Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoPr/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: COOP Jednota Prešov, spotrebné družstvo, so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, IČO: 00169111, zast. Advokátska kancelária Vaľo & Partners s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti žalovanej: Q. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., K. XX, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15Cpr/1/2014-53 z 18.11.2016 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru urobené listom žalovanej z 1.3.2014, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 5.3.2014, je neplatné a zároveň žiadal o náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 26.10.2007 pracovnú zmluvu na druh práce pokladníčka s dodatkom k nej zo dňa 11.4.2012, podľa ktorej sa zmenil druh práce na vedúcu predajne, pričom žalovaná ako hmotne zodpovedná zamestnankyňa za zverené hodnoty mala so žalobcom uzatvorenú písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti z 26.10.2007 na funkciu pokladníčka; dňa 3.1.2014 bola vykonaná kontrola na predajni 01-289 v Haniske pri Košiciach, pri ktorej bolo zistené, že žalovaná neodovzdala tržby z predaja tovaru, následne 27.2.2014 bolo vykonané celkové zúčtovanie krátených tržieb v celkovej výške 3.909,20 €, žalovaná svojím vlastnoručným podpisom dňa 3.1.2014 potvrdila, že záväzok uhradí, prisľúbila žalobcovi, že uzavrie dohodu o uznaní záväzku a dohodu o zrážkach zo mzdy na splnenie svojho záväzku. Túto dohodu účastníci mali podpísať dňa 7.1.2014, avšak žalovaná ju nepodpísala, od 7.1.2014 bola práceneschopná, jej práceneschopnosť trvala do 21.2.2014, po ukončení práceneschopnosti aj napriek výzve žalobcu z 25.2.2014 do práce riadne nenastúpila, počnúc od 21.2.2014 mala neospravedlnenú absenciu, žalobca jej nevyplatil mzdu za mesiac január 2014, a žalovaná z tohto dôvodu okamžite skončila pracovný pomer so žalobcom, pričom podľa žalobcu je nepochybné, že skutočným motívom na strane žalovanej na okamžité skončenie pracovného pomeru bola jej neochota uzavrieť príslušnú dohodu na uspokojenie pohľadávky žalobcu, strach žalovanej vrátiť sa do kolektívu spolupracovníčok predajne, ktoré jej konanie odsúdili ako minimálne nemorálne a nekresťanské, ako i zakrytie neospravedlnených absencií v práci a pod., kvalifikovaný dôvod na použitie tohto dôvodu na skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce však nebol naplnený.

2. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal.

3. Súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 69 ods. 1 písm. b), § 69 ods. 3 a 4, § 70, § 77, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) a po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 26.10.2007 uzavretá pracovná zmluva, podľa ktorej žalovaná bola zaradená v pracovnom zaradení pokladníčky predajne s miestom výkonu práce - PJ v Košiciach od 27.10.2007 na dobu určitú so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov, dňa 11.4.2012 účastníci podpísali dodatok k pracovnej zmluve o zmene dohodnutých pracovných podmienok, na základe ktorej žalovaná bola preradená do funkcie vedúca predajne s miestom výkonu práce v Haniske, zároveň dňa 14.10.2013 bola podpísaná dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnancov Q. H., P. J., J. N. a A. X.. Dňa 3.1.2014 bola v predajni vykonaná kontrola odvodu tržieb so zisteným rozdielom v odvádzaných tržbách - schodkom vo výške 3.909,20 € a žalobca predložil žalovanej dohodu o uznaní dlhu a dohoda o splatení záväzku, ktoré však žalovanou neboli podpísané. Žalovaná dňa 7.1.2014 sa stala práceneschopnou, o čom zaslala doklad zamestnávateľovi s dobou ukončenia práceneschopnosti dňa 21.2.2014, pričom na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (Q. XXXXX) je uvedené potvrdenie zamestnávateľa, že do zamestnania nastúpila dňa 24.2.2014, dátum a odtlačok pečiatky a podpis zamestnávateľa COOP Prešov, Jednota. Žalobca na žiadosť žalovanej o čerpanie dovolenky jej oznámil, že za r. 2013 jej ostalo 8 dní nevyčerpanej dovolenky a za r. 2014 jej žiadna, a teda ani pomerná časť dovolenky, nepatrí, lebo nemá odpracovaných 60 kalendárnych dní, a žalobca vyzval žalovanú, aby sa dňa 3.3.2014 dostavila na referát personálnej práce za účelom skončenia pracovného pomeru. Listom zo dňa 1.3.2014 žalovaná okamžite skončila pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že jej nebola vyplatená mzda za mesiac január 2014 v riadnom výplatnom termíne vo februári, t.j. do 14. dňa v mesiaci, pričom táto mzda jej nebola vyplatená ani do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Žalovaná zásielku podala na pošte v Košiciach dňa 2.3.2014 a adresátovi, t.j. žalobcovi bola doručená dňa 5.3.2014 (táto skutočnosť v konaní nebola sporná). Listom zo dňa 6.3.2014 žalobca okamžite skončil pracovný pomer so žalovanou podľa ust. § 68 ods.1 písm. b) z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalovanou, ktorý skutkovo vymedzil tak, že žalovaná po ukončení práceneschopnosti dňa 21.2.2014 nenastúpila do práce, dňa 25.2.2014 zamestnávateľovi doručila žiadosť o vyčerpanie dovolenky, kde jej však nebol daný súhlas, nedostavila sa dňa 3.3.2014 na referát personálnej práce a od 21.2.2014 je žalovanej vykazovaná neospravedlnená neprítomnosť v práci, čo zamestnávateľ považoval za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že „výpoveď“ daná žalovanou žalobkyni bola dôvodná, keďže žalobca nevyplatil žalovanej mzdu v riadnom výplatnom termíne a ani do 15 dní od splatnosti mzdy, túto jej vyplatil až v mesiaci marec 2014, žalovaná žiadosť o skončenie pracovného pomeru vykonala písomne, skutkovo riadne vymedzila dôvod skončenia pracovného pomeru a riadne ho žalobcovi doručila, žalobca neoznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní žalovanej, a teda pracovný pomer sa ukončil. Navyše súd mal za to, že v prejednávanej veci absentuje aj právny záujem na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu, keďže žalovaná dlh, ktorý jej vznikol titulom manka vo výške 3.909,20 €, k zaplateniu ktorého bola zaviazaná platobným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 11Ro/164/2014, právoplatným 15.4.2014, uhradila v plnej výške. Súd záverom poukázal na to, že samotný žalobca, už po doručení „výpovede“ žalovanej, listom zo dňa 6.3.2014 skončil so žalovanou pracovný pomer okamžite, resp. dňom prevzatia tohto listu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže ju nežiadala priznať.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť tak, že súd určí za neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru urobené listom žalovanej zo dňa 1.3.2014, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 5.3.2014, a prizná mu náhradu trov konania, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tvrdil, že v danej veci sú naplnené všetky dôvody na prípustnosť odvolania, upravené v ust. § 365 ods. l CSP, opísal dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku, ďalej citoval z komentára k ustanoveniam § 365 ods. 1, 2 a 3 a § 366 Civilného sporového poriadku a mal za to, že súd prvej inštancie sa neriadil uvedenými procesnými pravidlami, čím sa dopustil procesných vád a porušil hmotnoprávne ustanovenia Zákonníka práce. Uviedol, že podľa dokladov z mzdovej učtárne je nepochybné, že žalovaná v čase od 21.2.2014 do 10.3.2014 mala neospravedlnenú absenciu v práci, toto hrubé porušenie pracovnej disciplíny bolo oznámené prerušením poistenia v Sociálnej poisťovni i v zdravotnej poisťovni UNION. Keďže žalovaná nenastúpila do práce ani v mesiaci marec 2014, tak žalobca dňa 10.3.2014 konkludentne ukončil jej pracovný pomer (dohodou podľa § 60 so žalovanou, a toto oznámil i Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni UNION. Poukázal na to, že takýto spôsob skončenia pracovného pomeru konkludentnou dohodou, žalovaná nenapadla na súde žalobou o určenie neplatnosti dohody podľa § 77 ZP. Je

