Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Co-125-2017.pdf
PDF · 113.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/125/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Zvolen, Nográdyho 1455/24, 960 01 Zvolen, IČO: 00222054, zast. TOMÁŠ KOHÚT advokátska s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému 1/: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX Q., v konaní zastúpený žalovanou 2/, a žalovanej 2/: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX Q., o zaplatenie 547,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/62/2016 - 39, zo dňa 14. decembra 2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/62/2016-45 zo dňa 25. januára 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu okrem tretieho výroku, ktorým konanie zastavil a piateho výroku, ktorým rozhodol o vrátení kráteného poplatku m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu kapitalizovanú ku dňu 31.01.2016 vo výške 196,67 eur, zmluvnú pokutu 1,5 ‰ denne z dlžnej sumy od 01.02.2016 do 31.08.2016 vo výške 62,96 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 349,63 eur od 1.2.2016 do 31.08.2016, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „ Žalovaný v 1. rade a žalovaná 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu kapitalizovanú ku dňu 31.01.2016 vo výške 65,56 eur, zmluvnú pokutu 0,5 ‰ denne z dlžnej sumy od 1.2.2016 do 31.08.2016 vo výške 2,46 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 349,63 eur od 1.2.2016 do 31.08.2016, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 349,63 eur , poštovného vo výške 1,45 eur a zmluvnej pokuty vo výške 27,79 eur zastavuje. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 40 %. Žalobcovi súd vracia krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 20,80 eur po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.“
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že pôvodne sa žalobca žalobou podanou na súd dňa 29.02.2016 domáhal voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 349,63 eur pozostávajúcej z nedoplatkov príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a na nálady spojené s užívaním bytu, ďalej sumy zmluvnej pokuty ku dňu 31.10.2016 vo výške 196,67 eur, poštovného ku dňu 31.10.2015 vo výške 1,45 eur, zmluvnej pokuty vo výške 1,5 ‰ zo sumy 349,63 eur za každý deň omeškania od 1.2.2016 až do
zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 349,63 eur od 1.2.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. V priebehu konania v dôsledku zaplatenia žalovanými žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 349,63 eur, poštovného vo výške 1,45 eur a zmluvnej pokuty vo výške 27,79 eur zobral späť, teda súd vzhľadom na dispozíciu žalobcu so žalobou rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavil (§ 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP). Zvyšok uplatneného nároku, teda zaplatenie zmluvnej pokuty kapitalizovanej ku dňu 31.01.2016 vo výške 196,67 eur, zmluvnej pokuty vo výške 1,5 ‰ denne z dlžnej sumy od 1.2.2016 do 31.08.2016 vo výške 62,96 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 349,63 eur od 1.2.2016 do 31.08.2016, ako aj nahradiť trovy konania žalobcovi, zostal predmetom ďalšieho konania súdu.
3. Bez ohľadu na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom vo výške 349,63 eur (istiny) bol súd nútený ako predbežnú otázku posúdiť oprávnenosť nároku žalobcu v tejto časti a to v súvislosti s následným posúdením dôvodnosti a oprávnenosti nároku žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty i úroku z omeškania. Z vykonaného dokazovania, listinnými dôkazmi a vypočutím strán sporu, mal súd za preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva z príslušných ustanovení Zmluvy o výkone správy č.074 pre bytový dom Železničná 232, Vígľaš, uzavretej dňa 19.02.2008 medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov bytového domu v nadväznosti na zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaní sú vlastníkmi bytu č. 9 v uvedenom dome, prisťahovali sa sem bývať 1.11.2003 a teda ako vlastníci majú práva a povinnosti vyplývajúce im z predmetnej zmluvy o výkone správy, ktorú žalovaní aj podpísali. Žalovaní okrem iného majú aj povinnosť platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, a na služby za plnenia poskytované s užívaním bytu, ako i mesačne správcovi poplatok za výkon správy, t.j. uhrádzať mesačne zálohový predpis stanovený žalobcom. Súd vychádzal z toho, že pôvodne žalovaná istina vo výške 349,63 eur predstavuje nedoplatok vzniknutý za obdobie od marca 2014 do 31.01.2016, žalovaní výšku nerozporovali, a túto uhradili (žalobca v tejto časti zobral žalobu späť a súd konanie zastavil).
