Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-67-2018.pdf
PDF · 119.67 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci zvýšenia výživného na medzičasom plnoletú navrhovateľku: R. J., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, I., do plnoletosti zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: Senica, dieťa rodičov: matka Z. J., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, I. a otec C. J., nar. X.X.XXXX, bytom D. I. S. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Schmidl, Zahorácka 11/A, Malacky, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica sp.zn. 7P/9/2018-45 zo dňa 12.apríla 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výšky výživného a vyčísleného nedoplatku p o t v r d z u j e, v časti platobného miesta rozsudok mení tak, že výživné je splatné k rukám výživou oprávnenej R. vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 5.3.2018 do 31.3.2018 v sume 60,- eur, súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
2. Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. R. zo sumy 90,-- eur na sumu 170,-- eur mesačne s účinnosťou od 5.3.2018, ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 5.3.2018 do 31.3.2018 v sume 60,-- eur, súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10,-- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
4. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/181/2014-35 z 14.1.2015 v časti o výške výživného na mal. R..
5. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Rozsudok odôvodnil s použitím ust. §§ 62ods. 2, ods.4, ods.5,§ 65 ods.1, § 75 ods.1 77
ods.1, § 78 ods.1a ods.3 Zákona o rodine a vecne tým, že predmetom sporu je zvýšenie výživného na maloleté dieťa rodičovi.
7. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.
8. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 3 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov. Súd zistil, že u mal. R. došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástla, zvýšili sa výdavky na jej ošatenie, hygienu, vzdelanie, dochádzku do školy, stravovanie. Mal. R. navštevuje už 2. ročník strednej školy, v škole nie je jedáleň, preto je dieťa odkázané na desiatu od matky a na kúpu stravy v školskom bufete (cca 2 eurá za jedlo). S nástupom na strednú školu a teda prípravou na budúce povolanie sú zvýšené výdavky na povinné učebnice, školské pomôcky, exkurzie. Dieťa nemá zdravotné problémy. Preukázateľne mal otec v čase rozhodovania súdu zaplatené bežné výživné na dieťa, dokonca platil o 10,- eur mesačne naviac.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že došlo k zmene pomerov u matky v tom, že sa jej zvýšil príjem na 1321,10 eur (1024,06 +47.04 +100+150), pričom matka pracuje v 4 zmennej prevádzke. Kúpila si na hypotéku do výlučného vlastníctva byt, ktorý v súčasnosti spláca. Ani jednému z rodičov nevznikla ďalšia vyživovacia povinnosť.
10. U otca došlo k zmene pomerov oproti roku 2015 v tom, že z otca sa stal dlhodobo dobrovoľne nezamestnaná osoba, sám si dobrovoľne platí zdravotnú poistku. Otec svoj mesačný príjem získavaný brigádnickými prácami neoznačil presnou sumou, ale uviedol, že si tým príjmom pokryje svoje výdavky. Z týchto skutočností súd vychádzal a ustálil, že otcove objektívne preukázané mesačné výdavky predstavujú celkovo sumu 757,84 eur (357,84 eur + výživné 100 eur na dieťa +strava v priemere 10,- eur na deň podľa slov otca pri počte dní v priemere 30, t.j. 30 x 10). Súd podporne vychádzal aj z štatistiky priemernej hrubého platu zamestnanca v pozícii murár, ktorý bol v roku 2017 v sume 890,-- eur. Po odpočítaní odvodov z tejto sumy 890,-- eur by sa súd dostal u otca na netto mesačný príjem v priemere vo výške 712,-- eur. Z týchto dôvodov si súd ustálil ako objektívny mesačný čistý otcov príjem práve vo výške 712,-- eur ( berúc do úvahy fakt rozpätia stravnej jednotky otca na deň 8,-- eur až 10,-- eur). Otcovu dlhodobú nezamestnanosť a pracujúc len nestabilne brigádne na rôznych miestach súd hodnotí ako jeho reálny nezáujem nájsť si prácu v riadnom pracovnom pomere, čo ale nemôže byť na ťarchu výživy na