Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-178-2017.pdf
PDF · 130.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/178/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: I.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX M. R., právne zastúpeného: MD Legal, s.r.o., so sídlom Jaseňová 7, 960 01 Zvolen, IČO: 47 256 729, proti žalovanému: SOTECO DCA, s.r.o., so sídlom Farská 481, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 328 871, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 37Cb/26/2016-141 zo dňa 16. februára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III. a V. p o t v r d z u j e.
Vo výroku VI. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 29.12.2015, ktorým valné zhromaždenie schválilo účtovnú závierku za rok 2013, je neplatné. Výrokom II. určil, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 29.12.2015, ktorým valné zhromaždenie poverilo konateľa spoločnosti M. P. k uskutočneniu všetkých právnych úkonov smerujúcich k odsúhlaseniu a k uznaniu záväzkov spoločnosti žalovaného voči akýmkoľvek tretím osobám prevyšujúcich sumu 10.000 Eur ako aj ku všetkým právnym úkonom smerujúcich k uspokojeniu uvedených záväzkov spoločnosti žalovaného voči tretím osobám resp. k uzavretiu dohôd o spôsobe úhrady predmetných záväzkov vrátane uzavretia s tým súvisiacich všetkých právnych úkonov, je neplatné. Výrokom III. určil, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 29.12.2015, ktorým valné zhromaždenie vyslovil súhlas s prevodom celého obchodného podielu spoločníka spoločnosti Q. in liquidazione s. r. l. na tretiu osobou, a to M. P. na základe osobitne uzatvorenej zmluvy o prevode obchodného podielu, je neplatné. Výrokom IV. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom V. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a výrokom VI. štátu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal určenia, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 29.12.2015 o 09.00 v W. J. v R. nad F. v znení: „valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti SOTECO DCA, s.r.o., IČO: 36 328 871, so sídlom 018 51 Nová Dubnica, Farská 481, zap. v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v odd. Sr.o, vo vložke č. 13827/R odsúhlasuje účtovné závierky spoločnosti za roky 2013
a 2014“, je neplatné, v znení: „valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti SOTECO DCA, s.r.o., IČO: 36 328 871, so sídlom 018 51 Nová Dubnica, Farská 481, zap. v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v odd. Sr.o, vo vložke č. 13827/R poveruje súčasného konateľa spoločnosti M. P. k uskutočneniu všetkých právnych úkonov smerujúcich k odsúhlaseniu a k uznaniu záväzkov žalovaného voči akýmkoľvek tretím osobám prevyšujúcich sumu 10.000,- Eur, ako aj ku všetkým následným právnym úkonom smerujúcim k uspokojeniu uvedených záväzkov žalovaného voči tretím osobám resp. k uzavretiu dohôd o spôsobe úhrady predmetných záväzkov vrátane s tým súvisiacich všetkých právnych úkonov“, je neplatné, v znení: „valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti SOTECO DCA, s.r.o., IČO: 36 328 871, so sídlom 018 51 Nová Dubnica, Farská 481, zap. v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v odd. Sr.o, vo vložke č. 13827/R vyslovuje súhlas s prevodom celého obchodného podielu spoločníka spoločnosti Q. in liquidazione s. r. l. na tretiu osbou, a to M. P. na základe osobitne uzatvorenej zmluvy o prevode obchodného podielu“, je neplatné. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav. Pozvánkou na valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti SOTECO DCA zo dňa 30.11.2015 bolo konateľom žalovaného M. P., zvolané valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného a to na deň 29.12.2015 o 09.00 hod do W. J. v M. R., salónik „B“. Programom valného zhromaždenia mali byť tri body a to: 1. Otvorenie, 2. Odsúhlasenie účtovnej závierky a 3. Rôzne. K zmene programu valného zhromaždenia do dňa konania valného zhromaždenia nedošlo. Dňa 29.12.2015 sa na mieste uvedenom v pozvánke na valné zhromaždenie uskutočnilo valné zhromaždenie o výsledku a priebehu ktorého bola vyhotovená zápisnica. Z jej obsahu vyplýva, že na valnom zhromaždení bol prerokovaný program a to: 1. Otvorenie, 2. Odsúhlasenie účtovnej závierky