Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/693/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: CRIF -Slovak Credit Bureau, s. r. o., IČO: 35 886 013, so sídlom Mlynské Nivy 14, 821 09 Bratislava, zastúpený spoločnosťou AK Herceg, s. r. o., so sídlom Košická 56, Bratislava - Ružinov, IČO: 35890240, v mene ktorej koná konateľ a advokát: JUDr: Ivana Vidovencová, proti žalovanému: I. P., V.. XX. XX. XXXX, P. E. T. XX, o zaplatenie 1. 473,51 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú podal na Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 05. 11. 2015 domáha uloženia žalovanému povinnosť finančného plnenia vyčísleného v sume 1. 473,51 Eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 18,40 % ročne zo sumy 1. 205,55 Eur od 28. 03. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1. 205,55 Eur od 28. 03. 2014 do zaplatenia ako aj nároku na náhradu trov konania. Uplatneného nároku sa domáhal titulom porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere č. 5037830289 zo dňa 28. 01. 2013 ( ďalej len „zmluva o úvere“).

2. Okresný súd o nároku žalobcu rozhodol pôvodne platobným rozkazom č. k. 15 C/693/2015 - 63 zo dňa 03. 12. 2015, ktorý pre nemožnosť jeho doručenia bol zrušený uznesením č. k. 15C/693/2015 - 86 zo dňa 27. 07. 2016. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 08. 2016. Po vykonanom dokazovaní smerujúcom k zisteniu adresy pobytu žalovaného, bola žaloba spolu s prílohami ako aj uznesením na vyjadrenie sa k žalobe, poučením pre spotrebiteľa a termínom pojednávania reálne žalovaným prevzatá dňa 20. 08. 2018 ( doručenka v spise na č. l. 174 p. v. ). Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Okresný súd vo veci určil viacero termínov pojednávaní, pričom pojednávanie konané dňa 19. 09. 2018, na ktorom súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, súd odročil na dňa 26. 09. 2018 za účelom vyhlásenia rozsudku. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 19. 09. 2018. 4. Na pojednávaniach vykonal okresný súd dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi tvoriacimi obsah spisového materiálu a to: čl. 1 - 4 žaloba, čl. 8 výpis z obchodného registra na žalobcu, čl. 10 - 11 Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 28.01.2013 č. 5037830289, čl. 12 - 13 štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.01.2013, čl. 14 - 24 všeobecné obchodné podmienky, čl. 25 - 26 Dodatok č. 12 k všeobecným obchodným podmienkam, čl. 27 - 28 Dodatok č. 13 k všeobecným obchodným podmienkam, s účinnosťou od 01.02.2012, čl. 29 - 36 Obchodné podmienky SLSP pre

poskytovanie úverov a povolení prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom, čl. 37 - 39 Dodatok č. 2 k Obchodným podmienkam SLSP pre poskytovanie úverov a povolení prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom, čl. 40 - 41 sadzobník poplatkov a náhrad SLSP od 01.02.2011, čl. 42 výzva zo dňa 21.02.2014 od pôvodného veriteľa adresovaná žalovanému, čl. 43 kópia nedoručenej zásielky o dňa 24.02.2014 - „neprevzatá v odbernej lehote“, čl. 44 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 12.03.2014, čl. 45 kópia nedoručenej zásielky zo dňa 13.03.2014 adresovaná žalovanému vrátená „neprevzatá v odbernej lehote“, čl. 46 - 48 príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, čl. 50 Oznámenie o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa zo dňa 01.04.2014, čl. 51 kópia doručenky prevzatá žalovaným dňa 24.04.2014, odosielateľ je žalobca, čl. 52 výzva žalobcu zo dňa 03.07.2014 na úhradu, čl. 53 podanie zo dňa 01.02.2014 označené ako „UPOMIENKA“, čl. 54 podanie zo dňa 14.04.2014 označené ako „Žalujeme Vás“, čl. 55 podanie zo dňa 14.07.2015 označené ako „Posledný pokus o zmier“, čl. 56 podanie zo dňa 29.09.2015 označené ako „posledná výzva na úhradu dlhu pred podaním žaloby“, čl. 63 platobný rozkaz zo dňa 03.12.2015, čl. 86 uznesenie zo dňa 27.07.2016, ktorým bol zrušený platobný rozkaz, čl. 90 doručenie žaloby žalovanému podľa § 116 ods. 2 CSP, čl. 91 uznesenie zo dňa 16.11.2016 - výzva žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, čl. 95 vrátená nedoručená zásielka od žalovaného dňa 21.12.2016, čl. 117 výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver - kalkulačka T., čl. 151 - 154 špecifikácia žaloby „prehľad platieb“ a čl. 174 - oznámenie k výzve zo dňa 09. 08. 2018.

