Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-445-2017.pdf
PDF · 95.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/445/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcov 1. O. P., bytom v A. G. Z., E. Č.. XXXX/ XX a 2. O. Š., bytom v A. G. Z., Y. C. Č.. XXX/X, zastúpení JUDr. Martinom Slúkom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 41 proti žalovaným 1. Z. O., bytom v A. G. Z., C. Č.. XXXX/X Q. X. A. O., bytom v A. G. Z., C. Č.. XXXX/X, zastúpení Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 59, o zaplatenie 1.527,53 eura s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.5.2017 č.k. 5C/111/2014-126 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1.527,53 eura s 5,05% úrokom z omeškania od 7.11.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcom priznal plnú náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcov titulom zodpovednosti za vady.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 19.5.2014 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaní odpredali žalobcom rozostavaný rodinný dom bez súp. č. na parc. č. XXX/XX, kat. úz. B.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 40.000,00 eur. Z dodatku ku kúpnej zmluvy zo dňa 31.5.2014 a jej príloh je zrejmé, že žalovaní ako predávajúci sa zaviazali do 30 od jeho podpísania žalobcom odovzdať doklady vzťahujúce sa k predmetu kúpy, medzi nimi aj kompletnú projektovú dokumentáciu a stavebné povolenie. Ďalej súd vychádzal z revíznej správy a s jej architektonicko-stavebnej časti, z ktorej bolo zrejmé, že v rodinnom dome, ktorý bol predmetom predaja, boli navrhované dva komíny - prvý trojzložkový a druhý vertikálny (koaxiálny) odvod spalín - komplet pre plynový kotol. Z potvrdenia o vykonaní preskúšania komína vyplynulo, že komín murovaný zo dňa 20.8.2014 vyplynulo, že komín murovaný z dierovanej tehly na prízemí rodinného domu žalobcom nevyhovuje z hľadiska bezpečnej a spoľahlivej prevádzky. Komín nevyhovuje na zapojenie spotrebiča pre zariadenie vykurovania v zmysle vyhlášky č. 401/2007 Z.z. Ďalej súd vychádzal z predložených faktúr a príslušných príjmových dokladov, z ktorých vyplynulo, že žalobcom v súvislosti s odstránením vady komína uplatnením práv zo zodpovednosti za vady vznikli náklady v celkovej výške 1.527,53 eura. Znaleckým posudkom č. 5/2014 bola určená všeobecná hodnota predmetného rozostavaného rodinného domu a pozemkov vo výške 60.200,00 eur.
4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané splnenie podmienok zodpovednosti za vady žalovaných ako predávajúcich. Predovšetkým bola preukázaná samotná existencia vady komínového telesa v rozostavanom rodinnom dome. Samotný stav komínového telesa v čase predaja žalovaným napokon ani nespochybňovali, žalovaný v 1. rade dokonca vo svojej výpovedi potvrdil, že komín nebol dokončený podľa projektovej dokumentácie. Vadu komínového telesa mal za preukázanú z predloženého listinného dôkazu - potvrdenia o vykonaní preskúšania komína v spojení so svedeckou výpoveďou revíznej technicky M. C., ktoré potvrdenie vydala. Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že komín nebolo možné skolaudovať, pretože nespĺňal vyhláškou predpísané náležitosti. Žalovaní nepreukázali svoje tvrdenie, že uvedená vada bola zohľadnená v kúpnej cene a teda z kúpnej ceny bola poskytnutá žalobcom ako kupujúcim zľava. Keďže dodatočne vyšla najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúcich neupozornili, vzniklo žalobcom právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe rozsahu vady v zmysle § 569 Občianskeho zákonníka, ako aj právo na úhradu nevyhnutných nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady podľa § 598 Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že bola splnená podmienka uplatnenia zistenej vady žalobcami u žalovaných v zákonnej prekluzívnej lehote 24 mesiacov, ktorá plynula od prevzatia veci. Súd mal za preukázané, že komínové teleso trpelo takou vadou, ktorá bránila jeho riadneho a bezpečnému užívaniu. Nakoľko z dôvodu splnenia podmienok kolaudácie bolo nevyhnutné jeho zbúranie a vystavanie nového, zodpovedajúceho príslušným normám. Výšku zľavy preto súd určil vo výške nákladov, ktoré v tejto súvislosti žalobcom vznikli a ktorých vynaloženie riadne preukázali príslušnými faktúrami či pokladničnými dokladmi. Výška priznanej zľavy predstavuje sumu 1.379,57 eura. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných o zhodnotení nehnuteľností výstavbou nového komína, nakoľko išlo o rozostavanú nehnuteľnosť, kde postaveniu komína predchádzalo zbúranie pôvodného.
