Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-41-2018.pdf
PDF · 89.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U.. K. G., bytom E., J. XX, 2/ U.. I. G., bytom E., J. XX, obaja zast.: JUDr. Norbert Kálmán, advokát so sídlom Nitra, Sv. Beňadika 30/B, proti žalovanej: A.. S. S., bytom E., Y. 4, zast.: JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 33.193,92 eura, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 18. apríla 2017, č. k. 9C/49/2014-151, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 33.193,92 eura zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 101, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 564, § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Ďalej uviedol, že nedošlo k preukázaniu tvrdenia žalobcov o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovanou, od ktorej odvodzovali svoj nárok. Nebolo preukázané, že zo strany žalovanej došlo k vzniku akéhokoľvek dlhu - záväzku z iného právneho titulu. Plnenie zo strany žalobcov žalovaná prijala, teda výška prijatia plnenia nebola sporná, avšak žalovaná tvrdila, že išlo o plnenie z titulu vyplatenia zisku patriaceho jej neb. otcovi. Nedošlo teda k uzavretiu zmluvy o pôžičke a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania dospel k záveru, že nárok žalobcov je premlčaný, pretože predmetné plnenie je možné považovať len za plnenie bez právneho dôvodu, teda že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovanej, keďže iný titul pre prijatie plnenia zodpovedajúcej výške žalovanej sumy nebol v konaní preukázaný. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalovanej, že išlo o plnenie z titulu vyplatenia preddavku zo zisku za rok 2015. Kvalifikoval dané plnenie jednoznačne ako nárok vyplývajúci z titulu bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami sporu došlo k zhoršeniu vzťahov už v roku 2006, čomu nasvedčuje aj prebiehajúce konanie o vyporiadanie združenia vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/49/2010. Preto je neprijateľný argument žalobcov o vzniku zmluvného vzťahu z pôžičky, ktorej by sa nedomáhali za dobu 7 rokov. Vzhľadom na to, že súd nie je viazaný právnym posúdením veci a jedinou nespornou skutočnosťou bolo prijatie žalovanej sumy samotnou žalovanou, kvalifikoval danú vec ako bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na to, že v priebehu konania došlo k zmene a rozšíreniu žalobného petitu o splatnosť dlhu, čo bolo súdom pripustené, je nepochybné, že tento nárok žalobcov nepovažoval za dôvodný. Dôkazné bremeno a povinnosť tvrdenia predmetného nároku zaťažoval žalobcov a nie žalovanú. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a priznal žalovanej plnú náhradu trov konania vzhľadom na jej plný úspech.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia a domáhali sa určenia, že dlh žalovanej vo výške 33.193,92 eura je splatný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadali uloženie povinnosti žalovanej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcom sumu 33.193,92 eura a trovy konania. V dôvodoch odvolania poukázali, na to že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí č. k. 6Co/63/2015-133, zo dňa 29.02.2016, čo sa odzrkadlilo v nesprávnom rozhodnutí vo veci samej. Prvoinštančný súd neuviedol, ako si predstavuje preukázanie obsahu ústnej zmluvy, keď jedna zo strán sporu existenciu takej zmluvy popiera. Nevyhodnotil vykonané dokazovanie v kontexte všetkých dôkazov, ktoré potvrdzujú odôvodnenosť nimi uplatneného nároku.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Jedinú skutočnosť, ktorú žalobcovia preukázali bola, že na jej účet bola poukázaná, z účtu žalobcov dňa 01.02.2006, žalovaná suma. Ostatné tvrdenia žalobcov spochybnila. Dôkazné bremeno ohľadne uzavretia pôžičky spočívalo výlučne na žalobcoch. Tento dôkaz žalobcovia súdu neposkytli. Keďže podľa názoru súdu nepreukázala, že uvedené peniaze predstavovali zisk zo združenia, možno vziať do úvahy iba právnu kvalifikáciu v zmysle § 451 OZ. V priebehu konania vzniesla námietku premlčania, ktorá je v celom rozsahu opodstatnená, a preto nie je možné nárok žalobcom priznať. V priebehu konania žalobcovia písomným podaním došlým súdu prvej inštancie dňa 08.09.2014 (č.l. 68 spisu), žiadali o pripustenie zmeny petitu, o čom súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09.10.2014 (č.l. 93). Na pojednávaní konanom dňa 12.06.2014 bola zo strany žalobcov predložená výzva adresovaná žalovanej zo dňa 12. 07. 2010 o vrátenie pôžičky. Zároveň bolo zistené, že nedošlo k dohode medzi stranami sporu pri poskytnutí žalovanej sumy ohľadne jej vrátenia. Preto je možné konštatovať, že až na požiadanie žalobcov malo dôjsť k plneniu zo strany žalovanej. Prichádza do úvahy výlučne iba aplikácia § 563 OZ.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP) a že podané odvolanie spĺňa zákonné náležitosti § 365 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daným rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Predmetom konania je žaloba žalobcov voči žalovanej o zaplatenie sumy 33.193,92 eura a po pripustení zmeny petitu na pojednávaní dňa 09.10.2014 sa predmetom konania stal aj návrh o určenie, že dlh žalovanej vo výške 33.193,92 eura je splatný do 15.tich dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30. 06. 2010).
