Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Pc-17-2017.pdf
PDF · 93.06 KB
Case nature
Area
Subarea
9Pc/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 8, J., štátny občan SR, zastúpená AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s.r.o., Pluhová 78, Bratislava, IČO: 50 150 715, proti odporcovi: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, J. nad J., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47232757, Bratislava, o určenie výživného takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 160 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 15.10.2018.
II. Zročné výživné za čas od 14.09.2017 do 26.09.2018 v sume 1.210,66 eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 60. dní odo dńa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku nad sumu 160 eur mesačne (50 eur mesačne) sa návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V. Konanie v časti 47,50 eur mesačne od 14.09.2017 do zaplatenia sa z a s t a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2017 domáhala zaviazať odporcu prispievať na jej výživu sumou 257,50 eur mesačne od 14.09.2017 splatných vždy do 10. dňa v tom ktorom mesiaci vopred a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že žije v spoločnej domácnosti s matkou a starými rodičmi v byte na S. ul. X v J.. Odporca je jej otcom. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené. Odporca platil na jej výživu sumu 100 eur mesačne v apríli až júni a 60 eur mesačne v júli a auguste 2017. Pri každom telefonickom kontakte ju otec žiadal o podanie návrhu o určenie výživného na súd. Bola prijatá na Filozofickú fakultu UK v Bratislave a chce ďalej študovať. Otec pracuje ako strojník vodárenských zariadení v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. s jej neznámym príjmom. Matka pracuje ako operátor PC, v D. G. D. s.r.o. s mesačným príjmom cca 600 eur. Pretože sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a vyživovaciu povinnosť voči nej si v plnej miere plní len jej matka, žiada, aby výšku výživného odporcovi určil súd. 2. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s dcérou a manželkou žil v byte rodičov jeho bývalej manželky 24 rokov. T.č. býva u priateľky vo E. na C., odkiaľ cestuje do práce v J.. Priateľka žije v podnájme, v byte, ktorý jej pridelila obec, nakoľko je učiteľka v tamojšej základnej škole. Na nájom bytu jej pravidelne mesačne prispieva. Od roku 1994 pracuje ako strojník s priemerným mesačným zárobkom 734,75 eur. S priateľkou plánuje založiť si rodinu. Uviedol, že mal záujem a snahu s dcérou sa dohodnúť
na výživnom, no jej odpoveď znela ,,neviem“. Je toho názoru, že navrhovateľka, ako držiteľka ISIC karty má oveľa menšie výdavky ako uvádza. Najviac neprimeraná je položka drogéria v sume 59,17 eur mesačne, taktiež položka zdravotná starostlivosť a lieky v sume 440 eur ročne, keď nemá vedomosť o zdravotných problémoch dcéry. Potom, ako mu dcéra ozrejmila, že v tejto položke je zahrnutá aj antikoncepcia, vyslovil názor, že toto za chorobu nepovažuje a nechce na ňu prispievať. Uviedol, že má čť rokov a pracuje vo vysoko znečistenom prostredí na Divízii čistiarní odpadových vôd v G., kde musí dodržiavať zvýšenú osobnú hygienu a pravidelne raz ročne sa zúčastňovať lekárskych preventívnych prehliadok. Lieči sa na vysoký krvný tlak. Má snahu platiť svojej dcére výživné, nikdy sa tomu nevyhýbal a nevyhýba sa tomu ani teraz. Záleží mu na jej vzdelaní, úspechoch v škole i v živote. Praje jej, aby bola zdravá a aby jej nič nechýbalo. Napriek tomu je však toho názoru, že životné náklady, ktoré uviedla v návrhu na začatie konania sú vysoko nadhodnotené a suma 257,50 eur, ktorú navrhla je preňho neúnosná. Navrhol, zaviazať ho platením výživného v sume 130 eur mesačne. 3. Na pojednávaní konanom dňa 03.09.2018 vzala navrhovateľka návrh na určenie výživného čiastočne späť (47,50 eur mesačne). Žiadala zaviazať odporcu prispievať na jej výživu sumou 210 eur mesačne. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rodným listom navrhovateľky, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 40Pc/1/2017-19 zo dňa 13.04.2017, potvrdením o návšteve školy zo dňa 06.09.2017, potvrdením o príjme odporcu zo dňa 09.10.2017, príjem matky navrhovateľky zo dňa 21.08.2018, ako aj s ostatným obsahom spisu, výsluchom účastníkov, svedkyne C. T., a zistil tento skutkový stav: 5. Navrhovateľka je dcérou odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.04.2017 č.k. 40Pc/1/2017-19 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené. Navrhovateľka je študentkou 1. ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, študijný odbor slovenčina - fínština. 