Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_7Co-164-2018.pdf
PDF · 98.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/164/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci žalobcu: O.. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, H., právne zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom V. Z. XXXX/XX, W. G., proti žalovaným: 1/ L.. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, H., 2/ V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, H., právne zastúpení: JUDr. Veronika Leppová, advokátka, so sídlom O. XX/XX, H., o určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 1C/67/2010-313 zo dňa 4. mája 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti veci samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že žalobca O.. G. U. je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. H. ako garáž, súp.č. XXXX, postavená na parc. KN-C č. 1752/55 a parcela KN-C č. 1752/55 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2 o veľkosti podielu 1/1. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, štátu proti žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu nákladov spojených s vyplatením znaleckej odmeny. Na základe vykonaného dokazovania považoval za zrejmé, že garáž s pozemkom odkúpil žalobca v roku 1983 od G. U., ktorý garáž odkúpil od žalovaného v rade 1/ v roku 1979. Dôkazom sú listiny - Zmluva o prevode nehnuteľnosti (garáže) z osobného vlastníctva, uzatvorená medzi žalovaným v rade 1/ a G. U. a Dohoda o odpredaji nehnuteľností uzatvorená 14.06.1983, uzatvorená medzi G. U. a žalobcom. Pravosť podpisov predávajúcich a kupujúcich bola potvrdená znaleckými posudkami. Predmetnými zmluvami považoval za vyvrátené tvrdenie žalovaného v rade 1/, že garáž G. U. len požičal po tom, čo mu ju G. U. vrátil. Zmluvu o prevode nehnuteľností uzatvorenú medzi žalovaným v rade 1/ a G. U. podpísali aj svedkovia (podľa vyjadrenia bývalej manželky G. U.) jeho rodičia. Nebolo preukázané, že žalovaní nadobudli späť vlastníctvo na základe dohody o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie, nakoľko kontrolným znaleckým posudkom bolo konštatované, že podpis G. U. na tejto dohode s veľkou pravdepodobnosťou nie je jeho podpisom. Po kúpe, t.j. od roku 1983, žalobca užíval garáž s pozemkom prakticky nerušene ako svoje vlastné. Užívanie nehnuteľností potvrdili svedkovia I. A., L.. S. N., ako i svedok H. G.. S poukazom potom na ustanovenia § 134 ods. 1, 2 a 3 OZ, ustanovenie § 135a OZ v znení platnom do 01.01.1992, ustanovenia § 507a ods. 3 OZ v znení platnom do 01.01.1992 a vychádzajúc z toho, že žalobca nadobudol predmet držby garáž s pozemkom na základe dohody o kúpe v roku 1983, po započítaní oprávnenej držby pred rokom 1991, minimálne počnúc od 01.04.1984 uplynutím 10-ročnej doby, sa stal jej vlastníkom. Žalobca bol v tom, že garáž s pozemkom nadobudol od vlastníka G. U., ktorý tieto nehnuteľnosti odkúpil od žalovaného v rade 1/ v roku 1979. Bol dobromyseľný v držbe sporných nehnuteľností po celú dobu držby. Svedčia o tom nielen výpovede svedkov, ktorí boli častými návštevníkmi žalobcu v predmetnej garáži, ale i potvrdenie mesta Trstená zo dňa 20.01.2010 o tom, že daň z nehnuteľností zo stavby garáže, postavenej na pozemku 1752/55 k.ú. H. v období od roku 1993 do roku 2004, platil žalobca. Žalovaný v rade 1/ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že garáž s pozemkom bola G. U., od ktorého tieto nehnuteľnosti odkúpil žalobca, len prenajatá. Na potvrdenie, že garáž G. U. vrátil žalovanému v roku 1979, neprihliadol z dôvodu, že nie je zrejmý čas jeho vyhotovenia, bolo súdu predložené len vo fotokópií a kontrolným znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že uvedenú listinu G. U. nepodpísal. Dôkazná povinnosť preukázať pravosť a pravdivosť listiny preukazujúcej, že G. U. nebol vlastníkom garáže a pozemku pod garážou, že žalobca nenadobudol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, pretože ich kúpil od nevlastníka a nie od žalovaných. Opak potvrdil svedok G., ktorému sám žalovaný v roku 1980 oznámil, že garáž predal G. U.. Žalobca nadobudol vlastníctvo ku garáži a k pozemku dňom 01.04.1994, preto rozhodnutie o pridelení súpisného čísla XXXX pre budovu postavenú na parcele č. 1752/55 - radová garáž, pre stavebníkov, žalovaných v rade 1/ a 2/, nie je v tomto konaní podstatné. Bolo vydané po tom, ako vlastníctvo ku garáži a pozemku nadobudol žalobca. Rozhodnutie bolo vydané, ako tvrdí sám žalovaný, za účelom zápisu nehnuteľností na stavebníka a následne na žalobcu, to isté platí aj o revízii elektrického zariadenia vykonanej dňa 30.05.2007. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na úspech žalobcu v spore a z tých istých dôvodov priznal podľa § 259 CSP i štátu nárok na náhradu nákladov spojených s úhradou znaleckej odmeny znalkyni z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, ako i znaleckému Kriminalisticko-expertíznemu ústavu PZ.
