Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/63/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobkyne: S. G., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom I. W. XXX, občan SR proti žalovanej: S. S., narodená X.X.XXXX, trvale bytom A.V. XXX/XX, K., občas SR, zastúpená Bc. Z. H., narodeným XX.X.XXXX, trvale bytom M.R.I. X/X, J., občan SR, o zaplatenie 1.415,31 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 557,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 557,- EUR od 01.01.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a. III. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na trovy konania v rozsahu 21,28 %, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

(1) Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 30.03.2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.415,31 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 01.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili v priebehu roka 2014 niekoľko ústnych zmlúv o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanej dňa 10.01.2014 sumu 200,- EUR v hotovosti k rukám žalovanej, dňa 14.04.2014 sumu 357,- EUR vo forme bezhotovostného prevodu za účelom zakúpenia obývacej steny v predajni DEKODOM v Prievidzi, dňa 15.06.2014 sumu 147,31 EUR na produkty zn. Herbalife, dňa 10.07.2014 sumu 26,- EUR na zaplatenie topánok zn. Tamaris, dňa 10.07.2014 sumu 15,- eur na zaplatenie kabelky zn.ADIDAS, dňa 18.09.2014 sumu 200,- EUR vo forme bezhotovostného prevodu na účet žalovanej, dňa 14.11.2014 sumu 25,- EUR v hotovosti na zaplatenie tenisiek, dňa 14.11.2014 sumu 300,- EUR na vyplatenie pôžičky za zaplatenie opatrovateľského kurzu, dňa 21.09.2015 sumu 145,- EUR na produkty zn. Herbalife. Žalovaná sa zaviazala splniť svoj dlh najneskôr do 31.12.2015. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splnením svojho dlhu, žalobkyňa ju opakovane vyzývala na jeho zaplatenie. Vzniknutú situáciu sa snažila vyriešiť aj mediačnou dohodou pred mediátorkou D., ale žalovaná na mimosúdnu dohodu nepristúpila a to napriek tomu, že v rámci mediačného telefonátu s mediátorkou uznala svoj záväzok čo do dôvodu a výšky. Žalovaná z dlžnej sumy 1.415,31 EUR neuhradila žiadnu sumu.

(2) Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním z 23.06.2016. V rámci procesnej obrany uviedla, že žalobkyňa sa nikdy so žalovanou ani len ústne nedohodla na pôžičke. Sumy, na ktoré sa odvoláva a to 357,- EUR a 200,- EUR, ktoré boli realizované bezhotovostným prevodom v prospech žalovanej sú sumy, ktoré práve žalovaná požičala žalobkyni a žalobkyňa jej ich iba vrátila. O tomto tvrdení ale nemá žalovaná žiaden dôkaz. Ostatné sumy uvedené v podanej žalobe sa nezakladajú na pravde a preto ich žalovaná v plnom rozsahu odmieta. Žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy a preto žalovaná považuje žalobu na bezdôvodnú a navrhuje, aby túto zamietol v celom rozsahu. Žalobkyňa

využila dobromyseľnosť žalovanej, keď žalobkyňa bezhotovostným prevodom v prospech účtu žalovanej poukázala sumy 357,- EUR a 200,- EUR a následne túto skutočnosť označila, že ide o pôžičku zo strany žalovanej hoci naopak išlo o vrátenie požičaných finančných prostriedkov, ktoré sa rozhodla žalobkyňa vrátiť žalovanej a to prostredníctvom bezhotovostného prevodu.

(3) V replike žalobkyňa tvrdenia žalovanej striktne odmietla a zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Predložila výpisy z SMS správ, v ktorej žalovaná opakovane uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči žalobkyni a zaväzuje sa túto žalobkyni vrátiť. Tvrdenia žalovanej vo vyjadrení k žalobe sú nepravdivé, čo vyplýva aj z SMS komunikácie s ňou, jej tvrdenia sú len účelovou obranou, ktorá sa nezakladá na pravde. Žalovaná sa naviac nijako nevyjadrila k uznaniu dlhu pred mediátorkou D., pretože si je vedomá úkonu uznania a preto nie je možné tvrdenú skutočnosť účinne poprieť.

