Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11P/113/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, v právnej veci navrhovateľky: M. Z., G.. XX.XX.XXXX, G. K. Č.. XXX, XXX XX G. K., zast. JUDr. Ľubomír Kišac, advokát, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany proti manželke T. Z., G.. XX.XX.XXXX, G. K. Č.. XXX, XXX XX G. K. právne zastúpený: JUDr. Mário Toman, advokát, Pribinovo námestie 3, 94901 Nitra o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k malol. dieťaťu: M. Z. , G.. X.X.XXXX, bytom ako matka , zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov M. Z., G.. XX.X.XXXX Q. T. Z., P.. E., G.. X.X.XXXX uzavreté dňa 8.10.1994 v Rímskokatolíckom kostole v P. , zapísané v Knihe manželstiev matričného obvodu P. vo zväzku VIII, ročník 1994, na strane 59, pod poradovým číslom 23 r o z v á d z a . II. Súd maloletú M. Z., G.. X.X.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky , ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. III. Súd zaväzuje otca M. Z., G.. XX.X.XXXX prispievať na výživu maloletej M. Z., G.. X.X.XXXX sumou 150 eur mesačne vždy do 20 . teho dňa v mesiaci k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. IV. Styk otca s maloletou M. súd neupravuje. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. VI. Navrhovateľ M. Z., G.. XX.X.XXXX je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 41,98 eur ( jednu polovicu znalečného nepokrytého preddavkom) na účet Okresného súdu Topoľčany do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Manželka T. Z., G.. X.X.XXXX je povinná nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 41,98 eur ( jednu polovicu znalečného nepokrytého preddavkom) na účet Okresného súdu Topoľčany do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

l. /Navrhovateľ podal dňa 12.6.2016 návrh na rozvod manželstva, ktorý odôvodnil tým, že v ich manželstve pretrvávajú problémy po dlhšiu dobu, cca posledných 10 rokov a najmä po narodení dcéry Moniky sa táto situácia začala ešte viac zhoršovať. Príčinu problémov, ktoré vznikali medzi nimi ako manželmi vidí v povahe odporkyne, ktorá bola panovačnej povahy. Táto vždy chcela, aby všetko bolo podľa nej, s čím on veľakrát nesúhlasil, z čoho medzi nimi vznikali potom konflikty. Postupne došlo medzi nimi k citovému a intímnemu odcudzeniu a ich spolužitie sa stalo formálnym. Prakticky spolu ako manželia nežijú už viac rokov. Tiež vznikali nezhody aj v ekonomickej oblasti, keďže manželka chcela, aby zmenil zamestnanie, chodil na týždňovky, aby zarobil viac peňazí a pod., tieto nezhody medzi nimi postupne vyvrcholili až do incidentu zo dňa 16.4.2016, pre ktorý podala na neho trestné oznámenie, ktoré sa vedie na OOPZ E. pod ČVS: ORP -260/NB_TO-2016. Následne po tomto dni on odišiel zo spoločnej domácnosti, pričom na druhý deň, t.j. 17.4.2016, keď sa s manželkou rozprával, táto mu povedala, že nechce, aby býval v ich rodinnom dome, ktorý svojpomocne s jeho súrodencami a otcom

postavil. Manželka tiež podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, na základe ktorého mu OS Topoľčany uložil predbežným opatrením sp.zn. 5C 164/2016-78 zo dňa 9.5.2016, aby dočasne (do doby vylúčenia z užívania z rodinného domu) nevstupoval do tejto nehnuteľnosti. Za takejto situácie on už vôbec nevidí perspektívu ich manželstva ani nádej na obnovenie ich spolužitia, keďže ich vzťahy ako manželov sú trvalo rozvrátené. Je zrejmé, že v súčasnej dobe sa ich manželstvo stalo čisto formálnym zväzkom a neplní si žiadnu zo svojich funkcii a preto dáva návrh na rozvod manželstva. Pokiaľ ide o styk s mal. deťmi, pokiaľ mu odporkyňa umožní stretávanie s nimi nežiada, aby tento bol upravovaný súdom. Zároveň navrhol, aby mal. deti načas po rozvode boli zverené do výchovy a opatery matke a on bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne sumou 300 eur. Na pojednávaní dňa 15.6.2016 uviedol, že on aktuálne núdzovo býva na zbernom dvore - obecnej budovy, kde zatiaľ platí symbolicky nájom 50 eur, kde má k dispozícii jednu miestnosť, nemá žiadne dlhy ani pôžičky, vyživovaciu povinnosť si plní aj po odsťahovaní dal jedenkrát 500 eur a na druhý mesiac 300 eur. On naďalej nevidí fungovanie manželstva ako celok a nádej na spoločné spolužitie, o ktoré sa pokúsil s mierom. Na obecnom úrade v G. dosahuje zárobok 720 eur priemerne mesačne.

