Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-345-2017.pdf
PDF · 79.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/345/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, X. B., právne zastúpený JUDr. L. L., advokát, spol. s r.o., V. XXX/X, X. B. proti žalovaným: 1/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, X. B. a 3/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, X. B., právne zastúpení JUDr. M. O., advokátkou, Ak C. XX/XX, X. B., o vypratanie časti nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. júna 2017, č.k. 6C/105/2016-89, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vypratania časti pozemku špecifikovaného v žalobe, pretože mal za to, že oplotenie susediaceho pozemku žalovaných je posunuté do jeho pozemku. Súd prvej inštancie zistil, že oplotenie medzi pozemkami strán sporu je skutočne mimo spoločnej hranice evidovanej v katastri nehnuteľností (KN), no žalovaní a ich právni predchodcovia už od 50-tych rokov 20. storočia boli dobromyseľní držitelia (§ 115 až § 118 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb., § 132a občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení novely č. 131/1982 Zb.) a pri nezmenenej polohe oplotenia dotknutú časť pozemku žalobcu vydržali ku dňu 1.1.1992 na základe novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. O trovách konania rozhodol súd prvej inšt. podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP a plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť. Namietal nevykonanie navrhnutého dôkazu, a to vyhotovenie geometrického plánu na vytýčenie časti pozemku, ktorého vypratania sa domáha. Poukázal na zistenia viacerých geodetov, vrátane súdom ustanoveného znalca, ktorí zhodne konštatovali umiestnenie oplotenia mimo spoločnej hranice pozemkov strán sporu, a to do pozemku žalobcu. Žalobca citoval výpoveď svedkyne K. ktorá bola predchádzajúcou vlastníčkou pozemku žalobcu a uviedla, že v sedemdesiatych rokoch právni predchodcovia žalovaných vysadili medzi spornými pozemkami ovocné stromy, ktoré sa tam nachádzajú aj v súčasnosti a vybudovali oplotenie, ktoré sa tam tiež nachádza. Pred ňou mali parcelu užívať jej rodičia až do roku 1958 dokedy žiadne oplotenie medzi spornými pozemkami vybudované nebolo. Rovnako tam neboli vysadené ovocné stromy. Svedkyňa tiež uviedla, že v minulosti namietala vybudovanie oplotenia medzi spornými pozemkami, že tieto námietky riešil pán A. na F. X. B., a že uložil právnym predchodcom žalovaných oplotenie a vysadené stromy odstrániť. I. citoval aj svedkyňu F., ktorá mala uviesť, že medzi spornými parcelami oplotenie vybudované nebolo, a že na terajšie miesto bolo presunuté asi pred siedmimi
rokmi. Ovocné stromy boli vysadené predchodcami žalovaných v sedemdesiatych rokoch. Podľa ďalšej svedkyne F.. mali právni predchodcovia žalovaných začať v sedemdesiatych rokoch užívať aj pozemok žalobcov a bol oplotený od ďalšej nehnuteľnosti. Svedok D. tiež potvrdil, že pozemok žalobcu užívali právni predchodcovia žalovaných ako záhumienku a medzi spornými pozemkami oplotenie neexistovalo. Svedkyňa T. uviedla, že pozemok žalobcu nikdy právni predchodcovia žalovaných v minulosti neužívali. Podľa svedeckej výpovede J. V. bolo cca pred šesťdesiatimi rokmi medzi spornými pozemkami vybudované oplotenie, ktoré sa tam nachádza aj v súčasnej dobe a popri ňom sú vysadené ovocné stromy. Napokon žalobca citoval svedka Š. podľa, ktorého oplotenie medzi spornými pozemkami bolo vybudované asi pred šesťdesiatimi rokmi, a oplotenie pozemku žalobcov na opačnej strane nebolo. Za podstatné žalobca považoval, že výsledky technicko-hospodárskeho mapovania z roku 1977, ktorých výsledkom je aj hranica evidovaná v KN boli zohľadnené tiež pri rozhodovaní v rámci ROEP. V zmysle ustanovenia § 11 zákona 265/1992 Z.z. ten kto vychádza zo zápisov v KN vykonanom po dni účinnosti tohto zákona je dobromyseľný, že stav katastra zodpovedá skutočnému stavu veci. Priebeh mapovej hranice medzi spornými pozemkami je tak podľa žalobcu právne nespochybniteľný. Za nesprávny považoval žalobca aj záver o vydržaní spornej časti pozemku, keďže žalovaní spočiatku tvrdili že správna vlastnícka mapová hranica je v mieste existujúceho oplotenia. Keď bol zistený opak, začali tvrdiť vydržanie. Už z toho je zrejmé, že pri začiatku sporu obe strany tvrdili, že chcú, aby bola vytýčená správna vlastnícka mapová hranica, keď sa tak stalo, žalovaní prejavili záujem odkúpiť pozemok od žalobcu a následne začali tvrdiť že predmetnú plochu vydržali. Žalobca považoval za nesprávny aj záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní splnili podmienky vydržania spornej časti pozemku podľa § 134 o občianskeho zákonníka. Tento záver je v rozpore s viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, pretože tu chýba domnelý právny titul ako nevyhnutná podmienka vydržania. Samotná držba na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti je podľa žalobcu pre vydržanie nedostatočná. Rovnako samotné dlhodobé užívanie a nerušená držba sú pre vydržanie nedostatočné, k čomu žalobca citoval viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.