5. Právo na náhradu nevyhnutných nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatňovaním práva zo zodpovednosti za vady súd žalobcom priznal v nimi požadovanej sume 147,96 eura, nakoľko ide o náklady vzniknuté do začatia súdneho konania, ktorých vynaloženie bolo preukázané listinnými dôkazmi. Vzhľadom na to, že žalovaní boli v omeškaní s plnením peňažnej sumy, uložil im súd zaplatiť žalobcom aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 27.10.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žaloby vo vzťahu k úrokom z omeškania súd žalobu zamietol.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v napadnutých výrokoch tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. V odvolaní namietali tvrdenie súdu v tom, aby porušili svoju notifikačnú povinnosť. Kupujúci mali o technickom stave komína presnú vedomosť a to ešte pred podpisom zmluvy. Z výpovede žalobcu v 1. rade vyplýva, že technický stav komína bol predmetom obhliadky. Jeho výpoveď je podstatná tiež v tom, že vo svojej výpovedi nepoprel, aby pri obhliadke nebol prítomný svedok Z. O. st. Žalobcovia síce tvrdili, že svedka na obhliadke nevideli, čo však považujú za nepravdivé a najmä účelové tvrdenia a to s ohľadom na výpoveď žalobcu v 1. rade. Skutočnosť, že súd výpoveď svedka Z. O. v zásadnej otázke v spore nevyhodnotil ako pravdivú, považujú za nesprávne skutkové zistenie. Súd k tomuto zisteniu dospel len na základe toho, že sám svedok uviedol, že konkrétne si žalobcu v 1. rade nepamätá, ale že bol na 99% obhliadkach. Aj skutočnosť ako súd vyhodnotil výpoveď žalovaného v 1. rade považujú za nesprávne skutkové zistenia. Súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalovaný v 1. rade dokonca vo svojej výpovedi potvrdil, že komín nebol dokončený podľa projektovej dokumentácie. Uvedená interpretácia je zavádzajúca. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi výslovne na otázku uviedol, že boli tam dve varianty. Komín pri predaji nebol vlastne dokončený a to ani jedna varianta s tým, že „sme chceli do nového komína ešte dať vložku. Komín sme chceli dokončiť podľa druhého variantu“. Žalovaní ďalej uviedli, že predmetom kúpnej zmluvy bola rozostavaná stavba a teda nedokončená a neskolaudovaná stavba rodinného domu. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že komín ešte nebol dokončený je tak len prirodzeným potvrdením skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázali na čl. 4 ods. 3 kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého kupujúci žalobcovia prehlásili, že pred uzavretím zmluvy osobne sa oboznámili so stavom kupovaných nehnuteľností. Žalobcovia vedeli, že kupujú rozostavanú stavbu, ktorá nie je dokončená. Predmetný komín bolo možné dokončiť osadením nerezovej vložky, ako to mali v úmysle žalovaní. Pre zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností je potrebné aj vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý zachytáva stupeň rozostavanosti stavby. Tento znalecký posudok bol vypracovaný pod č. 20/2013. Následne ešte pred podpísaním kúpnej zmluvy si žalobcovia nechali vypracovať vlastný znalecký posudok pod č. 5/2014, z ktorého je zrejmé, že plynový kotol junkers je umiestnený na prvom nadzemnom podlaží, teda na prízemí a teda jeho spaliny mali byť odvádzané práve dotknutým komínom. Výpoveď svedkyne M. C. nepovažujú za korektne vyhodnotenú. Svedkyňa pri výpovedi vychádzala z toho, že predmetný komín mal byť určený na kúrenie na pevné palivo a sama nevedela, či v stavbe domu sa nachádza ešte iný komín. Uvedené však nie je pravdivé, čo je zrejmé aj zo znaleckého posudku Ing. Šerovej. Svedkyňa nebrala do úvahy, že v dome sa nachádza ešte jeden komín. Ak svedkyňa potvrdila, že komín nevyhovuje pre spotrebič, ktorý mal byť zapojený o priemere 180 mm, to ešte neznamená, že na tento komín nemohol byť zapojený spotrebič plynového vykurovania, ktorý nevyžaduje taký veľký priemer nerezovej vložky. Skutočnosť, že žalobcovia nechceli do predmetného komína vyústiť spotrebič, ktorý tam mal byť, ešte neznamená, že tento komín je vadný. O povahe komína boli žalobcovia informovaní. Pravdou je to, že žalobcovia poznajú technický stav a stupeň rozostavanosti predmetnej stavby, neboli ochotní dať viac, preto sa s nimi dohodli na kúpnej cene 40.000,00 eur. Samotným zbúraním komína a vystavením nového si žalobcovia zhodnotili vlastnú nehnuteľnosť. Je zrejmé, že pôvodný komín bol použiteľný na pôvodný účel. Sú presvedčení, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o dôvodnosti uplatneného nároku.
8. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, nakoľko súd vo veci zistil úplný skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že komínové teleso trpelo takou vadou, ktorá bránila jeho riadnemu a bezpečnému užívaniu, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcom uplatnenú zľavu z dojednanej kúpnej ceny.
11. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
12. K odvolaniu žalovaných je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru o nedôvodnosti žalobcami uplatnenom nároku a to, že zbúraním komína a vystavaním nového si žalobcovia zhodnotili vlastnú nehnuteľnosť.
13. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak má vec vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
14. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neopotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
15. Citované ust. § 296 ukladá predávajúcemu povinnosť upozorniť kupujúceho na vady predmetu kúpy. Upozornenie musí byť konkrétne, t.j. musí sa týkať určitej vady, pričom len všeobecné upozornenie, že vec je vadná, nevylučuje zodpovednosť predávajúceho za vady predanej veci. Zodpovednosť podľa § 597 je objektívna. Jej dôsledky môže predávajúci vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže zodpovednosti zbaviť, pritom nie je rozhodujúce, či o vade sám vedel alebo nevedel. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré mala vec v čase plnenia, nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. Vadami treba rozumieť nedostatky predmetu kúpy fyzickej a právnej povahy, teda všetko, čo znižuje možnosť jeho využitia opotrebenia.
16. V prejednávanej veci z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že účastníci uzatvorili dňa 19.5.2014 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaní odpredali žalobcom rozostavaný rodinný dom s pozemkami za dohodnutú kúpnu cenu. Žalobcovia v konaní uplatnili právo na zľavu z kúpnej ceny tvrdiac, že žalovaní ich neoboznámili so závažnou vadou stavby a to s tým, že komínové teleso nespĺňa základné parametre dané príslušnými technickými a právnymi normami, ako ani to, že komín je postavený v rozpore s projektovou dokumentáciou. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa tým, že predmet kúpy
- rozostavaný rodinný dom vykazoval v čase predaja vadu, pre ktorú by mali žalobcovia ako kupujúci nárok na primeranú zľavu z dojednanej ceny podľa citovaného ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne pri posudzovaní žalobcami tvrdenej vady vychádzal z predloženého listinného dôkazu a to potvrdenia o vykonaní preskúšania komína č. 139110 vydaného revíznou techničkou M. C., ako aj z jej svedeckej výpovede. Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že komín nebolo možné skolaudovať, pretože nespĺňal vyhláškou predpísané náležitosti. Rovnako správne súd vyhodnotil aj námietku žalovaných, že o uvedenej vade žalobcovia nemohli nadobudnúť vedomosť z vykonaných obhliadok a ani z obsahu znaleckého posudku vzťahujúceho sa na ohodnotenie nehnuteľnosti, nakoľko o uvedenej problematike nepojednával. Navyše ako vyplynulo zo svedeckej výpovede revíznej techničky M. C., komín nebol riešený v súlade s projektovou dokumentáciou domu. Za nedôvodné treba považovať odvolanie žalovaných aj v tom, že vada komínového telesa bola zohľadnená v kúpnej cene, z ktorej mala byť poskytnutá zľava. Uvedené tvrdenie žalovaní v konaní nepreukázali a zo samotnej predloženej kúpnej zmluvy takéto tvrdenie nevyplynulo.
18. Keďže dodatočne vyšla najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúcich neupozornili, vzniklo žalobcom právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny, ako aj právo na úhradu nevyhnutných nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že komínové teleso trpelo takou vadou, ktorá bránila jeho riadnemu a bezpečnému užívaniu a preto bolo nevyhnutné jeho zbúranie a vystavanie nového, zodpovedajúceho príslušným normám. Správne preto súd určil výšku zľavy z kúpnej ceny vo výške nákladov, ktoré v tejto súvislosti žalobcom vznikli a ktorých vynaloženie riadne preukázali príslušnými faktúrami a pokladničnými dokladmi.
19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanými uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom zistení skutkového stavu, resp. nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobcovia, preto im súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).