Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/171/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovaným: 1/ Q. C., N.. XX.XX.XXXX, Š. L. XXX/X, D. K. - T., 2/ V. C., N.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX/X, D. K. - T., o zaplatenie 5.577,06 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.569,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.569,96 eur od 24.06.2015 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur mesačne vždy k poslednému dňu v tom

- ktorom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.09.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaných k zaplateniu sumy vo výške 5.577,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 24.06.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava) poskytol žalovaným na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.06.2010 spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaných s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru právny predchodca žalobcu ku dňu 03.06.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia oznámenia. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2015 bola pohľadávka voči žalovaným z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy v celosti postúpená na žalobcu. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje tento postúpený nárok voči žalovaným, pozostávajúci z nesplatenej istiny úveru vo výške 3.830,74 eur, z nezaplatených riadnych úrokov vo výške 1.606,09 eur a z úrokov z omeškania vo výške 140,23 eur.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrili v lehote 10 dní, súd doručil žalovaným do vlastných rúk dňa 22.06.2017. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili písomným vyjadrením zo dňa 03.07.2017, kde ohľadom požadovanej sumy nenamietali nič, len požiadali o povolenie splácania úveru mesačnými splátkami vo výške 30,- eur, nakoľko príjem žalovaného 1/ je vo výške 460,- eur mesačne z brigádnickej činnosti a žalovaná 2/ ako jeho manželka je na materskej dovolenke s dvomi maloletými deťmi. Svoju žiadosť o povolenie splátok úveru teda žalovaní odôvodnili nepriaznivou finančnou situáciu ich rodiny vzhľadom na vyššie uvedené.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré v súlade so zákonom uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu ako aj žalovaných, ktorí sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie a o jeho odročenie nepožiadali, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a s podstatným obsahom spisu (žaloba, prílohy: zmluva o splátkovom úvere zo dňa 21.06.2010, výzvy Slovenskej sporiteľne a.s. a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti + doručenky/obálky vrátenej zásielky, oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva, VOP Slovenskej sporiteľne a.s., výpis z úverového účtu, špecifikácia nároku, zmluva o postúpení pohľadávok, sadzobník poplatkov, vyjadrenie žalovaných zo dňa 03.07.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.12.2017 a zo dňa 10.09.2018, lustrácie na žalovaných 1/ a 2/) a zistil tento skutkový a právny stav veci: Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.06.2010 právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 4.000,- eur. Úver mali žalovaní splatiť v 119 mesačných splátkach po 77,06 eur, vždy k 24. dňu príslušného mesiaca, počnúc od júla 2010. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na 21,44 % a výška úrokovej sadzby bola 17,90 %. V zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP v prípade existencie nedoplatku jednej splátky úveru trvajúceho viac ako 3 mesiace bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Listom zo dňa 04.06.2015 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 03.06.2015 s poukazom na to, že žalovaní svoju zmluvnú povinnosť splácať úver formou pravidelných mesačných splátok riadne a včas porušili a vyzval žalovaných k zaplateniu dlhu v celkovej výške 5.518,56 eur do 15 dní od prevzatia oznámenia. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.09.2015 bola pohľadávka voči žalovaným z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX v celosti postúpená na žalobcu. Podľa obsahu žaloby a jej doplnenia uplatnená pohľadávka pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 3.830,74 eur, z nezaplatených riadnych úrokov vo výške 1.606,09 eur, z úrokov z omeškania vo výške 140,23 eur. Žalovaní doteraz uhradili pri poskytnutom úvere sumu 2.430,04 eur.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Predmetnú úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka uzavreli žalovaní ako spotrebitelia, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade pôvodný veriteľ a žalovaní uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom pohľadávka z tohto úveru bola postúpená na nového veriteľa - žalobcu. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky a títo sa zaviazali vrátiť ich v dohodnutých mesačných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože pôvodný žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaní ho neprijímali na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z 21.06.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.