4. Predmetom žaloby bol aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd konštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute nepatrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o výkone správy. Uplatňovanie resp. vymáhanie zmluvnej pokuty nemožno zahrnúť medzi činnosti správcu v rámci tzv. správy domu tak, ako je táto upravená v § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. Inštitút zmluvnej pokuty teda sám o sebe nijako nesúvisí s vlastníctvom bytu a s ním spojenými zákonnými a zmluvnými povinnosťami, a tiež nie je tento inštitút zákonom o vlastníctve bytov nijako upravený.
5. Právny poriadok nevylučuje, aby si vlastníci bytov v zmluve o výkone správy dojednali pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu. Jej dojednanie však musí spĺňať všetky formálne aj obsahové náležitosti tak, ako vyplývajú z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, vrátane požiadavky na primeranosť výšky zmluvnej pokuty (§ 544, § 545a Občianskeho zákonníka). V danom prípade bola v zmysle čl. 4 ods. 3 a čl. 4 zmluvy o výkone správy dohodnutá v prípade omeškania vlastníkov bytov s platbami zmluvná pokuta vo výške 1,5 ‰ z dlžnej čiastky za každý deň omeškania odo dňa keď dlh vznikol, až do jeho zaplatenia, v súlade s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá je výnosom správcu. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. Zmluvnou pokutou je zabezpečená povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome riadne a včas uhrádzať preddavky do fondu údržby a opráva a na služby spojené a poskytované s užívaním bytu a poplatky za výkon správy. Výška zmluvnej pokuty 1,5 ‰ denne zodpovedá 54,75 % ročne, pričom podľa zmluvy je pokuta výnosom správcu. Žalobca ako správca, ktorý je podnikateľom (§ 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka) teda dosahuje zisk nielen z platieb za správu, ktoré predpokladá zákon o vlastníctve bytov a ktoré predstavujú odmenu za poskytnuté služby, ale v danom prípade dosahuje zisk aj zo zmluvných pokút, ktoré sú povinní platiť vlastníci bytov pri riadnom neuhrádzaní preddavkov a poplatku za výkon správy. Pritom v zmysle zákona o vlastníctve bytov fond prevádzky, údržby a opráv slúži na financovanie výdavkov spojených s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavkov na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. To znamená, že fond vytvárajú vlastníci bytov v dome pre svoje vlastné potreby, je preto v prvom rade v ich záujme, aby všetci vlastníci svoju povinnosť platiť príspevky do fondu plnili riadne a včas. V danom prípade však riadne neplnenie uvedenej povinnosti zo strany vlastníkov v konečnom dôsledku prostredníctvom predmetnej zmluvnej pokuty produkuje zisk tretej osoby, od vlastníkov odlišnej, ktorá navyše v zmysle zákona má primárne poskytovať vlastníkom bytov službu spočívajúcu v správe domu, za ktorú jej vlastníci platia odmenu. Z predmetnej zmluvnej pokuty nemajú samotní vlastníci bytov žiadnu priamu výhodu.
6. Súd s prihliadnutím na všetky skutočnosti dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty ktorá v prepočítaní predstavuje 54,75 % ročne, ktorá je čistým ziskom správcu, je neprimeraná vo vzťahu k ňou zabezpečenej povinnosti vlastníkov bytov uhrádzať mesačné platby spojené s vlastníctvom bytu. I keď zmluvná pokuta má okrem preventívnej funkcie i funkciu sankčnú, jej výška nemá na zmluvnú stranu, ktorá poruší predmetnú zmluvnú povinnosť pôsobiť likvidačne, čo podľa názoru súdu zmluvná pokuta vo výške 1,5 ‰ denne, t.j. 54,75 % ročne môže pre vlastníka bytu, ktorý sa dostal z rôznych dôvodov do zlej finančnej situácie spôsobiť. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že do 31.12.2008 bol v zmysle § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. poplatok z omeškania v sadzbe 2,5 ‰ denne z dlžnej čiastky, súd poukazuje na to, že poplatok z omeškania je alternatívou úroku z omeškania a zmluvná pokuta môže byť dojednaná popri úroku z omeškania, a následne aj predmetné ustanovenie cit. právneho predpisu bolo novelizované a poplatok z omeškania bol dojednaný za každý deň omeškania vo výške 1 ‰ dlženej sumy do 30.06.2010 resp. následne od 1.7.2010 vo výške 0,5 ‰.