2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Nesúhlasili s právnym názorom vysloveným zo strany okresného súdu a jeho postupom, pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel. Poukazovali, že v priebehu celého konania spochybňovali doklad - kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti od G. U. ako podklad pre potvrdenie dobromyseľnej držby, nakoľko G. U. nikdy nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z roku 1983. Žalovaní v rade 1/ a 2/ predložili súdu dostatok dokladov o tom, že žalobca od samého počiatku mal vedomosť o tom, že výlučnými vlastníkmi nehnuteľností sú žalovaní 1/ a 2/ a pokiaľ G. U. previedol na základe kúpnej zmluvy garáž s pozemkom na žalobcu, z jeho strany išlo o protiprávne konanie. Žalovaní 1/ a 2/ predložili súdu listy adresované žalobcovi z 13.07.1993 a G. U. zo 07.08.1993. V liste zo dňa 13.07.1993 sa žalovaný v rade 1/ dotazuje žalobcu, prečo užíva jeho garáž, to znamená, že ani v roku 1993 žalovaný v rade 1/ nevedel, že garáž bola prevedená do vlastníctva žalobcu. Žalobca ani po tomto liste neoznámil žalovaným 1/ a 2/, že kúpnou zmluvou z roku 1983 tieto nehnuteľnosti nadobudol od G. U.. Taktiež predložili súdu dohodu o kúpe a prevode nehnuteľností
- zrušenie, ktorou G. U. zrušil zmluvu o prevode nehnuteľností - garáže pri nemocnici. To, že sa žalovaní považovali za vlastníkov nehnuteľností, preukazovali aj tým, že na pozemok, na ktorom je garáž situovaná, bolo zmluvou o zriadení vecného bremena pri poskytnutí úveru peňažným ústavom zriadené vecné bremeno. G. U. nikdy nemal úmysel kúpiť nehnuteľnosti od žalovaných, títo nikdy nemali úmysel nehnuteľnosti predať. Jedným z dôvodov bola aj skutočnosť, že garáž bola spoločným bezpodielovým spoluvlastníctvom žalovaných 1/ a 2/ a kúpna zmluva bez súhlasu druhého manžela by bola od samého počiatku absolútne neplatná. Zmluvy o kúpe a prevode nehnuteľností, ktoré boli vyhotovené účastníkmi v roku 1979, boli vyhotovené len preto, že rodičia G. U. v tom čase predali dom a synovi nechceli vyplatiť jeho podiel inak, len na kúpu nejakej nehnuteľnosti. Preto požiadal G. U. žalovaného v rade 1/ o vyhotovenie týchto listín. Po liste z roku 1993 sa žalobca nepokúsil o stretnutie so žalovanými, o tom, že G. U. zomrel v roku XXXX, sa žalovaný dozvedel až v marci roku 2017. Žalobca napriek tomu, že o tejto skutočnosti vedel, žalovaných 1/ a 2/ o tom neinformoval, na podklade čoho zastali názor, že žalobca nesplnil podmienku dobromyseľnej a nerušenej držby, podal na Stavebnom úrade mesta Trstená návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 15.10.2009, kde napodobnil podpisy žalovaných 1/ a 2/, ani vtedy sa nekontaktoval s G. U., aby tento potvrdil nadobudnutie nehnuteľností. Tvrdenia žalobcu o platení dane popreli, pretože garáž nebola skolaudovaná, nebolo jej pridelené súpisné číslo, nebola zapísaná ani na liste vlastníctva. Mali za to, že bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie na zistenie, kto mohol za G. U. vyhotoviť podpis na dohode o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie, pretože ak G. U. čo aj neplatnou zmluvou nenadobudol od žalovaného garáž do vlastníctva, nemohol ju ďalej predať žalobcovi. Táto odpoveď je potrebná aj vzhľadom na správanie sa žalobcu, kde po celú dobu užívania garáže nepriviedol G. U. za žalovanými, aby sa vyjasnila otázka nadobudnutia garáže G. U. a žalobu podal až po jeho smrti. Poukazovali, že kúpna zmluva medzi žalovaným v rade 1/ a G. U., ktorou žalovaný
1/ predal garáž G. U. a dohoda o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie, boli vyhotovené v rovnakom časovom období, všetky tri podpísané účastníkmi rovnakým guličkovým perom, pričom svedok M. T., ktorý túto listinu tiež podpisoval, zomrel v W.. Na podklade tohto žalovaní 1/ a 2/ prehlásili, že obe listiny, tak kúpnu zmluvu, ako i listinu označenú ako dohoda o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie, nemožno považovať za falzifikát. Presnejšiu odpoveď na túto otázku by mohol dať jedine kontrolný znalec. Jeho ustanovenie však okresný súd zamietol. Okresný súd vo svojom rozsudku uvádza, že žalobca mal nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti od G. U. a jeho manželky, v žiadnej listine sa však meno manželky G. U. nevyskytuje. V tom čase boli v rozvodovom konaní a nežili v spoločnej domácnosti. Pokiaľ i poukazoval na výpovede svedkov, ktorí potvrdili užívanie garáže žalobcom, nepreukazovali zároveň dobromyseľnosť jeho držby a popreli, že by svedok G. mal záujem od žalovaných predmetnú garáž odkúpiť. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko v konaní nebolo preukázané, či G. bol držiteľom právneho titulu na uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalobcom.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných sa plne stotožnil s odôvodnením a závermi súdu prvej inštancie, zastal názor, že so všetkými námietkami žalovaných 1/ a 2/, ktoré sú obsiahnuté v ich odvolaní, sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal v rámci konania. Znalecký posudok Kriminalisticko- expertízneho ústavu policajného zboru spolu s jeho doplnením v celom rozsahu preukazuje dôvodnosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktoré predniesol počas konania, a síce, že podpis vyhotovený k priezvisku U. obsiahnutý na dohode o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie (bez uvedenia dátumu vyhotovenia) nevyhotovil G. U.. Žalobca nadobudol spornú garáž v dobrej viere v roku 1983 kúpou od G. U., tento svoje vlastníctvo preukázal písomnou zmluvou s pôvodným vlastníkom zo dňa 22.09.1979, ako aj rozhodnutím o prípustnosti stavby, v ktorom bola vyznačená zmena majiteľa garáže z pôvodného vlastníka na G. U.. Žalobca teda v roku 1983 kúpil spornú garáž od subjektu, ktorý na základe relevantných dokladov preukázal, že je jej vlastníkom. Na základe takéhoto nadobúdacieho titulu a dobrej viery, že predmetnú garáž nadobudol právne perfektným úkonom od jej vlastníka, túto viac ako 25 rokov nikým nerušený ako vlastnú užíval. Listiny predložené žalovaným, ktorých pravosť bola vylúčená znaleckým dokazovaním a ktoré mali riešiť vzťah medzi G. U. a žalovaným v rade 1/, nemôžu ovplyvniť žalobcovu dobromyseľnosť pri nadobúdaní spornej garáže a pri vstupe do jej držby a užívania. Skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ zastávajú iný právny názor, ako v tejto veci prijal súd prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Za absurdnú označil argumentáciu žalovaných 1/ a 2/ o tom, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď sami listinu predloženú ako dohoda o kúpe nehnuteľností - zrušenie, napriek žiadosti súdu, výsledkom znaleckého dokazovania a námietkam žalobcu nedoložili v originálnom vyhotovení. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 116/2012 zo dňa 12.07.2012. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ označil za čistú špekuláciu, ktorej jediným účelom je oddialiť právoplatnosť meritórneho rozhodnutia v tejto právnej veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil, zároveň, aby priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. K námietkam odvolateľov, uvedeným v podanom odvolaní, odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že dobrá viera pri oprávnenej držbe zaniká vo chvíli, keď vlastník veci vážne urobeným prejavom vôle oznámi držiteľovi, že vec nepatrí držiteľovi, ale jemu a uvedie k tomuto prejavu dôkazy.
6. Znamená to, že pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní poukazovali, že v liste zo dňa 13.07.1993 sa žalovaný v rade 1/ dotazoval žalobcu, prečo užíva jeho garáž a žalobca mu ani po tomto liste neoznámil, že kúpnou zmluvou v roku 1983 nehnuteľnosti nadobudol od G. U., je potrebné uviesť, že žalovaní 1/ a 2/ jednak nepreukázali doručenie listu zo dňa 13.07.1993 žalobcovi, ale nebolo ani povinnosťou žalobcu oznámiť žalovaným 1/ a 2/, že kúpnou zmluvou z roku 1993 predmetnú garáž od G. U. nadobudol. Naopak, bolo povinnosťou žalovaných oznámiť žalobcovi, že mu garáž nepatrí, ale že patrí im a podniknúť k tomu adekvátne kroky, minimálne vyzvať ho na vypratanie garáže, prípadne podať žalobu na súde. Žalovaní 1/ a 2/ nielenže vo vzťahu k žalobcovi takto nepostupovali, ale sám žalovaný v rade 1/ do výpovede pred prvoinštančným súdom uviedol, že mal snahu usporiadať vzťah k predmetnej garáži so žalobcom, o cene garáže nekomunikovali, pri príležitostiach stretávaní sa v garáži so žalobcom rozprávali hlavne o potrebe platiť daň za pozemok, spoločne riešili problém so zavedením elektriny do garáže a on sám navrhoval, aby sa našiel spôsob, aby na list vlastníctva bol zapísaný žalobca ako vlastník a nie on.
