Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-32-2018.pdf
PDF · 129.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky: F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., právne zast.: Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, proti výživou povinnému: T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. M. 3, XXX XX W. Q., právne zastúpenému Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby výživou povinnej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20Pc/19/2017 - 113 zo dňa 20. marca 2018 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o určení výživného m e n í tak, že výživou povinný T. T., nar. XX. XX. XXXX j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke F. T., nar. XX. XX. XXXX výživné vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01. 12. 2017 a vo zvyšnej časti návrhom požadovaného a súdom prvej inštancie priznaného výživného 40,- Eur mesačne návrh z a m i e t a.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o zročnom výživnom m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 01. 12. 2017 do 31. 03. 2018 n e u r č u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil výživou povinnému (otcovi navrhovateľky) T. T., nar. XX. XX. XXXX povinnosť počnúc dňom 01. 12. 2017 prispievať na výživu navrhovateľky ako osoby výživou oprávnenej F. T., nar. XX. XX. XXXX sumou 140,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám (prvý výrok); vo zvyšku návrh na určenie výživného (pôvodne uplatňovaného vo výške 300,- Eur mesačne) zamietol (druhý výrok); uložil výživou povinnému zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 01. 12. 2017 do 31. 03. 2018 vo výške 76,45 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (tretí výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutočný stav veci:
3. Navrhovateľka, ktorá je dcérou výživou povinného bola v akademickom roku 2017/2018 študentkou denného štúdia druhého ročníka F. fakulty UK v W.. Riadne sa pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie a nie je schopná sama sa živiť v celom rozsahu jej odôvodnených potrieb (časť potrieb pokrýva príjmom z brigády - viď podrobnejšie nižšie). Jej otec bol ochotný dobrovoľne prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne.
4. Navrhovateľka bývala do 17. 11. 2017 s otcom v spoločnej domácnosti, odvtedy býva u matky. Jej mesačné náklady činia náklady na internát 47,25 Eur, stravu 120,- Eur, drogériu 30,- Eur, školské potreby 20,- Eur, telefón 15,- Eur, električenku 13,- Eur, cestovné N. - Q. 10,- Eur, lieky 15,- Eur, oblečenie 20,- Eur, poistku 23,- Eur a sumu 50,- Eur mesačne vynakladá na jazykovú školu, plávanie a fitcentrum. Spolu to predstavuje sumu cca 363,25 Eur. Popri štúdiu si privyrába, aktuálne na základe dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa 07. 02. 2018, podľa ktorej vykonáva od 15. 02. 2018 prácu opatrovateľky detí v rozsahu maximálne 20 hodín týždenne za odmenu 4,- Eur/hod. Túto prácu vykonáva vo štvrtok a piatok po 5 hodín a teda má z nej mesačný príjem 160,- Eur. Okrem toho jej matka prispieva sumou 60,- Eur mesačne. Otec jej uhrádzal výdavky na internát, telefón a dával jej stravné lístky.
5. Matka navrhovateľky pracuje v spoločnosti C. SK s.r.o. a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 372,- Eur (z obsahu spisu vyplýva, že aktuálne 385,- Eur). Z obsahu spisu - deklarovania výdavkov na pojednávaní konanom dňa 08. 03. 2018 (viď č. l. 79 spisu) a vykonania dokazovania na pojednávaní konanom dňa 20. 03. 2018 výpisom z jej bankového účtu (viď rub č. l. 110 spisu v spojení s č. l. 102 spisu) vyplývajú jej nasledovné mesačné výdavky: poistka 15,29 Eur, plyn 40,- Eur, elektrina 30,- Eur, poplatky RTVS 4,64 Eur, splátka úveru od Cetelemu na práčku 25,90 Eur, sporenie 10,- Eur, mobil 10,- Eur, príspevok do bytového fondu údržby a opráv 56,- Eur, cestovné do práce a späť 70,- Eur na pohonné hmoty, stravné na obedy cca 20,- Eur.