7. Súd vzhľadom na vyššie uvedené využil moderačné právo a podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka znížil výšku zmluvnej pokuty na 1/3 t.j. na 0,5 ‰ denne. Zmluvnú pokutu dojednanú v pôvodnej výške v Zmluve o výkone správy považoval súd za neprimerane vysokú. Súd o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 14.12.2016 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.01.2017, keď súd už v písomnom odôvodnení rozsudku konštatoval, že nakoľko pri vyhlasovaní rozsudku došlo k zrejmej chybe v počítaní pri odčítaní sumy, ktorá bola žalobcom zaplatená, súd vydá opravné uznesenie. Teda z vyčísleného uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd priznal žalobcovi sumu 1/3 a v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 349,63 eur (žalovanej dlžnej istiny nedoplatkov - zaplatenej žalovanými v priebehu konania, do ktorej sumy bolo konanie zastavené) počnúc od 1.2.2016 do 31.08.2016 v zákonnej výške 5,05 % ročne.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súd posúdil, že neúspech žalobcu predstavovali len sumy, o ktoré bola znížená uplatnená pokuta o 2/3 t.j. spolu suma 191,61 eur (131,11 eur + 60,50 eur), čiže úspech žalobcu bol 70 % a úspech žalovaného 30 % (70% - 30% = 40%). V časti, v ktorej súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby súd vyhodnotil, že žalovaný procesne zavinili zastavenie konania. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd upravil poplatkovú povinnosť žalobcu - rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi (§ 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. zrušil a vo výroku I. a IV. zmenil tak, že žalovaný 1/a 2/, sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu kapitalizovanú ku dňu 31.01.2016 vo výške 196,67 eur, zmluvnú pokutu vo výške 1,5 ‰ denne od 1.2.2016 do 31.08.2016 vo výške 62,96 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 349,63 eur od 1.2.2016 do 3108.2016 a do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
10. Namietal, že rozhodnutie súdu nie je správne, argumentáciu súdu ohľadne neprimeranej výšky zmluvnej pokuty považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, v rozpore s platnou právnou úpravou a rozhodovacou praxou súdov (napr. viď. rozsudok KS v BB 17Co/2/2011-69 zo dňa 15.06.2011, rozsudok OZ Zvolen č. k. 15C 149/2015-107 zo dňa 31.03.2016). Rozhodnutie okresného súdu považuje za arbitrárne, prax súdov považuje za primeranú ešte vyššiu zmluvnú pokutu ako bola dojednaná medzi zmluvnými stranami. Dojednanie zmluvnej pokuty v Zmluve o výkone správy nie je zákonom vylúčené. Dojednaním tohto inštitútu sa malo v prvom rade zamedziť neplneniu povinností vlastníkov bytov, ktoré v konečnom dôsledku je na škodu vlastníkom bytov, ktorí si svoje povinnosti plnia riadne a včas. Názor súdu, že zmluvná pokuta je čistým ziskom správcu (tretej osoby) nie je správna, nakoľko z oneskorenou úhradou preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv (nájomného) sú spojené výdavky, ktoré nesie resp. je povinný uhradiť správca. Zmluvnú pokutu je treba chápať ako paušalizovanú náhradu škody, ktorou majú byť kompenzované aj náklady/výdavky, ktoré správcovi vzniknú neuhradením nájomného riadne a včas. V zmysle zákona je správca osobou, ktorá je povinná vymáhať dlhy od vlastníkov -
neplatičov, spisovanie splátkových kalendárov, súdne vymáhanie, exekučné vymáhanie, sledovanie úhrad, administratívne náklady atď.
11. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť. Penále požadované SBD Zvolen sú pre ňu príliš vysoké. Vie, že má podpísaný dodatok k správe, kde to je uvedené, ale podpísala ho iba preto, že to podpísali všetci v dome. Nesúhlasí s výškou zmluvnej pokuty. Snažila sa dlžné nájomné zaplatiť ako sa jej dalo, čo SBD Zvolen akceptovalo čiastočným stiahnutím žaloby.