a 3. Rôzne. Na valnom zhromaždení boli prijaté uznesenia, ktorými valné zhromaždenie schválilo účtovnú závierku za rok 2014 a 2013, valné zhromaždenie poverilo konateľa spoločnosti M. P. k uskutočneniu všetkých právnych úkonov smerujúcich k odsúhlaseniu a k uznaniu záväzkov spoločnosti žalovaného voči akýmkoľvek tretím osobám prevyšujúcich sumu 10.000,- Eur ako aj ku všetkým právnym úkonom smerujúcich k uspokojeniu uvedených záväzkov spoločnosti žalovaného voči tretím osobám resp. k uzavretiu dohôd o spôsobe úhrady predmetných záväzkov vrátane uzavretia s tým súvisiacich všetkých právnych úkonov a vyslovilo súhlas s prevodom celého obchodného podielu spoločníka spoločnosti Q. in liquidazione s. r. l. na tretiu osbou, a to M. P. na základe osobitne uzatvorenej zmluvy o prevode obchodného podielu. K zmene programu valného zhromaždenia, ktorého obsah sa premietol do prijatých uznesení, so súhlasom všetkých spoločníkov spoločnosti nedošlo. Po oboznámení sa so žalobou, vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi súd prvej inštancie zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval § 122 odsek 1 Obch. zák., § 125 odsek 1 Obch. zák., § 126 odsek 1 Obch. zák., § 127a odsek 1, 2 Obch. zák., § 129 odsek 1 Obch. zák., § 131 odsek 1, 2 Obch. zák., § 141 odsek 1 Obch. zák. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd prvej inštancie zistil, že aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného je v tomto konaní daná. Žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení dňa 29.12.2015, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 25.01.2016, t. zn. v zákonnej, trojmesačnej prekluzívnej lehote, teda včas. Konateľ spoločnosti žalovaného M. P., písomnou pozvánkou zo dňa 30.11.2015, zvolal valné zhromaždenie žalovaného na deň 29.12.2015. Pozvánka v súlade so zákonom obsahovala termín konania valného zhromaždenia, s uvedením presného miesta konania a času konania valného zhromaždenia. V pozvánke bol zároveň uvedený program valného zhromaždenia, ktorý obsahoval tri body a to 1. Otvorenie, 2. Odsúhlasenie účtovnej závierky a 3.Rôzne. Pozvánka na valné zhromaždenie žalovaného na deň 29.12.2015 spĺňala minimálne zákonné náležitosti riadnej pozvánky na valné zhromaždenie a to termín a program valného zhromaždenia. Spoločenská zmluva žalovaného obsahuje osobitné ustanovenia o spôsobe a lehotách na zvolávanie valného zhromaždenia, preto sa uplatní v takomto prípade táto spoločníkmi dohodnutá zmluvná úprava, ktorá však kopíruje úpravu v časti lehôt s úpravou zákonnou. V zmysle článku VIII ods. 3 spoločenskej zmluvy žalovaného, termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom aspoň 15 dní vopred pred dňom jeho konania, pričom lehota na prípravu na valné zhromaždenie nemusí byť zachovaná ak s tým všetci spoločníci písomne súhlasia. Pozvánka konateľa žalovaného na valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 29.12.2015, obsahovala iba tri body, z ktorých jedným bolo otvorenie valného zhromaždenia a ďalším rôzne, bez uvedenia akýchkoľvek otázok, ktoré mali byť predmetom prerokovania na valnom zhromaždení pod uvedeným bodom. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia z dôvodu, že pozvánka na valné
zhromaždenie neobsahovala údaj o tom, či ide o valné zhromaždenie riadne alebo mimoriadne. V zmysle § 129 odsek 1 Obch. zák. pozvánka na valné zhromaždenie musí obsahovať termín a program. Povinnou náležitosťou pozvánky nie je označenie, či ide o riadne resp. mimoriadne valné zhromaždenie, uvedené neobsahuje ani spoločenská zmluva žalovaného, preto tento výklad súd prvej inštancie považoval za príliš rozširujúci a formalistický. Preto iba neuvedenie, či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie, nemôže byť dôvodom na vyslovenie neplatnosti na takomto valnom zhromaždení prijatých uznesení. Žalobca poukazoval na nejednoznačnosť a neurčitosť pozvánky na valné zhromaždenie, v bode 2, nakoľko z neho nie je zrejmé, účtovná závierka za ktorý rok, mala byť na valnom zhromaždení schvaľovaná. Z druhého bodu programu podľa názoru prvoinštančného súdu však jednoznačne vyplýva, že obsahom rokovania valného zhromaždenia malo byť odsúhlasenie účtovnej závierky. Aj keď žalobca poukazoval na to, že tento bod programu je neurčitý, nakoľko neobsahuje pozvánka