Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-259-2017.pdf
PDF · 113.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/259/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobcu: G. Z., nar. XX. F. XXXX, trvalo bytom K. XXXX/XX, G., zastúpeného advokátom: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Mgr. M. E., nar. XX. W. XXXX, trvalo bytom J. XXXX/XX, G., o zaplatenie 7.667,64 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. februára 2017 č. k. 37C/351/2015-102, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a v časti o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
II. Nariaďuje súdu prvej inštancie opravu zrejmých nesprávností v označení žalovanej a v predmete konania v záhlaví napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.487,64 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 40 eur od 21.5.2015 do 14.7.2015, zo sumy 30 eur od 15.7.2015 do 5.8.2015, zo sumy 20 eur od 6.8.2015 do 16.9.2015, zo sumy 10 eur od 17.9.2015 do 12.10.2015, zo sumy 7.637,64 eur od 21.6.2015 do 10.11.2015, zo sumy 7.627,64 eur od 11.11.2015 do 11.12.2015, zo sumy 7.617,64 eur od 12.12.2015 do 15.1.2016, zo sumy 7.607,64 eur od 16.1.2016 do 11.2.2016, zo sumy 7.597,64 eur od 12.2.2016 do 14.3.2016, zo sumy 7.587,64 eur od 15.3.2016 do 13.4.2016, vo výške 5% ročne zo sumy 7.577,64 eur od 14.4.2016 do 9.5.2016, zo sumy 7.567,64 eur od 10.5.2016 do 9.6.2016, zo sumy 7.557,64 eur od 10.6.2016 do 8.7.2016, zo sumy 7.547,64 eur od 9.7.2016 do 11.8.2016, zo sumy 7.537,64 eur od 12.8.2016 do 12.9.2016, zo sumy 7.527,64 eur od 13.9.2016 do 11.10.2016, zo sumy 7.517,64 eur od 12.10.2016 do 11.11.2016, zo sumy 7.507,64 eur od 12.11.2016 do 20.12.2016, zo sumy 7.497,64 eur od 21.12.2016 do 12.1.2017, zo sumy 7.487,64 eur od 13.1.2017 do zaplatenia, sumu 500 eur ako zmluvnú pokutu, sumu 3,37 eur ako náhradu notárskeho poplatku za osvedčenie, to všetko v mesačných splátkach vo výške 50 eur, ktoré sú splatné vždy v 20. deň toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná v 20. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, a to pod stratou výhody splátok, II. v časti rozdielu medzi pôvodným návrhom a vyššie uvedeným výrokom rozsudku ohľadom istiny a úroku z omeškania konanie zastavil a III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2, § 558, § 657 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov); § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania; § 232 CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.). Vecne dôvodil, že žalobca a žalovaná boli v partnerskom vzťahu, počas ktorého poskytol žalobca žalovanej „finančnú výpomoc“ - pôžičku v sume 8.447,64 eur. Následne po rozchode dňa 24.10.2013 uzavreli Dohodu o urovnaní, na základe ktorej žalovaná svoj dlh uznala čo do výšky a dôvodu vzniku, zaviazala sa žalobcovi zaplatiť dlžnú sumu vo výške 8.347,64 eur v splátkach po 50 eur mesačne s tým, že ak žalovaná neuhradí ktorúkoľvek splátku riadne a včas, stáva sa okamžite zročným celý dlh, pričom žalobca ako veriteľ má nárok vymáhať od žalovanej ako dlžníčky zákonné úroky z omeškania odo dňa splatnosti uvedenej pohľadávky do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 500 eur, splatnú do 7 dní od písomnej výzvy (čl. II bod. 2.3). Žalovaná plnila riadne splátky v zmysle Dohody o urovnaní do 14. splátky, ktorú uhradila (len čiastočne) dňa 20.5.2015 v sume 10 eur, následne aj 15. splátku uhradila 19.6.2015 iba vo výške 10 eur, na základe omeškania žalovanej sa v dôsledku neuhradenia splátok riadne a včas stal okamžite zročným celý dlh, listom zo 6.7.2015 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu neuhradeného zostatku vo výške 40 eur zo splátky za mesiac máj 2015, a zvyšnej dlžnej sumy 7.637,64 eur z titulu okamžitej zročnosti celej pohľadávky, spolu so zákonným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou 500 eur. Na základe výzvy žalovaná žalobcovi 14.7.2015 zaplatila 10 eur, ktorá bola započítaná na úhradu nezaplateného zostatku vo výške 40 eur zo splátky za máj 2015. V čase podania žaloby tak žalovaná dlhovala žalobcovi sumu 7.637,64 eur (30 eur časť neuhradenej splátky za máj 2015 + 7.637,64 eur zostatok zosplatnenej istiny). V priebehu konania, až do vyhlásenia rozsudku, žalovaná uhradila ďalšie čiastočné platby v dňoch a vo výške uvedených v napadnutom rozsudku, spolu sume 150 eur, ktoré boli zaúčtované na úhradu celého zročného dlhu 7.637,67 eur, žalovanej tak zostalo uhradiť ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie istinu 7.487,64 eur. V zaplatenej časti vzal žalobca žalobu späť a súd prvej inštancie v takejto časti