Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/194/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, obaja právne zastúpení: advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátska kancelária so sídlom U.. XXX/XX, proti žalovanej: K. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., G. XX, prechodne bytom S. Y., C. XXXX/X, právne zastúpená: advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, advokátska kancelária so sídlom v T., R. č. XX, v konaní o vrátenie daru, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 5C/267/2015-235 zo dňa 21. februára 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti veci samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej vrátiť žalobcom 1/, 2/ dar - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. a obec H., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc.č. 463/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2, parc.č. 463/286 - záhrady o výmere 326 m2, stavby: súp.č. XX - rodinný dom s príslušenstvom na parcele č. 463/19 v podiele 1/1 účasti, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na znenie ustanovenia § 628 ods. 1 OZ, § 630 s tým, že žalobcovia sa domáhali vrátenia daru vo vzťahu k žalovanej z dôvodov, že i napriek záväzku poskytovať im osobnú starostlivosť v starobe a chorobe, ktorý žalovaná na seba zmluvou prevzala, si svoj záväzok neplní, presťahovala sa do S., žalobcom neposkytuje žiadnu pomoc, napriek zdravotným ťažkostiam sa musia vzájomne o seba starať sami. Žalovaná sa k nim správa hrubo, odporujúco dobrým mravom, nezaujíma sa o ich situáciu, nepovažuje za potrebné zisťovať, či niečo nepotrebujú, jediná vec, o ktorú sa zaujíma, sú peniaze za elektrinu, kúrenie a vodu. Žalobcom vulgárne nadáva a vyhráža sa im, že pôjdu do starobinca. Aj napriek výzve z 22.07.2015, ktorou žalovanú upozornili na jej hrubé správanie sa voči nim, sa správanie žalovanej a jej manžela zhoršilo. Po doplnení dokazovania výpoveďami svedkov mal súd preukázané, že zo strany žalovanej skutočne dochádza k nevhodnému vyjadrovaniu sa na adresu žalobcov, čo mimo starostu obce bolo potvrdené i svedkom V.. M. H., C. N., ako i svedkom D. C.. Vyhodnotiac potom dôkazy vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalovaná sa nespráva podľa zásad spoločenských a mravných noriem, ktoré sú historicky vžité a zdieľané širšou spoločnosťou. K nevhodnému správaniu žalovanej dochádza pri neohlásených