7. Pokiaľ v ďalšom žalovaní v podanom odvolaní namietali absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorou žalovaný v rade 1/ odpredal garáž G. U. z dôvodu, že účastníkom zmluvy nebola aj žalovaná v rade 2/ ako jeho manželka, je potrebné uviesť, že uvedená skutočnosť síce spôsobuje neplatnosť zmluvy, avšak nie neplatnosť absolútnu, ale relatívnu, ktorej sa musí dotknutý účastník zmluvy v zákonom stanovenom čase dovolať na súde. Relatívnu neplatnosť zmluvy možno namietať v lehote 3 rokov od uzatvorenia zmluvy, ide o lehotu prekluzívnu, čo znamená, že márnym uplynutím stanovenej doby právo relatívnu neplatnosť namietať zaniká.
8. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nadobudol predmetnú garáž kúpnou zmluvou písomne uzatvorenou s G. U. 14.06.1983. Námietka žalovaných o tom, že G. garáž odpredával ako nevlastník, nakoľko garáž, ktorú pôvodne od žalovaného v rade 1/ G. U. kúpil kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.1979, vrátil žalovanému v rade 1/ a zároveň potvrdil, že od neho prevzal kúpnu cenu tak, ako mu pôvodne za odpredaj garáže vyplatil, sa v konaní nepotvrdila. Kontrolným znaleckým posudkom vypracovaným Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava z 04.05.2016 bolo konštatované, že pri porovnaní sporného podpisu, ktorý mal byť napísaný G. U. na dohode o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie, sporný podpis pravdepodobne G. U. nevyhotovil. Bývalá manželka G. U. do výpovede pred súdom poprela podpis bývalého manžela na dohode o kúpe a prevode nehnuteľností - zrušenie, taktiež poprela jeho finančnú tieseň, ktorá by mala byť dôvodom na vrátenie garáže. Poprela tiež podpis bývalého manžela aj na potvrdení, podľa ktorého bola žalovanému v rade 1/ zaplatená suma 20.000 Kčs. Doručila zároveň čestné vyhlásenie, v ktorom popísala kúpu garáže jej bývalým manželom v roku 1979 za sumu 25.000 Kčs, ako aj jej odpredaj žalobcovi v roku 1983 za tú istú cenu. Ako dôkaz kúpy garáže G. U. od žalovaného v rade 1/ považovala odovzdanie jedného vyhotovenia rozhodnutia o prípustnosti stavby s tým, že i zmena majiteľa garáže bola v predmetnom rozhodnutí o prípustnosti stavby vyznačená.
9. Vyhodnotiac potom všetky dokazovaním zistené skutočnosti jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, odvolací súd sa stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ za vlastníka garáže a pozemku určil žalobcu, nakoľko nielenže nebolo preukázané, ale kontrolným znaleckým dokazovaním bolo dokonca vylúčené, že by G. U. vrátil garáž žalovanému v rade 1/, žalovaní 1/ a 2/ súdu nedoložili žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázali doručenie nimi tvrdeného listu z júla 1993 žalobcovi, ale ani iný vážne urobený prejav vôle, ktorým mali žalobcovi oznámiť, že sporná garáž mu nepatrí, ale patrí im. O existencii a vykonaní takéhoto oznámenia žalobcovi nepredložili žiaden dôkaz. Zjavne z výpovedí žalovaných vyplýva, že mali vedomosť o tom, že žalobca užíva garáž, za vlastníkov ktorej sa považovali, a teda bolo iba na nich, aby súdu preukázali, že počas plynutia 10-ročnej vydržacej lehoty urobili vo vzťahu k nemu taký úkon, ktorým by jednoznačne vedeli súdu hodnoverne preukázať, že rušili žalobcu v držbe garáže a ako vlastníci sa dožadovali vo vzťahu k nemu svojich práv. V tomto smere žalovaní 1/ a 2/ dôkazné bremeno neuniesli.
10. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd súc viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania rozsudok prvoištančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožniac sa aj s jeho odôvodnením, potvrdil. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti veci samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)