2. / PZ navrhovateľa v záverečnej reči uviedol, že predmetom tohto konania je rozvod účastníkov. V konaní bolo preukázané, že od 17.4.2016 účastníci nezdieľajú spoločnú domácnosť, kedy navrhovateľ dobrovoľne túto opustil. Následne odporkyňa podala návrh na jeho vylúčenie z užívania domu. Vzhľadom na jej postoj navrhovateľ už nevidel perspektívu ich manželstva a preto podal návrh na rozvod , na ktorom trvá. Keďže manželstvo účastníkov prakticky dva aj pol roka neplní svoje spoločenské funkcie je dôvod pre naplnenie ustanovenia § 23 ods. 1 v zmysle ktorého navrhujeme manželstvo rozviesť. Pokiaľ ide o dôvody tohto rozvratu pridržiavame sa písomne podaného návrhu ako i prednesov a podaní navrhovateľa, ktoré sú zadokumentované v súdnom spise. Pokiaľ ide o maloletú M. Z., keďže súčasťou rozvodu je aj rozhodovanie o úprave práv a povinností k tejto na čas po rozvode, navrhol súdu, aby maloletá bola zverená do výchovy a opatery matky. Pokiaľ ide o výšku výživného s poukazom na zárobkové a majetkové pomery a schopnosti otca ako i tej skutočnosti, že má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti k t.č. už plnoletým deťom navrhol , ako primeranú výšku výživného na malol. M. sumu 100 eur mesačne. Keďže zo strany odporkyne bol podaný návrh na vyslovenie zákazu styku otca s maloletou vyjadril sa aj k tomuto návrhu a to tak, že pre takýto zákaz styku neboli splnené ani formálne ani materiálne podmienky , keďže otec sa nedomáha úpravy styku s maloletou a ako opakovane prezentoval bude rešpektovať vôľu maloletej, teda pokiaľ táto sama ho nebude chcieť vyhľadať a stretať sa s ním, on to bude rešpektovať a nebude iniciovať stretnutia s maloletou. To, že otec maloletú nekontaktuje vyplýva aj z trestného konania kde sú správy z polície , že maloletú nekontaktuje. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie vypočutou znalkyňou, ktorá jednoznačne neodporučila práve s ohľadom na záujem maloletej aby bol vyslovovaný zákaz styku otca s maloletou. Odhliadnuc od uvedeného otec maloletej nesúhlasí s vyjadreniami maloletej , má za to, že jej postoj k nemu ako i dnešná výpoveď je ovplyvnená matkou. Má za to , že navrhovaný zákaz styku je navrhovaný nie v záujme maloletej , ale účelovo v záujme, aby v prípade, žeby toto súd akceptoval mohlo byť použité ako dôkaz , resp. argument pre prebiehajúce konania vo veci 6C/190/2016 a vo veci 3T 51/2017. Z uvedeného dôvodu preto navrhol súdu , aby návrh na vyslovenie zákazu styku otca s maloletou zamietol. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov právneho zastúpenia a pokiaľ ide o trovy konania z titulu znaleckého dokazovania navrhol, aby tieto znášala odporkyňa, keďže navrhovateľ neinicioval takéto znalecké dokazovanie a od samého začiatku poukazoval na jeho nadbytočnosť a účelovosť zo strany odporkyne.

3. / Matka na pojednávaní dňa 15.6.2016 uviedla , že chce požiadať súd aby zamedzil styk navrhovateľa k deťom, z dôvodu strachu detí a takisto aj jej strachu . Čo sa týka manželského a intímneho života, manžel nemal so ňou nikdy súcit keď jej bolo zle. Nie je pravda že nežili intímne ako manželia, mali intímny styk aj mesiac pred incidentom zo dňa 16.4.2016, stýkali sa pravidelne, resp. kedy manžel chcel. Čo sa týka manželského života, deti sa manžela báli a keď chceli niečo povedať, riešili veci cez ňu , ona to musela riešiť sprostredkovane, musela vedieť kedy je kľudný, kedy mu to má povedať aby to vedel prijať čo potrebujeme takisto ako ona aj jej deti. Čo sa týka toho, že jej dal sumu po 16.4.2016 a to 500 eur a druhý mesiac 300 eur, to nie je pravda, je spoludisponent na jeho účte, kde chodila aj jej výplata, bankomatovú kartu mala ona , má ju cca 2 roky, kedy sa starala o domácnosť, chodila do obchodu. Manžel nechodil na týždňovky v práci, ani ho nenútila lebo sa bála, vedela som čo si pri ňom môžem dovoliť, mal možnosť ísť do zahraničia, ona to nechcela, nakoľko videla ako to funguje u nich doma.