označenie za ktorý rok sa účtovná závierka mala schvaľovať, súd prvej inštancie uzavrel, že z obsahu pozvánky je dostatočne zrejmé, že obsahom rokovania valného zhromaždenia dňa 29.12.2015, malo byť schvaľovanie účtovnej závierky. Logicky, vzhľadom k tomu, že k ukončeniu účtovného roku 2015 nedošlo, predmetom schvaľovania valného zhromaždenia mohla byť iba účtovná závierka za rok 2014. V tejto časti prvoinštančný súd nevidel v označení bodu uvedeného na pozvánke nedostatky, čo napokon pripustil aj sám žalobca na strane 5 žaloby. Vzhľadom k tomu, že účtovná závierka bola v programe valného zhromaždenia riadne uvedená, následne bola predmetom rokovania valného zhromaždenia, ktorého výsledkom bolo prijatie uznesenia, väčšinou prítomných hlasov, v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou žalovaného, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu za dôvodnú nepovažoval a v tejto časti žalobu zamietol. Iná situácia nastala v prípade schválenia účtovnej závierky za rok 2013. V tejto časti prvoinštančný súd dal žalobcovi za pravdu, že tento bod programu v pozvánke nebol uvedený. K možnosti rozhodovať na valnom zhromaždení aj o programe, ktorý nebol v pozvánke, súd prvej inštancie uviedol, že tento postup je možný avšak iba v prípade, že na formálnych náležitostiach, teda na formálnom postupe ostatní spoločníci netrvajú. Tento prejav vôle spoločníkov musí byť v zápisnici o valnom zhromaždení dostatočne zachytený, teda urobí sa tak, aby bolo z neho jednoznačne zrejmé, že všetci spoločníci s týmto postupom súhlasia. V uvedenom prípade to tak ale nebolo. Z predloženej zápisnice o valnom zhromaždení vôbec nie je zrejmá zmena resp. doplnenie programu valného zhromaždenia a vôbec odsúhlasenie doplnenia všetkými spoločníkmi. Jednotlivé body programu, ktoré neboli zaradené na pozvánku boli prednesené iba jednotlivými spoločníkmi a bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu, boli zaradené iba fakticky do programu a bolo o nich následne hlasované. Uvedeným spôsobom potom nebola dodržaná zákonná lehota na prípravu na valné zhromaždenie vo vzťahu k bodom programu, ktoré neboli uvedené na pozvánke, čím bol porušený ako Obchodný zákonník, tak aj samotná spoločenská zmluva žalovaného, v rámci ktorej je výslovne aj uvedené, že 15 dňová lehota na prípravu na valné zhromaždenie nemusí byť zachovaná iba v prípade, ak s tým ostatní spoločníci písomne súhlasia. Žiaden písomný súhlas ostatných spoločníkov pri bodoch programu, ktoré neboli súčasťou pozvánky nebol v konaní preukázaný. Vzhľadom k tomu, že schválenie účtovnej závierky za rok 2013 nebolo súčasťou programu valného zhromaždenia zvolaného na deň 29.12.2015, tento bod programu nie je možné ani logicky z pozvánky na valné zhromaždenie vyvodiť (tak ako to bolo pri schvaľovaní účtovnej závierky za rok 2014) súd určil, že uvedené uznesenie je neplatné. K určeniu neplatnosti ďalších dvoch uznesení súd prvej inštancie konštatoval, že obsah týchto uznesení na pozvánke uvedený vôbec nebol. Preto ak tieto otázky, ktoré sa následne preniesli do výrokov uznesení valného zhromaždenia neboli súčasťou pozvánky na valné zhromaždenie, absentuje v zápisnici o konaní valného zhromaždenia akýkoľvek prejav spoločníkov, z ktorého by bolo zrejmé, že so zaradením týchto bodov do programu súhlasia. Súd prvej inštancie uzavrel, že už len táto skutočnosť predstavuje dôvod na vyslovenie ich neplatnosti, opakovane z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na prípravu na valné zhromaždenie na strane žalobcu. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že výkon práv je daný spoločníkom cez valné zhromaždenie, títo majú právo počas valného zhromaždenia doplniť ďalšie body programu, prípadne konkretizovať, čo potrebujú prerokovať, pokiaľ je v pozvánke uvedená možnosť v bode rôzne. Toto nie je žiadnym zákonom obmedzené. Súd prvej inštancie uviedol, že rozšírenie resp. zmena program valného zhromaždenia možné je, avšak len za súhlasu všetkých spoločníkov. V opačnom prípade sa spoločníci vystavujú riziku možného napadnutia prijatých uznesení práve žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia už len z toho dôvodu, že spoločník nemal zachovanú lehotu na prípravu na valné zhromaždenie, nakoľko prerokovávaný bod nebol súčasťou pozvánky.