12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaných uviedol opätovne, že výška zmluvnej pokuty je v súlade s dobrými mravmi, je primeraná hodnote a významu zabezpečovacej povinnosti a s poukazom na konanie žalovaných, ktorí po dlhší čas neplatili pravidelne príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj za služby súvisiace s užívaním bytu a výkonom správy, je dôvodná. Ide o sankciu dohodnutú zmluvou o výkone správy, ktorá nastupuje automaticky. Individuálne dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve o výkone správy malo nesporne svoj hospodársky zmysel. Pokiaľ ide o kontraktačný mechanizmus uzatvárania zmluvy o výkone správy, jej zmena alebo zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Zmluva je výsledkom individuálneho negociačného procesu prebiehajúceho podľa zákonných zásad na jej uzatvorenie.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP (a contrario), z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. a v zamietavom výroku II. v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku. Zároveň v závislosti od celkového výsledku konania odvolací súd rozhodol o trovách konania. Výroky III. (o čiastočnom zastavení konania) a V. (o vrátení kráteného súdneho poplatku) rozsudku okresného súdu sú nedotknuté.
14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
15. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že žalobcom vznesené odvolacie námietky sú dôvodné.
16. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v časti o zaplatenie „istiny“ 349,63 eur, poštovného vo výške 1,45 eur a zmluvnej pokuty vo výške 27,79 eur, v ktorej časti súd konanie zastavil (viď. výrok III. rozsudku) predmetom konania zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty kapitalizovanej ku dňu 31.01.2016 vo výške 197,67 eur a zmluvnej pokuty 1,5 ‰ denne z dlžnej sumy od 01.2.2016 do 31.08.2016 vo výške 62,96 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 349,63 eur od 01.02.2016 do 31.08.2016.
17. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi predmetného bytu č. 9 na ulici Železničná 232/1, vo Vígľaši, že žalobca ako správca vykonáva v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správu tohto bytového domu na základe Zmluvy o výkone správy č. 074 zo dňa 19.02.2008, že táto zmluva sa vzťahuje aj na žalovaných 1/ a 2/ a že podľa čl. 4 ods. 2 tejto zmluvy sú žalovaní povinní platiť mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatok za výkon správy. Žalovaní nerozporovali ani výšku zálohových predpisov za jednotlivé príslušné obdobia a nerozporovali, že ku dňu 31.10.2016 dlhujú žalobcovi zmluvnú pokutu kapitalizovanú ku dňu 31.01.2016 vo výške 196,67 eur a zmluvnú pokutu 1,5 ‰ denne z dlžnej sumy od 01.2.2016 do 31.08.2016 vo výške 62,96 eur, tak ako je táto podrobne vyčíslená v sumárnej analýze za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2016. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď žalovanej 2/ na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 14.12.2016, kde do zápisnice aj za žalovaného 1/ (ktorého žalovaná zastupovala na základe plnej moci zo dňa 12.12.2016) uviedla, že uznávajú predmetný dlh v danej výške, aj vrátane penále, keďže je to v zmluve tak dohodnuté, a že sú si vedomí povinnosti uhradiť žalovanú sumu.
18. V zmysle čl. 4 ods. 2 Zmluvy o výkone správy č. 074, na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv domu sú vlastníci bytov povinní platiť: a) mesačne preddavky do FPÚaO a na služby a plnenia
poskytované s užívaním bytu najneskôr do 20. dňa bežného mesiaca, b) správcovi mesačne poplatok za výkon správy, vo výške stanovenej orgánom správcu najneskôr do 20. dňa bežného mesiaca. Tento poplatok pre vlastníkov - nečlenov správcu je vo výške o 50 % viac ako je poplatok za správu stanovený pre členov správcu. Podľa čl. 4 ods. 3 tejto zmluvy v prípade omeškania s platbami podľa ods. 2 tohto článku sú vlastníci povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu vo výške 1,5 ‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa keď dlh vznikol, až do jeho zaplatenia, v súlade s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá je výnosom správcu. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. Podľa čl. 4 ods. 4 tejto zmluvy vyúčtovaním zistený nedoplatok skutočných nákladov za služby a plnenia poskytované s užívaním bytu sú vlastníci povinní zaplatiť správcovi do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Ak budú vlastníci v omeškaní so splnením tejto povinnosti sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1,5 ‰ z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď dlh vznikol, až do jeho zaplatenia, ktorá je výnosom správcu. Nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.
