Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/88/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcov: 1/ R.. I. T., nar. XX. R. XXXX, a 2/ R. T., nar. XX. D. XXXX, obaja bytom P. XX, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 607 223, so sídlom Trnavská cesta 52, Bratislava, o zaplatenie 166,- Eur s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 10C/29/2017-70 zo dňa 8. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu Zvolen č.k. 10C/29/2017-70 zo dňa 8. februára 2018 vo výroku o trovách konania (druhý výrok) mení tak, že náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a.

II. Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 10C/29/2017-70 zo dňa 8. februára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) konanie o zastavil (prvá výroková veta). Žalobcom 1/ a 2/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100% (druhá výroková veta). Treťou výrokovou vetou súd prvej inštancie rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 13,30 Eur žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je Slovenská pošta a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie konanie zastavil s poukazom na ustanovenia § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z dôvodu, že žalobcovia doručili okresnému súdu podanie (22.01.2018) z dôvodu, že žalovaný uhradil žalovanú sumu 166,- Eur dňa 11.10.2017. Nakoľko žalobcovia vzali žalobu späť pred tým, než sa začalo pojednávanie, okresný súd konanie zastavil bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu, nakoľko jeho nesúhlas so späťvzatím by bol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 C.s.p. bez právneho významu.

1.2 Súdu prvej inštancie po zistení, že žalovaný nárok bol splnený až po začatí konania, dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Z uvedeného dôvodu s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.3 S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 4, ods. 4, ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) okresný súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcom.

2. Proti druhému výroku napadnutého uznesenia podal žalovaný včas odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva,

prípadne aby postupom podľa § 391 C.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie v časti o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2.1 V podanom odvolaní žalovaný zdôraznil, že zavinenie za zastavenie konania nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti. Tvrdil, že v danom prípade mal súd prvej inštancie dospieť k zisteniam, že sú dané predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. Podaná žaloba v rozsahu vylúčenom na samostatné konanie nebola dôvodná. Zdôraznil, že právoplatnými rozhodnutiami orgánov verejného zdravotníctva bola žalobcom uložená pokuta, ktorú boli po právoplatnosti rozhodnutia povinní uhradiť. Žalovaný nemôže byť postihovaný povinnosťou uhradiť trovy súdneho konania, ktoré si žalobcovia spôsobili sami.

3. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. v napadnutom výroku (výrok II.) zmenil z nasledovných dôvodov:

5. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolací súd, súc v zmysle § 380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa správnou žalobou podľa § 177 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) domáhali

- aby správny súd zrušil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene zo dňa 23.6.2016, č.2016/1058-705Si ako nedôvodné,

- aby správny súd zrušil rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 12.9.2019, č.OLP/7307/2016 ako nedôvodné,

- aby správny súd nariadil Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene zaplatiť žalobcom sumu 150,- Eur, ktorá im bola uložená titulom ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č.355/2007 Z.z. a sumu 16,- Eur, ktorá im bola uložená titulom paušálnej náhrady trov konania o priestupku,

- aby správny súd nariadil Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Správna žaloba na Krajský súd v Banskej Bystrici napadla dňa 24.11.2016. Zo súdneho spisu tiež vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, uznesením č.k. 24Sa/7/2016-70 zo dňa 27. apríla 2017 vylúčil na samostatné konanie vec o návrhu žalobcov, ktorou za domáhali zaplatenia sumy 150 Eur a sumy 16 Eur z dôvodu, že sa na spojenie veci nehodia, nakoľko správnemu súdu neprináleží rozhodovať o žalobách o splnenie povinnosti v rámci konania o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd zároveň 28. apríla 2018 uznesením sp.zn. 24Sa/8/2017-15 zo dňa 28. apríla 2017 vec postúpil Okresnému súdu vo Zvolene, ako súdu miestne príslušnému, nakoľko správny súd nebol vecne príslušným súdom na konanie o žalobe na splnenie povinnosti. Po postúpení veci táto napadla na Okresný súd Zvolen dňa 28.6.2017, pôvodne bola vedená pod sp.zn.10S/1/2017 a následne bola prevedená do registra „C“ a vedená pod sp.zn.10C/29/2016. Správny súd o pôvodnej správnej žalobe (o zrušenie rozhodnutia verejnej správy) rozhodol rozsudkom č.k. 24Sa/7/2016-72 zo dňa 27.4.2017 tak, že „rozhodnutie žalovaného Úradu verejného zdravotníctva SR č.OLP/7307/2016 zo dňa 12. septembra 2016 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Zvolen č.2016/1085-705Si zo dňa 23. júna 2016 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie“ (prvá výroková veta), druhou výrokovou vetou správny súd žalobcom náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu hodných osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 167 ods. 3 S.s.p.. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 27. apríla 2017.

7.1 Súd prvej inštancie žalobu (o zaplatenie sumy 166,- Eur) doručil žalovanému dňa 27.09.2018 a vyzval ho, aby sa vo veci vyjadril. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24Sa/7/2016-72 zo dňa 27. apríla 2017 uhradil žalobcom sumu 166,- Eur a navrhol, aby okresný súd konanie vedené pod sp.zn. 10C/29/2017 zastavil. K vyjadreniu

pripojil listinné dôkazy preukazujúce úhradu uloženej pokuty a trov administratívneho konania žalobcom v rade 1/ dňa 17.10.2016 ako aj vrátenie zaplatenej pokuty a trov administratívneho konania vo výške 166,- Eur dňa 11.10.2017. Žalobca 1/ v písomnom vyjadrení potvrdil pripísanie finančných prostriedkov vo výške 166,- Eur na jeho účet. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.01.2018 žalobcovia zobrali žalobu späť s poukazom na skutočnosť, že žalovaná suma im bola zaplatená.