V súčasnej praxi pri zvolávaní valných zhromaždení je posledným bodom programu často bod s označením „Rôzne“. Do tohto bodu je však možné zaradiť iba prejednanie vecí konzultatívneho či informatívneho charakteru, o ktorých nie je nutné hlasovať. Iný výklad, by totiž obmedzoval práva spoločníkov a zabraňoval príprave spoločníkov na valné zhromaždenie, a tým zároveň obmedzoval aj ich práva na riadenie spoločnosti práve cez rozhodovaciu činnosť na valnom zhromaždení a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 22.11.1993, ktoré bolo zverejnené aj v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, 1995, č. 5 pod značkou R 41/1995, s ktorými závermi sa stotožnil. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, okrem samotnej vady, spočívajúcej v nedodržaní lehoty na prípravu valného zhromaždenia, ktorá samotná je dôvodnom na vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, aj vadu v samotnom prijatí uznesení. Vzhľadom k tomu, že už len jedna vada, predstavuje dôvod pre vyslovenie neplatnosti prijatých uznesení, súd prvej inštancie k postupu spoločníkov na valnom zhromaždení uviedol, že v prípade bodov programu, ktorého obsahom je zmena spoločenskej zmluvy resp. ktorého dôsledkom je zmena spoločenskej zmluvy, musia byť prijaté v súlade so zákonnom resp. spoločenskej zmluvou určeným pomerom hlasov, v opačnom prípade je nerešpektovanie uvedeného postupu dôvodom na vyslovenie ich neplatnosti. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca, bol v konaní čiastočne úspešný, preto súd žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti štyroch uznesení valného zhromaždenia, nakoľko uznesenie, ktorým bolo rozhodované o schválení účtovnej závierky, súd posúdil ako dve uznesenia, a to týkajúce sa účtovnej závierky za rok 2013 a týkajúce sa účtovnej závierky za 2014. Žalobca bol úspešný pri vyslovení neplatnosti troch uznesení, neúspešný bol pri vyslovení neplatnosti jedného uznesenia t. zn. žalobca bol percentuálne úspešný v rozsahu 75 %, žalovaný v rozsahu 25 % t. zn. celkový úspech žalobcu bol 50 % (75-25) v rozsahu ktorom súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol podľa § 252 CSP, § 255 CSP aj o nároku na náhradu trov štátu, ktoré v uvedenom prípade vznikli v súvislosti s úkonmi tlmočníka na pojednávaní. Poukázal na to, že strany sporu majú v súlade s článkom 6 CSP rovnaké postavenie. Žalobcom je fyzická osoba, štátny občan SR, žalovaným je právnická osoba, slovenská obchodná spoločnosť. Z uvedeného vyplýva, že ako žalobca, tak aj žalovaný sú slovenské subjekty práva t. zn. nebol dôvod predpokladať, že ako slovenské subjekty práva neovládajú slovenský jazyk, ako úradný jazyk v ktorom sa predmetný spor viedol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný výslovne požiadal o ustanovenie do konania tlmočníka, napriek tomu, že ide o žalovaného, ktorým je slovenský subjekt, súd prvej inštancie z dôvodu zabezpečenia zrozumiteľnosti konania pre žalovaného a tým umožnenia žalovanému uplatniť všetky jeho práva, tejto žiadosti žalovaného vyhovel. Avšak uzavrel, že trovy tohto konania, ktoré budú tlmočníkovi vyplatené, nie je povinný znášať štát, z dôvodu rovnosti strán sporu a rovnosti slovenských subjektov na obidvoch stranách sporu. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 22Co 1241/2005 zo dňa 30.08.2005, s ktorým záverom sa stotožnil a z ktorého vyplýva, že ak konateľ žalovaného, ktorým je česká obchodná spoločnosť, neovláda český jazyk, je to predovšetkým problémom samotného žalovaného, pričom nejde iba o konanie pred súdom ale o konanie za spoločnosť v rámci podnikateľských vzťahov. V rámci rovnakého postavenia subjektov občianskoprávnych, pracovných, obchodných a ďalších vzťahov, okresný súd zaistil žalovanému tlmočníka, to však neznamená, že takto vzniknuté náklady by žalovaný nemal Českej republike zaplatiť. Vzhľadom k uvedenému, rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný proti výrokom I. - III. z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. f), nakoľko mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí, že uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti SOTECO DCA, s.r.o., Farská 481, 018 51 Nová Dubnica zo dňa 29.12.2015 sú platné v plnom rozsahu a žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia zamietne a na trovy konania zaviaže žalobcu. Uviedol, že v roku 2014 boli zvolané 3 valné zhromaždenia a to: 28.02.2014, 08.08.2014 a 30.12.2014. Ani jedno valné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné, nakoľko neboli prítomní spoločníci majúci väčšinu. Je len logické, že sa tak formálne odsúhlasenie účtovnej uzávierky za rok 2013 posunulo na najbližšie valné zhromaždenie a to dňa 29.12.2015 spolu s odsúhlasením účtovnej uzávierky za rok 2014. Pokiaľ súd prvej inštancie uznal, že sa mohla odsúhlasiť účtovná uzávierka za rok 2014 v termíne valného zhromaždenia, nevidel žalovaný právny dôvod, prečo by sa nemohla odsúhlasiť aj predchádzajúca účtovná uzávierka. Jednalo sa o čisto formálnu stránku veci, nakoľko z uzávierok za niekoľko posledných
rokov je zjavné, že sa spoločnosť nachádza v strate. Z toho vyplývajúci finančný stav spoločnosti nezakladal predpoklad rozdelenia zisku, čo by mohlo byť dôvodov obáv spoločníka. Prvoinštančnému súdu bolo zdokladované, že spoločník mal vedomosť o celkovom stave spoločnosti, pretože mu boli účtovné uzávierky odovzdané a tieto sú i voľne dostupné v momente, kedy sa odovzdávajú do zbierky listín, čo automaticky vykonáva účtovná spoločnosť po podaní daňového priznania (elektronickým spôsobom) rešpektujúc príslušné nariadenia. Preto bol žalovaný presvedčený, že napadnutie prijatého uznesenia valným zhromaždením zo strany žalobcu je nedôvodné a nepodložené akoukoľvek reálnou ujmou. Odsúhlasením tohto bodu väčšinou spoločníkov nedošlo k poškodeniu záujmov menšinového spoločníka, nakoľko zásah do účtovnej uzávierky z jeho strany by v každom prípade nebol možný, hlavne ak už bolo podané daňové priznanie. V prípade, že predmetom konania je obstaranie záležitosti zaväzujúcej spoločnosť k plneniu, ktorého hodnota prevyšuje 10.000 Eur je oprávnený konať a podpisovať konateľ až po schválení valným zhromaždením. Z tohto zápisu sú zrejmé dve veci: 1. Hodnota obstarania musí prevyšovať 10.000 Eur, čo znamená, že by sa malo jednať o kúpu „jedného niečoho“, čoho cena je vyššia ako 10.000 Eur. Zo zápisu z valného zhromaždenia je jasne vidieť, že sa jedná o uznanie záväzkov (súboru viacerých, nie jedného) spoločnosti, ktoré v celkovej sume už prevýšili 10.000 Eur a nejednalo sa o obstaranie „jednej novej veci“. Inak by ako spoločníci museli použiť množné číslo slova záležitosť a to: záležitostí. Ako žalovaný uviedol, po jednotlivých položkách bol oprávnený tieto záväzky odsúhlasiť nakoľko samostatne neprevyšujú sumu 10.000 Eur ale v celkovom súčte už áno. Preto navrhol odsúhlasenie valným zhromaždením. Na rozdiel od predchádzajúceho konateľa, ktorý si s takým niečím ako súhlas valného zhromaždenia s prevodmi čiastok vyššími ako 10.000 Eur nerobil problémy a teraz ako spoločník hľadá zámienky a konanie žalovaného napadá. 