Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-260-2018.pdf
PDF · 77.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/260/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu H. B. J., s.r.o., so sídlom v T., H. XX, O. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. I. B., s.r.o., so sídlom v T., P. XX, O. XX XXX XXX proti žalovanej W. R., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C. U. XXX/XX, Q., o zaplatenie 1 828,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. apríla 2018, č.k. 21Csp/241/2017- 19 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti o splatnosti istiny s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaná je p o v i n á zaplatiť žalobcovi 1828,08 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 21.6.2015 do zaplatenia, formou splátok vo výške 50,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 828,08 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 21.6.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 1 828,08 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 21.6.2015 do zaplatenia, keď uviedol, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 1500,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 42 pravidelných mesačných splátkach po 47,43 eur. Do okamžitej splatnosti úveru žalovaná zaplatila len sumu 163,98 eur. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1-4, § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka; § 497 Obchodného zákonníka; § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere; § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Nárok žalobcu vyplýva z dohodnutého zmluvného vzťahu medzi stranami. Žalobca sa domáhal len zaplatenia rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru s dohodnutým úrokom a doposiaľ uhradenou sumou 163,98 eur, nežiadal zaplatiť ďalšie poplatky, táto suma predstavuje 1 828,08 eur. Na vrátenie poskytnutej čiastky vrátane dohodnutej odplaty má žalobca nepochybne nárok, dohodnutá odplata, úrok 18,08 % ročne nepresahuje zákonom stanovenú hranicu, nie je neprimerane vysoká ani vo vzťahu k úrokovým sadzbám, ktoré stanovujú bankové spoločnosti. Po formálnej stránke mala zmluva predpísanú formu a obsahovala potrebné náležitosti, absencia ktorých by mohla mať za následok určenie, že úver je bez úrokov a bez poplatkov a nemožno tiež konštatovať, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť nesplnila v celom rozsahu, preto ju súd k tomu zaviazal. Žalovaná sa dostala so splácaním úveru do omeškania, preto bola žaloba dôvodná aj v časti úrokov z omeškania, uplatnených v zákonnej výške, ktoré boli priznané od okamžitej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku), žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. v časti splatnosti priznaného plnenia podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku. Uviedla, že si je vedomá záväzku voči žalobcovi. Býva sama s dvomi školopovinnými deťmi v 2-izbovom byte, kde je od roku 2012 v podnájme. Za byt platí 250,- Eur mesačne. Exmanžel jej posiela alimenty vo výške 150,- na každé dieťa, pričom jej príjem je 485,- Eur mesačne. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Jej mesačné výdavky sú 650,- Eur. Žiada o mesačné splátky vo výške 50,- Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci. K odvolaniu priložila nájomnú zmluvu, výplatné pásky, platový dekrét a pracovnú zmluvu.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že so splácaním dlžnej čiastky v mesačných splátkach súhlasí. Navrhuje, aby žalovaná splácala dlžnú čiastku v mesačných splátkach vo výške 50,- eur. Žalobca následne v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 09.07.2018 uviedol, že podanie žalovanej obsahuje len žiadosť o splátky 50,- eur mesačne, o ktoré však pred súdom prvej inštancie nežiadal. Táto žiadosť však nie je podľa obsahu podaním, ktoré by spochybňovalo vecnú stránku rozsudku. Žalovaná mohla a môže žalobcu požiadať o možnosť splácania dlhu v splátkach. V konaní pred súdom prvej inštancie takúto žiadosť neuplatnila, rovnako ju neuplatnila ani voči žalobcovi. Žalovaná je v omeškaní dlhodobo s úhradou záväzkov a nevykonáva ani úhrady vo výške splátky o aké v podaní žiada. Nakoľko súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil, žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaná v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že súhlasí a akceptuje rozhodnutie žalobcu splácať jeho pohľadávku v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne.
5. Krajský súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379, § 380 ods. 1, Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, / keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP/ a dospel k záveru, že výrok I. napadnutého rozsudku v časti splatnosti istiny s príslušenstvom je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalovaná je povinná istinu s príslušenstvom splácať formou splátok vo výške 50,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh.
6. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolanie žalovanej smeruje len proti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to len proti lehote na plnenie, prípadne o povolení plnenia povinnosti v splátkach. Odvolací súd preto preskúmaval vec len z hľadiska uplatnenej odvolacej námietky žalovanej v časti výroku o splatnosti istiny s príslušenstvom, a preto vo zvyšnej časti napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vo výroku I. a výroku II., nebol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.
7. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
8. Podľa citovaného ustanovenia, lehota na plnenie priznaná súdnym rozhodnutím je zo zákona tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť v splátkach, pričom musí určiť výšku aj dátum splatnosti každej jednotlivej splátky.
9. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu, či má žalovanej, ktorej platobnú povinnosť určil súd prvej inštancie, umožniť splatenie dlžnej sumy v dlhšom časovom horizonte ako to ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, resp. priznať výhodu splátok, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej ako aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku a dopad oddialenia povinnosti splnenia dlhu žalovaných na pomery žalobcu.
10. Žalovaná uviedla, že býva sama s dvomi školopovinnými deťmi v 2-izbovom byte, kde je od roku 2012 v podnájme. Za byt platí 250,- eur mesačne. Exmanžel jej posiela alimenty vo výške 150,- eur na každé dieťa, pričom jej príjem je 485,- eur mesačne. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Jej mesačné výdavky sú 650,- eur. Uvedené skutočnosti žalovaná preukázala nájomnou zmluvou, platovým dekrétom a pracovnou zmluvou. Žalovaná žiadala plnenie v splátkach vo výške 50,- eur mesačne. Žalobca sa na výzvu súdu k odvolaniu žalovanej písomne vyjadril, že so splácaním v splátkach v uvedenej výške súhlasí. Odvolací súd tu poznamenáva, že následné vyjadrenie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 09.07.2018 je v tejto súvislosti protichodné na rozdiel od jeho pôvodného vyjadrenia k odvolaniu žalovanej doručenej súdu dňa 27.06.2016 v lehote uloženej na vyjadrenie, a preto na takéto vyjadrenie aj vzhľadom na to, že bolo uskutočnené po uplynutí uvedenej 10 dňovej lehoty na vyjadrenie k odvolaniu žalovanej nebolo možné prihliadnuť.
11. V danej veci bolo potrebné tiež prihliadnuť na to, či by takéto postupné plnenie nebolo pre žalobcu neprimerane nevýhodné a či by nedošlo len k neprimeranému navýšeniu dlžnej čiastky v podobe úrokov z omeškania, čo by bolo v konečnom dôsledku nevýhodné aj pre žalovanú. Odvolací súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že vzhľadom na výšku istiny, úrokov a výšku navrhovanej splátky 50,- eur, je takéto plnenie v splátkach primerané a výrazne finančne nezaťažuje žalobcu a ani žalovanú. Zároveň však odvolací súd rozhodol, že žalovaná je povinná splácať dlh žalobcu pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti o splatnosti istiny s príslušenstvom podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Žalovaná si však nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, a preto jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).