6. Otec navrhovateľky je zamestnaný ako mestský policajt v W. Q.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania za rok 2017 činil 768,90 Eur + poberal daňový bonus na dieťa vo výške 21,41 Eur mesačne. Okrem navrhovateľky má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojej manželke, s ktorou uzavrel manželstvo v priebehu konania dňa 14. 02. 2018 a ktorá je nezamestnaná. Uviedol nasledovné mesačné výdavky: hypotekárny úver s poistkou vo výške 248,26 Eur, elektrina 120,- Eur, vodné 40,- Eur, poistky v Kooperative 23,27 Eur + 19,38 Eur, internet 15,- Eur, strava 120,- Eur, hygiena 30,- Eur, oblečenie 30,- Eur, káblová televízia 4,64 Eur, satelit 8,80 Eur, sl. poistka 1,- Euro, poistenie profesijnej zodpovednosti 10,39 Eur, inkaso 4,64 Eur, telefón 55,- Eur (na jeho MT cca 31,- Eur a na MT navrhovateľky cca 16,- Eur), t.j. spolu 730,38 Eur. V konaní predložil platové dekréty, podľa ktorých do 31. 12. 2017 poberal celkový funkčný plat 760,- Eur (viď č. l. 29 spisu) a od 01. 01. 2018 820,- Eur mesačne (viď líce č. l. 74 spisu), z ktorého na základe ním vykonaného výpočtu dospel k záveru, že jeho čistý mesačný príjem činí od 01. 01. 2018 sumu 635,84 Eur (viď rub č. l. 74 spisu).
7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádzajúc z ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov) dospel k záveru, že otec je schopný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 140,- Eur mesačne. Nestotožnil sa s navrhovateľkou, že jej otec má prispievať sumou 180,- Eur mesačne (na ktorú sumu svoj návrh korigovala cestou právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 08. 03. 2018), ale ani s otcom, že môže prispievať na výživu navrhovateľky, resp. že navrhovateľke stačí z jeho strany suma 100,- Eur mesačne. S poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prvej inštancie považoval všetky navrhovateľkou uvedené výdavky za potrebné na krytie jej odôvodnených potrieb. Mal teda za to, že výdavky navrhovateľky sú štandardnými výdavkami študenta vysokej školy v dennej forme štúdia a ani svojou výškou nijako nepresahujú primerané náklady nevyhnutne spojené s vysokoškolským štúdiom v inom meste než je bydlisko študenta. Otec to v podstate ani nespochybňoval s výnimkou nákladov na fitcentrum popierajúc, že by si zdravotný stav dcéry toto vyžadoval. Lekárske správy predložené navrhovateľkou (najmä tá zo dňa 09. 03. 2018) však potrebu cvičenia dokazujú. Preto súd nepovažoval žiaden výdavok navrhovateľky za určitý „luxus“ či nadštandard, ktorý by nezodpovedal jej potrebám.
8. Pokiaľ otec v konaní poukazoval na možné zníženie príjmu v roku 2018 v dôsledku toho, že zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať v rámci zamestnania viac služieb (podľa ním predloženého výpočtu bude mať v čistom len 635,- Eur mesačne), dôkaz o tom nepredložil a preto súd prvej inštancie nemohol vychádzať z (teoreticky) nižšieho príjmu otca na úrovni 635,- Eur mesačne, ale vychádzal
z jeho preukázaného príjmu. Výdavky otca súd prvej inštancie rovnako ako u navrhovateľky takisto nepovažoval za neprimerané, pretože podľa súdu prvej inštancie zahŕňajú štandardné potreby, no na druhej strane súd prvej inštancie poukázal na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vzhľadom na uvedené a preukázaný čistý mesačný príjem otca za rok 2017 vo výške 768,90 Eur, ním poberaný daňový bonus vo výške 21,41 Eur a od 01. 01. 2018 aj prídavok na dieťa 23,52 Eur mesačne mal súd prvej inštancie za to, že ak otec potrebuje mesačne minúť cca 730,- Eur, tak podľa súdu prvej inštancie je v rámci tejto sumy schopný nájsť sumu 40,- Eur mesačne, aby tak mohol prispievať na výživu dcéry sumou 140,- Eur mesačne a nie len ním navrhovanou sumou 100,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie pritom zohľadnil aj jeho vyživovaciu povinnosť voči manželke, ktorá je aktuálne nezamestnaná. Súd prvej inštancie apeloval na to, že suma 140,- Eur mesačne pritom predstavuje ani nie 20 percent mesačného príjmu otca. Spolu s matkou poukazovaným výživným 60,- Eur mesačne (pri jej približne polovičnom príjme v porovnaní s otcom), prídavkom na dieťa a daňovým bonusom sú kryté výdavky navrhovateľky sumou približne 245,- Eur mesačne a pokiaľ táto suma nepokrýva všetky výdavky navrhovateľky, tak v tomto smere dal súd prvej inštancie za pravdu otcovi, že je na navrhovateľke, aby si zvyšok pokryla vlastným pričinením
- brigádami. Vzhľadom na zistené pomery podľa súdu prvej inštancie totiž nie je v možnostiach otca navrhovateľku podporovať viac, pokiaľ sa táto sama rozhodla opustiť jeho domácnosť.