2. Konateľ je oprávnený konať až po schválení valným zhromaždením znamená, že v priebehu roka, pokiaľ spoločnosť je činná, sa teoreticky môžu vyskytnúť viaceré situácie, kedy by bol potrebný súhlas valného zhromaždenia. To znamená „bežný“ súhlas väčšiny spoločníkov udelený súčasne (na valnom zhromaždení). Ďalej uviedol, že ak by ako spoločníci mali záujem meniť konanie a každý raz to aj zapisovať do obchodného registra, tak by takýto doplnok zrejme nikdy neprijali. Pokiaľ by si sudkyňa dala námahu a pozrela sa na predchádzajúce konanie konateľa, ktoré: „ V prípade ak predmetom konania je obstaranie záležitosti zaväzujúcej spoločnosť k plneniu, ktorého hodnota prevyšuje 10.000 Eur, sú oprávnení konať a podpisovať za spoločnosť spoločne vždy dvaja konatelia“ bol by jej jasný zámer, že pri takomto konaní nikdy nebolo a stále nie je v úmysle meniť konanie konateľa a s tým súvisiace znenie spoločenskej zmluvy. V opačnom prípade by to bolo drahé, neefektívne a zbytočne byrokratické riešenie pre malú spoločnosť. Mal za to, že súhlas je platný, ak bol daný na valnom zhromaždení jednoduchou väčšinou spoločníkov. Súhlas bo vydaný k odsúhlaseniu záväzkov v danej dobe t. j. v dobe valného zhromaždenia a ak by sa opätovne mala opakovať takáto resp. podobná situácia, konateľ by opätovne požiadal valné zhromaždenie o súhlas. Zdôvodňovania typu 2/3 väčšina, zmena spoločenskej zmluvy a pod. neobstojí, nakoľko obmedzenie konania konateľa ostáva v platnosti aj naďalej. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný presvedčený, že jednorazové udelenie súhlasu s odsúhlasením záväzkov spoločnosti nemá nič spoločné so zmenou spoločenskej zmluvy a následným zápisom tejto zmeny do obchodného registra tak, ako to prezentuje resp. chce prezentovať žalobca. Ak by to tak nebolo, znamenalo by to nemožnosť vyjadrovať akýkoľvek súhlas zo strany valného zhromaždenia v danej veci a fakticky blokáciu nielen konania konateľa ale i činnosti spoločnosti. Preto mal za to, že uznesenie valného zhromaždenia je platné a nijakým spôsobom neobmedzuje menšinového spoločníka, nakoľko nedochádza k zmene konania konateľa. K prevodu obchodného podielu uviedol, že obchodný podiel spoločnosti L., s.r.l., ktorá sa pri likvidácii premenovala na Q. in liquidazione, s.r.l. bol riadne ponúknutý na odpredaj spoločníkom na valnom zhromaždení v roku 2011. Mal za to, že predkupné právo môže uplatniť ktorýkoľvek zo spoločníkov. Nakoľko nikto zo spoločníkov 4 roky neprejavil záujem o tento podiel a spoločník Q. in liquidazione, s.r.l. (bývalý L., s.r.l.) je riadený konkurzným správcom v A., odkúpenie tohto podielu by uľahčilo prácu obom stranám. V žiadnom prípade by sa nemenilo rozhodovacie právo u spoločníka - žalobcu, nakoľko jeho podiel v spoločnosti by ostal nezmenený t. j. 24 hlasov. Nakoľko súhlas valného zhromaždenia je prijatý nadpolovičnou väčšinou, mal za to, že uznesenie valného zhromaždenia je platné. Zdôraznil, že žaloba je účelová a jediným zámerom je sťažiť konanie konateľa a zároveň skomplikovať uplatňovanie hlasovacích / rozhodovacích práv spoločníkov majúcich väčšinu v spoločnosti. Pokiaľ by žaloba mala viesť k nejakým konkrétnym záverom, musela by sa sudkyňa zaujímať aj o to, aké následky by mala neplatnosť prijatých uznesení. Na pojednávaní dňa 16.02.2017 žalovaný vyhlásil, že pokiaľ sú uznesenia valného zhromaždenia neplatné, valné zhromaždenie môže byť opakované zvolané a môže tieto body opätovne väčšinou hlasov prijať resp. potvrdiť ich prijatie z minulého valného zhromaždenia. Toto zo strany sudcu nebolo napadnuté a ani zo strany žalobcu. Uznesenia mohli byť a sú platne prijaté a nie sú nezákonné. Spoločníci majúci väčšinu môže rozhodovať