konanie zastavil. Čo sa týka úroku z omeškania súd prvej inštancie uzavrel, že na tento má žalobca zo sumy nezaplatenej istiny tiež nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 10.9.2014 do 12.3.2016 vo výške 0,05%, od 13.3.2016 vo výške 0,00%) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne, resp. 5,00% ročne z jednotlivých súm a za obdobia, s ktorých platením bola žalovaná aktuálne v omeškaní, pričom v priznanom úroku z omeškania je zohľadnené postupné splácanie dlhu žalovanou (vo zvyšku - rozdiele nároku na úrok z omeškania uplatnenom v návrhu, a priznanom súdom, bolo konanie aj v tejto časti zastavené). Súd priznal žalobcovi tiež nárok na zmluvnú pokutu vo výške 500 eur, ktorá bola riadne dohodnutá v zmysle Článku II., bod 2.3 Dohody o urovnaní, nakoľko žalovaná tým že neuhradila splátky riadne a včas porušila svoju zmluvnú povinnosť, na základe čoho žalobcovi vzniklo právo na jej zaplatenie; zmluvná pokuta bola splatná v zmysle uvedeného ustanovenia do 7 dní od písomnej výzvy, pričom žalobca vyzval žalovanú na jej úhradu listom zo 6.7.2015 (žalovaná ho prevzala dňa 14.7.2015) - zmluvnú pokutu žalovaná nezaplatila. Súd preto rozhodol tak, že uložil žalovanej z titulu zmluvnej pokuty povinnosť zaplatiť sumu 500 eur (keď nebol žiaden dôvod na využitie moderačného práva súdu - dohodnutá zmluvná pokuta nebola neprimeraná vzhľadom na výšku a význam zabezpečovanej pohľadávky, nebola rozporná s dobrými mravmi). Súd napokon priznal žalobcovi aj ním uplatnený nárok na náhradu notárskeho poplatku za osvedčenie správnosti fotokópie Dohody o urovnaní z 24.10.2013 vo výške 3,37 eur - overenie bolo urobené pre účely konania, súviselo s uplatnením práva žalobcu; súd preto uložil povinnosť žalovanej zaplatiť uvedenú sumu (3,37 eur) žalobcovi. Žalovaná uplatnený nárok čo do dôvodu ani výšky nerozporovala, žiadala o umožnenie splácať jej dlh v splátkach po 10 eur mesačne, pričom žalobca vyslovil súhlas so splácaním dlhu v splátkach 50 eur mesačne. Súd povolil žalovanej splatiť prisúdenú pohľadávku s príslušenstvom v splátkach po 50 eur mesačne (teda vo výške, ako boli splátky dojednané v dohode o urovnaní) v súlade s ustanovením § 232 CSP, nakoľko žalovaná sa nachádza v nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii a žalobca s takto určenými splátkami súhlasil (žalovaná síce žiadala o povolenie splácať dlh v splátkach po 10 eur mesačne, čo však súd nepripustil, nakoľko iba samotný dlh bez príslušenstva by bol splácaný 62 rokov). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (aj napriek tomu, že žalobca v priebehu konania vzal žalobcu čiastočne späť - bolo to však spôsobené postupným splácaním dlhu žalovanou; nárok bol od začiatku v uplatnenom rozsahu plne dôvodný).
2. Proti tomuto rozsudku iba v jeho vyhovujúcej časti veci samej podala včas odvolanie žalovaná so zrejmým návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti tak, že odvolací súd žalobu zamietne. Namietala, že pojednávania sa nezúčastnila z dôvodu, ktorý písomne uviedla. Nemala možnosť vypovedať, čo považuje za porušenie práva na spravodlivé prejednanie veci. Jej zdôvodnenia založené v spise neboli brané do úvahy. Nikdy nemala v úmysle danú vec neriešiť a nikdy sa nevyhýbala splácaniu dlhu. Dňa
19.2.2017 jej telefonoval žalobca vo zvláštnej nálade (predpokladala, že má vypité), telefonát bol dlhý, musela počúvať jeho výčitky a kritiku, naznačoval, že ak by bola na neho milá, mohlo sa to zaobísť bez súdu, domáhal sa stretnutia, chcel sa dohodnúť, potom jej písal aj cez messenger, žalobca ju aj v minulosti kontaktoval na ulici aj prostredníctvom internetu a veľmi ju to psychicky zraňuje a uráža. Žiadala, aby súd prehodnotil svoje stanovisko a ešte raz prezrel dôkazový materiál. K odvolaniu pripojila zmluvu o finančnej pôžičke z 11.11.2009 a dodatok k nej z 1.3.2010.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalovanú zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaná opakovane potvrdila dôvod a výšku dlžnej sumy, ktorú dlhuje žalobcovi, žiadala povolenie splátok. Súd konal so žalovanou riadne, žalovaná mohla využiť prostriedky procesnej obrany. Podala odpor proti platobnému rozkazu, na vyjadrenie sa bola súdom písomne vyzvaná, na čo reagovala listom z 28.9.2016. Na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas, na súd sa dostavila 20 minút pred pojednávaním, aby oznámila, že na pojednávanie nepríde. Mohla požiadať o odročenie pojednávania, avšak neurobila tak, pričom absentoval aj dôležitý dôvod na odročenie. Žalovaná bola zároveň procesne poučená. Dlh, jeho výšku a dôvod žalovaná nepopiera ani v rámci odvolania.