9. Vzhľadom na určené výživné vznikla otcovi povinnosť za obdobie od 01. 12. 2017 do 31. 03. 2018 uhradiť výživné v celkovej sume 560,- Eur (4 mesiace x 140,- Eur). Za uvedené obdobie však otec uhradil navrhovateľke v decembri 2017 sumu 101,38 Eur (internát 47,25 Eur, telefón 19,13 Eur, stravné lístky v hodnote 35,- Eur, pričom úhrada poistky 22,10 Eur bola realizovaná z prídavku na dieťa, preto na túto súd prvej inštancie neprihliadal), v januári 2018 sumu 147,19 Eur (internát 47,25 Eur, električenka 36,- Eur, telefón 13,94 Eur, kaucia na internát 50,- Eur), vo februári 2018 sumu 118,04 Eur (výživné 60,- Eur, internát 47,25 Eur, telefón 10,79 Eur) a v marci 2018 sumu 116,94 Eur (výživné 60,- Eur, internát 47,25 Eur, telefón 9,69 Eur), čo spolu predstavuje sumu 483,55 Eur. Zročné výživné tak predstavuje čiastku 76,45 Eur (560,- Eur mínus 483,55 Eur), ktorú súd povolil otcovi zaplatiť navrhovateľke v primeraných mesačných splátkach.
10. O náhrade trov účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C. m. p.“).
11. Proti prvému a druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie určení výživného vrátane zročného podal v zákonnej lehote odvolanie výživou povinný otec navrhovateľky. V odvolaní síce uviedol, že podal odvolanie v celom rozsahu, z obsahu odvolania však vyplýva, že napáda výšku určeného výživného, požaduje určiť výživné v nižšej výške, od čoho je závislý aj výrok o zročnom výživnom za uplynulé obdobie, t.j. nenapáda druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí návrhu navrhovateľky na učenie výživného. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za nesprávny z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), g), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) t.j. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav (§ 62 ods. 1 C. m. p.).
12. Výživou povinný súdu prvej inštancie vyčítal, že pri učení výživného nedostatočne prihliadol na jeho schopnosti a možnosti. Podľa neho súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho oprávnenými nákladmi, najmä nákladmi na mesačnú splátku hypotéky vo výške 248,26 Eur, ktorou musel založiť celú svoju nehnuteľnosť v prospech banky a vyplatil bývalú manželku - matku navrhovateľky, nákladmi na elektrinu vo výške 120,- Eur, na vodu vo výške 40,- Eur, náklady na nevyhnutné lieky vo výške 50,- Eur, na poistku v zamestnaní vo výške 10,39 Eur a na inkasný lístok vo výške 4,64 Eur. Taktiež podľa odvolateľa súd prvej inštancie neprihliadol na vyživovaciu povinnosť voči jeho manželke. Mal za to, že ak by súd prvej inštancie uvedené náklady zohľadnil, dospel by k záveru, že pri jeho čistom mesačnom príjme 635,84 Eur, je určené výživné pre neho likvidačné, nakoľko by bol nútený vyžiť z 22,55 Eur.
13. Ďalej mal odvolateľ za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal ani s oprávnenými potrebami navrhovateľky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017 zo dňa 19. 03. 2018, podľa ktorého: „Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov.“ Odvolateľ mal za to, že suma 245,- Eur, ktorá má slúžiť na pokrytie potrieb navrhovateľky a ktorá má byť krytá z jemu určeného výživného vo výške 140,- Eur, výživného zo strany matky vo výške 60,- Eur, prídavku na dieťa a daňového bonusu, je nadhodnotená. Mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal takmer žiadne dokazovanie v smere zistenia rozsahu vyživovacej povinnosti matky k navrhovateľke.