5. Z uvedených listinných dokladov, ako aj z obsahu žaloby a z obsahu celého spisového materiálu, vyjadrení právneho zástupcu žalobcu okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5.1. Dňa 28. 01. 2013 uzatvorili právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 458, IČO: 00 151 653 a žalovaný zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1. 350,00 Eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 24 - roch mesačných splátkach v sume á 73,79 Eur vždy k 20 - temu dňu v kalendárnom mesiaci. V danom prípade sa jedná o nepoistený úver s dátumom konečnej splatnosti 20. 02. 2015 a splatnosťou prvej splátky 20. 03. 2013. Zmluvné strany si dohodli úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne, úver bol poskytnutý jednorazovo, ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 28,98 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 46,35 % a celková čiastka spojená s úverom bola vyčíslená sumou 1. 766,26 Eur. Za správu úveru mal žalovaný hradiť sumu 2,99 Eur mesačne ako aj bol dojednaný spracovateľský poplatok v sume 39,00 Eur - jednorazovo. V dobe od uzatvorenia zmluvy o úvere žalovaný plnil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania vyplývajú z aktuálneho stavu úveru ( v spise na č. l. 152) a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na č. l. 151. V dôsledku omeškania s plnením, pôvodný veriteľ prípisom zo dňa 21. 02. 2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 504,78 Eur s ktorou je v omeškaní ku dňa 20. 02. 2014 a to najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Pôvodný veriteľ zároveň upozornil žalovaného na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky a následne na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, ak nebude dlžná suma uhradená v stanovenej lehote. Zásielka adresovaná žalovanému obsahujúca uvedenú výzvu bola daná na poštu dňa 24. 02. 2014 a vrátila sa pôvodnému veriteľovi nedoručená dňa 17. 03. 2014 s poznámkou poštového doručovateľa „neprevzatá v odbernej lehote“. Následne pôvodný veriteľ oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a to prípisom zo dňa 12. 03. 2014, ktorý bol daný na poštovú prepravu dňa 13. 03. 2014. Aj v tomto prípade sa mu vrátila zásielka nedoručená dňa 07. 04. 2014, opäť s poznámkou poštového doručovateľa - neprevzatá v odbernej lehote.

6. V konaní je nesporná skutočnosť, že pôvodný žalobca postúpil pohľadávku voči žalovanému práve na žalobcu a to ešte pred podaním žaloby. Teda v konaní vystupuje na strane žalobcu už iný subjekt, ako bol pôvodný veriteľ - banka. V konaní je tiež nesporný spotrebiteľský charakter sporu vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má formulárový charakter bez možnosti žalovaného privodiť jeho zmenu a uvedené vyplýva aj z označenia žalovaného len ako fyzickej osoby identifikovanej rodným číslom. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere nespochybňoval ani sám žalobca.