maloleté dieťa. Otec síce odôvodňoval svoju nezamestnanosť aj tým, že cez zimu nie je stavbárska činnosť, ale tento argument by mohol súd akceptovať len v prípade ak by bol otec zamestnaný v riadnom pracovnom pomere. Takto - keďže otec v pracovnom pomere nie je, nič mu nebráni zamestnať sa vzhľadom na svoje vzdelanie aj na inej pozícii vo fabrikách (pr. pracovník pri stroj, montážny pracovník,..), ktorých je v okolí jeho bydliska do 80 kilometrov viacero (pr. v Lozorne, Malacky, Skalica, Senica, Trnava). Súd prihliadal i na to, že otec sa osobne nestará osobne o žiadne maloleté dieťa, má motorové vozidlo a pokiaľ by naozaj pracovať chcel, nič by mu nebránilo hoc i za prácou dochádzať. Otec súdu nepreukázal objektívne dôvody, ktoré by mu bránili pracovať na pracovnú zmluvu a preto i súd vychádzal z vyššie uvádzanej čistej mzdy otca 712,-- eur. Súd vychádzal z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov, tobôž ak študuje už na strednej škole, kde sa pripravuje na
svoje budúce povolanie, svoju budúcnosť a má možnosť zúčastňovať sa rôznych aktivít realizovaných školou. Taktiež vzhľadom na možnosti a schopnosti rodičov má právo, aby sa podieľali aj na jej kultúrnom a spoločenskom vyžití ( kino, divadlo,..).
11. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 25 % (pri študentovi strednej školy) z príjmu otca deleno počet detí. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom a zistil, že 25 % z 712,-- eur je 178,-- eur, na ktorú sumu súd zvýšil výživné otcovi z 90,-- eur od 5.3.2018, kedy matka doručila návrh súdu. Takto určené výživné považuje nateraz súd za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.
12. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 5.3.2018, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 5.3.2018 do 31.3.2018 v sume 60,-- eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do 31.3.2016 z dôvodu, že rozhodoval 12.4.2018, t.j. do 15 dňa v mesiaci. (K sume 60,-- eur súd dospel nasledovným výpočtom: 27 dní už zvýšeného výživného deleno 31 dní celkovo x 80,-- eur ako suma o ktorú sa zvýšilo výživné = 69,67 eur. preukázateľne otec v marci výživné 90,-- eur už zaplatil. Od sumy 69,67 eur súd odpočítal výživné zaplatené naviac v marci, t.j. 10,-- eur. 69,67-10=59,67, zaokrúhlene 60,-- eur). Nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi splácať mesačne po 10 eur, lebo v prvom rade je nutné platiť si bežné výživné.
13. O trovách konania súd rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietajúc nesprávnosť napadnutého rozsudku a to s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/,f/, h/ s tým, že rozsudok otec považuje za vecne nesprávny. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vychádzal z nesprávne vyčíslených nákladov otca, ktoré majú preukazovať jeho príjem, čo je absurdné tvrdenie. Otec sa na pojednávaní vyjadril, čo je konštatované v rozsudku na strane 6 bod 31, že si svojím príjmom, ktorý je občasného charakteru pokryje svoje výdavky. Pri tomto vyčíslení uviedol aj to, že jeho požiadavky predstavujú sumu 357,84 Eur, to znamená 8 - 10 Eur strava od pondelka do piatka a víkendy sa stravuje u rodičov. Znamená to, že otec na stravu, hygienu a podobne, minie mesačne približne 168,-- Eur až 200,-- Eur a nie sumu 270,-- až 300,-- Eur, ktorú vyrátala sudkyňa, nakoľko započítala i štyri víkendy v mesiaci, teda o týchto osem dní v mesiaci viac ako by mala ako to skutočne uviedol otec. Súd nemal jasne preukázaný príjem otca, preto nemôže vychádzať z úhrady výdavkov, keď spomína, že mu pomáhajú rodičia a že v zime prácu ani nemá. Pre rozhodnutie je potrebné, aby súd mal preukázaný príjem povinného, ktorý má byť zdokladovaný tak ako ho predložil otec - dohodu o vykonaní práce, pričom potvrdil nejaké brigády a nie umelo navyšovať príjem opretý o tvrdenie otca, že si pokryje svoje náklady. Ďalej otec bral v úvahách pri výdavkoch i to, že ide o jeho výdavky, ktoré si prikryje príjmom, nie o výživné, ktoré je príspevok na dieťa, ktoré ako svoj výdavok do úvah nebral. Opakoval, že mu vypomáhajú rodičia a touto výpomoc si pokryje náklady. Záverom