na valnom zhromaždení v súlade so svojimi hlasmi. Pokiaľ by im toto právo bolo odobraté len preto, lebo sa to nepáči menšinovému spoločníkovi, zmysel všetkých spoločností „s.r.o.“ by stratil základný význam. Súd by sa mal zaoberať nie formálnou stránkou veci, ale tým, či závery sú resp. nie sú zákonné. Malé spoločnosti sú riadené bežnými občanmi, zo strany zákona nie je daná povinnosť byť právnikom, alebo mať právnické vzdelanie. Ak by to mal zákonodarca na mysli, urobil by tak. Preto žiadal, aby boli vzaté do úvahy otázky: ak uznesenia z valného zhromaždenia zo dňa 29.12.2015 môžu byť kedykoľvek opätovne prijaté väčšinou spoločníkov, nemôžu byť nezákonné a preto nie je správne tieto rušiť a vyhlasovať ich za neplatné len pre uspokojenie akejsi formálnej stránky valného zhromaždenia. Zároveň mu nebolo zrejmé čoho sa spoločník - žalobca vlastne žalobou domáhal a aké práva by mohol uplatňovať, ktoré na valnom zhromaždení ako menšinový spoločník neuplatnil. Žalovaný vyslovil nesúhlas s citovaním uznesení súdov z Hradca Králové z roku 1993 (k rozobratiu bodu „rôzne“) a z Českých Budějovíc z roku 2005 (k potrebe použiť v konaní tlmočníka). Uviedol, že je jedná so súdom Slovenskej republiky, ktorá je samostatným a zvrchovaným štátom, preto citovanie cudzích štátov mu pripadá nepatričné. To by mohol citovať aj uznesenia z A., vzhľadom na fakt, že on je občanom A. republiky.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, predstavuje len zhrnutie subjektívnych pocitov žalovaného, ktoré vychádzajú z mylnej predstavy žalovaného o jednotlivých inštitútoch týkajúcich sa fungovania spoločnosti s ručením obmedzeným a valného zhromaždenia. Svedčí o tom aj fakt, že napriek tomu, že žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie, tak v odvolaní nezmieňuje ani jednu právnu normu, ktorá by mala byť zo strany súdu nesprávne vyložená alebo aplikovaná. Žalovaný vo svojom odvolaní síce namieta nesprávne právne posúdenie prvoinštančného súdu, avšak z odvolania absolútne nie je čitateľné, v čom žalovaný toto nesprávne posúdenie vidí. Táto skutočnosť plynie z toho, že sa žalovaný v odvolaní vôbec nevenuje predmetu konania a podstate veci, ale prezentuje svoje vlastné a pritom mylné úvahy, ktoré s predmetom konania vôbec nesúvisia. Odvolanie žalovaného je preto k predmetu konania bezobsažné. Žalobca neuvádza jediný argument, ktorým by spochybnil alebo vyvrátil závery prvoinštančného súdu.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že žaloba je zo strany žalobcu účelová. Firma SOTECO DCA, s.r.o. vďaka bývalému konateľovi p. A. bola uvedená do situácie, že musela ukončiť svoju obchodnú činnosť a dnes de facto existuje len na papieri. Vedie spor s bývalým konateľom A. resp. s jeho firmou P. DC, s.r.o. (teraz A. Y., s.r.o.) na súde v Banskej Bystrici už od roku 2012 za nekalú hospodársku súťaž. Ďalej uviedol, že ak bude potrebné, vie súdu dodať všetky súdne spory a udania na polícii, aby sa lepšie vykreslilo celé pozadie dlhoročného konania žalobcu a jeho kreatívneho účtovníctva. Žalobca by mal jednoducho prijať vôľu väčšiny a akceptovať rozhodnutia valného zhromaždenia.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I., II., III., ktorými bola vyslovená neplatnosť jednotlivých uznesení valného zhromaždenia, a vo výroku V., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, a výrok VI., ktorým súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov konania zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
9. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