(4) V duplike žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa nemá právny titul a neuviedla, na základe čoho ako tvrdí, k uzavretiu zmluvy o pôžičke. V žalobe len neurčito uvádza akýsi tovar, ktorý neoznačila, nepredložila dodací list, faktúru alebo iný relevantný dôkaz o tom, čo žalovanej predala, v akej hodnote a kedy mala žalovaná uhradiť sumu za uvedený tovar. Pani D. K. môže vykonávať činnosť mediátorky, keď má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čo nespĺňa. Výpis SMS správ je zmätočný dôkaz, ktorý deklaruje len časť komunikácie medzi stranami. Uznanie je potrebné urobiť písomnou formou. Žalobkyňa svoje všeobecné tvrdenia nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, preukazujúcimi jej tvrdenia.

(5)Súd na súdnych pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, navrhnutých svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: žalobou č.l.1-2, písomným vyjadrením žalovanej čl. 10, replikou č.l. 14-15, výpismi z SMS komunikácie č.l. 16-25, výpismi z účtu žalobkyne č.l. 26-28, duplikou č.l. 32, čestným prehlásením V. E. č.l. 87, výpismi s účtu žalovanej č.l. 88-153, uznesením č.l. 161, výpismi z účtu žalovanej č.l. 168-205 a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18C/63/2016.

(6) Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

-Z výpisu UniCredit Bank k účtu, ktorý patril žalobkyni ( č.l. 27) je preukázané, že žalobkyňa dňa 21.10.2014 realizovala platbu kartou v predajni Decodom Prievidza v sume 357,30 EUR a dňa 18.09.2014 z tohto istého účtu poslala sumu 200,-EUR žalovanej s poznámkou ,,S.a pozicka“.

-Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Žalobkyňa a žalovaná boli predtým 20-ročné kamarátky. Tvrdila, že žalovanej požičala dlžnú sumu po menších čiastkach na základe ústnej dohody. Kúpila jej obývaciu stenu za 357,- EUR, ktorú vyplatila v Decodome Prievidza svojou platobnou kartou. Staršia dcéra žalobkyne predávala produkty zn. Herbalife a žalovaná si tieto produkty chcela kúpiť a používať ich, ale nemala na ne peniaze, tak jej povedala, že peniaze žalobkyni dá, keď bude mať, že potom jej ich vráti. Bola to suma 147,31 EUR. Keď si žalobkyňa kupovala topánky v Partizánkom, ako kamarátke jej ich odfotila a poslala, na čo ona reagovala, že by ich chcela tiež, ale nemá peniaze, tak jej ich kúpila, bola to suma 26,-EUR, takto kúpila aj tenisky na platforme, ktoré chcela dcéra žalovanej v sume 25,- EUR, tiež jej kúpila kabelku zn. Adidas, keď ju chcela, ale nemala na ňu peniaze, stála 15,- EUR. Žalovaná ju o kúpu týchto vecí požiadala a sľúbila, že je tieto sumy vráti potom, čo pôjde robiť do zahraničia opatrovateľku. Vtedy robila opatrovateľku pre mesto Prievidza a plat mala malý a nemala jej z čoho vrátiť. Povedala jej, že jej to začne splácať od roku 2015, kedy začne pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku. V januári a septembri 2014, keď nemala peniaze jej ešte dva krát požičala po 200,- EUR. Sumu 300,- EUR žalovanej požičala na opatrovateľský kurz , pretože žalovaná túto sumu chcela vrátiť kamarátke Silvii, ktorá jej na tento kurz predtým požičala, žalobkyňa tieto peniaze ochotne vytiahla zo svojho účtu a dala ich žalovanej, aby si u svojej kamarátky mohla vyplatiť tento dlh. Suma 145,- EUR je za produkty zn. Herbalife, ktoré žalovaná používala v roku 2014 a 2015. K ostatným sumám žalobkyňa tvrdila, že o tieto požiadala žalovaná žalobkyňu. Dohodli sa, že žalovaná jej to bude splácať po 10,-EUR a potom aj po 100,- až 200,- EUR mesačne. Tieto sumy žalobkyňa odovzdávala v hotovosti, k rukám žalovanej. Nikto iný pri tom ( okrem maloletej dcéry žalovanej ) nebol. Ak žalovaná tvrdí, že sumy 357,- EUR a 200,- EUR naopak požičala žalovaná žalobkyni, z účtov oboch je zrejmé, kto vtedy potreboval požičiavať peniaze, vo finančnej núdzi bola žalovaná. K mediácii u Mgr. K. nikdy nedošlo, pretože mediátorka žiadala žalovanú o stretnutie, aby mohla byť uzavretá mimosúdna dohoda, žalovaná mediátorke v telefonáte povedala, že si je vedomá, že