Deti boli často svedkami keď sa sťažoval na prácu, že to nezvláda, nadával na všetkých zamestnancov, že sú neschopní a keď ho prosila, že môže zmeniť zamestnanie, povedal, že ho nezmení. Navrhovateľ teda ekonomicky prispieval do domácnosti, mala možnosť ísť na jeho účet. Keď on mal na starosti peniaze, vždy sa všetko minulo a nič neušetrilo, potom sa dohodli, že si vezmem jeho kartu a bude písať všetko čo kúpila, to aj robila, má z minulého roka zošit, čo fungovalo takto doteraz. On mal na starosti aj U., ktorý je na jeho meno, mnohokrát keď s ním bola v Orange chcel vidieť výpisy hovorov s kým deti a ako často volajú. Minulý týždeň si dal zistiť jej podrobný výpis z Orange koľko a s kým volá. Na základe toho mu chce teraz na pojednávaní vrátiť všetky kartičky z U., aj jej . Ona vybrala 300 eur pre deti v mesiaci máj, lebo dcéra mala 1. sväté prijímanie, vybrala 3x po 30 eur kvôli nákupom v C., drogérii a ďalší nákup si nepamätá. Z druhej výplaty poslal 390 eur, nevybrala nič. Peniaze si požičala. Chce uviesť výšku výživného na deti čo sa týka 450 eur tak, aby prispieval na mal. deti - M. sumou 150 eur, C. eur a na O.0 eur. Ona je zamestnaná v C. C. O., P.T., je to ústav pre deti z detských domovov, kde je zamestnaná ako opatrovateľka na dobu neurčitú, kde za posledný rok dosiahla minimálnu mzdu. Aktuálne je PN od marca, mala zdravotné problémy - hučanie v ušiach - tinitus, nakoľko manžel často kričal v domácnosti, kričal aj počas jazdy autom, od lekára, aká je neschopná, že si vymýšľam a že keby jej niečo je, lekári by našli príčinu. Navrhovateľ s mal. deťmi komunikuje, deti majú pred ním rešpekt, nejedná sa o prirodzený otcovský rešpekt, majú strach. Deti chodia k psychiatrovi, sú nastavení na antidepresíva - medikamentóznu liečbu okrem syna O., chodia do G. k psychiatričke M.. W.. Mal. C. sa mu bála povedať osobné názory, nakoľko sa bála, že ju vždy vysmeje ako vyzerá, aké má názory, často jej povedal, že nech je radšej ticho, nech nerozpráva, že kokce, že sa nevie vyjadrovať. Čo sa týka mal. M. keď som jej hovorila aby niečo vysvetlila otcovi, povedala že sa bojí, že má z neho strach, že bude radšej ticho. Čo sa týka dcéry L., jej stav sa rapídne zhoršil, dostala kŕče potom ako videla že ju manžel škrtil a že sa jej vyhrážal. Od tohto incidentu chodí do domu naokolo, lebo sa bojí stretnúť s otcom. Svedkom tohto incidentu boli aj mal. deti okrem M.. L. prišla a videla ako ju škrtil, C. tam bola od začiatku, L. dobehla keď ju škrtil, O. došiel až na koniec keď ju držal pritlačenú okolo krku s jeho rukou pritlačenú k sebe. Mal. deti budú v piatok vypočúvané k tomuto incidentu na oddelení polície, resp. 1x už boli a mali by ešte byť vypočuté. Keď som bola od 1.3 v G. hospitalizovaná, manžel sa o deti nestaral, moji rodičia deťom varili, nosili jedlo, manžel chodil po obede a vykrikoval čo má k obedu, takisto dcéra C. hovorila aký chodil domov nervózny z práce, volala mi každý deň do nemocnice aby som sa vrátila, že ocino je nervózny a kričí po nich. Spomínala, že mu volala večer cca o pol 10tej aby prišiel domov, na čo jej povedal, že nemôže prísť, že má prácu, potom o pol 11tej prišiel a poslala ho za M., že nemôže zaspať, prišiel k nej a vytrhol jej z rúk bábiku, že je už veľká, kričal nech spí, zhasol svetlo a odišiel k TV. Volal jej aj O. do nemocnice, že stratil kľúče, že otec po ňom kričí, potom tieto kľúče našiel navrhovateľ. Manžel keď sa stretol so synom O., vždy ho zaujímala len práca, čo urobil, mal odkontrolované kedy chodí zo školy domov, čo má urobiť a s vyhrážkami, že keď to neurobí nepôjde von a zamkne mu motorku. Zakázal mu školu v O., kvôli tomu musel ísť syn do školy do E. na agrotechnickú. Má podozrenie, že aj v čase ako im sľúbil, že nebude chodiť domov, navštevoval našu domácnosť. Keď kupovali vchodové dvere, dal vymeniť zámok aby sa dostal kedykoľvek dnu, aby mohol odomknúť aj keď je zvnútra zasunutý kľúč - z dôvodu aby mohol kedykoľvek prísť, chcel mať všetko pod kontrolou. Čo sa týka rozvodu tak ona mu ho podpíše. Mal. C. už dávno nemala chuť do života, silu vstávať v sobotu a u mňa to bolo to isté. Navštevovala lekárov - bolelo ju brucho, hlava, vypadávali jej vlasy, učila deti, aby boli ticho, aby nehovorili ako sa k nim otec chová, nikomu sa nezdôverovala. Zistili jej histamínovú intoleranciu, predtým štítna žľaza, bola na gastre vyšetrovaná - mala zápaly žalúdka, naposledy mala tinitu - hučanie v ušiach, kde jej povedali, že to môže byť z psychického dôvodu, nepriznala sa však lekárom s rodinnom anamnézou. Manžel bol za ňou , avšak sa jej neospravedlnil ako povedal, povedal doslovne: „Mrzí ma to a môžem sa už vrátiť?“ Svedkami boli deti a povedala som mu, že sa mu bojím veriť, choď sa dať najskôr liečiť lebo si chorý, takisto ako piješ si aj psychicky chorý, na čo povedal: „Ja viem, pôjdem“. Navrhovateľ veľmi často požíval alkoholické nápoje, dokonca ich kombinoval aj s liekom

- s brufenmi, na čo ho upozorňovala aby to nerobil, na čo on povedal, že sa nemá do toho starať. Povedala mu, že mu neuverí, kým neuvidím na papieri, že sa ide dať liečiť, nasledujúci týždeň utorok doniesol papier kde boli klamstvá, že vypije len víno, povedala mu , že klame a papier dala naspäť, že nemá dôvod mu veriť. Pod vplyvom alkoholu býva veľmi agresívny, čo sa prejavuje v agresii slovnej. Slovnú agresiu vykonával aj v stave triezvosti, keď ich viezol k lekárom alebo zo školy, často po nej aj dcére C. kričal v aute. A to využíval keď boli s ním samé, keď cestovali v aute a prosili ho, aby spomalil, lebo deti vracali alebo im bolo zle, čo on odmietol a nespomalil. Často predbehoval autá pred nimi pretože to bolo nebezpečné, aby išiel niekto pred nimi, lebo ho ohrozujú. Dňa 27.4 jej volal s vyhrážkami, že sa kedykoľvek môže vrátiť do domu naspäť, lebo dom je takisto aj jeho, teda má počítať že sa vráti. Zložila mu telefón, lebo sa bála a zavolala sestre , aby prišla za deťmi, lebo mala odísť

za jednou ochrnutou pani. Tento týždeň bol za kňazom našej farnosti a povedal mu aby jej odkázal aby som stiahla návrh na trestné oznámenie a on stiahne rozvod, čo ona neurobí, nakoľko chráni deti a vidí, že sa ho boja a majú z neho strach. Žiadala o vyšetrenie a podloženie týchto skutočností.