10. Žalovaný založil svoje odvolanie na podrobnom opísaní okolností vedúcich k prijatiu predmetných uznesení na Valnom zhromaždení dňa 29.12.2015. Tieto odvolacie námietky považoval odvolací súd, zhodne so závermi súdu prvej inštancie, za nedôvodné. Závery súdu prvej inštancie odvolací súd považoval v plnom rozsahu za správne. Žalovaný v odvolaní zopakoval skutkový stav tak, ako ho uvádzal pred súdom prvej inštancie a s ktorým sa tento v napadnutom rozsudku podrobne a precízne vysporiadal. Svoju obranu v odvolacom konaní žalovaný založil na nekonkrétnych a neurčitých právnych dôvodoch a na polemike s názorom prvoinštančného súdu, pričom tieto tvrdenia bližšie nezdôvodnil, neuviedol, v čom konkrétne vidí pochybenie postupu súdu prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu a pri právnom posúdení veci. Po dôslednom preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že žalovaný pri zvolávaní valného zhromaždenia na deň 29.12.2015 v pozvánke neuviedol všetky body programu, teda neuviedol schválenie ročnej účtovnej závierky za rok 2013, zmenu spôsobu konania za spoločnosť, ani prevod obchodného podielu spoločnosti. Prejednávanie tak závažných návrhov ako je zmena v spôsobe konania za spoločnosť a prevod obchodného podielu spoločnosti rozhodne nemožno podradiť pod bod rokovania „rôzne“. Rovnako z obsahu spisu ako aj zo zápisnice z predmetného valného zhromaždenia vyplýva, že žalobca nedal potrebný písomný súhlas so zmenou programu, ani so skrátením potrebnej 15 dňovej lehoty na prípravu, hoci tento bol potrebný. Prejednaním a prijatím napadnutých uznesení tak došlo k porušeniu ust. § 129 ods. 1 Obch. zák. ako aj čl. VIII. bod 3 Spoločenskej zmluvy žalovaného, čo má za následok neplatnosť týchto uznesení. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že prijatie týchto uznesení bolo potrebné pre chod spoločnosti, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že táto skutočnosť nie je dôvodom pre nedodržanie právnych predpisov a spoločenskej zmluvy v procese ich prijímania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je plne v súlade s jednotlivými ust. Obch. zák. ako aj s judikatúrou súdov nielen v ČR ale aj súdov v SR. Príkladmo odvolací súd uvádza napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Obo 154/02, ktorý v obdobnej veci vyslovil, že skutočnosť, že valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodlo o vylúčení spoločníka zo spoločnosti, hoci v písomnej pozvánke takýto bod programu nebol uvedený a nebol ani dodatočne zaradený do programu so súhlasom všetkých spoločníkov, zakladá bez ďalšieho dôvod na určenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia súdom ( uverejnený v 52/2003 ZSP).
11. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť ÚS SR, ktorý zastáva názor, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti toho názoru.
12. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
13. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
14. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku V. o náhrade trov konania.
15. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 378 ods. 2 CSP).
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi proti žalovanému, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
17. Žalovaný napadol odvolaním výrok VI., ktorým súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie a tieto nepovažoval za správne a súladné s Ústavou SR. Právnické osoby, ako to vyplýva z povahy veci, môžu vykonávať svoje procesné práva a povinnosti len prostredníctvom fyzických osôb. Zo žiadneho právneho predpisu pritom nevyplýva, že výkon funkcie štatutárneho zástupcu je podmienený znalosťou slovenského jazyka v určitom stupni pokročilosti. Z tohto dôvodu odvolací súd uvedený výrok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že z.č. 87/2017 Z.z. z 28.03.2017, ktorým sa dopĺňa z.č. 160/2015 Z.z. (CSP) bolo doplnené znenie ust. § 155 CSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).