19. Treba súhlasiť s názorom žalobcu, že Zmluva o výkone správy nie je spotrebiteľskou zmluvou, ale ide o osobitný typ zmluvy uzatvorenej podľa osobitného zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z ust. § 8a ods. 1 cit. zákona vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy, ktorej obsah schvaľujú nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z povahy zmluvy o výkone správy je zrejmé, že táto je výsledkom individuálneho negociačného procesu prebiehajúceho podľa zákonných zásad na uzavretie zmluvy. Je evidentné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov, vrátane žalovaných, majú reálnu možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť dojednané zmluvné podmienky (na rozdiel od typovej - spotrebiteľskej zmluvy), pritom Zmluva o výkone správy neupravuje len vzťahy medzi správcom a vlastníkmi, ale aj medzi jednotlivými vlastníkmi navzájom.
20. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti škoda nevznikne. Ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Nárok na zmluvnú pokutu v prejednávanej veci vyplýva priamo z písomnej Zmluvy o výkone správy č. 074, ktorá v zmysle čl. 4 bod 3 hovorí jednoznačne, že vlastníci sú povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu v dohodnutej výške 1,5 ‰ z dlžnej čiastky za každý deň omeškania odo dňa keď dlh vznikol, až do jeho zaplatenia, v súlade s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá je výnosom správcu. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. Uvedené zmluvné dojednanie je účastníkmi zmluvy individuálne dohodnuté.
22. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v danom prípade ako taký nespochybnil. Okresný súd správne konštatoval, že právny poriadok nevylučuje, aby si vlastníci bytov v zmluve o výkone správy dojednali pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, hoci dojednanie o zmluvnej pokute nepatrí medzi podstatné a povinné náležitosti pre platné uzavretie zmluvy o výkone správy podľa zákona č. 182/ 1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Takýto názor zodpovedá platnej právnej úprave. Avšak podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pochybil, keď pri rozhodovaní vo veci aplikoval ust. § 545a Občianskeho zákonníka o moderačnom práve súdu, a s poukazom na toto ustanovenie výšku zmluvnej pokuty dohodnutú jednoznačne z hľadiska dôvodu a výšky vlastníkmi bytov a nebytových priestorov písomne v Zmluve o výkone správy č. 074 súd znížil na 1/3, t.j. na 0,5 ‰ denne, s odôvodnením, že zmluvná pokuta dojednaná v pôvodnej výške v Zmluve o výkone správy č. 074 je podľa jeho názoru neprimerane vysoká. Okresný súd takýmto svojím rozhodnutím zasahuje do prejavenej vôle všetkých vlastníkov bytového domu (aj ostatných okrem žalovaných 1/ a 2/), v ktorom sú vlastníkmi aj žalovaní 1/ a 2/, keďže zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v znení uvedenom v bode 4.3 bolo nepochybne v danom prípade schválené minimálne nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, tak ako vyžaduje zákona č. 182/1993 Z. z. (§ 8a) - platná zmluva o výkone správy je výsledkom hlasovania všetkých vlastníkov bytového domu. Preto aplikácia moderačného práva je v danom prípade nenáležitá, neodôvodnená a nesprávna.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval zmluvnú pokutu za dôvodnú, a to v žalobcom uplatnenej výške, uznal žalobu žalobcu za dôvodnú v celom rozsahu, a preto rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu
kapitalizovanú ku dňu 31.01.2016 vo výške 196,67 eur, zmluvnú pokutu 1,5 ‰ denne z dlžnej sumy od 01.02.2016 do 31.08.2016 vo výške 62,96 eur a s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 349,63 eur od 1.2.2016 do 31.08.2016, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v rámci zabezpečenia neplnenia si povinností zo Zmluvy o výkone správy, a teda je dôvodná a pokiaľ ide o úrok z omeškania je to sankcia za neplnenie a omeškanie zákonom priznaná.
24. Na súčasnú argumentáciu, na námietku žalovanej 1/ uvádzanú v jej vyjadrení k odvolaniu, že nesúhlasí s výškou zmluvnej pokuty, ktorú odvolací súd posúdil ako „novotu“ v odvolacom konaní, odvolací súd neprihliadal. Právo tzv. „novôt“ v odvolacom konaní je v CSP nastavené tak, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt (§ 366 CSP) povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy čo znamená, že počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade zo strany žalovanej 1/ v prípade jej námietky sa nejedná o žiadny z vyššie uvedených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
25. O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1, 2 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto žalobcovi priznal náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v plnom rozsahu (100 %), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).