6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy, pričom na základe tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti určené citovaným ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k/). Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože spôsob započítavania jednotlivých splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (čo podľa predmetnej zmluvy nemôže bežný spotrebiteľ identifikovať vôbec) je ukazovateľom výhodnosti úveru, pričom neuvedenie tejto náležitosti v zmluve objektívne spochybňuje možnosť žalovaných ako spotrebiteľov posúdiť rozsah podstatných zložiek ich záväzkov z úveru (istina, jej amortizácia, úroky, iné poplatky), a to v jednotlivých časových úsekoch splácania úveru (splácanie časti istiny, úrokov a poplatkov v konkrétnych splátkach). Okrem toho je zrejmé, že v danej veci veriteľ zahrnul do výšky splátky aj sumu poplatku za poistenie 2,61 eur mesačne. Pri počte splátok 119 a výške splátky 77,06 eur predstavuje celková čiastka spojená s úverom nie sumu 8.970,38 eur ako uvádza veriteľ v zmluve, ale sumu 9.170,14 eur. Ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených s úverom tak ako definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý nepravdivý údaj o celkovej sume „preplatenia“ úveru. Pokiaľ chcel veriteľ platne dojednať poistenie a toto zahrnúť do splátky, mal uvedené jasne a zrozumiteľne uviesť v základných údajoch úveru a s presnosťou určiť, čo tvoria celkové náklady spojené s poskytnutím úveru a aká je výška splátky len čistého úveru bez poistenia a aká suma splátky tvorí poistenie. Uvedené je významné i pre správne stanovenie úrokovej sadzby a RPMN, pretože ak celkové náklady spotrebiteľa činia v danej veci 9.170,14 eur, tak je reálne vyššia aj hodnota RPMN a úroková sadzba úveru v porovnaní s hodnotami uvedenými v predmetnej úverovej zmluve. Podľa názoru súdu je preto nesprávne stanovená

aj RPMN, čím je daný ďalší dôvod pre záver, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd pritom mal za to, že žalovaní za tým účelom, aby získali daný spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok, museli pristúpiť i na poistenie schopnosti splácať úver, keďže žalobca počas konania nepreukázal opak (žalobca bol aj súdom vyzvaný k vyjadreniu sa k splneniu povinných náležitostí zmluvy) a zároveň to vyplýva aj z obsahu a štruktúry samotnej typovej zmluvy (časť I bod 2 a časť II)

7. Vyhodnotením vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti o zaplatenie sumy 1.569,96 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, keď žalobca poskytol žalovaným úver 4.000,- eur, ktorý sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, a žalovaní do dnešného dňa uhradili sumu 2.430,04 eur. Predmetný úver bol pre omeškanie žalovaných s platením mesačných splátok v súlade s úverovou zmluvou (bod 7.6.1 VOP) a § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (predchádzajúca výzva z 14.05.2015) predčasne zosplatnený ku dňu 03.06.2015, čím vznikla žalovaným povinnosť jednorazovo uhradiť veriteľovi celú zostávajúcu časť úveru. Na základe uvedeného tak súd žalobe vyhovel čiastočne v sume 1.569,96 eur (suma poskytnutého úveru 4.000,- eur mínus súčet zaplatených splátok vo výške 2.430,04 eur) a zaviazal žalovaných ako solidárnych dlžníkov k zaplateniu tejto sumy spoločne a nerozdielne spolu s úrokom z omeškania, keďže sa žalovaní s plnením svojho splatného dlhu dostali do omeškania. Omeškaním žalovaných s platením dlžnej sumy vznikol žalobcovi nárok na zákonné úroky z omeškania v zmysle citovaných ustanovení vo výške 8,05 % ročne od 24.06.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení pohľadávky, až do zaplatenia. Súd pritom vyčíslenú sumu úrokov z omeškania do dátumu postúpenia pohľadávky nemohol priznať, nakoľko táto suma nebola jasne a zrozumiteľne rozpísaná tak, aby z nej bola zrejmá jednak výška úroku z omeškania, ako aj všetky čiastkové nároky, z ktorých žalobca vyčíslenou sumou žiadal priznať úroky z omeškania. Vzhľadom na zistenú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných, ktorá bola preukázaná jednak tvrdeniami žalovaných v ich písomnom podaní a jednak lustráciou v sociálnej poisťovni u týchto osôb súd povolil žalovaným na ich žiadosť podľa § 232 C. s. p. splácať predmetný úver mesačnými splátkami v primeranej výške 30,- eur, a to pod stratou výhody splátok. Vzhľadom na to súd žalobe v časti uvedenej vo výroku I vyhovel, pričom vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II).

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaní by mali nárok na náhradu pomernej časti ich trov v konaní z dôvodu, že v danej veci mali úspech väčší ako žalobca, avšak vzhľadom na hospodárnosť konania súd žalovaným tento nárok nepriznal, pretože zo spisu vyplýva, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).