dlží tieto peniaze v žalovanej sume. Mediátorka pripravila a poslala žalovanej návrh mediačnej dohody, ale žalovaná mediátorke nadiktovala zlú adresu a preto sa jej zásielka vrátila späť. Žalovaná nebola ochotná poskytnúť správnu adresu. Ako dôkaz žalobkyňa navrhla detektor lži. Ak žalovaná tvrdila, že jej vrátila výrobky zn. Herbalife v sume 147,31 EUR a 145,- EUR nie je to pravda, tieto výrobky používala. Na vykonaní dôkazu výsluchom pôvodne označenými svedkami otcom žalobkyne a jej dcérou Nikolou a mediátorkou netrvala. Od podania žaloby jej žalovaná žalovanú sumu ani sčasti nezaplatila. V záverečnom stanovisku žalobkyňa na pojednávaní dňa 26.09.2018 súdu uviedla, že trvá na žalobe, pretože peniaze žalovanej naozaj požičala, je to pravda a nemá dôvod si vymýšľať. Nesúdi sa o hodnotu kozmetických výrobkov, ktoré mali byť údajne v igelitke, vrátenej prostredníctvom otca žalobkyne. Bola to hodnota 900,-EUR. Toto nie je predmetom sporu. Požičiavané sumy neboli žalovanej poukazované len z osobného účtu žalobkyne. Má investičný fond, do ktorého si posielala peniaze v čase, keď bola zamestnaná ako tlmočníčka v Ružomberku a z tohto účtu žalobkyňa žalovanej poskytovala peniaze. Nevie to dokladovať. Boli dohodnuté, že jej to vráti v splátkach. Zo žalovanej sumy jej žalovaná doposiaľ ale nič nevrátila.

-Zástupca žalovanej pred súdom uviedol, že je pravdou, že sumy 357,- EUR a 200,- EUR žalobkyňa žalovanej požičala, ale žalovaná jej tieto sumy vrátila, nemá však o tom žiadny dôkaz. Je pravdou, že išlo o sumy, ktoré žalobkyňa požičala žalovanej, ale žalovaná jej tento dlh už vrátila. Na ostatné sumy neexistujú žiadne dôkazy a žalovaná tvrdí, že k ich požičaniu (ako to tvrdí žalobkyňa) žalovanej nedošlo. Navrhol výsluch mediátorky. V záverečnom stanovisku zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 26.09.2018 súdu uviedol, že z výpisov z osobného účtu žalobkyne vôbec nevyplýva platobná schopnosť žalobkyne požičiavať v danom období žalovanej uvedené sumy, ktoré sú predmetom sporu.

-Žalovaná pred súdom vo svojej výpovedi uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí. Nie je jediná, s ktorou sa žalobkyňa ,,doťahuje“ o peniaze. Mala to pripravené. Mala peniaze, po tom čo odišla od priateľa a netrpela finančnou núdzou, ako to o nej tvrdí žalobkyňa. Boli dlhoročné kamarátky. Čo sa týka súm 357,- EUR a 200,- EUR tieto peniaze žalobkyni už vrátila v hotovosti, osobne u nej doma. Nikto iný pri tom nebol. Výrobky zn. Herbalife žalobkyni vrátila, vôbec nekomunikovala s jej dcérou, nakoľko ona robila v Taliansku a žalobkyňa za ňu predávala tieto výrobky. Výrobky za 147,31 EUR a 145,- EUR nepoužila a žalobkyni ešte spolu s ďalšími výrobkami, ktoré boli v hodnote 1000,- EUR nepoužité vrátila v zime ( október - november) v roku 2015, bol pri tom p. K.. O tieto výrobky nemala záujem, boli to drahé výrobky a boli jej vyslovene vnucované. Ku kúpe topánok, je pravda, že jej žalobkyňa ohľadom nich volala, ale žalovaná jej povedala, že si nebude kupovať topánky, ale žalobkyňa s tými topánkami prišla a povedala jej, že to má za to, ako sa stará o dcéru žalobkyne na meniny a narodeniny, dostala ich od žalobkyne ako darček. Tvrdenie žalobkyne, že žalovanej kúpila kabelku nie je pravdivé, nekúpila jej ju vôbec. Nie je pravdivé ani tvrdenie o pôžičke v sume 300,- EUR na opatrovateľský kurz ani o ďalšej sume pôžičky 200,- EUR. Pokiaľ v SMS komunikácii reagovala na nejakú sumu, boli to všetko peniaze za výrobky zn.Herbalife, ktoré si, je pravdou chcela nechať, s tým, že časom žalobkyni za tieto peniaze vyplatí, o tom bola aj ich SMS komunikácia, len o týchto výrobkoch.

