Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-560-2015.pdf
PDF · 90.11 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/560/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovaným: X. Q. T., F.. XX.X.XXXX, T. D. XX, X. H. G., F.. XX.X.XXXX, T. D. XXX, o zaplatenie 713,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 443,03 eur, úroky z omeškania ku dňu 15.8.2013 vo výške 18,05 eur a úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 443,03 eur od 16.8.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,04 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 821,41 eur spolu s úrokom vo výške 15,80 % ročne zo sumy 362,80 eur od 1.12.2015 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 687,62 eur od 1.12.2015 do zaplatenia, z titulu poskytnutého úveru na tom skutkovom základe, že dňa 23.02.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným v 1. rade Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB. Na základe Zmluvy o bežnom účte sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného v 1. rade bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 23.02.2009 uzatvorili žalobca a žalovaní Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR. Predmetom Zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie (spotrebiteľský úver) do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 3.000,- eur. Žalovaní boli oprávnení úver čerpať ku dňu 23.02.2009. Dňa 23.02.2009 bol úver čerpaný. Žalovaní sa zároveň zaviazali splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.03.2009, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov. Splátky č. 1 až č. 59 boli dohodnuté vo výške 72,38 eur a výška poslednej (60.) splátky mala byť určená žalobcom na základe priebehu splácania úveru. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80 % p.a. Žalovaní nedodržali platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazali v Zmluve, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.08.2013. Úroky a poplatky, ako aj ďalšie záväzky súvisiace so Zmluvou neuhradené v termínoch ich splatnosti sa úročia len sadzbou úroku z omeškania. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 OZ ku dňu 16.08.2013 (prvý deň omeškania - deň nasledujúci po dni splatnosti (zosplatnení) úveru) 8,50% p.a. z dlžnej čiastky.
Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaných eviduje ku dňu 30.11.2015 voči žalovaným pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy spolu vo výške 821,41 eur, ktorú predstavuje:
- istina vo výške 362,80 eur,
- úrok vo výške 217,74 eur vyčíslený ku dňu 30.11.2015,
- úrok z omeškania vo výške 133,79 eur vyčíslený ku dňu 30.11.2015,
- neuhradené poplatky vo výške 107,08 eur. V podaní doručenom súdu dňa 30.4.2018 žalobca uviedol, že nesplatená istina predstavuje sumu 362,80 a predstavuje rozdiel medzi čerpaným úverom vo výške 3.000,- eur a splatenou istinou vo výške 2.637,20 eur. Ku dňu zosplatnenia, t.j. 15.8.2013 eviduje neuhradený riadny úrok vo výške 80,23 eur a úrok z omeškania vo výške 18,05 eur.
2. Pred začatím pojednávania a doručením žaloby, žalobca podaním doručeným súdu dňa 4.4.2016 zobral žalobu v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 107,08 eur s príslušenstvom späť a žiadal zaviazať žalovaných na zaplatenie istiny vo výške 713,61 eur spolu s úrokom vo výške 15,80 % ročne zo sumy 362,80 eur od 1.12.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 580,54 eur od 1.12.2015 do zaplatenia.
3. Podľa § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
4. Nakoľko sa jedná o drobný spor, v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, rozhodol súd vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom vychádzal z predložených listinných dôkazov. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Žalovanému v 1. rade boli písomnosti doručené zverejnením dňa 30.11.2017 a žalovanému v 2. rade boli písomnosti doručené osobne dňa 19.1.2017, k žalobe sa nevyjadrili.
6. Zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 23.2.2009 medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3.000,- eur, úver bol úročený úrokovou sadzbou 15,80 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.03.2009, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov. Splátky č. 1 až č. 59 boli dohodnuté vo výške 72,38 eur a výška poslednej (60.) splátky mala byť určená žalobcom na základe priebehu splácania úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola 19,65 % a celkové náklady spojené s úverom boli 1.522,30 eur.
7. Z Oznámenia o zosplatnení zo dňa 16.8.2013 adresovaného žalobcom žalovaným súd zistil, že žalovaným bolo oznámené, že vzhľadom na to, že sú naďalej v omeškaní s plnením záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ČSOB vyhlásila celú pohľadávku dňom 15.8.2013 za splatnú.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Súd mal preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, preto uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 443,03 eur, čo predstavuje časť nezaplatenej požičanej sumy úveru vo výške 362,80 eur + zmluvné úroky vyčíslené ku dňu zosplatnenia dňa 15.8.2013 vo výške 80,23 eur a sumu 18,05 eur ako vyčíslené úroky z omeškania ku dňu zosplatnenia z jednotlivých dlžných splátok.
10. Súd nevyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu čo sa týka nároku na zaplatenie úroku vo výške 15,80 % ročne zo sumy 362,80 eur za obdobie po zosplatnení, t.j. od 16.8.2013 až do zaplatenia dlžnej sumy, a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015: ,, Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že
keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“
11. Nakoľko žalovaní nezaplatili dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostali sa dňom splatnosti jednotlivých splátok a následne s celou dlžnou sumou dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 16.8.2013 do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca má právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, preto súd uložil žalovaným zaplatiť úrok z omeškania vyčíslený do zosplatnenia dňa 15.8.2013 sumou 18,05 eur ako úroky z omeškania z jednotlivých nezaplatených splátok a následne dňom nasledujúcim po zosplatnení, t.j. od 16.8.2013 zo sumy dlžnej istiny a vyčísleného riadneho úroku do 15.8.2013 ( 362,80 eur + 80,23 eur), keď vychádzal z výšky základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania bola 0,50 %.
12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)
13. Žalobca bol v konaní úspešnejší preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,04 %, keď jeho úspech bol v rozsahu 62,02 %, neúspech 37,98 % (62,02 % mínus 37,98 % = 24,04 %)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.