Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-51-2018.pdf
PDF · 100.09 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému E. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX, Z. J. v konaní o zaplatenie 3 855,59 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3 855,59 Eur s úrokom vo výške 89,76 Eur, úrokom z omeškania vo výške 2,23 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 855,59 Eur od 21.04.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 89,76 Eur od 21.04.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu čo do úrokov vo výške 7,90% ročne zo sumy 3 855,59 Eur od 21.04.2018 do zaplatenia z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala prisúdenia sumy 3 855,59 Eur s príslušenstvom. Z podaného návrhu vyplýva, že uzavrela so žalovaným dňa 09.02.2016 úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5 300,-Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý ho zaplatiť do 17.01.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol vyzvaný dňa 20.04.2018 na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (20.04.2018) predstavovala 4 012,12 Eur. Táto suma pozostáva z istiny poskytnutého úveru 3 855,59 Eur, úrokov 87,76 Eur (dohodnutý úrok do predčasného zosplatnenia pri úrokovej sadzbe 7,90% ročne v zmysle zmluvy), úrokov z omeškania 12,23 Eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená vo výške 5% v zmysle zmluvy a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka) a poplatkov 60,- Eur za upomienky (15,- Eur/za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30,- Eur) v zmysle sadzobníka poplatkov, prípadné poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré boli účtované na ťarchu úverového účtu, ich výška vyplývala priamo zo zmluvy bod 1.2., ktoré si však žalobkyňa v súdnom konaní neuplatňuje, ďalej poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 4,54 Eur. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.
2. Z dôvodu prehľadnosti uplatňovaného nároku žalobkyňa v petitu rozdelila požadované úroky do zosplatnenia (vyčíslené pevnou sumou) a po zosplatnení nasledovne:
- zmluvný úrok z nezaplatenej istiny do dňa zosplatnenia vyčíslený pevnou sumou,
- úroky z omeškania z neuhradených splátok do dňa zosplatnenia vyčíslené pevnou sumou,
- zmluvný úrok z nezaplatenej istiny po zosplatnení, kedy žalobkyňa uvedený úrok požaduje odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia,
- úroky z omeškania z nezaplatenej istiny po zosplatnení a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia,
- úroky z omeškania z nezaplatených úrokov po zosplatnení odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia.
3. Čo sa týka úrokov z omeškania z nesplatenej istiny a obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úver žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017 sp.zn. 43Cob/19/2017-103. K uplatnenému zmluvného úroku po zosplatnení žalobkyňa uvádza, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Zároveň poukázala aj na to, že k vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí č.k. 33Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014.
4. Žalobkyňa teda žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 3 855,59 Eur, vyčísleného úroku z omeškania z neuhradených splátok do dňa zosplatnenia v sume 89,86 Eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 2,23 Eur z neuhradených splátok odo dňa zosplatnenia, úroku vo výške 7,90% ročne z istiny 3 855,59 Eur po zosplatnení od 21.04.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 3 855,59 Eur po zosplatnení od 21.04.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 89,76 Eur po zosplatnení od 21.04.2018 do zaplatenia.
5. Na základe výzvy súdu žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 27.06.2018 uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Žalobkyňa má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 Obchodného zákonníka má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi jeho žiadosť poskytol a to až do splatnosti úveru. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov. Odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky a dôsledky sú upravené priamo v Obchodnom zákonníku, preto je potrebné na ich posúdenie aplikovať § 506 a 351 Obchodného zákonníka a priznať žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru, čomu zodpovedá aj právna úprava obsiahnutá v § 6 a § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.. Rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny.
6. Uznesením č. k. 21Csp/51/218-128 zo dňa 09.07.2018 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.07.2018. Žalovaný sa k veci v stanovenej lehote nevyjadril.
7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Žalobkyňa mala doručenie predvolania vykázané, pričom svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnila a súhlasila s tým, aby súd rozhodol bez jej účasti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, doručenie predvolania mal včas a riadne vykázané, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil. Preto súd pojednával v neprítomnosti sporových strán.
8. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banky Slovensko a.s., sadzobníkom poplatkov, výzvou na predčasné splatenie úveru, opakovaným upozornením, prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia, stavom omeškaných splátok, prepočtom úrokov z omeškania, credit report, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, lustráciou, vyjadrením žalobkyne, uznesením
Krajského súdu v Nitre, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, uznesením Najvyššieho súdu ČR a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici.
9. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným ako spotrebiteľom v postavení dlžníka dňa 09.02.2016 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere
- pôžička, v zmysle ktorej poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 5 300,-Eur titulom refinancovania iných úverov. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach v počte 72 vždy v 16. deň kalendárneho mesiaca a celý úver aj s príslušenstvom splatiť do 6 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky najneskôr do 16.02.2022. Dojednaná výška anuitnej splátky činila 92,98 Eur. Výška RPMN predstavovala 8,32% s priemernou RPMN ku dňu podpisu zmluvy 15,55%. Celková čiastka, ktorú musel dlžník v zmysle zmluvy zaplatiť, činila 6 694,56 Eur. Žalovaný si svoj zmluvný záväzok voči žalobkyni neplnil riadne a včas, preto bol listom zo dňa 15.02.2018 upozornený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy žalobkyňa uplatní svoje právo vyplývajúce z ustanovenia § 565 OZ a požiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Nakoľko žalovaný nereagoval na túto výzvu, žalobkyňa rozhodla o predčasnej splatnosti úveru dňa 20.04.2018. Keďže žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy ani po zosplatnení úveru neplnil, žalobkyňa si svoj nárok uplatnila prostredníctvom súdu.
10. Podľa § 497 Obch. zák. v znení ku dňu 09.02.2016, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení ku dňu 09.02.2016, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení ku dňu 09.02.2016, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 09.02.2016, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
16. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa poskytla na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.02.2016 žalovanému úver vo výške 5 300,-Eur. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobkyňa vyhlásila dňa 20.04.2018 predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú čiastku nezaplatil, preto súd vyhovel návrhu žalobkyne a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 3 855,59 Eur.
20. Súd tiež zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov vo výške 2,23 Eur, ktorý vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru.
21. Žalobkyňa tiež žiadala o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 3 855,59 Eur odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 21.04.2018 do zaplatenia a tiež si uplatnila úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 89,76 Eur od 21.04.2018 do zaplatenia. Súd žalobnému návrhu aj v tejto časti vyhovel, nakoľko nárok považoval za dôvodný, keďže žalovaný sa so zaplatením pohľadávky dostal do omeškania.
22. Súd však zamietol návrh čo do úrokov vo výške 7,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3 855,59 Eur od 21.04.2018 do zaplatenia. Ide o úroky, ktoré žalobkyňa uplatňovala po zosplatnení úveru, kedy je preukázané, že k zosplatneniu došlo 20.04.2018. Súd je toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosť dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku zaniká i akcesorický záväzok úrokový (viď. rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co 85/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/98). Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne zo stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a dlžník by úroky splácal ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo by však spotrebiteľovi neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa je vyvolané stavom absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu so splátkami úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav splátok justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne požičaných peňazí. Iný stav vzniká v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie nesplatenej istiny vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, kedy má právo získať okamžite späť celú požičanú sumu, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Keby súd toleroval stav, že veriteľ inkasuje úroky, ktoré mu podľa zmluvy patria výhradne za stavu držby finančných prostriedkov spotrebiteľom, pripustil by založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľov a to navyše za situácie, že si veriteľ môže nárokovať jednorázové vrátenie finančných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí pritom trpieť nijaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Keďže jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť naraz vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Jedná sa o výhradnú sankciu z dôvodu omeškania spotrebiteľa s vrátením dlžnej sumy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, bolo by to v rozpore s ustanovením Občianskeho zákonníka a vyššie uvedeného nariadenia vlády, subsidiárne § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Rovnako tiež posúdil úrok po splatnosti úveru Ústavný súd SR, ktorý uznesením ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012 pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Ústavný súd v citovanom uznesení konštatuje, že namietané rozhodnutie nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne nedôvodné, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Viď. tiež rozhodnutia R59/1998, 40Obo 143/1998.
23. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti uplatnenia úrokov vo výške 7,90% ročne z nezaplatenej istiny 3 855,59 Eur od zosplatnenia úveru zamietol.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. V prejednanej veci mala žalobkyňa plný úspech, kedy neúspech vo veci sa týkal len príslušenstva pohľadávky. Preto súd priznal žalobkyni trovy konania vo výške 100%. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.