-Svedok G. K. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je bývalým priateľom žalobkyne. V júli roku 2015 prišiel z práce a na záhrade sa žalobkyňa so žalovanou začali hádať o peniazoch, hovorili o sume 1400,- EUR, na čo žalovaná žalobkyni povedala, že nemá prácu, že je to dosť peňazí a že jej vráti na splátky. Nevie však, za čo to boli peniaze. Rozprávali sa o sume 1500,- EUR, na čo žalovaná reagovala, že to žalobkyni bude splácať.

-Svedok S. K. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol svedkom toho, ako žalovaná zanášala igelitku, plnú kozmetických výrobkov k rodičom žalobkyne. Bolo to koncom roka 2015. V tom čase boli so žalovanou kamaráti, vie, že žalobkyňa a žalovaná mali nejaký konflikt. Fyzicky videl, ako žalovaná otvorila bránku rodinného domu v Uherciach a vrátila sa bez nej. Či túto igelitku aj fyzicky odovzdala, to nevie, ale vrátila sa bez nej. Následne telefonovala s otcom žalobkyne, hovorila mu, čo je vo veci a z toho on vydedukoval, že igelitku tento pán má v dispozícii. On so žalovanou túto igelitku zaniesť nebol, čakal ju v aute.

-Z čestného prehlásenia V. E. zo dňa 22.08.2018 na č.l. 87 vyplýva, že menovaný písomne vyhlásil, že v minulosti nemal telefonát od žalovanej ohľadom toho, že položila vo večerných hodinách pri bránu jeho domu nejakú tašku pre jeho dcéru ( žalobkyňu v spore ) a ani žiadnu tašku pri bráne nikdy nenašiel.

(7)Sporové občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporového konania. Podľa prejednacej zásady je súd oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených (tvrdených a preukázaných) procesnými stranami. S prejednacou zásadou súvisia procesné inštitúty povinnosti tvrdenia (bremenom tvrdenia) a dôkaznej povinnosti (dôkazné bremeno). Dôkazná povinnosť je povinnosťou strany sporu označiť dôkazy (dôkazné prostriedky) na preukázanie tvrdených skutočností. Pokiaľ takéto dôkazy neuvedie, neunesie dôkazné bremeno. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu, zisteného z dôkazov navrhnutých stranami sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

(8) Podľa Čl. 8 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

(9)Podľa Čl. 15 ods. 1 dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

(10)Podľa § 191 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

(11)Podľa § 215 ods. 1 a 2 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

(12)Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

(13)Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

(14)Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(15)V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní vecí, t.j. jej reálnom odovzdaní, druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia. Premetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, to znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Je pravdou, že zákon nevyžaduje, aby táto zmluva bola uzatvorená písomné, takže stačí aj jej ústna forma, prípadne môže byť uzavretá konkludentne, avšak pre jej platnosť, teda aby bola platne uzatvorená sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej kvality.

(16)V konaní bolo sporné, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnych zmlúv o pôžičke, na základe ktorých potom žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni žalovanú sumu 1.415,31 EUR s príslušenstvom. Žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v priebehu roka 2014 uzavrela so žalovanou niekoľko ústnych zmlúv o pôžičke, na základe ktorých žalobkyňa požičala žalovanej dňa 10.01.2014 sumu 200,- EUR v hotovosti k rukám žalovanej, dňa 14.04.2014 sumu 357,- EUR vo forme bezhotovostného prevodu za účelom zakúpenia obývacej steny v predajni DEKODOM v Prievidzi, dňa 15.06.2014 sumu 147,31 EUR na produkty zn. Hergalife, dňa 10.07.2014

