Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/23/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, IČO: 31 819 702, proti žalovanému: A. S., H.. XX.XX.XXXX, C. E. S. T., M.. E. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 796 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 796 euro so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 796 euro od 13.03.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 796,- eur s príslušenstvom. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 21.10.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K320151235, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 800,- eur. Nakoľko žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas, žalobca dňa 12.03.2016 pristúpil k vyhláseniu splatnosti celej pohľadávky. Pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru žalobca žalovaného Predžalobnou upomienkou zo dňa 8.02.2016 upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaný zo sumy poskytnutého úveru uhradil sumu vo výške 4,- eurá. Žalobca si tak podanou žalobou uplatňuje zostatok nesplatenej istiny vo výške 796,- eur.

2. Súd vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č.k. 5Csp/23/2018 - 16 zo dňa 7.03.2018, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, ktorý odôvodnil ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, t.j. právneho predpisu neúčinného v čase rozhodovania súdu. Žalovaný sa domáhal určenia neplatnosti a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti uzavretej zmluvy, pričom svoj návrh odôvodnil nečitateľnosťou Obchodných podmienok uzavretej zmluvy, ďalej uzavretím rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, nerozdelením splátok na úrok, istinu a ďalšie poplatky, neuvedením dátumu poslednej splátky úveru a nesprávnym vyčíslením hodnoty RPMN v zmluve. Podľa tvrdenia žalovaného sa žalobca d dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bezdôvodne obohatil, pričom výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu vo výške 796,- eur. Uznesením č.k. 5Csp/23/2018 - 32 zo dňa 8.06.2018 súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

3. Dňa 28.06.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, v ktorom žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v podanom odpore sú v rozpore s predloženými dôkazmi. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu nemohlo dôjsť, nakoľko žalobca z poskytnutej istiny úveru uhradil len sumu vo výške 4,- eura. Žalobca sa navyše podanou žalobou domáha len zaplatenia zostatku nesplatenej istiny úveru vo výške 796,- eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.09.2018, ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila. Žalobca a jeho právny zástupca požiadali o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, pričom súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručované na adresu trvalého bydliska, na ktorej mu bola zásielka uložená, nakoľko tento ju neprevzal v odbernej lehote a súdu bola vrátená ako neprevzatá dňa 1.08.2018. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.

5. Súd sa oboznámil s obsahom podanej žaloby a pripojenými listinnými dokladmi, a to kópiou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K320151235 zo dňa 21.10.2015, predžalobnou upomienkou zo dňa 8.02.2016, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 14.03.2016 a amortizačnou tabuľkou a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 21.10.2015 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K320151235, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru celkom vo výške 800,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť veriteľovi celkom vo výške 1 032,- eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 4,- eura, prvé tri splátky, a vo výške 102,- eur, ďalších 10 splátok. Splatnosť prvej splátky bola určená na 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. So splácaním poskytnutého úveru sa žalovaný dostal do omeškania. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkom 4,- eura, t.j. prvú splátku úveru. Žalobca žalovaného výzvou zo dňa 8.02.2016, predžalobnou upomienkou, vyzval na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu vystavenia predžalobnej upomienky činila sumu vo výške 212,- eur, v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom v prípade ak žalovaný dlžnú sumu neuhradí, žalobca v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka pristúpi k zosplatneniu celého zostatku dlžnej sumy. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca preto pristúpil ku dňu 12.03.2016 k zosplatneniu dlžnej sumy, pričom zosplatnenie dlžnej sumy žalobca žalovanému oznámil listom zo dňa 14.03.2016.

6. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

9. podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorú žalovaný podpísal ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nakoľko o úver nežiadal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené vyplynulo aj z tej skutočnosti, že zmluvu podpísal nie ako fyzická osoba živnostník, ale ako fyzická osoba s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Súd mal za to, že na základe uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K320151235 bol žalovanému poskytnutý úver spotrebiteľský, preto súd posudzoval uvedenú zmluvu podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom táto obsahovala všetky náležitosti predpísané zákonom. Na základe vyššie uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúčelový, bezhotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 800,- eur, z ktorého žalovaný vyčerpal plnú sumu. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním poskytnutého úveru a zo sumy poskytnutého úveru uhradil celkom 4,- eura, žalobca pristúpil, po tom ako žalovaného výzvou zo dňa 8.02.2016 vyzval k úhrade dlžnej sumy, ku dňu 12.03.2016 k zosplatneniu celého zostatku úveru, ktorý vrátane istiny a odplaty predstavoval sumu vo výške 1 028,- eur. K vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru došlo v súlade s vyššie citovaným ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ust. § 565 Občianskeho, t.j. po tom ako bol žalovaný v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru viac ako tri mesiace a žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Žalobca si voči žalovanému podanou žalobou uplatňuje len nárok na zostatok nesplatnej istiny úveru, ktorá predstavuje sumu vo výške 796,- eur. Keďže žalovaný dlžnú sumu, do dňa podania žaloby, neuhradil, súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej dlžnej sumy, t.j. sumy vo výške 796,- eur v plnej výške. Okrem zaplatenia sumy vo výške 796,- eur si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy, t.j. zo sumy 796,- eur od 13.03.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka, a preto súd aj v časti uplatneného úroku z omeškania žalobcovi vyhovel.

14. K žalovaným namietanej nečitateľnosti Obchodných podmienok súd uvádza, že z podkladov predložených žalobcom, ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že Obchodné podmienky nie sú súčasťou uzavretej zmluvy, pričom ak žalovaný poukazoval na jednotlivé zmluvné dojednania, tieto sú riadne čitateľné. Súdu nie je zrejmé na aké Obchodné podmienky žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval. K neplatnosti rozhodcovej zmluvy, na ktorú žalovaný poukazoval súd uvádza, že z podkladov predložených žalobcom, ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným uzavretá nebola, rovnako ani dohoda o zrážkach zo mzdy, na neplatnosť ktorej žalovaný taktiež poukázal. K absencii rozpisu splátok úveru na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, v zmysle ktorého eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. K nesprávnej hodnote RPMN, ktorá je uvedená v zmluve súd uvádza, že hodnota RPMN bola v zmluve dohodnutá vo výške 50,22 %, pričom priemerná hodnota RPMN v čase uzavretia zmluvy predstavovala 33,96 %. Takto dojednaná hodnota RPMN tak nie je v rozpore s ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.09.2014, v zmysle ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Dohodnutá hodnota RPMN tak neprekročila dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN. K absencii údaju o dátume poslednej splátky úveru súd uvádza, že aj napriek tomu, že tento nie je určený konkrétnym dňom, každý priemerne inteligentný spotrebiteľ je schopný určiť dátum poslednej splátky úveru zo zmluvných dojednaní týkajúcich sa počtu splátok a splatnosti jednotlivých splátok. Uzavretú zmluvu tak nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na strane žalobcu súd uvádza, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu nedošlo a z objektívnych dôvodov ani dôjsť nemohlo, nakoľko žalovaný z poskytnutej istiny úveru vo výške 800,- eur uhradil len sumu vo výške 4,- eura.

15. Súd na záver poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania samotné uzavretie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom, ako ani poskytnutie peňažných prostriedkov nespochybnil. Súd tak v zmysle uvedeného žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 796, - eur s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 17. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.