14. Ďalej otec navrhovateľky namietal záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal zníženie jeho príjmu na 635,84 Eur netto, nakoľko súdu prvej inštancie krátkou cestou na pojednávaní konanom dňa 08. 03. 2018 predložil platový dekrét o určení jeho funkčného platu od 01. 01. 2018 vo výške 820,- Eur mesačne a výpočet čistého mesačného príjmu z tohto funkčného platu.
15. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že má 52 rokov, je jediným živiteľom jeho nezamestnanej manželky a jej maloletých detí. Navrhovateľka bude mať onedlho 23 rokov, je v produktívnom veku. Preto bol názoru, že ním navrhované výživné vo výške 100,- Eur mesačne je primerané a zvyšné výdavky by si navrhovateľka mala pokryť vlastným pričinením - brigádami, nakoľko študuje na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, kde je dlhodobo najviac pracovných ponúk. Okrem toho podľa jeho názoru mohla študovať na fakulte daného zamerania aj v Banskej Bystrici, bližšie k svojmu bydlisku, čím by eliminovala náklady vynaložené napr. na internát.
16. Odvolateľ mal za to, že určenie výživného vo výške 140,- Eur by v krátkom čase viedlo k jeho faktickej platobnej neschopnosti a mohlo by viesť k prípadnému trestnému stíhaniu za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, resp. by sa vystavil platobnej neschopnosti voči banke a došlo by k ohrozeniu existencie jeho rodiny.
17. Porušenie práva na spravodlivý proces a na súdnu ochranu videl otec navrhovateľky v podľa neho nedostatočnom a zmätočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie je mu zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k určeniu výživného vo výške 140,- Eur mesačne.
18. Otec plnoletého dieťaťa preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a učil mu výživné voči navrhovateľke vo výške 100,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 12. 2017 a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.
19. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, nakoľko sa s ním plne stotožňuje. Mala za to, že odvolateľ neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, s ktorou by sa súd prvej inštancie už nevysporiadal vykonaním dokazovaním.
20. Odvolateľ v replike ani navrhovateľka v duplike neuviedli žiadne nové podstatné skutočnosti, v podstate poukázali na svoje predchádzajúce vyjadrenia v odvolaní a vyjadrení k nemu.
21. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec len v rozsahu odvolania, nakoľko konanie vo veciach výživného plnoletých osôb možno začať len na návrh (§ 155 C. m. p. v spojení s § 65 C. m. p. a contrario), nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 68 C. m. p. z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie skutočného stavu veci za potrebné a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a závislom treťom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov:
22. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca navrhovateľky je dôvodné.
23. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal tým, ktoré odvolacie dôvody aj ich vymedzením konkrétnymi okolnosťami sú skutočne v odvolaní uvedené. Odvolací súd má za to, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) a d) C. s. p. odvolateľ nijako nevymedzil, neuviedol, aké procesné podmienky konania neboli splnené (a nesplnenie procesných podmienok konania ani odvolací súd v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. nezistil), ani nevymedzil, v čom spočíva iná vada, ktorú malo konanie pred súdom prvej inštancie a ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Všetky námietky otca navrhovateľky uvedené v odvolaní možno subsumovať pod odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b) a h) C. s. p. a § 62 ods. 1 C. m p. z dôvodov uvedených nižšie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1240).
24. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a g) C. s. p., tieto podľa názoru odvolacieho súdu v konaniach upravených v C. m. p. neprichádzajú do úvahy z nasledovných dôvodov:
25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je podľa názoru odvolacieho súdu v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb ako konaní upravenom v C. m. p., kde súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, konzumovaný odvolacím dôvodom podľa § 62 ods. 1 C. m. p., t.j. že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p., t. j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; neprichádza v tomto konaní do úvahy, pretože je to odvolací dôvod šitý na civilné sporové konanie podľa C. s. p., kde prostriedky procesného útoku, resp. obrany (medzi ktoré patria aj skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy) možno uplatniť v zásade len v rámci sudcovskej, resp. zákonnej koncentrácie konania na súde prvej inštancie a výnimku pripúšťa len § 366 C. s. p. za splnenia tam stanovených podmienok. V konaniach podľa C. m. p. je však situácia odlišná. Podľa § 34 veta prvá C. m. p. ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. V dôsledku toho v zmysle § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Preto je pojmovo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p. v konaniach podľa C. m. p. vylúčený.
27. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že podľa obsahu odvolateľ v odvolaní namietal len skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) C. s. p. a § 62 ods. 1 C. m. p.
28. K samotným odvolacím námietkam výživou povinnej osoby odvolací súd uvádza nasledovné:
29. Odvolací súd uvádza, že nevysporiadaním sa súdu prvej inštancie s podstatnými argumentmi výživou povinnej osoby došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok však možno napraviť v odvolacom konaní daním odpovede na uvedené argumenty zo strany odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 3 veta prvá C. s. p., podľa ktorého odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Nie je teda daný dôvod na zrušenie druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie.
30. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa v dôsledku absencie prvku exaktnosti javí ako zmätočné a nedostatočne odôvodnené v tom, že na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje, že všetky výživou povinným uvedené výdavky vo výške cca 730,- Eur považuje za primerané, zároveň však dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie sú nevyhnutné. Pri čistom mesačnom príjme otca navrhovateľky, z ktoré súd prvej inštancie vychádzal - 768,90 Eur a výdavkoch 730,- Eur nie j potom účastníkovi konania zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie učiť otcovi navrhovateľky vyživovaciu povinnosť voči nej v sume 140,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie mal teda jasne povedať, ktoré z ním považovaných primeraných výdavkov výživou povinného otca nepovažoval za nevyhnutné, majúce prednosť pred výživným. Z pohľadu odvolacieho súdu za nevyhnutné nemožno
považovať výdavky otca na poistky v poisťovni KOOPERATIVA vo výške 23,27 € a 19,38 € ako aj poistku o výške 1,- €, nakoľko poistné zmluvy nemusel otec navrhovateľky uzavrieť, nakoľko nešpecifikoval, z akého dôvodu tieto poistky uzavrel. Za nevyhnutné je potrebné považovať len povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, aj to len v prípade, že motorové vozidlo je nevyhnutne potrebné na dochádzanie do práce, inak možno využiť na prepravu hromadné dopravné prostriedky. Otec navrhovateľky takýto výdavok neuviedol, navyše býva v meste, v ktorom pracuje. Za nevyhnutný výdavok majúci prednosť red výživným však možno považovať poistenie profesijnej zodpovednosti, pretože je nevyhnutnou podmienkou výkonu danej profesie, v tomto prípade profesie mestského policajta. Odvolací súd považuje za nadštandard aj poplatky za káblovú televíziu vo výške 4,64 € a satelit vo výške 8,80 €, pretože televízny signál, aj keď možno s obmedzeným počtom televíznych staníc je v podmienkach Slovenskej republiky šírený aj terestriálne a nevyhnutným výdavkov je len poplatok pre RTVS. Treba si totiž uvedomiť dôležitosť vyživovacej povinnosti, preto aj keď sa dané výdavky javia v dnešnej dobe ako štandard, z pohľadu výživného ich nie je nevyhnutné vynaložiť (otec navrhovateľky bez týchto výdavkov je schopný vyžiť, znižuje sa len jeho životná úroveň, ktorá však nemá prednosť pred platením výživného). Do výdavkov otca navrhovateľky na účely určenia výživného odvolací súd nezahrnul výdavky na mobilný telefón na dcéru, pretože to sú de facto výdavky dcéry, ktoré sa hradia z výživného. Za nevyhnutné výdavky výživou povinného slúžiace jeho potrebám a potrebám jeho nezamestnanej manželky, ktorú je povinný živiť, vzhľadom na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie odvolací súd preto považuje len výdavky v celkovej výške 659,29 € (730,38 - 23,27 - 19,38 - 4,64 - 8,80 - 1 - 15 €). Neobstojí argument výživou povinného, že súd prvej inštancie neprihladil na jeho výdavky uvedené v odvolaní, pretože ich zahrnul do sumy vyčíslenej priamo výživou povinným vo výške 730,38 €. 31. Ani argument oca navrhovateľky, že súd prvej inštancie mal vychádzať z jeho čistého mesačného príjmu vo výške 635,84 € vychádzajúceho z hrubého celkového funkčného platu vo výške 820,- € nie je namieste. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, otec navrhovateľky ním uvádzaný čistý mesačný príjem nepreukázal, vychádzal len z predpokladu, že nebude do budúcna vykonávať služby, to je však len hypotéza nepodložená relevantným dokladom, ktorým by bolo len potvrdenie o príjme od zamestnávateľa otca navrhovateľky. Pred 01. 01. 2018 tvoril celkový funkčný plat otca navrhovateľky len sumu 760,- €, bo teda nižší ako v súčasnosti, napriek tomu jeho čistý mesačný príjem vrátane služieb a daňového bonusu činil 768,90 €. Do budúcna je teda len hypotetický predpoklad, či otec navrhovateľky bude naďalej vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať služby a poberať príplatky za ne, alebo nie.