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
8. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia v odvolaní neuviedli v zásade žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo možné z návrhov strán, najmä žalobcov v danej veci vôbec vyvodiť a na jeho základe zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcami uplatneného nároku. Na vec správne aplikoval zodpovedajúce ust. § 657 OZ, § 100 a nasl. OZ ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkazmi, návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.
9. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu, ktorý síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
10. Súd prvej inštancie správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobcov v sporovom konaní. V konaní o nároku žalobcov vyplývajúci podľa nich z ústnej zmluvy o pôžičke, je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možno súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú strany (§ 188 ods. 2, 3 CSP) má jednoznačne reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktoré vyplýva z verejných registrov a zoznamov a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na konštatovaní, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že uzavreli so žalovanou zmluvu o pôžičke, t. j. neuniesli dôkazné bremeno o vzniku právneho úkonu - zmluvy o pôžičke. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu, žalobcovia v konaní nepreukázali uzatvorenie zmluvy o pôžičke, i vzhľadom na tú skutočnosť, že samotná žalovaná uzatvorenie zmluvy o pôžičke poprela. V konaní nebolo pochýb o tom, že žalobcovia poskytli finančné prostriedky žalovanej bezhotovostným prevodom na jej účet, čo nespochybnila ani žalovaná. Uvádzali iba iný titul nadobudnutia týchto finančných prostriedkov ako žalovaná.
11. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobcovia odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namietali nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel majú vo vykonanom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie alebo aj zistí, že súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov) prípadne ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom vychádzal z vyjadrení žalobcov a nimi predložených dôkazov, z vyjadrenia žalovanej a z tohto dokazovania získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a zo zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať alebo doplniť.
Podľa § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutým ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 564 OZ. ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
Ak je podľa zmluvy čas plnenia ponechaný na vôľu veriteľa, potom je tým stanovená v jeho prospech a pred touto dobou nie je dlžník oprávnený plniť svoj záväzok. Dohoda o čase plnenia (splatnosti) ponechanej na vôľu veriteľa je dojednaním, ktorým je čas plnenia dohodnutý. Tento záver je určujúci pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby pri práve na plnenia. Ak čas plnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak stanovený, premlčacia doba začína plynúť nasledujúcim dňom po tom, kedy dlh vznikol. Dlžník v zmysle § 563 OZ je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie dlhu, t. j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutú splatnosť predmetu pôžičky. Je však potrebné, aby sa tejto dôkaznej situácie žalobcovia zhostili a preukázali jednoznačne, či došlo z ich strany k výzve na zaplatenie dlhu žalovanou. Prakticky výzva zo dňa 12.07.2010 (č.l. 58 spisu), o ktorej na pojednávaní dňa 12.06.2014 (č. l. 60 spisu) žalobcovia hovorili, preukázaná nebola. Nebolo preukázané doručenie danej výzvy žalovanej. Aj samotný priebeh dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie tieto okolnosti potvrdzujú. Ak takáto situácia nastane, žalobcovia sa svojim konaním môžu dostať do situácie, že ich právo bude premlčané. Táto situácia v konkrétnom konaní nastala a uvedenú pohľadávku vzhľadom, k vzneseniu námietky premlčania žalovanou, nemohol súd priznať, a preto správne súd prvej inštancie žalobu zamietol.
12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).