4./ Právny zástupca matky v záverečnej reči uviedol, že navrhovateľ podľa manželky spôsobil rozvrat tohto manželstva jeho negatívnym správaním voči nej ako manželke a voči ich trom spoločným deťom, čo je preukázané v konaní tak v tomto ako i v trestnom konaní 3T/51/2017 ako aj v konaní o vylúčenie navrhovateľa z ich spoločného bývania XC/XXX/XXXX. Navrhovateľ sa až pod tlakom začatia trestného vyšetrovania nedobrovoľne podľa matky, až na základe odporúčania vyšetrovateľa ORPZ vysťahoval zo spoločného bydliska, avšak iba do vedľajšej nehnuteľnosti. Odporkyňa v tomto ako aj konaniach momentálne prebiehajúcich súvisiacich preukázala, že navrhovateľ sa k nej negatívne správal aj pred vysťahovaním a opustením spoločnej domácnosti ako aj po opustení spoločnej domácnosti. O. s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, navrhuje, aby jej maloletá M. bola zverená do jej osobnej starostlivosti , v časti výživného považuje návrh navrhovateľa na výživné vo výške 100 eur za podštandardný, nedostatočný, navrhuje výživné vo výške 250 eur, pričom poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ má dostatok nadbytočných finančných prostriedkov, kedy preukázal, že náklady na jeho bývanie činia iba 50 eur , za bývanie v obecnej prevádzke. Navrhovateľ nemá žiadne pôžičky, dlhy, iné záväzky, čím mu zostáva veľké množstvo nevyužitých finančných prostriedkov. Sám navrhovateľ v zápisnici dňa 15.6.2016 na tretej strane v prvom odseku sa vyjadril, že po odsťahovaní dal 500 eur na výživné čo preukazuje, že navrhovateľ je schopný platiť výživné aj vo výške 250 eur. Potreby maloletej M. sú nadštandardné vzhľadom na jej zdravotné problémy, plne zdokumentované v súdnom spise, kedy výdavky matky nestačia na úhradu nákladov na domácnosť na maloletú M. a dve plnoleté deti. Čo sa týka návrhu zákazu styku matka poukazuje , že bol záujem dieťaťa jednoznačne preukázaný jej dnešnou výpoveďou, kde maloletá jasne , zrozumiteľne a určite sa vyjadrila, že sa bojí otca , že ju otec bijával, že sa jej vyhrážal fackami a , že ju prenasleduje, na ktorú jej výpoveď by mal súd prihliadať v prvom rade a až následne vyhodnocovať znalecký posudok znalkyne s ktorým záverom znaleckého posudku a taktiež aj vyjadrení znalkyne na pojednávaniach v časti , ktoré súd proti jej návrhu na zákaz styku nesúhlasí. Na základe uvedeného preto matka navrhuje, aby súd zakázal styk otca s maloletou, ktorý zákaz spôsobí zlepšenie zdravotného stavu maloletej, zníži sa jej tým psychické napätie a strach z otca, keď si bude vedomá, že otec má s ňou styk zakázaný sa bude maloletá cítiť bezpečnejšie, kľudnejšie, nebude vystresovaná. Odpadnú jej tým zdravotné problémy : bolesti brucha vyvolané stresom z otca, ktoré sú zadokumentované aj v lekárskych správach z vyšetrení maloletej. Na základe čoho sa celkovo tak stav maloletej po všetkých stránkach zlepší. Ak by súd styk nezakázal, hoci sa maloletá jednoznačne dnes na pojednávaní vyjadrila, že má strach z otca, tak táto situácia by maloletej znásobila jej stres, obavy a celkovo aj psychický stav vzhľadom aj na skutočnosť, že hoci sa jednoznačne vyjadrila, tak aj napriek tomu nepožíva právnu ochranu od súdu. Práve toto by u nej spôsobovalo zmätenosť, celkovú nedôveru , akúkoľvek autoritu a ďalší strach. Odporkyňa nesúhlasí s vyjadreniami otca a jeho právneho zástupcu, považuje ich za účelové v snahe privodiť si úspech v tomto súdnom spore. Matka - odporkyňa sa nesnaží týmto súdnym konaním a jej vyjadreniami podporiť iné prebiehajúce súdne konania ako sa vyjadril PZ navrhovateľa, sleduje iba jeden záujem a to záujem jej maloletej dcéry M.. Čo sa týka trov konania tak trovy z titulu znaleckého dokazovania navrhuje odporkyňa , aby pre okolnosti vhodné osobitné tohto zreteľa bol na ich úhradu zaviazaný navrhovateľ, vzhľadom na to, že aj spôsobil rozvrat manželstva vážnym spôsobom čo je zdokumentované v konaní 3T/51/2017 a taktiež v súvisiacich spisoch, kedy v negatívnom konaní pokračoval aj po jeho odsťahovaní kedy maloletá vyjadrovala z neho strach, teda boli tu vážne obavy o aktuálne psychický stav maloletej potvrdené jej samotnou výpoveďou. Poukázal na skutočnosť, matka navrhovala, aby bola maloletá vypočutá psychologičkou cez referát ako je uvedené v zápisnici o pojednávaní 30.6.2016 na druhej strane, kedy sa PZ navrhovateľa v poslednom odseku strany 2 vyjadril nasledovne: ak by malo byť rozhodované o zákaze styku, žiadali by sme ak by k tomu súd pristúpil, trvali by sme na znaleckom dokazovaní. Práve PZ navrhovateľa tu inicioval znalecké dokazovanie. Matka daný stav dostatočne , jasne, úplne a zrozumiteľne , teda potrebu zákazu styku preukázala autentickými inými dôkazmi a to výpoveďami jej troch detí vrátane ich písomných vyjadrení a taktiež aj samotnej maloletej M., na základe ktorých bol dostatočne preukázaný - opodstatnenosť návrhu zákazu styku. Preto by mal náklady znaleckého dokazovania znášať sám navrhovateľ a to aj na ďalšiu skutočnosť, že práve jeho negatívnym konaním došlo k tejto situácii, ktorú by inak súd nemusel v rozvodom konaní riešiť, ak by nedošlo k fyzickému napadnutiu navrhovateľa matky za prítomnosti ich troch spoločných detí. Aj táto skutočnosť priviedla pravdepodobne súd k nariadeniu znaleckého dokazovania. Zavinenie znaleckého dokazovania spôsobil prvotne sám navrhovateľ. Matka má za to, že aj na základe samotného znaleckého posudku je opodstatnene styk otca s dieťaťom zakázať.

5. / Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 26.9.2018 v záverečnom stanovisku uviedol, že v prípade rozvodu rodičov doporučujú na čas po rozvode zveriť mal. M. do osobnej starostlivosti matky, odporúčajú aby obaja rodičia zastupovali mal., aby bolo výživné otcovi priznané podľa zárobkových a majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Styk otca s mal. dieťaťom neupravovať aj s poukazom na veľmi podrobné a odborné závery znalkyne z odboru psychológie, nakoľko zákaz styku by mohol zhoršil aktuálny psychický stav maloletej.

6. / Znalkyňa PhDr. M. I. v znaleckom posudku na č.l. 124-142 ako aj na pojednávaní dňa 26.9.2018 uviedla, že v súčasnosti zo strany mal. M. pretrváva ku vzťahu otcovi výrazné zastúpenie obáv a strachu, preto nariadenie kontaktu otca s mal. dieťaťom by mohlo tento neurotický terén zosilňovať, navyše otec mal. detí zaujíma k stretávaniu s deťmi nejasný postoj, čo bolo prezentované aj v rozhovore počas znaleckého vyšetrenia. V prežívaní mal. M. boli detekované obavy psychosomatické symptómy (búšenie srdca, začervenanie, ťažkosti s dýchaním, potenie, bolesti brucha, zlé sny) emočná labilita (smútok, trápenie, nervozita), znížená sebadôvera a sebaistota, sťažené rozhodovanie. Najvýraznejšie boli obavy: „že súd dovolí, aby sa otec vrátil do domu a oni by nemali, kde bývať“. Tieto zistenia signalizujú, že dieťa je negatívne zaťažené vzťahovou situáciou v rámci rodiny, čo u nej vytvára neurotický terén a poškodzuje jej zdravý vývin sebahodnoty a sebavedomia. Osobou, ktorá je pre mal. M. zdrojom i objektom lásky je jej matka. Dieťa od matky obdržalo najviac kladných vzťahov a taktiež dieťa matke adresuje kladné vzťahy. O vzťahu k otcovi je dieťa kritické, pokladá ho za zdroj konfliktov, v rodine adresuje jemu a aj predpokladá od neho záporné vzťahy voči svojej osobe. Dieťa opakovane projektívne prezentuje pozitívne vzťahy k matke a k súrodencom, k otcovi prezentuje negatívny vzťah. Ide o anxiózne dieťa, ktoré obavy a neistotu, čo potvrdil aj výsluch na pojednávaní dňa 26.9.2016, to nemení nič na záveroch znaleckého posudku. Ona obhajuje to, aby sa nestupňovala obavnosť u dieťaťa práve tým, že dieťa bude strachovým fenoménom. Aj v rozhovore pri výsluchu bolo preukázané, že otec sa k dieťaťu aktívne osobne nedostal. Dieťa len vyvodzuje, že vidí biele auto s ním a vlastne ju sleduje, toto je to, kde dochádza k tomu produkovaniu aj neopodstatnených obáv. Toto nevyrieši vydanie zákazu styku s dieťaťom, toto vyrieši iba zmena miesta bydliska. Ide o veľmi anxiózne dieťa a v istej miere je to príbuznosť s matkou dieťaťa v tom, že presne takúto polohu emočného správania má aj matka pri záťaži aj na základe prežitého je schopná sa dezorganizovať a emočne to ťažko prežívať. Ak sa chce dieťa stabilizovať, tak zákaz kontaktu s otcom to nevyrieši, nakoľko ho môže stretnúť aj náhodou. Jej znalecký záver je taký, že nedoporučuje zákaz styku otca s mal., navrhuje, aby styk nebol upravovaný s tým, že mal. pokiaľ sa bude cítiť slobodne, komfortne a bezpečne sa môže stať, že sa stretne z vlastnej vôle s otcom bez toho, že by bola neurotizovaná. Vychádza z toho, že aj účastníci sporu, t.j. rodičia a mal. deti sa nachádzajú v malom priestore, kde reálne môže dôjsť k stretávaniu týchto osôb a vyhodnocovaniu potom emočných pocitov v rámci takýchto stretnutí. Uložený zákaz styku, najmä, pokiaľ dieťa o tom vie, môže viesť k panickým rekciám na strane mal. dieťaťa. Znalkyňa pri znaleckom vyšetrovaní nezistila z okolia matky nejakú cielenú manipuláciu k negatívnemu obrazu otca. Mal. M.a nebola v kontakte s otcom od 16.3.2016 a toto samotné odlúčenie nemohlo urobiť u nej negatívny obraz otca tak, ako ho zistila pri vyšetrení a uviedla aj v znaleckom posudku.