sumu 26,- EUR na zaplatenie topánok zn. Tamaris, dňa 10.07.2014 sumu 15,- eur na zaplatenie kabelky zn. ADIDAS, dňa 18.09.2014 sumu 200,- EUR vo forme bezhotovostného prevodu na účet žalovanej, dňa 14.11.2014 sumu 25,- EUR v hotovosti na zaplatenie tenisiek, dňa 14.11.2014 sumu 300,- EUR na vyplatenie pôžičky za zaplatenie opatrovateľského kurzu, dňa 21.09.2015 sumu 145,- EUR na produkty zn. Herbalife. Žalobkyňu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať súdu, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančného obnosu žalovanej. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou , pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním v hotovosti. Preukázanie reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov bolo podmienkou zistenia, či došlo k vzniku zmluvy o pôžičke, keďže zmluva o pôžičke má reálnu povahu a na jej vznik je potrebné okrem dohody strán aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané poskytnutie dvoch súm vo výške 357,- EUR a 200,- EUR žalobkyňou žalovanej ( výpisy z účtov, výpoveď žalovanej pred súdom), žalovaná potvrdila, že tieto sumy jej žalobkyňa skutočne požičala, zároveň sa však bránila tvrdením, že tieto sumy spolu 557,- EUR žalobkyni už vrátila. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že k vráteniu požičaných peňažných prostriedkov došlo, leží na žalovanej. Žalovanú tak zaťažovalo dôkazné bremeno svojho tvrdenia, ktoré v spore neuniesla, t.j. nepreukázala súdu, že skutočne sumu 557,- EUR žalobkyni vrátila, sama pritom potvrdila, že túto sumu jej žalobkyňa skutočne požičala. Preto súd žalobe v tomto rozsahu vyhovel. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že sumu 147,31 EUR žaluje, lebo dňa 15.06.2014 odovzdala žalovanej produkty zn. Hergalife v tejto hodnote a rovnako tak dňa 21.09.2015 v hodnote 145,- EUR. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tohto tvrdenia. Súd dospel k záveru, že sa nejedná o pôžičku, pričom je však otázne, či v tejto časti žaloby má žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu, ktorá svedčí na základe vykonaného dokazovania dcére žalobkyne ( Nikole), ktorá sa predaju produktov zn. Herbalife venovala, pričom žalobkyňa tieto výrobky žalovanej údajne za dcéru odovzdala. Súd pre neunesenie dôkazné bremena a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú. Žalobkyňa ďalej v spore tvrdila, že dňa 10.07.2014 požičala žalovanej sumu 26,- EUR, pretože jej zaplatila v tejto sume topánky zn. Tamaris, dňa 10.07.2014 sumu 15,- eur, kedy jej zaplatila kabelku zn. ADIDAS, dňa 14.11.2014 jej v sume 25,- EUR zaplatila tenisky. Žaloba v tejto časti nie je dôvodná, súd má za to , že nedošlo k uzavretiu pôžičky, kedy by sa skôr mohlo jednať o kúpnu zmluvu resp. bezdôvodné obohatenie. Za zmluvu o pôžičke sa nepovažuje zmluva, kde sa namiesto požičaných peňazí majú vrátiť peniaze ( alebo naopak), v takom prípade by išlo o kúpnu zmluvu. Žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, keď žalovaná všetky tieto sumy ( za topánky 26,- EUR, tenisky 25,- EUR aj kabelku 15,- EUR) rozporovala, pričom tiež tvrdila, že topánky dostala od žalobkyne ako dar k sviatkom a kabelku jej žalobkyňa nedala vôbec. Žalobkyňa sa žalobou ďalej domáhala vrátenia sumy 200,- EUR, ktorú ako tvrdila, dňa 18.09.2014 formou bezhotovostného prevodu poslala na účet žalovanej a sumy 300,- EUR, ktorú dňa 14.11.2014 poskytla žalovanej na vyplatenie pôžičky za zaplatenie opatrovateľského kurzu. Tieto tvrdenia žalovaná poprela. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len v sume 557,- EUR ( 357,- EUR plus 200,- EUR) a vo zvyšku žalobu zamietol, keď žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ostatných žalovaných súm a teda súdu dostatočne svoje tvrdenia nepreukázala. Svedok G. Polák síce potvrdil, že bol svedkom rozhovoru, resp. hádky medzi stranami sporu v lete roku 2015, kedy počas tejto komunikácie odznelo, že žalovaná dlží žalobkyni sumu 1.400 EUR alebo 1.500,- EUR, pričom žalovaná žalobkyni mala sľúbiť, že túto sumu žalobkyni vráti v splátkach. Bolo sporným, či sa jednalo o sumárnu sumu, poskytnutú žalobkyňou žalovanej postupne v rôznych časových obdobiach ako pôžičku, alebo sa jednalo o sumu za výrobky zn. Herbalife, keď žalovaná v spore tvrdila, že jej žalobkyňa odovzdala výrobky za 147,31 EUR, 145,- EUR a vyše 1.200,- EUR, ktoré výrobky síce prevzala, ale nepoužívala ich a s odstupom času ich v zime roku 2015 žalobkyni vrátila nepoužité späť resp. odovzdala ich za bránu rodinného domu, v ktorom býval otec žalobkyne. Preto súd dospel k záveru, že svedeckou výpoveďou p. K. ani svedeckou výpoveďou p. Petrisku nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že dlžná suma je spolu 1.415,31 EUR ani tvrdenie žalovanej, že výrobky, z ktorých časť (v hodnote 147,31 EUR a 145,- EUR) je predmetom sporu nepoužila a žalobkyni ich skutočne vrátila, keď otec žalobkyne v čestnom vyhlásení uviedol, že tieto výrobky u seba nikdy nenašiel ani ich od žalovanej neprevzal. Ak žalobkyňa žiadala vykonať dôkaz ,,detektorom lži“ k tomu súd udáva, že takéto vyšetrenie na polygrafe nevykonáva súd, ale potrebným oprávnením a technickým vybavením disponujúca osoba, preto ho nebolo možné vykonať súdom a žalobkyňa výsledky takéhoto vyšetrenia do sporu nepredložila. Naviac vyšetrenie na polygrafe nie je možné vykonať tak, aby vyšetrovaná osoba bola k takémuto úkonu donútená, je potrebný súhlas vyšetrovanej osoby, ktorý žalobkyňa nepredložila ani so spisu takýto súhlas žalovanej nevyplýval. K výsluchu mediátora na návrh oboch sporových strán ako svedka súd nepristúpil, keď podľa § 5 zák.č. 420/2004 Z.z. o mediácii je mediátor povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach , ktoré sa dozvedel v súvislosti s