32. Taktiež sa nemožno stotožniť s názorom otca navrhovateľky, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho vyživovaciu povinnosť k nezamestnanej manželke. Prihliadol na ňu tak, že všetky náklady na domácnosť financuje otec navrhovateľky, tieto výdavky slúžia aj potrebám jeho manželky, ktorá vzhľadom na to, že je nezamestnaná, tieto žiadnym podielom neuhrádza. Je však otázne, čo spôsobilo jej nezamestnanosť, a či nie je v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečovať si príjem mimo štátnych sociálnych dávok, ako sú dávka v nezamestnanosti, či dávka hmotnej núdzi a príplatky k tejto dávke.
33. Taktiež argument otca navrhovateľky, že musí živiť aj maloleté deti jeho terajšej manželky nie je relevantný, pretože zo zákona nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré nie sú aj jeho deťmi. Vyživovaciu povinnosť k deťom jeho manželky má okrem nej ich otec (ak je uvedený).
34. Napokon sa odvolací súd nestotožňuje ani s hypotézou vyslovenou otcom navrhovateľky, že táto mohla študovať na pedagogickej fakulte aj v W. W., bližšie k svojmu bydlisku, čím by eliminovala náklady vynaložené napr. na internát. Situácia uvedená otcom navrhovateľky je totiž len hypotetická, je otázne, či by navrhovateľka, ak by si bola podala prihlášku na štúdium na danej fakult, aj v prijímacom konaní uspela. Navyše ak by navrhovateľka neštudovala v Bratislave, nemala by zrejme ani príjmy z brigády, resp. by ich mala v nižšej výške, čím by v žiadnom, alebo menšom rozsahu kryla svoje potreby.
35. Vzhľadom na uvedené rozdiel medzi priemerným čistým mesačným príjmom a výdavkami otca navrhovateľky činí cca 109,61 € (768,90 € - 659,29 €).
36. Na druhej strane sa odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že všetky výdavky navrhovateľky sú primerané, nie sú nadštandard. Za odôvodnené potreby navrhovateľky odvolací súd nepovažuje výdavky na jazykovú školu a fitnes centrum. Je síce pravdou, že ošetrujúci lekár vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky (skolióza) považuje za nevyhnutné cvičenie, to však neznamená, že sa jedná o cviky, ktoré je nevyhnutné vykonávať vo fitnes centre. Je všeobecne známe, že pri chorobách chrbtice nie je vhodné túto zaťažovať silovými cvikmi, cvičením so závažím, ale postačujúce a vhodné sú
cvičenia s vlastnou váhou, ktoré možno vykonávať aj v domácom prostredí. Taktiež vhodné pre chrbticu je plávanie. Výdavky na fitnes centrum a jazykovú školu by bolo možné považovať za odôvodnené potreby dieťaťa, ak by ich hradenie dovoľovala nadštandardná životná úroveň jeho rodičov, čomu tak v tomto prípade nie je. Keďže navrhovateľka osobitne nešpecifikovala výdavky na jazykovú školu, plávanie a fitnes centrum spolu vo výške 50,- Eur mesačne, odvolací súd má za to, že neodôvodnené sú výdavky na fitnes centrum a jazykovú školu vo výške cca 25,- Eur mesačne. Taktiež za nevyhnutnú potrebu navrhovateľky odvolací súd nepovažuje platenie poistného vo výške 23,- € (bez poistenia je schopná vyžiť). Vzhľadom na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za výdavky zodpovedajúce odôvodneným potrebám navrhovateľky sumu 315,25 € (363,25 - 25 - 23 €).