uviedol, že má za to, že súd rovnako nemôže pri ustálení príjmu vychádzať zo všeobecných štatistík v roku 2017 a síce, že príjem netto by mohol predstavovať 712,-- Eur a z tohto pohľadu vychádzať. Príjem 712,-- Eur prichádza do úvahy v prípade, ak by šlo o živnosť na podnikanie, na ktoré sú potrebné i pracovné pomôcky, náradie, čo stojí financie a kardinálne je potrebné si zabezpečiť prácu, ktorá je viazaná na dopyt v roku a v tomto čase je ťažko začínať, nakoľko malých živnostníkov v oblasti stavbárstva pohltia väčšie firmy, ktoré môžu konečnému spotrebiteľovi ponúknuť väčší sortiment prác a lepšiu cenu. Súd musí brať ohľad i na zdravotný stav povinného a v danom prípade otec z hľadiska zdravotného má problémy, ktoré mu zabraňujú vo výkone hocijakého povolania, nočnej práce a pod. i z dôvodu zníženej funkčnej zdatnosti chrbtice, o čom predkladá lekárske potvrdenie. Z vyššie uvedených dôvodov potom vyslovil názor, že vo veci bolo nesprávne rozhodnuté, preto navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v plnom rozsahu, prípade aby odvolací súd rozhodol vo veci sám, alternatívne aby vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Matka, medzičasom plnoletá R. a kolízny opatrovník odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu sa nevyjadrili.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením je vo výroku o zvýšení výživného a o zameškanom výživnom vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
17. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia.
18. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (3).
19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvolených spôsobov rozhodnutia. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne jasné a objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p. prvá časť).
20. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie určenia výšky výživného, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie určenia výšky výživného, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.
21. Odvolací súd pre potrebu vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami v odvolaní otca a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 3 a druhá časť § 387 ods. 2 C.s.p.) dopĺňa:
22. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine). Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine).
25. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).
26. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné.
27. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
28. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
29. Výživné na mal. R. bolo naposledy upravené rozsudkom OS Skalica č.k. 6P/181/2014-35 z 14.1.2015 (právoplatné 27.1.2015), na základe rodičovskej dohody bolo zvýšené z 65,- eur na 90,- eur mesačne. V čase tohto rozhodnutia mal. R. chodila do 8. ročníka ZŠ, bola zdravá Matka mala vtedy netto mesačný príjem cca 591,64 eur, poberala rodinné prídavky na dve deti (2x 23,52 eur), tiež ešte rodičovský príspevok na mladšiu dcéru, ktorý používala v celej sume na platenie materskej škôlky. Matka bývala s mal. R. , jej partnerom a ich spoločnou dcérou R. v 3 izbovom mestskom byte. Matkin priateľ bol zamestnaný. Matka mala vyživovaciu povinnosť aj k mal. R., nar. XX.X.XXXX. Otec bol zamestnaný od 19.3.2014 do 12.8.2014 ako vodič MKD, pracovný pomer skončil dohodou. Bol vyučený murár, od 20.8.2014 bol nezamestnaný, neevidovaný, nepoberal žiadne sociálne dávky ani podporu v nezamestnanosti. Otec vtedy súhlasil s výživným 90,- eur mesačne. Otec býval v 2 izbovom obecnom byte s priateľkou a dieťaťom priateľky Okrem mal. R. otec nemal iné vyživovacie povinnosti.
30. Podľa výsledkov dokazovania aktuálne matka mala za posledných 12 mesiacov netto mesačný príjem 1024,06 eur, pracuje na 4 zmeny. Poberá rodinné prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 eur mesačne. Otec jej platí výživné na R. , ktorá postúpila na stredný stupeň vzdelávania zväčša po 100,-- eur. Otec mal. R. jej na dcéru posiela mesačne výživné 150,-- eur. Matka má stredoškolské vzdelanie s maturitou s partnerom už spolu nežijú.