4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu písomne uviedla, že zotrváva na vyjadrení uvedenom v jej odvolaní.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.
6. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie v jej neprítomnosti, pričom neúčasť na ňom žalovaná ospravedlnila, nemohla v konaní vypovedať, súd nevzal do úvahy jej argumenty.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa § 177 ods. 1 CSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Podľa § 178 ods. 1, 2 CSP (1) Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. (2) Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Podľa § 183 ods. 1 až 4 CSP (1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. (2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Podľa § 184 ods. 1 a 2 CSP (1) Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. (2) Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať. (3) Ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutie a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv strán sporu. Nemožno opomenúť, že procesný úkon strany sporu, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je strana sporu z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčená alebo v značnej miere obmedzená pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa jej postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Základným právom strany je, aby jeho vec bola prejednaná v jej prítomnosti (tiež čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadala o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť o odročenie súdneho pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 345/2012). Výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 96/99, ZSP 26/2000). V prejednávanej veci súd prvej inštancie dňa 9.1.2017 nariadil pojednávanie na deň 13.2.2017 o 9.00 hod. a na toto riadne predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Žalovaná prevzala predvolanie dňa 20.1.2017. Z úradného záznamu z 13.2.2017, spísaného o 8,40 hod je zrejmé, že žalovaná sa osobne dostavila o 8.40 hod. na súd a oznámila, že sa nedostaví na pojednávanie o 9.00 hod., nakoľko pracuje ako učiteľka a z dôvodu veľkého množstva práceneschopností v pedagogickom zbore musí zastupovať kolegov, pričom sa uvoľnila len na niekoľko minút pred koncom prvej vyučovacej hodiny. Súd prvej inštancie na pojednávaní 13.2.2017 preto rozhodol uznesením, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej a na tomto pojednávaní vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Žalovaná pojednávanie odročiť nežiadala. Súd prvej inštancie preto postupoval správne a v súlade s § 179 ods. 1 a § 180 CSP, keď na pojednávaní dňa 13.2.2017 vec prejednal a aj rozhodol v neprítomnosti žalovanej. Odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znamenal odňatie možnosti strany sporu konať pred súdom. Žalovaná sa o termíne pojednávania dozvedela dňa 20.01.2017, právo účasti na pojednávaní nevyužila,
pojednávanie odročiť nežiadala. Odvolací súd uvádza, že žalovaná mala v konaní dostatočný priestor na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany. O zákonnej koncentrácii konania (§ 154 CSP) bola poučená v uznesení z 26.8.2016 č. k. 37C/351/2015-66, ktoré jej bolo doručené 14.9.2016. Je potrebné uviesť, že žalovaná sa počas konania písomne vyjadrila a to v rámci jej podania - odporu proti platobnému rozkazu a v odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, žiadala povoliť splátky v sume 10 eur mesačne, nárok žalobcu ako taký nespochybnila. Na preukázanie majetkovej situácie predložila listiny. Následne súdu doručila vyjadrenie zo dňa 28.9.2016. Relevantné skutočnosti tvrdené žalovanou ako aj dôkazy ňou predložené súd prvej inštancie zohľadnil, čo sa premietlo do jeho konečného rozhodnutia. Nepriaznivá majetková situácia žalovanej však nemá vplyv na samotný nárok žalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie postačujúco odôvodnil svoje rozhodnutie; jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť rozsudku, preto odvolanie žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Žalovaná v odvolaní neprodukovala žiadne relevantné nové tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná v odvolaní netvrdila splnenie niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesného útoku/obrany až v odvolacom konaní v zmysle citovaného § 366 písm. a/ až d/ CSP, ani tieto podmienky nevyšli najavo, preto tieto novoty - listinné dôkazy ako prostriedky procesnej obrany (predložené ňou až v odvolacom konaní) nemohli byť použité až v odvolacom konaní, a nebolo možné na ne prihliadať. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, čo sa týkalo aj vo výroku vecne správneho a odvolacími námietkami nespochybneného (na rozhodnutí vo veci samej závislého) rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.
8. Vzhľadom na zrejmé nesprávnosti v označení žalovanej (adresa trvalého pobytu uvedená neúplne, chýba mesto) a v predmete konania (zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky a v rámci vymedzenia predmetu konania je potrebné toto zohľadniť) v záhlaví napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na § 224 CSP nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy.
9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaná). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)