37. Ani otec navrhovateľky nerozporoval, že jeho vyživovacia povinnosť voči jeho plnoletej dcére trvá, uvádzal len, že v prvom rade sa má ona sama ako plnoletá snažiť kryť svoje potreby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka je schopná kryť výdavky na svoje odôvodnené potreby čiastočne, a to príjmom z brigádnickej činnosti vo výške 160,- € mesačne. Po odpočítaní tohto príjmu teda nie je schopná kryť potreby v rozsahu 155,25 €. Aj pri pripočítaní výdavkov, ktoré súd prvej inštancie považoval za primerané, by rozdiel činil 203,25 €. Preto nie je jasné, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že rodičia majú kryť výdavky na potreby dieťaťa vo výške 245,- € mesačne. Na ich vykrytie postačuje prídavok na dieťa vo výške 23,52 € (ktorý už otec navrhovateľky nepoberá), daňový bonus, ktorý si môže uplatniť matka navrhovateľky ako zamestnaná osoba vo výške 21,41 €, výživné, ktorým prispieva jej matka vo výške 60,- € a výživné zo strany otca navrhovateľky vo výške 100,- € mesačne. Aj keď táto suma (204,93 €) prevyšuje sumu 155,25 €, treba si uvedomiť, že odôvodnené potreby navrhovateľky sú určené len odhadom, prípadne jej príjem z brigádnickej činnosti môže v dôsledku prípadnej náhlej zdravotnej prekážky poklesnúť, preto uvedená suma bude stačiť aj na krytie prípadných nepredpokladaných jednorazových výdavkov, či výpadku príjmu navrhovateľky, ktoré sa v priebehu roka môžu vyskytnúť.
38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhovel odvolaniu výživou povinného otca navrhovateľky a určil mu vyživovaciu povinnosť voči nej v rozsahu ním navrhovaného výživného 100,- € mesačne.
39. Z 9. odseku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 08. 03. 2018 síce vyplýva, že navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 08. 03. 2018 korigovala sumu požadovaného výživného na sumu 180,- € mesačne, čím podľa obsahu vlastne vzala návrh na určenie výživného v časti sumy 120,- € mesačne späť, nakoľko však súd prvej inštancie konanie v časti tejto sumy nezastavil, predmetom konania do vyhlásenia rozsudku zostalo výživné vo výške 300,- € mesačne. Záväznou je len výroková časť rozsudku, nie jeho odôvodnenie, pričom v druhom výroku rozsudku súd prvej inštancie neuviedol sumu zvyšku, v ktorom návrh zamietol, teda z návrhom uplatňovaného výživného zostala nepriznaná suma 160,- € mesačne; odvolací súd vychádzal z toho, že súd prvej inštancie návrh zamietol v tomto zvyšku. Druhý výrok rozsudku súd prvej inštancie ako odvolaním nedotknutý je právoplatný, preto odvolací súd návrh navrhovateľky zamietol už len v prevyšujúcej časti ňou požadovaného a súdom prvej inštancie priznaného výživného 40,- € mesačne.
40. Od tejto zmeny prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie je závislý tretí výrok rozsudku o určení zročného (zameškaného) výživného. Za obdobie od 01. 12. 2017 do 31. 03. 2018 určené výživné činí 400,- € (4 mesiace x 100,- €). Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že za uvedené obdobie otec uhradil navrhovateľke na jej potreby sumu spolu vo výške 483,55 €, t.j. nad rámec odvolacím súdom určeného výživného. Preto odvolací súd vyslovil, že zročné výživné za dané obdobie neurčuje.
41. Krajský súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko sa jedná o konanie vo veci výživného plnoletých osôb, ktoré je konaním podľa C. m. p., v zmysle § 52 C. m. p. odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).