7. Podľa § 524 ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 8. Podľa § 524 ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Podľa § 526 ods. 1 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

10. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

11. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a v znení účinného v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery, a ktorá má na výkon činnosti podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

13. Podľa § 2 ods. 3 zákona o bankách, bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

14. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bankách, bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona o bankách, činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c. 16. Podľa § 6 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. 17. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. 18. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Okresný súd v prvom rade riešil základnú otázku a síce či má žalobca aktívnu legitimáciu v spore, to znamená, či zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky s prihliadnutím na tú skutočnosť, že predmetom postúpenia bola banková pohľadávka. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o bankách nad rámec pravidiel cesií upravených v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom, všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná pohľadávka, môže byť ňou pohľadávka splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však týka cesia bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný právny predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie tak, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť iba v tej časti, ktorá je po splatnosti a iba po písomnej výzve na splnenie, pričom výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

21. Žalobca predložil do konania listinné doklady upozornenie - výzva zo dňa 21. 02. 2014, ktorou bol žalovaný upozornený na omeškanie s dlhom ku dňu 20. 02. 2014 v sume 504,78 Eur. Vo výzve nie je jednoznačne uvedené, či omeškania dlžníka trvá viac ako 90 dní, avšak s prihliadnutím na pôvodným veriteľom vyčíslenú dlžnú sumu a výšku mesačných splátok, možno dospieť k názoru, že v čase tejto výzvy bol žalovaný v omeškaní trvajúcom viac ako 90 dní - ( 504,78 Eur: 73,79 Eur = 6,8 splátok ). Uvedené rovnako konštatoval aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27. 07. 2018. Ako doklad preukazujúci doručenie uvedenej výzvy žalobca predložil kópiu obálky, ktorá bola právnemu predchodcovi vrátená nedoručená dňa 17. 03. 2014 ( č. l. 43 ). Pôvodný veriteľ ešte pred samotným doručením zásielky, resp. vrátením nedoručenej zásielky pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo vyplýva z listinného dokladu nachádzajúceho sa na č. l. 44 datovaného dňom 12. 03. 2014. Žalobca žiadal o poskytnutie lehoty za účelom preukázania dôvodnosti žalobného nároku v celom rozsahu, s tým, že žalobca po predĺženej lehote predložil len doklad preukazujúci vykonané úhrady zo strany žalovaného ( č. l. 151 -154). Na ďalšom pojednávaní žalobca navrhol vykonať dokazovanie a to dotazom na pôvodného veriteľa za účelom preukázania, že žalovaný bol zo strany pôvodného veriteľa vyzvaný na plnenie omeškaného dlhu aj pred výzvou zo dňa 21. 02. 2014, čo odvodzoval z tej skutočnosti, že ku dňu 20. 02. 2014 bol žalovaný v omeškaní s takmer 7 - mimi splátkami. Svoj návrh na doplnenie dokazovania zdôvodnil tou skutočnosťou, že v prípade preukázania výzvy adresovanej žalovanému pred dňom 21. 02. 2014, by žalobca preukázal platné postúpenie pohľadávky. Ako ďalej uviedol, uvedené doklady žalobca žiadal od pôvodného veriteľa, avšak na ich výzvu im tieto doklady zaslané neboli. Súd pripustil dokazovanie v navrhnutom smere a vyzval pôvodného veriteľa na zaslanie výzvy/ výziev adresovaných žalovanému, ktorými bol upovedomený o omeškaní so splácaním dlhu a to pred dátumom 21. 02. 2014. Pôvodný veriteľ - banka - na výzvu súdu oznámila, že ... „ odovzdala Zmluvu o úvere a súvisiacu všetku dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka postupníkovi, teda navrhovateľovi.....“.