príchodoch „iných osôb“, žalovanej chýba slušnosť a spolupatričnosť, úcta a tolerancia. Zároveň uviedol, že intenzita takéhoto hrubého správania vykazuje známky sústavnosti, ktoré preukazujú neustále sa opakujúce trestné oznámenia a priestupkové konania, na podklade čoho žalobe žalobcov s poukazom na ustanovenie § 630 vyhovel. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 s prihliadnutím na úspech žalobcov v spore.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná. Vytýkala, že súd nevykonal ňou navrhované dokazovanie prehratím predložených CD nahrávok, ktoré svedčia o tom, že svedkovia V.. H. a V.. K. nevypovedali v konaní pred súdom pravdivo. Dokonca sám svedok K. zmenil svoju výpoveď a na poslednom pojednávaní poprel, že by medzi žalobcom a žalovanou odzneli nejaké nadávky. Súd rozhodol v rozpore s ustanovením § 630 OZ, súdnou rozhodovacou praxou, zaužívaným právnym názorom, na ktorý poukázali v bode 2 podaného odvolania. Odôvodnenie obmedzil iba na dôkazy výsluchmi svedkov, ktorí sa „zrazu objavili“ po zrušení prvotného rozsudku súdu prvej inštancie. Za zarážajúce považovala, čo dokáže strana žalobcov za každú cenu vykonať na to, aby im bolo súdmi zadosťučinené. Predložili „hromadné vyhlásenie susedov“, ku ktorým sa jej rodičia v minulosti správali neslušne, dokonca sa s nimi dlhé roky nerozprávali. Výpovede svedkov N., C. a H. označila za klamstvá s tým, že starosta obce V.. K. ako svedok na poslednom pojednávaní zmenil svoju výpoveď. Uviedla, že vrátenie daru je sankciou obdarovaného za jeho správanie voči darcom spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Z dokazovania je evidentné, že ako dcéra darcov sa o nich príkladne starala, opatrovala ich najmä v čase, keď to potrebovala žalobkyňa v rade 2/. Uvedené potvrdila aj svedkyňa V.. Q.. Z výpovedí manžela a dcéry vyplýva, že aj keď musela odísť z domácnosti pre neznesiteľné správanie sa žalobcov voči nim, naďalej sa stará o doživotné bývanie darcov, ktorí im sústavne vulgárne nadávajú, pričom v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR 2Cdo/108/2007. Hrubé správanie žalobcov voči nej sa preukázalo 21.02.2018, kedy po pojednávaní na súde boli v H. a po príchode zistili, že je vymenená fabková vložka na vchodových dverách domu. V súvislosti s tým žiadala osobitným podaním vydať neodkladné opatrenie, ktorým súd bezodkladne upraví pomery strán sporu. Nesúhlasila ani s výrokom o náhrade trov konania, žiadala na vec aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Výnimočnosť žiadala zohľadniť v tom, že bola nútená po odchode z H. si s manželom zobrať úver na kúpu bytu, keďže rodičia ju z domu doslova vyhnali, bránia jej vo vstupe do nehnuteľnosti zatiaľ v jej vlastníctve, čo znamená, že bývanie v predmetnom dome po vrátení daru je nemožné. Žalobcovia nielenže dostanú zhodnotenú nehnuteľnosť, o ktorú ona príde, ale je zadĺžená úverom a ešte musí platiť trovy konania, nakoľko súd až na tretíkrát rozhodol v jej neprospech. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu žalobcov zamietol.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadali rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Napadnutý rozsudok podľa nich zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a objektívne zistenému skutkovému stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočné a presvedčivé. Súd zhodnotil vykonané dôkazy podľa zásad a ustanovení Civilného sporového poriadku, žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a jednoznačne súdu preukázali, že správanie sa žalovanej - ich dcéry hrubo porušuje dobré mravy. Zastali názor, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, prihliadol na všetky skutočnosti, dôkladne preskúmal všetky predložené dôkazy, vypočul navrhovaných svedkov. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná sústavne hrubo porušovala dobré mravy, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty vrátenia daru. Žalovaná aj po podaní žaloby o vrátenie daru pokračovala vo svojom správaní hrubo narušujúcom dobré mravy, spolu so svojím manželom sa pokúšali žalobcov svojimi sústavnými neohlásenými návštevami, vstupmi do rodinného domu, i napriek prejavenému nesúhlasu žalobcov, vulgárnymi osloveniami, nadávkami, ako aj zastrašovaním vyprovokovať, spôsobiť žalobcom psychickú ujmu. O správaní žalovanej svedčia okrem výpovedí svedkov i záznamy z priestupkových konaní, z ktorých vyplýva, že žalovaná neprejavovala žalobcom úctu ani rešpekt, svojím konaním sústavne hrubo porušovala dobré mravy. Žalobcovia obývajú rodinný dom v H. na základe zriadeného vecného bremena ešte z roku 2002. Žalovaná so svojím manželom neohlásene kedykoľvek, bez zaklopania vstupovali do rodinného domu pod zámienkou rôznych dôvodov, prioritne však za účelom kontroly majetku, narúšali právo žalobcov na pokojný, nerušený rodinný život, naviac bolo preukázané, že žalovaná si neplní svoj záväzok zabezpečiť žalobcom ako darujúcim opateru v chorobe a starobe. Obaja žalobcovia sú vážne chorí, žalobca trpí onkologickým ochorením, žalobkyňa má epilepsiu, čo však nebránilo žalovanej v čase vykurovacej sezóny odviezť žalobcom spred dvora drevo, zakázať im vhadzovať smeti do smetnej nádoby a podobne. Samotné vyjadrenie žalovanej na pojednávaní 04.02.2016, že „ona sa starala o žalobcov 11 rokov, teraz nech sa starajú iní“, vypovedá o jej skutočnom postoji k žalobcom a jej úprimnej snahe poskytovať im opateru. Ani v podanom odvolaní

žalovaná neuviedla také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal. Odvolacia námietka žalovanej, že súd nevykonal dôkaz prehratia záznamu z CD nosiča, je neopodstatnená, nakoľko sám právny zástupca žalovanej na pojednávaní 21.02.2018 výslovne po tom, čo súd ukončil vypočúvanie svedkov a prehral záznam z CD nosiča zo dňa 13.02.2016, požiadal, aby súd upustil od oboznámenia obsahu ostatných CD nosičov ich prehratím. Za nedôvodné a neopodstatnené považovali námietky žalovanej týkajúce sa svedeckých výpovedi. Svedok K. vypovedal v konaní trikrát, svojou svedeckou výpoveďou opakovane potvrdil mimoriadne neštandardné hrubé správanie sa žalovanej a jej manžela smerom k žalobcom. Svedkovia, ktorých výpoveď žalovaná napáda, nie sú v žiadnom príbuzenskom ani inom vzťahu k žalobcom ani k žalovanej, ide o osoby, ktoré vypovedali len o tom, ako sami vnímali pozorované udalosti, ktorých boli svedkami. Taktiež nesúhlasili s návrhom žalovanej na nepriznanie náhrady trov konania vo vzťahu k žalobcom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tvrdenie žalovanej, že sa odsťahovala z H. do S. Y. z dôvodu, že ju žalobcovia vyhnali z domu, je zavádzajúce a nepravdivé, žalovaná mala v S. Y. prácu, dcéra žalovanej študuje na strednej zdravotníckej škole, manžel žalovanej pracuje v I., pričom z S. Y. má do práce podstatne bližšie ako z H. (približne o 38 km). Za samozrejme považovali, že to boli práve žalobcovia 1/, 2/, ktorí rodinný dom postavili, podieľali sa na nákladoch s jeho rekonštrukciou a údržbou, o čom napríklad svedčí i zápisnica z pojednávania zo dňa 04.02.2016, kde samotná žalovaná uviedla, že rodičia jej prispeli na rekonštrukciu z dôvodu, že chceli, aby táto prebehla rýchlo, nemala toľko peňazí, pôžičku nechcela brať. To, že súčasná hodnota domu prevyšuje hodnotu domu v roku 2002, vyplýva najmä z toho, že vo všeobecnosti hodnota nehnuteľností na trhu narastá, pričom od roku 2002 uplynulo viac ako 13 rokov, čo má podstatný vplyv na zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

