Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-74-2018.pdf
PDF · 87.04 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. F. XXX/X, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 06. 02. 2018, č. k. 6Csp/128/2017 - 38 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. s povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 350 eur do 3 dni od právoplatnosti rozsudku okrem výroku III.
V prevyšujúcej časti mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznal nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 30 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami§ 1 ods. 1, § 3 ods. 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovením § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 500 eur a trov konania. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že predmetom konania je uplatnenie nároku žalobcu vyplývajúceho z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca voči žalovanému úspešne uplatnil porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom súde vo Svidníku, ktorý rozsudkom č.k. 2C/165/2015-36 zo dňa 13. 01. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 21Co/141/2016 zo dňa 27. 04. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 06. 2017 a vykonateľnosť dňa 01. 07. 2017, vo výroku I. určil, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura, v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytovaní služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vo výroku II. súd určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300037714 zo dňa 07. 04. 2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie prihliadal na okolnosti prípadu, pričom mal za to, že v danom prípade je hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach nepochybná. S ohľadom na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde, považoval súd prvej inštancie priznanie finančného zadosťučinenia za plne dôvodné. Čo do jeho výšky, má za to, že tá plní jednak reparačnú funkciu vo vzťahu k poškodenému spotrebiteľovi, ale aj sankčnú funkciu voči žalovanému, ktorej cieľom je potrestať ho za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť žalovaného, ako aj akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom ustanovenej lehote žalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru o vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Odvolateľ uvádza, že z napadnutého rozsudku nevyplýva o porušenie akého práva by malo ísť a ani to, na základe akých skutočností preukázaných v konaní súd dospel k záveru o výške primeraného zadosťučinenia v sume 500 eur. Ďalej dopĺňa, že súd prvej inštancie nekonkretizoval, či je splnený predpoklad uvedený v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a že zákonná úprava nepriznáva primerané zadosťučinenie spotrebiteľovi len za uplatnenie nejakého práva, ale len vtedy, ak úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného na ochranu spotrebiteľa. Odôvodnenie vzniku nároku v rozsudku súdu prvej inštancie považuje za všeobecné, neurčité a tým spochybňujúce to, ako a čím je dôvod nároku preukázaný. Za predpokladu, že by spotrebiteľom uplatnený nárok bol oprávnený, má odvolateľ za to, že jeho výška je neprimeraná a to s poukazom na to, že výška uplatneného zadosťučinenia dosahuje výšku bolestného v prípade niektorých stredne ťažkých úrazov či poškodení zdravia, či výšku ktorá podľa názoru odvolateľa predstavuje zadosťučinenie za približne 17 dní nezákonného väzobného stíhania. Záverom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100% trov právneho zastúpenia.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne opodstatnené.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
7. Podľa ust. § 3 ods. 5 poslednej vety zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09. 06. 2013 osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pri výklade tohto ustanovenia treba zdôrazniť, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, teda bez toho, aby ujma nastala.
8. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie ust. § 3 ods. 5 vety poslednej zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10. 06. 2013 ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia
pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10. 06. 2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.
9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
10. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
11. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok, a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že vo veci 2C/165/2015 Okresného súdu Svidník sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neprijateľnosti poplatku za poskytnutie služby o odklade splátok úveru a odkladu splatnosti splátok úveru, ako aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 13. 01. 2016, č. k. 2C/165/2015-36 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 04. 2017, č. k. 21Co/141/2016-68 súd určil, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura, v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytovaní služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300037714 zo dňa 07. 04. 2011 je bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. 06. 2017.
13. Nemôže preto obstáť námietka žalovaného, že v konaní nebolo preukázané nič, čo by oprávňovalo súd rozhodnúť o priznaní akéhokoľvek finančného zadosťučinenia. Takéto konštatovania žalovaného považuje odvolací súd za formalistické a nemajúce oporu tak vo vykonanom dokazovaní, ako aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je nepochybné, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojich práv vyplývajúcich z predpisov o ochrane spotrebiteľa, a preto je daný právny základ finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že bol to žalovaný kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobcovi formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľnú podmienku, spočívajúcu v tom, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok 215,75 eura za odklad troch splátok, spotrebiteľ mal podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzavretí zmluvy uhradiť poplatok vo výške blížiaci sa súčtu odložených splátok (á splátka 80,37) eur. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná. Navyše žalovaný v zmluve o revolvingovom úvere neuviedol obligatórnu náležitosť v
zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov, ako je uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov.
14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné.
15. Výšku súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, v celom žalobcom v žalobe uplatnenom rozsahu, však v danom prípade odvolací súd nepovažoval za primeranú. Relevantné ustanovenie § 3 ods. 5 cit. Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je suma 350 eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. s povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 350 eur do 3 dni od právoplatnosti rozsudku okrem výroku III. V prevyšujúcej časti zmenil v zmysle § 388 C.s.p. rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
17. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).