22. Ako je uvedené vyššie, v súlade s citovanou úpravou zákona o bankách, pri postúpení bankovej pohľadávky musia byť splnené dve podmienky. Prvou z nich je písomná výzva banky vo vzťahu k riadne nesplácanej úverovej pohľadávke, aby ju dlžník splnil a druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Žalobca preukázal, že žalovaného vyzval ešte pôvodný veriteľ ( banka) na splatenie dlžnej časti úveru, pričom bolo preukázané aj, že ku dňu 20. 02. 2014 bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní. V konaní bolo ďalej preukázané, že výzva zo dňa 21. 02. 2014 je jedinou výzvou, ktorou bol žalovaný vyzvaný na plnenie a ktorou bol zároveň upozornený na možnosť mimoriadnej splatnosti úveru. Zásielka sa vrátila pôvodnému veriteľovi nedoručená dňa 17. 03. 2014. Napriek skutočnosti, že pôvodný veriteľ nemal doručenú ( vrátenú nedoručenú ) zásielku adresovanú žalovanému, pôvodný veriteľ pristúpil už dňa 12. 03. 2014 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré oznámenie rovnako zaslal žalovanému, pričom zásielka sa tiež vrátila pôvodnému veriteľovi nedoručená - neprevzatá v odbernej lehote. Na preukázanie splnenia si podmienok v zmysle citovanej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách je však potrebné, aby bolo preukázané nielen odoslanie, ale aj doručenie tejto výzvy, pretože práve doručenie výzvy je z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky mimoriadne dôležité, nakoľko až keď sa takáto výzva dostane do sféry dispozície dlžníka, a tento je napriek tomu v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní, až potom je pohľadávka banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilá na postúpenie. Dovtedy takáto pohľadávka nemôže byť postúpená. Je nepochybné, že žalobca ( pôvodný veriteľ ) nemôže vždy zabezpečiť aj skutočné prevzatie výzvy žalovaným, avšak v prípade, ak sa mu vráti nedoručená zásielka, bolo potrebné uviesť akým dňom a na základe čoho

považuje uvedenú zásielku za doručenú. Súd má preukázané, že pôvodný veriteľ zaslal žalovanému výzvu zo dňa 21. 02. 2014 na adresu jeho trvalého pobytu, čím si splnil zákonnú podmienku - výzvy adresovanej žalovaného s upozornením na omeškanie trvajúce viac ako 90 dní a poskytnutím lehoty na plnenie, ktorá bola samotným pôvodným veriteľom stanovená na lehotu 15 dní od doručenia uvedenej výzvy. Aj napriek tomu, že pôvodný veriteľ nemal preukázané samotné doručenie tejto zásielky, ktorá sa vrátila až dňa 17. 03. 2014, už dňa 12. 03. 2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a to ku dňu 11. 03. 2014. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je však nevyhnutné postupovať v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky, pričom toto právo môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Lehota 15 dní musí uplynúť odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.