6. Za podstatné pre rozhodnutie v predmetnej veci odvolací súd tak, ako naznačil už vo svojich predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach, považuje predovšetkým tú skutočnosť, že ani prípadné nevhodné a vulgárne správanie sa darcov voči žalovanej ako obdarovanej ju neoprávňuje k tomu, aby sa vo vzťahu k nim správala neúctivo, hrubo, znevažujúco, bez akejkoľvek úcty a tolerancie, bez náznaku akejkoľvek vďaky nielen za to, že ju vychovali, ale darovali jej svoje nehnuteľnosti, ktoré za života vybudovali.

7. I keď je pravdou, že vo všeobecnosti je sankcia vrátenia daru vylúčená v prípade, ak sa preukáže, že samotní darcovia sa k obdarovanému správali nevhodne, sami vo vzťahu k nemu porušovali dobré mravy, avšak uvedené nemôže byť podnetom pre obdarovanú k tomu, aby sa vo vzťahu k rodičom správala spôsobom, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania a najmä výpovedí nezaujatých svedkov, ktorí so žalobcami a žalovanou prišli z rôznych dôvodov do kontaktu.

8. Súdu neprislúcha hodnotiť dôvod a opodstatnenosť jednotlivých potýčiek, ktoré medzi stranami sporu v priebehu konania vznikli (odvoz smetných nádob, odvoz dreva, revízia komína), najmä z dôvodu tvrdenia proti tvrdeniu, musel však prihliadať na skutočnosť, že samotní svedkovia poukázali na nevhodnosť správania žalovanej vo vzťahu k žalobcom ako rodičom, na jej hrubé a vulgárne správanie, ktoré nemožno ospravedlňovať tým, že títo eventuálne sami svojím správaním v minulosti takýto postoj, nevraživosť žalovanej k ním podnietili.

9. Nakoľko už v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach odvolací súd naznačil, ktoré skutočnosti z hľadiska rozhodnutia vo veci samej považuje za podstatné, okresný súd po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu považoval za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady na postup podľa § 630 OZ, zdôvodnil, na podklade akých skutkových zistení dospel k záveru o odôvodnenosti žalobcami podanej žaloby. Odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 2 stotožniac sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

10. Urobil tak i vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej týkajúcich sa rozhodnutia prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov prvostupňového konania. Odvolací súd zastal názor, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 z dôvodov poukazovaných žalovanou, nakoľko zlepšením finančnej majetkovej situácie žalobcov 1/, 2/ došlo k zhoršeniu majetkovej situácie žalovanej, práve vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť vrátiť dar žalobcom z dôvodov uvedených v ustanovení § 630 OZ. Aplikáciou ustanovenia § 257 na prejednávanú vec by odvolací súd vlastne sankcionoval žalobcov za to, že súd ich žalobe vyhovel a boli v konaní úspešní. Je potrebné dodať, že aplikácia ust. § 257 slúži na zmiernenie dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva, ktoré je možno použiť iba v takom prípade, keď ide o skutočne výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno však absolučné moderačné právo využiť tam, kde majetková situácia strany sporu je závislá na jej úspechu, prípadne neúspechu v konaní a priamo súvisí s jeho výsledkom. Súd by totiž prostredníctvom rozhodnutia o náhrade trov konania na jednej strane zlepšil postavenie strany, ktorá v konaní úspech nemala a zároveň by zhoršil postavenie strany, ktorá bola v konaní úspešná a ktorá sa odôvodnene oproti neúspešnej strane domáhala ochrany svojich práv na súde.

11. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, trovy odvolania im preukázateľne v podobe vyjadrenia k odvolaniu žalovanej vznikli, na podklade čoho odvolací súd priznal žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430