5. Nevykonanie dôkazu geometrickým plánom neuplatnil žalobca ako odvolací dôvod opodstatnene. Takýto dôkaz by bol potrebný vo veci len v prípade, pokiaľ by nebolo správne zamietnutie žaloby, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Z ďalej uvedených dôvodov však napadnuté rozhodnutie správne je a vyhotovenie geom. plánu, resp. vytyčovacieho náčrtu ako podkladu prípadného vyhovujúceho rozhodnutia nebolo pri zamietnutí potrebné.
6. Námietka nesprávneho skutkového zistenia dlhodobej existencie oplotenia medzi spornými pozemkami nie je dôvodná. Žalobca cituje svedecké výpovede, podľa ktorých je skutkový stav iný ako zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa však s týmito okolnosťami vyporiadal a uviedol, že v konaní vypočutí svedkovia, sú prevažnej miere v príbuzenskom vzťahu k stranám konania. Súd však v konaní vypočul svedka C. Š., ktorý je bez príbuzenského alebo iného obdobného vzťahu zo stranami konania, pričom tento svedok uviedol, že v obci X. prežil celý svoj život, miestne pomery veľmi dobre pozná a pamätá si, že oplotenie medzi parcelami č. KN C XXX a č. KN C XXX vybudoval pred cca 60 rokmi otec žalovaných F. V. , ktorý súčasne v blízkosti tohto oplotenia na parc. č. KN C XXX vysadil ovocné stromy, ktoré sa tam nachádzajú aj v súčasnej dobe. Uvedený svedok rovnako uviedol, že si nepamätá, že by medzi F. V., resp. jeho právnymi nástupcami a vlastníkmi parc. č. KN C XXX prebiehal v minulosti spor o priebeh takto vytýčenej hranice. Výpoveď uvedeného svedka súd prvej inštancie preto vyhodnotil ako nestrannú a nezaujatú a pri rozhodovaní ju posúdil ako jeden z rozhodujúcich dôkazov. Odvolací súd sa s týmto postupom plne stotožňuje, pretože v prípade protichodných svedeckých výpovedí je potrebné nájsť vhodné kritérium zistenia vierohodnosti niektorej (ých) z nich a absencia vzťahu k stranám konania práve záver o vierohodnosti umožňuje z dôvodu nestrannosti svedka.
7. Prekážkou vydržania založeného na okolnostiach, ktoré nastali pred účinnosťou z.č. 265/1992 Zb. nie je ani žalobcom citované ustanovenie § 11 tohto zákona. Toto ustanovenie totiž zakladá len dobromyseľnosť osoby vychádzajúcej z údajov katastra. Pokiaľ však došlo k vydržaniu vlastníckeho
práva pred účinnosťou tohto zákona, ako uzavrel aj súd prvej inštancie, je následná dobrá viera v údaje katastra nezodpovedajúce danému vydržaniu bez vplyvu naň.
8. Bez vplyvu na zistené vydržanie je aj postupný vývoj stanoviska žalovaných, ako naň poukazuje žalobca v odvolaní. Skutočnosť, že strana sporu založeného na nesúlade údajov katastra s užívacím stavom ponúka v priebehu sporu rôzne alternatívy jeho urovnania, resp. že jej tvrdenia sa vyvíjajú, neznamená, že tu nemôžu byť iné okolnosti, ktoré sú napokon zistené ako východisko rozhodnutia. Pokiaľ žalovaní spočiatku tvrdili že správna vlastnícka mapová hranica je v mieste existujúceho oplotenia, a keď bol zistený opak, začali tvrdiť vydržanie, svedčí práve o tom, že s celým pozemkom nakladali ako s vlastným a nesprávnosť zápisu v KN zistili až po zameraní. Záujem o odkúpenie spornej časti je popri súdnom rozhodnutí jednou z alternatív vyriešenia veci a urovnania sporu. Spravidla alternatívou rýchlejšou a často menej zaťažujúcou než čakanie na neistý výsledok sporu, akokoľvek je jeho strana presvedčená o svojej pravde. Preto z ponuky žalovaných na alternatívne vyriešenie veci nemožno dovodzovať nedostatok podmienok vydržania na strane žalovaných, resp. ich právnych predchodcov.
9. Opodstatnená nie je ani námietka nedostatku domnelého právneho titulu ako podmienky vydržania. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom, že vydržanie vlastníckeho práva musí vychádzať z titulu, o ktorom sa držiteľ domnieva, že zakladá jeho vlastníctvo (domnelý právny titul), a že v prípade nehnuteľností nemôže byť takýmto domnelým právnym titulom ústna zmluva. Avšak v prípade, že dochádza k vydržaniu pozemkov susediacich s inak riadnym prevodom nadobudnutým pozemkom, teda typicky pri oplotení vybudovanom mimo evidovanú mapovú hranicu, je domnelým právnym titulom pre vydržanie priplotenej časti cudzieho pozemku ten nadobúdací titul (napr. zmluva), na základe ktorého dochádza k riadnemu prevodu v mapových hraniciach prevádzaného pozemku. V danom prípade tak bol plne spôsobilým domnelým právnym titulom pre vydržanie spornej časti parc. č. KNC XXX práve ten právny titul, na základe ktorého nadobudli žalovaní, resp. ich právni predchodcovia pozemok parc. č. KNC XXX. O existencii takéhoto právneho titulu nebol v konaní spor.
10. Vzhľadom na uvedenú neopodstatnenosť odvolacích dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Plne úspešným žalovaným v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.