6. Navrhovateľka vo výpovedi pred súdom uviedla, že otec prispieva na jej výživu sumou 120 eur mesačne na základe neodkladného opatrenia súdu. Býva s matkou a starými rodičmi v 5-izbovom byte starých rodičov. Všetky svoje výdavky, ktoré uviedla sú dôvodné a predstavujú výdavky na bývanie v sume 1.200 eur ročne, strava v sume 1.700 eur ročne, školské potreby v sumu 400 eur ročne, drogéria 710 eur ročne, lieky 170 eur ročne, zdravotná starostlivosť 270 eur ročne, doprava 300 eur ročne, sezónne oblečenie 530 eur ročne, kultúra 120 eur ročne, vreckové 240 eur ročne, telefón 120 eur ročne, dovolenka 420 eur ročne. Ročné náklady takto vyčíslila sumou 6.180 eur, mesačne to je 515 eur a polovica mesačných nákladov predstavuje sumu 257,50 eur. 7. Odporca vypovedal, že nikdy sa nebránil plateniu výživného na výživu dcéry Nikoly. Vždy na jej výživu prispieval sumou, akou mohol. Ale, navrhovateľka ovláda angličtinu, prečo si napr. neprivyrába jej doučovaním. Je pravdou, že rodičom platí mesačné nájomné a za odvoz smetí, ale, považuje to za prirodzené, aspoň takto im pomáhať. Výdavky navrhovateľky považuje za premrštené. Výživné, ktoré od neho požaduje je preňho strašne moc. Uviedol, že jeho mesačné výdavky predstavujú nájomné 100 eur mesačne, cestovné do Bratislavy a späť za tri mesiace 145,50 eur, 31,89 eur mesačne platí rodičom nájomné a odvoz smetí, 16,24 eur každé 2 mesiace doprava k rodičom, drogéria 40 eur mesačne, lieky 20 eur mesačne, zdravotná starostlivosť 23 eur mesačne, strava 180 eur mesačne, ošatenie 35 eur mesačne, telefón 22,98 eur mesačne, dovolenka 41,66 eur mesačne, kultúra 12,50 eur mesačne, poistenie v zamestnaní 0,83 eur mesačne. Jeho mesačné nevyhnutné výdavky predstavujú sumu 564,48 eur. Má problémy s tlakom, zrakom, chrbticou, je alergik. 8. Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ odporca poukazoval na jej možnosť privyrábať si formou brigád, tak toto nie je možné. Štúdium slovenčiny je veľmi náročné. Rovnako fínštiny, je pre ňu úplne nová. Poukazovala na rozvrh hodín, ktorý jej absolútne nedovoľuje popri štúdiu brigádovať. 9. Na pojednávaní konanom dňa 03.09.2018 právny zástupca odporcu uviedol, že v rámci kompromisu odporca navrhuje súdne konanie uzavrieť zmierom tak, že odporca sa zaviaže prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 eur mesačne. 10. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že takýto návrh je pre navrhovateľku neakceptovateľný. 11. Svedkyňa C. T., ktorá je matkou navrhovateľky vypovedala, že pracuje 10-12 hodín denne, aby bola schopná nevyhnutné pre dcéru a seba zabezpečiť. S dcérou bývajú v byte jej rodičov. Rodičia platia mesačne 330 eur. Na bývanie im prispieva mesačne sumou 200 eur. Nad rámec tejto sumy rodičom neprispieva v podstate na nič, hoci by to potrebovali. Jeje finančná situácia jej to však nedovoľuje. Len, ak by potrebovali niečo veľmi súrne, ako oprava bytu a podobne. 12. Z potvrdenia o príjme odporcu súd zistil, že jeho čistá priemerná mesačná mzda je 731,75 eur. 13. Z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky súd zistil, že jej čistý priemerný zárobok je 800,38 eur. 14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu žijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný ich preukázať súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 19. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20. Uvedené ustanovenia zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ako aj základ pre určenie výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti upravenej v ust. § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine. 21. V zmysle vyššie uvedených zákonných kritérií, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov, odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia, resp. zistenie ich celkových majetkových pomerov. 22. Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pre posúdenie tejto schopnosti sú v každom konkrétnom prípade rozhodujúce rôzne faktory na strane dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby, majetkové pomery a v neposlednom rade aj existencia reálnej možnosti dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom, resp. zvolenom odbore. Všeobecne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. 23. Zákon o rodine uprednostňuje v danom prípade záujem oprávneného tak, že aj v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. 24. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má potom súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa - rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a podobne, a jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. 25. Medzi týmito dvomi kritériami, to znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné. 26. Rovnako je však potrebné prihliadať aj na majetkové pomery plnoletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné zohľadňovať pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k nemu, a to vzhľadom na aplikáciu ust. § 75 ods. 2 (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi), § 43 ods.2 zákona o rodine (dieťa je povinné prispievať na úhrady potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov). 27. Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v ust. § 62 ods. 2, veta druhá zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rovnako prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.
28. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k nasledovným záverom: Predmetom posúdenia bol nárok navrhovateľky zaviazať odporcu prispievať na jej výživu odo dňa podania návrhu sumou 210 eur mesačne. Súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 160 eur mesačne, keď návrh na určenie výživného v takto ustálenom rozsahu považoval za dôvodný a opodstatnený. Výška výživného zodpovedá tak potrebám navrhovateľky, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Podľa názoru súdu navrhovateľkou prezentované výdavky nie celkom zodpovedajú jej veku a potrebám. V určitých položkách, sa súd stotožňuje s obranou odporcu, že sú nadmerné a neprimerané. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z finančných príjmov odporcu a aj z jeho celkových majetkových pomerov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľky, že pretože priemerná mesačná mzda v Bratislave je 950 eur brutto, odporca ako strojník má možnosti a schopnosti zamestnať sa aby mal taký príjem, z ktorého bude schopný prispievať na výživu svojej dcéry výživným v ňou požadovanej výške. Odporca je zamestnaný vo spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. podľa vlastného uvedenia už 24 rokov. Pracuje ako uviedol vo vysoko znečistenom prostredí na Divízii odpadových vôd v Petržalke. Doba, ktorú tam pracuje reflektuje, že prácu ovláda, vykonáva ju a chce ju vykonávať naďalej. Jeho čistá mesačná mzda je za obdobie predstavuje sumu 731,75 eur. Súd pri ustálení výšky výživného bol povinný vychádzať z osobných, majetkových a zárobkových pomerov odporcu podľa stavu ku dňu rozhodovania súdu. Po zohľadnení nevyhnutných mesačných výdavkov odporcu, ktorými sú nájomné 100 eur mesačne, cestovné do Bratislavy a späť za tri mesiace 145,50 eur, 16,24 eur každé 2 mesiace doprava k rodičom, drogérie 40 eur mesačne, liekov 20 eur mesačne, zdravotnej starostlivosti 23 eur mesačne, stravy 180 eur mesačne, ošatenia 35 eur mesačne, telefónu 22,98 eur mesačne, dovolenky 41,66 eur mesačne, kultúry 12,50 eur mesačne, poistenia v zamestnaní 0,83 eur mesačne, súd ustálil, že na výživu navrhovateľky je schopný prispievať sumou 160 eur mesačne. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ako už bolo vyššie uvedené, odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné. Je nepochybne spoločensky a ľudsky žiadúce, aby výživu dieťaťa zabezpečovali obidvaja rodičia, avšak súd pri určení výživného musí vychádzať z kritéria objektívnej schopnosti a možnosti povinného rodiča. S poukazom na vyššie uvedené, súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 160 eur mesačne, keď určenie výživného v takomto rozsahu považoval za opodstatnené a v súlade so zhora uvedenými zákonnými kritériami. Nedoplatok za obdobie od 14.09.2017 do vyhlásenia rozhodnutia dňa 26.09.2018 predstavuje sumu 1.210,66 eur - za september 2017 sumu 10,66 eur, za október 2017 sumu 160 eur, za november 2017 sumu 160 eur, za december 2017 sumu 160 eur, za január 2018 sumu 160 eur, za február 2018 sumu 160 eur, za marec 2018 sumu 160 eur, za apríl 2018 sumu 40 eur, za máj 2018 sumu 40 eur, za jún 2018 sumu 40 eur, za júl 2018 sumu 40 eur, za august 2018 sumu 40 eur a za september 2018 sumu 40 eur. Splatnosť dlhu súd stanovil tak, aby bol dlh v blízkej budúcnosti splatený a pritom neohrozil sociálnu situáciu odporcu.
29. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 30. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 31. Vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti prevyšujúcej sumu 210 eur, súd konanie v tejto časti v súlade s týmto dispozitívnym prejavom žalobkyne zastavil. 32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, trojmo.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.