8. Okresný súd postupoval správne, pokiaľ konanie v súlade s dispozitívnym úkonom strany sporu zastavil. Nakoľko k späťvzatiu došlo pred tým, ako sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, nebol dôvod zisťovať stanovisko žalovaného k späťvzatiu. V konečnom dôsledku z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe vyplýva, že aj žalovaný navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že suma 166,- Eur, ktorú žalobcovia v spore uplatňovali, bola zo strany žalovaného uhradená. Pri zastavení konania vznikla povinnosť súdu rozhodnúť o nároku na náhradu konania, okresný súd z dôvodu zavinenia za zastavenie konania, ktoré videl na strane žalovaného, priznal nárok na náhradu trov konania žalobcom.

8.1 V prejednávanej veci je ale potrebné prisvedčiť žalovanému, že bol daný dôvod osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. Ustanovenie § 257 C.s.p. možno aplikovať, keď sú naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania. V súdenej veci okresný súd uzavrel, že podľa princípu zavinenia za zastavenie konania patrí nárok na náhradu trov konania žalobcom. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, musí ísť o celkom výnimočný prípad. Zo súdnej praxe vyplýva, že pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, a okolnosti, ktoré viedli strany spory k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

8.2 Žalobca sa (správnou) žalobou, pôvodne podanou správnemu súdu, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v administratívnom konaní, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, z dôvodu tvrdenej nezákonnosti. Správny súd môže na základe vykonaného dokazovania správnu žalobu zamietnuť (§ 190 S.s.p.), alebo môže žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 S.s.p. zrušiť, a vrátiť mu na ďalšie konanie. Správny súd postupujúc podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku nerozhoduje o žalobe na plnenie, na rozhodovanie o ktorej sú vecne príslušné súdy konajúce podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Práve táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktoré správny súd konanie o časti nároku, vykazujúceho znaky žaloby o plnenie, vylúčil na samostatné konanie a následne vec postúpil Okresnému súdu vo Zvolene, ako súdu vecne a miestne príslušnému.

8.3 V správnom súdnictve správne súdy okrem iného preskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy. V danom prípade právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy bola žalobcom uložená pokuta vo výške 150,- Eur a povinnosť nahradiť trovy administratívneho konania vo výške 16,- Eur. Niet pochýb, že v prípade právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy vznikla žalobcom povinnosť uloženú sankciu uhradiť pod hrozbou jej vymáhania v prípade vykonateľnosti správneho rozhodnutia. Žaloba na plnenie (vrátenie zaplatenej pokuty), je celkom zrejme bezdôvodná, pokiaľ nedôjde k zrušeniu rozhodnutia, ktorým bola uložená. Prípadnej žalobe na plnenie, pokiaľ by mali byť žalobcovia úspešní, musí predchádzať zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Následkom zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je skutočnosť, že niet titulu (nakoľko bol zrušený), ktorý by odôvodňoval úhradu uloženej pokuty, resp. niet právneho titulu, ktorý by odôvodňoval ponechanie zaplatenej pokuty, v dispozícii orgánu verejnej správy. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Prirodzeným (a zákonným) následkom zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je vrátenie finančných prostriedkov, zaplatených ako pokuta, nakoľko rozhodnutie, ktorým bola pokuta uložená, bolo v predpísanom konaní zrušené.

8.4 Žalobcovia, v správnom súdnictve povinne zastúpení advokátom, sa teda správnou žalobou domáhali okrem navrhovaného zrušenia rozhodnutí orgánu verejnej správy domáhali plnenia - vrátenia finančných prostriedkov predstavujúcich zaplatenú pokutu. Správny súd nemal inú možnosť, ako žalobu na plnenie postúpiť vecne a miestne príslušnému súdu konajúcemu podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Práve v skutočnosti, že žalobcovia podali žalobu, ktorá mala vady, v správnom súdnictve sa domáhali plnenia, o ktorom správny súd nemal právomoc rozhodnúť, v čase podania žaloby nemali právny titul na vrátenie uloženej a zaplatenej pokuty a v konečnom dôsledku domáhanie sa plnenia bolo nadbytočné, nakoľko je prirodzeným a zákonným následkom prípadného zrušenia

rozhodnutia verejnej správy, videl odvolací súd dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. Pokiaľ citované ustanovenie súd prvej inštancie neaplikoval, vec nesprávne právne posúdil.

9. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že je na mieste uznesenie okresného súdu postupom podľa § 388 C.s.p. zmeniť tak, že nárok na náhradu trov konania sa neprizná žiadnej zo strán sporu, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu je v súlade s princípom spravodlivého usporiadania sporu.

10. V časti, v ktorej uznesenie okresného súdu odvolaním napadnuté nebolo (vo výroku I., ktorým okresný súd konanie zastavil a ktorým rozhodol o vrátení kráteného zaplateného súdneho poplatku), ostalo odvolaním napadnuté rozhodnutie nedotknuté.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 C.s.p. s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie o trovách konania, v dôsledku podaného odvolania odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmenil. Aj keď bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by mu trovy v odvolacom konaní vznikli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá žiadna zo strán sporu, a to ani úspešný odvolateľ.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).