23. Zásielka, ktorou pôvodný veriteľ upozorňuje žalovaného na omeškania s plnením, ktoré trvá viac ako 3 mesiace s tým, že žalovanému bola daná lehota na plnenie 15 dní, reálne doručená žalovanému nebola, pôvodnému veriteľovi sa vrátila nedoručená dňa 17. 03. 2014. Žalobca v priebehu konania neuviedol, ktorým dňom a na základe čoho považuje uvedenú zásielku za doručenú. V danom prípade nebolo povinnosťou súdu na uvedené vyzývať žalobcu vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru sporu, ako aj ku skutočnosti, že nie je povinnosťou súdu za žalobcu, ktorý je navyše zastúpený advokátskou kanceláriou, dohľadávať prípadné ustanovenie všeobecných podmienok pôvodného veriteľa vo vzťahu k určeniu dátumu doručenia zásielky v prípade, ak nie je fakticky prevzatá. Odhliadnúc aj od tohto faktu, v konaní je nesporné, že pôvodný veriteľ v čase, keď vyhlasoval mimoriadnu splatnosť úveru ( list zo dňa 12. 03. 2014 ) nemohol mať vedomosť o tom, či už uplynula lehota na plnenie - 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú v uvedenom znení bola stanovená pôvodným veriteľom. Doručenie prvej výzvy s 15 - dňovou lehotou na plnenie ale má vplyv na samotné vyhlásenie splatnosti pohľadávky s prihliadnutím na ustanovenie § 53 ods. 9 OZ. Ak zásielka nebola žalovanému fakticky doručená, pričom žalobca v konaní nepreukázal, kedy mali nastať účinky doručenia fakticky nedoručenej zásielky, súd prijal záver, že pohľadávka nebola účinne postúpená, pretože došlo k postúpeniu ešte nesplatnej pohľadávky. Skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, si uvedomoval v konaní aj sám žalobca, čo vyplýva z jeho vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 27. 07. 2018, kedy aj napriek predchádzajúcemu vyjadreniu, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, následne navrhol vykonanie ďalšieho dôkazu - dotazu na pôvodného veriteľa za účelom preukázania, že žalovanému boli adresované zo strany pôvodného veriteľa aj iné výzvy - pred dátumom 21. 02. 2014, ktorými, ako uvádza, by žalobca vedel preukázať platné postúpenie pohľadávky ( č. l. 171 ). Súd pripustil vykonanie uvedeného dôkazu, avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ vyzýval žalovaného ešte pred týmto dátumom, po preukázaní čoho by súd prípadne mohol dospieť k názoru, že v danom prípade bola postúpená splatná pohľadávka. Súd následne prihliadol aj na dátum konečnej splatnosti úveru, ktorý bol dňa 25. 02. 2015, z ktorého dôvodu vyvodil rovnaký záver, že pôvodný veriteľ postúpil ešte nesplatnú pohľadávku ( pohľadávka bola postúpená dňa 27. 03. 2014 ( č. l. 50 ), teda bola postúpená pred dátumom konečnej splatnosti úveru, ktorá by nastala uplynutím doby trvania zmluvného vzťahu).

24. V danom prípade súd dospel k názoru, že zo strany pôvodného veriteľa nedošlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti samotného úveru, pretože žalobca nepreukazuje dátum doručenia prvej výzvy žalovanému. Z citovaného zákonného ustanovenia však jednoznačne vyplýva, že predmetom spôsobilým na postúpenie bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná. Vyplýva to z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky) ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva“. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. V prípade, ak by tomu tak nebolo, znamenalo by to, že banka by mohla postúpiť akýkoľvek nesplatný úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú a na akýkoľvek subjekt, činnosť ktorého nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností. Toto by však bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci

do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v súlade s § 27 ods.1 zákona o bankách a v rozpore so smernicou o nekalých praktikách.

25. Súd v danom prípade nespochybňuje samotné právo banky postúpiť aj pohľadávku celého úverového vzťahu, ale k takémuto postúpeniu môže banka pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami potom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru, alebo sa úver stal splatným. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

26. Ak teda pôvodný žalobca nepostupoval v súlade so zákonom o bankách, pretože v konaní nepreukázal doručenie prvej výzvy žalovanému a zároveň nie je možné prijať ani záver o splatnosti úveru a ak následne došlo k postúpeniu bankovej pohľadávky, takéto postúpenie je neplatné. K otázke dodržiavania zákonného postupu pri postupovaní bankovej pohľadávky rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7CdO/26/2017 zo dňa 28.03.2018, z ktorého vyplýva, že v prípade postúpenia bankovej pohľadávky, musí byť jednoznačne dodržaný postup uvedený v § 92 ods. 8 zák. o bankách, ktorý však v prípade postúpenia pohľadávky, od ktorej žalobca odvodzuje v žalobe uplatnený nárok, dodržaný nebol.

27. Pri riešení otázky aktívnej legitimácie žalobcu okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v súlade s citovanou zákonnou úpravou. V dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Následne súd nepristupoval k preskúmavaniu zmluvných podmienok ako aj k preskúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku v jednotlivých položkách, pretože takéto dokazovanie sa stalo už nadbytočným.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to a contrario podľa § 255 ods. 1 a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože trovy konania si neuplatnil, ako ani žiadne trov mu v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).