným, ktorý podľa tvrdenia žalobcu nebol spísaný, prípadne iný doklad, z ktorého by bolo nepochybne zrejmé, že žalovaný vadné reklamy od žalobcu prevzal. Pokiaľ žalobca odkazuje na dohodu strán sporu zo dňa 11.11.1995, z tej nepochybne vyplýva len to, že žalovaný sa zaviazal odstrániť vady na reklamách v Košiciach a v Prešove najneskôr do 17.11.1996 aj s následnou montážou, z dohody však nemožno vyvodiť, či a kedy žalovaný demontoval vadné reklamy. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, ktorá by mala podstatný význam pre rozhodnutie vo veci, preto mohol súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd vychádzať len z dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Žalobcom uplatnený dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. nie je preto daný.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p., t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd udáva, že skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, keď súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

24. Nesprávne skutkové zistenie odôvodnil žalobca tým, že súd prvej inštancie vychádzal len z tvrdenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 13.12.2011, že vykonal pre žalobcu 5 svetelných reklám, tri reklamy boli riadne zaplatené a u 2 kusov sa vyskytla závada. Tvrdil, že v skutočnosti žalovaný vyhotovil len tri svetelné reklamy, z ktorých boli dve reklamované. Uvedené tvrdenie žalovaného uviedol súd prvej inštancie aj v rozsudku zo dňa 12.1.2016 č. k. 32Cb 58/1997-253 ako skutočnosť, ktorá medzi účastníkmi konania nebola sporná (str. 10 ods. 3), pričom žalobca správnosť tohto záveru nenamietal ani následne v konaní. Treba preto prisvedčiť žalovanému, že ide o novú skutočnosť, ktorú namietal žalobca až v podanom odvolaní, a na ktorú už nemôže odvolací súd prihliadať. Navyše, odvolací súd zastáva názor, že nejde o takú podstatnú okolnosť, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

26. Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

27. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky (§ 397 Obchodného zákonníka).

28. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný až v roku 2017 vzniesol námietku vzájomného plnenia, pričom k platnému odstúpeniu od zmluvy došlo už v roku 1995 a namietal, že súd prvej inštancie vzhľadom na citované zákonné ustanovenia nesprávne posúdil ním vznesenú námietku premlčania.

29. Aj keď judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky nie je pre slovenské súdy záväzná, vzhľadom na po dlhú dobu (takmer) totožnú právnu úpravu obsiahnutú tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku, odvolací súd zastáva názor, že právny názor NS ČR uvedený v rozsudku sp. zn. 31Cdo 4781/2009 zo dňa 16.5.2012 je plne aplikovateľný aj na predmetný spor a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

30. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že právny názor, ktorý vyslovil žalobca aj s odkazom na komentár k Obchodnému zákonníku (W. W. a kolektív), t. j., že právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku je komplexná, a preto je potrebné na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade neplatnej zmluvy (v tomto prípade na vrátenie poskytnutého plnenia pri odstúpení od zmluvy) aplikovať ustanovenia § 391 a § 397 Obchodného zákonníka, zastával pôvodne aj NS ČR (rozhodnutie sp. zn. 35 Odo 619/2002), a práve označeným rozsudkom došlo k revidovaniu tohto právneho názoru.

31. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

32. Odvolací súd zastáva názor (zhodne s NS ČR), že aj na obchodnoprávne vzťahy možno aplikovať úpravu premlčania uvedenú v citovanom ustanovení, pretože ustanovenie § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje dĺžku a začiatok premlčacej doby, citované ustanovenie ani iné ustanovenia Obchodného zákonníka nemajú osobitnú úpravu premlčania práv zo synalagmatického vzťahu. Preto je potrebné v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj na prípady premlčania práv zo synalagmatického obchodnoprávneho vzťahu aplikovať právnu úpravu § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

33. Keďže žalovaný nemôže namietať premlčanie práva žalobcu na vrátenie poskytnutého plnenia podľa zmluvy, od ktorej odstúpil, pretože žalobca svoje právo proti žalovanému uplatnil včas, nemôže premlčanie práva žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia z takejto zmluvy namietať ani žalobca.

34. Súd prvej inštancie sa preto dôvodne námietkou premlčania práva žalovaného vznesenou žalobcom nezaoberal. Odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nie je vzhľadom na vyššie uvedené naplnený.

35. Pokiaľ žalobca poukazoval na rôzne právne názory na formuláciu vzájomnosti v žalobnom návrhu pri synalagmatických vzťahoch odvolací súd udáva, že ním prezentovaný názor v zrušujúcom rozhodnutí vyplýva z ustálenej judikatúry súdov. Okrem toho, v čase vydania tohto zrušujúceho rozhodnutia z obsahu spisu nevyplývalo tvrdenie žalobcu, že žalovanému svetelné reklamy po odstúpení od zmluvy vrátil. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie zaoberal až následne a keďže žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že svetelné reklamy vrátil žalovanému, nemohlo byť jeho žalobe na vrátenie žalovanému poskytnutého plnenia vyhovené.

36. Z týchto dôvodov odvolací rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške.

38. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).