mediáciou. Naviac žalobkyňa na vykonaní tohto dôkazu netrvala z dôvodu, že mediátorka z dôvodu zachovávať mlčanlivosť v spore vypovedať odmietla. Žalobkyňa navrhla dôkaz vyžiadaním výpisov z osobného účtu žalovanej, tento dôkaz súd vykonal, bola tak preukázaná dôvodnosť žalovanej sumy 200,- EUR ( č.l.195 spisu), žalobkyňa tento dôkaz žiadala vykonať z dôvodu preukázania jej tvrdenia, že nie ona si potrebovala požičiavať, ale naopak, že žalovaná bola vo finančnej tiesni, preukázanie tohto tvrdenia však nijako nepreukazuje tvrdenie žalobkyne, že žalovanej postupne od januára 2014 do septembra 2015 požičala sumu 1.415,31 EUR, ktorú jej žalovaná doposiaľ nevrátila. Zástupca žalovanej ( fyzická osoba neadvokát) v záverečnej reči na pojednávaní dňa 26.9.2018 uviedol, že žaloba je podaná dôvodne, ale nie v celom rozsahu. Čo sa týka tých platieb, ktoré boli realizované bezhotovostne. Tie ostatné platby neboli v spore preukázané.

(17)Podľa § 121 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej ,,Občiansky zákonník“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

(18)Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ods. 2).

(19)Podľa § 3 nar. vl.č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(20)Žalobkyňa si zároveň uplatnila právo na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Výšku uplatňovaného úroku z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne od 01.01.2016 súd považoval za súladnú s vyššie citovanými predpismi, keď síce nebola dojednaná splatnosť ale podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka táto bola určená žiadosťou veriteľa ( na č.l. 16), preto žalovanú spolu s istinou zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

(21) O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 21,28 % ( žalobkyňa sa domáhala sumy 1.415,31 EUR, súd jej priznal sumu 557,- EUR) a preto súd žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej čistého úspechu t.j. 28,21 %. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.