31. Otec býva sám v obecnom nájomnom 2 izbovom byte, ktorý získal tým, že sa v žiadosti o byt prezentoval ako rozvedený otec, ktorého navštevuje dcéra. Otcove mesačné výdavky s bývaním sú: nájom 150,-- eur, plyn + elektrina + sipo spolu 53,-- eur, 10,-- eur internet. Tieto platby otec i súdu preukázal. Podľa vyjadrenia otca platí ročne poplatok za komunálny odpad na dve osoby, pričom tou druhou osobou je jeho mal. dcéra R. , keďže podľa ju má na byte prihlásenú. Otec ako nezamestnaný a neevidovaný si dobrovoľne platí zdravotnú poistku 63,84 eur mesačne. Zdravotnej poisťovni Dôvera spláca nedoplatok na poistnom po 31 eur mesačne. Otec tiež spláca pôžičku mesačne po 50,-- eur. Otec má stredoškolské vzdelanie bez maturity, je vyučený murár. Naposledy bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere od 19.3.2014 do 12.8.2014 vo firme C. A. A. s.r.o. ako vodič MKD a keďže zamestnávateľ mal aj stavebnú firmu, tak vypomáhal i pri stavebnej činnosti, ak nebola práce pre vodiča. Od toho času už otec nikde nepracoval v pracovnom pomere ani obdobnom pracovnom vzťahu, bol nezamestnaný, ale nebol ako nezamestnaný evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa slov otca pracoval rôzne (na dohody, brigádne), vykonával rôzne aj murárske práce. K svojim snahám o nájdenie si zamestnania otec uviedol, že mal podané žiadosti o prácu do fabrík. Bol na konkurzoch, ale podľa otca ho nevybrali lebo nemal skúsenosti. Chcel ísť robiť aj vodiča kamiónu, ale nemal peniaze na zaplatenie si preukazov (v sume cca 500 eur), ktoré zamestnávatelia vyžadujú . Pokiaľ nemá brigádu, tak čas trávi tak, že si hľadá prácu cez internet, alebo pomáha rodičom na dome. Naposledy si poslal žiadosti o prácu minulý rok, na niektoré miesta i dva krát ale nevzali ho. Pýtal sa na prácu aj do firmy INA v Skalici, ale nevzali ho, uvedené tvrdenia však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. V odvolacom konaní predložil nečitateľné kópie neaktuálnych lekárskych správ z 11.03.2015 a z 19.05.2015 tvrdiac, že má zdravotné problémy, ktoré mu bránia v možnosti zamestnať sa. Otec si podľa vlastného tvrdenia dokáže pokryť všetky svoje potreby, vrátane splácania svojich nedoplatkov, pričom plnenie vyživovacej povinnosti má vo vzťahu ku všetkým uvedeným výdavkom otca prednosť. Jeho argument, že súd má vychádzať z vydokladovaného príjmu, je síce dôvodný, lenže toto nemôže sa vzťahovať na neho, keď z vlastného rozhodnutia zamestnaný nie, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a pri posudzovaní jeho možného príjmu, súd prvej inštancie správne vychádzal z dostupných informácií ohľadne jeho možného zárobku. Tiež je treba zdôrazniť , že dieťa má právo sa podielať na životnej úrovni svojich rodičov.
32. Otec v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne relevantné dôkazy a námietky proti napadnutému rozsudku, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Zohľadniac všetky súdom posudzované skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného pre mal. a t. č. už plnoletú R. a po ich vyhodnotení tieto skutočnosti v ich vzájomnom kontexte ako prvoinštančný, tak i odvolací súd zhodne dospeli k názoru, že zistené zmeny pomerov vo svojom súhrne odôvodňovali zvýšenie výživného v rozsahu ako rozhodol súd prvej inštancie. Stanovené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam otca , ktoré keby riadne využíval, čo je jeho povinnosťou, výživné je primeraným R., ktorá v priebehu odvolacieho konania dosiahla plnoletosť.
33. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v každom výroku vo veci samej, ako v závislom výroku o náhrade trov konania za vecne správny preto tento podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v časti zvýšenie výživného a len pre dosiahnutie plnoletosti oprávneného dieťa tento zmenil v časti platobného miesta, nakoľko po plnoletosti je na výživné oprávnené samotné plnoleté dieťa.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
35. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).