7./ Mal. M. Z. na pojednávaní dňa 26.9.2018 uviedla, že ona vie, prečo je na súde, a je to kvôli tomu, že nechce, aby sa otec k nim priblížil, ona dnes ocina na pojednávaní aj videla, bojí sa ho, vie čo robil. Ona pokiaľ aj ide do školy, otca občas stretáva, tento ju sleduje autom cez uličky, kadiaľ chodí do školy aj zo školy. On sa jej však neprihovára, iba ju sleduje, keď ide cez uličky do školy, má z neho strach a potom sa vráti. Čo sa týka situácie doma, je to oveľa lepšie, odkedy otec s nimi nebýva. Keď s nimi bývala, doma otec vždy po nej kričal a bil ju. Tiež jej zakázal sa stretávať s kamarátkami, nechodil jej na rodičovské združenia. Keď si aj zavolala kamarátku domov, on prišiel z práce, zavolal ju nabok, aby to kamarátka nepočula a povedal jej, že tam nemá čo robiť, aby išla domov. Neznášal, keď plakala, vždy doslovne povedal, že ju zbije, že dostane facku, ak neprestane. Niekedy ju pritom aj udrel. Ona sa vyjadrila, že by bývala v P. preto, lebo ju všetci v dedine ohovárajú a ona sa cíti v dedine zle, avšak nemajú peniaze na to, aby sa z dediny odsťahovali do P.. Ony sa o otcovi skoro vôbec nerozprávajú , nakoľko nechcú myslieť na to zlé, čo sa stalo, iba na dobré veci. Keď príde zo školy, matka sa jej vždy opýta, ako bolo v škole, akú mala známku, ale nikdy sa jej nepýta na otca. Otec ju sleduje, keď ide do školy aj keď ide zo školy, do školy ide s kamarátkou, vtedy sa domov, keď ho stretne nevráti. Oveľa častejšie ju sleduje zo školy, pričom ho spoznáva podľa bieleho auta, vie určite, že je to je otec. Otec sa k nej nepriblížil, ona nechce, aby sa k nej priblížil, pretože má z neho strach. Otec nechodí pešo, takto ho ešte nikdy nestretla, chodí iba na aute. Pokiaľ by ho stretla, tak že otec by išiel pešo, riešila by to tak, že by utiekla.

8./ Svedok O. Z. na pojednávaní dňa 30.6.2016 uviedol, že on v minulosti bol svedkom konfliktu medzi rodičmi, ktorí sa dosť často hádavali, asi dva roky dozadu, keď prišiel domov a videl ako otec drží matku za ruku, ktorú mala vykrútenú na zemi. Kde mali konflikt kvôli pozeraniu TV. On aj naposledy videl, čo otec matke spravil tohto rolu, videl ako drží matku pod krkom a kričí, že ju zabije, ktorú udalosť videli všetci súrodenci vrátane M.. On chce žiť určite s mamou, s otcom nechce žiť a súd nemusí upravovať jeho styk s otcom a nemusí ani o ňom rozhodnúť, že ho zakazuje. On je vedený, čo sa týka výchovy tak, že by mal sa rozprávať s otcom, pričom aj teraz komunikujú, avšak on vidí na ňom, že nie je šťastný, keď je s ním. Myslí si, že otec má dosť zlú povahu, je stále nervózny, nevie si predstaviť, čo by mohol spraviť, keby ho ešte viac najedoval. V minulosti on nemal žiadnu traumu, ktorá vyplývala z týchto rodinných situácií a nenavštevoval psychológa ani psychiatra. On, keď je v kontakte s otcom, tak si myslí, že otec akceptuje, čo povie a keby mu aj do budúcnosti povedal, čo sa týka jeho názoru na stretávanie, tento bude akceptovať.

9. /Mal. C. Z. na pojednávaní dňa 30.6.2016 uviedla, že ona sa s otcom stretávať nechce, nechce ho už ani nikdy vidieť, teda chce, aby v tomto konaní bol uložený zákaz styku jej s otcom. Celý život ju otec ponižoval a urážal, vysmieval sa jej, čo si v minulosti všimla mamina, že plakávala v izbe a poslala ju psychologičke, po čom jej bolo lepšie, po nejakom čase sa jej začal znovu vysmievať, že je buď moc namaľovaná, tlstá, alebo ako sa obliekala a keď bola menšia mala problém v reči - koktala a pre toto sa jej vysmieval, že nemá radšej nič hovoriť. Otec dosť kričal po mamine a keď sa snažila zabrániť, aby na maminu nekričal, tak, že sa postavila medzi nich, surovo ju odsotil do palachu a padla hlavou na zem. Ona bola prítomná pri incidente otca s mamou a keď vyšli hore, mamine tiekla krv, mala pomliaždené prsty, čo jej potom ona ošetrila a išla na políciu. Otec ju veľakrát aj fyzicky bil za to, že sa obzerala v kostole a nepočúvla svätú omšu, keď doma vytiahol opasok a ubil ju ním, čo bolo keď mala 9-10 rokov. Otec vôbec nepočúva jej názor, čo si praje a čo chce a keby povie proti jeho názoru, tak ju ubije alebo začne kričať po nej. Ona sa bojí bývať sama doma.

10. / Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom mal. M. Z., C. Z., O. Z., výsluchom znalkyne PhDr. I. a zistil tento skutkový stav: Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 8.10.1994 v Rímsko-katolíckom kostole v P., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v P. vo zväzku 8 r. 1994 na str. 59 pod poradovým číslom XX, pričom u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti a z manželstva pochádzajú 4 deti - M., G.. X.X.XXXX, C., G.. XX.XX.XXXX, O., G.. XX.XX.XXXX Q. L., G.. XX.X.XXXX. Spoločné bydlisko ako manželia mali v G. K. Č..V.. XXX a to až do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti dňa 16.4.2016. Dňa 16.4.2016 podala manželka na navrhovateľa trestné oznámenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktoré konanie sa vedie na OOPZ E. pod sp.zn. U.-XXX/NB-TO-XXXX, pričom aktuálne toto trestné konanie ako vyplýva z listinných dôkazov na č.l. 279-317 pokračuje a je vedené na OS v E. pod sp.zn. 3T51/2017 a je vedené pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Na OS v Topoľčanoch ako vyplýva z listinných dôkazov na č.l. 318-341 je vedené pod sp.zn. 6C/190/2016 občiansko-právne konanie o vylúčenie manžela z rodinného domu. Predbežným opatrením U. E. A..J.. XCXXX/XXXX - XX J. V. X.X.XXXX K. G. G. O. U., C.M. M. K. F., Q. V. G. V. P. V. A..Č..XXX O. G. O. O.. Č.. XX/X U. Z. XXmX Q. G. O. O.. Č.. XX/X U. Z. XXXmX Z. C. Ú. G. K. J.Í. G. L. Č.. XXX. G. M. Z. je zamestnaný na U. Ú. Z. G. K. ako na hlavný pracovný pomer v pracovnom zaradení robotník, pričom U. G. K. potvrdila, že po pridelení nájomného obecného bytu bude mesačne platiť 132,22 eur ako predpísaný mesačný nájom, plus 70 eur za energie - voda, elektrika, plyn, ale aktuálne za prenájom jednej izby, ktorú má na obecnom úrade neplatí nič, odrába si to v rámci pracovnej činnosti voči prenajímateľovi t.j. obci. V roku 2016 u zamestnávateľa dosiahol čistý mesačný príjem 912,33 eur, v roku 2017 v mesiacoch január - august dosiahol čistý mesačný príjem 697,59 eur. Za obdobie od januára 2018 dosiahol čistú mesačnú mzdu 871,54 eur. Manželka T. Z. je zamestnaná v podniku - C. C. O. v P., kde je zamestnaná od 1.7.2014 a jej príjem za obdobie od 1.5.2017 do 30.4.2018 je 4698,25 eur, t.j. priemerná mesačná mzda za toto obdobie je vo výške 391,52 eur, pričom má výdavky na elektrickú energiu vo výške 50 eur mesačne, platí mal. M. do ZŠ 20 eur za stravu, za tanečný kurz 30 eur, za telefón a internet sumu cca 45 eur mesačne, za vodu mesačne 5 eur, za odvoz komunálneho odpadu 67,50 eur ročne, daň za pozemok 30 eur ročne, platí

mal. školné a poistné 30 eur ročne, pomôcky do školy 45 eur ročne, telefón 7 eur mesačne, školské akcie 7 eur mesačne, oblečenie a obuv 30 eur mesačne. Ako vyplýva z listinných dôkazov na č.l. 235 matka trpí posttraumatickou poruchou - stresovou poruchou ťažkého stupňa, reakciou na závažný stres a poruchy prispôsobenia, reaktívny anxiózne depresívny syndróm v liečbe s následkom trvalou zmenou osobnosti po traumatickom zážitku. Z lekárskych správ na č.l. 232-234 vyplýva, že mal. M. Z. bola vyšetrená v ambulancii detskej psychiatrie ako aj v gastroenterologickom hepatologickom centre v G. a to z dôvodu, že má úzkostné stavy, ťažký spánok a nepokojné sny, pocit neistoty, tenziu, s diagnózou F43.2, pričom brušné bolesti ako bolo zistené lekárom sú psychosomatického pôvodu, v dôsledku čoho bola doporučená pravidelná životospráva a psychologická konzultácia.

11./ Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich možností a schopností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujme maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidva ja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinový potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práve na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťaťa domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh.

Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12./ Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené sú hľadiska objektívne - hľadiska morálky celej spoločnosti. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd za preukázanú. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať či je manželstvo už dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Dostatočnosť oboch bude mať za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na rozvod manželstva neexistuje právny nárok ani vtedy, ak s ním obaja manželia súhlasia. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Súd je povinný tieto dôvody zisťovať a vyhodnocovať. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať či manželia spolu žijú ako rodina (či majú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas, akým spôsobom, v akom rozsahu a kvalite, ak medzi nimi existujú rozpory, aké majú dôvody, aký je ich postoj k plneniu manželských povinností), či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či si riadne plnia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či vyživujú dobrovoľne svoje deti, či spolu intímne žijú, či spoločne vychovávajú deti, ktoré s nimi v rodine žijú. Pokiaľ si súd ustáli, že vzťahy medzi manželmi sú skutočne vážne rozvrátené tak, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, musí dokazovanie zamerať na otázku trvalosti rozvratu. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Cieľom výchovy maloletého dieťaťa je aby vyrástlo na produktívnu osobnosť s pozitívnou hodnotovou orientáciou. Najideálnejším prostredím na dosiahnutie tohto cieľa je kompletná harmonická rodina. Ak manželstvo rodičov maloletých detí prestane plniť svoje funkcie môže ho súd rozviesť. Rozvod manželstva rodičov vždy zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Záujem maloletého dieťaťa má byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Súd nemôže návrhu na rozvod vyhovieť a to ani vtedy ak má za preukázané, že manželstvo je dostatočne kvalifikovane rozvrátené, ak by bol rozvod v rozpore so záujmom maloletých detí. Skutočnosť, že sa niektorý z manželov, prípadne aj obaja už necítia v manželskom vzťahu komfortne, ešte sama o sebe neodôvodňuje záver, že takáto rodina nie je v záujme maloletých detí. Zásadne sa možno prikloniť k záveru, že rozvod je v záujme maloletých detí vtedy, pokiaľ rodičia už dokázali rozdelením medzi seba k spokojnosti detí upraviť výkon rodičovských práv a povinností.

13./ Súd vykonaným dokazovaním mal za jednoznačne preukázané, že sú splnené podmienky pre vyslovenie hmotnoprávnych predpokladov rozvodu, nakoľko manželia spolu už dva a pol roka nežijú ako rodina, nemajú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť čas spoločne. Takúto istú dobu spoločne vôbec nehospodária, resp. spoločne neprispievajú na úhradu potrieb rodiny. Tak isto spoločne nespravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Minimálne po túto dobu intímne spolu nežijú a

tak isto po túto dobu ani spoločne nevychovávajú deti, pričom vzhľadom na túto dĺžku času možno jednoznačne konštatovať, že rozvrat je dostatočne trvalý, nakoľko v tomto štádiu konania už vôbec nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd konštatuje, že manželské nezhody nastali už pred 16.4.2014, t.j. už pred týmto dátumom, kedy podala manželka na navrhovateľa trestné oznámenie pre prečin nebezpečného vyhrážania, pričom narušenie manželského spolužitia pred týmto dátumom potvrdili aj výpovede maloletých detí účastníkov , ako aj samotný účastníci. Ako však vyplýva aj z výpovede manželky a tak isto aj navrhovateľa tieto nezhody medzi manželmi boli dané špecifickými vlastnosťami ich pováh, názorov na výchovu ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa dotýkali bežného života v domácnosti. Čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom, pričom v čase rozhodovania o návrhu bola maloletou iba M. Z., súd mal za preukázané, že matka má vytvorené všetky materiálne, sociálne a osobnostné predpoklady pre riadnu starostlivosť o maloletú M., ktorá je aj na ňu veľmi citovo naviazaná a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom zároveň rozhodol, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, kde pri rozhodovaní o zastupovaní a spravovaní majetku, súd prihliadol na stanovisko maloletej vyslovené počas jej výsluchu na pojednávaní a zároveň aj rešpektujúc znalecké závery znalkyne PhDr. M. I.. V konaní bolo jednoznačne preukázané a to výsluchom znalkyne, že vyslovenie zákazu styku by bolo celkovo pre maloletú aj vzhľadom na jej aktuálny psychofyzický stav kontraproduktívne a preto súd neukladal zákaz styku otca s maloletou vzhľadom k tomu, že maloletá, pokiaľ aj rozsudok nadobudne právoplatnosť bude vhodným spôsobom informovaná o výsledku konania a zároveň bude vyrozumená o tom, že nie je upravený styk a teda, že nemusí sa stretávať s otcom a tento si styk ani nemôže vynucovať, čo je situácia, ktorá bude pôsobiť na maloletú menej stresujúco ako pokiaľ by súd vyslovil otcovi zákaz styku s maloletou a ona by tak isto o tejto skutočnosti musela by informovaná. Znalkyňa počas svojho výsluchu vysoko odborne vysvetlila dôvod, pre ktorý je lepšie aktuálne neupravovať styk otca s maloletým dieťaťom. Súd určil navrhovateľovi výživné v sume 150 eur mesačne, kde zhodnotil najmä odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj skutočnosť - výšku mzdy ktorú dosahuje otec v aktuálnom čase, zohľadniac u neho to, že aktuálne nie je vôbec zaťažený žiadnymi pôžičkami ani platbami na nájomné, nakoľko sám uviedol, obecný úrad mu poskytuje bývanie tým spôsobom, že tento si fakticky musí odrobiť vrámci svojich pracovných povinností.

14./ Vzhľadom k ustanoveniu § 52 súd o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, nakoľko žiadne osobitné okolnosti prípadu , pre ktoré by bolo spravodlivé iné rozhodnutie o trovách konania súd nezistil.

15./ Vzhľadom k tomu, že súvislosti s vyplatením znalečného nekrytého preddavkami zloženými účastníkmi vznikli štátu trovy, súd o ich výške a o tom, kto je povinný ich zaplatiť v zmysle § 57 rozhodol. Trovy konania štátu sú vo výške 83,97 eur a zaplatiť ich sú povinní obaja účastníci. Súd vychádzal z toho, že znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom v záujme maloletého dieťaťa, preto majú za trovy s ním spojené zodpovedať obaja účastníci a to rovnakým dielom. Polovica trov štátu je vo výške 41,98 eur, preto súd každému z účastníkov uložil povinnosť na účet tunajšieho súdu zaplatiť sumu 41, 98 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.