nepochybné, že žalovaná hrubo porušovala pracovnú disciplínu podľa čl. 2 ZP. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne posúdil, že na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru vykonaný žalovanou. Žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru urobeného žalovanou listom zo dňa 1.3.2014 je dodnes právne nevysporiadaným právnym, ako i účtovným úkonom. V každom prípade žalovanej dáva nezákonnú a nemorálnu možnosť, aby sa domáhala náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 ZP. Keďže žalovaná písomne neanulovala okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.3.2014, nič jej nebráni v tom, aby si uplatnila voči žalobcovi nárok na výplatu náhrady mzdy za dobu dvoch mesiacov, Z tohto dôvodu žalobca bol nútený podľa § 77 podať na súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Naopak, žalovaná v zákonnej lehote neuplatnila na súde určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom žalobcu (založený v súdnom spise) zo dňa 6.3.2014. Podľa žalobcu na odstránenie akýchkoľvek pochybností o dátume skončenia pracovného pomeru so žalovanou, je právne nevyhnutné, aby podanie žalovanej zo dňa 1.3.2014 bolo určené za neplatné a zároveň priznal žalobcovi 100 % náhradu trov konania, lebo je viac ako nepochybné, že žalovaná sa voči žalobcovi správala nielen nemorálne, ale i nezákonne, kedy za cenu spáchania prečinu odcudzením sumy 3.654,90 € z majetku žalobcu, protizákonným vynechávaním pracovných zmien, zavinila toto súdne konanie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a plne sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, navrhla rozsudok potvrdiť podľa § 373 ods. 3 CSP.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a napadnutý rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd, stotožňujúc sa aj so správnymi dôvodmi rozsudku v podstatnej časti, napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.9.2018 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

8. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania na súde prvej inštancie z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a ním uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú naplnené. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, alebo aby nesprávne interpretoval, príp. aplikoval použitý právny predpis. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu veci a pri jej právnom posúdení použil relevantné ustanovenia zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ktoré aj správne vyložil, aplikoval na zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná

dôvodne a platne skončila (okamžite) pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že jej zamestnávateľ nevyplatil mzdu v lehote ustanovenej v § 69 ods. 1 písm. b) ZP. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná uplatnila dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom včas. V konaní nebolo spornou skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom žalovanej zo dňa 1.3.2014, bolo žalobcovi doručené dňa 5.3.2014, teda nepochybne po uplynutí 15- dňovej lehoty v zmysle ust. § 69 ZP, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim od dohodnutého dňa splatnosti mzdy, t.j. od 15.2.2014 a uplynula dňa 3.3.2014 (pondelok), pričom žalobca v spore nepreukazoval (ani netvrdil), že by v riadnom výplatnom termíne, príp. do 15 dní po uplynutí splatnosti mzdu žalovanej vyplatil. Aj podľa posúdenia odvolacieho súdu pracovný pomer žalovanej skončil dňom doručenia jej písomného zrušovacieho prejavu žalobcovi, zo zákonného dôvodu a pri splnení všetkých hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru týmto spôsobom.

10. Skutočnosti a námietky žalobcu obsiahnuté v podanom odvolaní žalobca namietal už v prvoinštančnom konaní, boli predmetom dokazovania a právneho posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite, v zásade správnym spôsobom a v súlade so zákonom vysporiadal pri rozhodovaní vo veci a v dôvodoch napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie síce pochybil, pokiaľ skúmal procesnú prípustnosť žaloby so záverom, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v prejednávanej veci nie je preukázaný, pretože naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyplýva priamo zo zákona (ust. § 77 Zákonníka práce) a netreba ho v súdnom spore preukazovať a v tomto smere preto treba dať za pravdu odvolateľovi; uvedené pochybenie v procesnom postupe súdu však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie. Žiadny právny význam v tomto spore nemá skutočnosť, že žalobca (po prevzatí zrušovacieho prejavu žalovanej) okamžite skončil so žalovanou pracovný pomer listom zo dňa 6.3.2014, resp. následne aj konkludentnou dohodou podľa § 60 ZP, pretože účinky skončenia pracovného pomeru nastúpili priamo zo zákona, a to dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej žalobcovi. Ani ostatné odvolacie námietky nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, nespochybňujú správnosť skutkových záverov (skutkových zistení) súdu prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov v podstatnej časti alebo spôsobu právneho posúdenia prejednávanej veci, skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať ani záver o vadách konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie a neodôvodňujú rozhodnutie v danom spore v prospech žalobcu.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca podaným odvolaním nedôvodne uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, ktoré v prejednávanej veci neboli preukázané, a preto napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na svoj neúspech v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov a žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, avšak ich náhradu nežiadala priznať, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 .