Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-11-2018.pdf
PDF · 76.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX U. XXX, o zaplatenie 4.835,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/72/2016-36 zo dňa 11.10.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 4.646,56 eur, úrok z omeškania vo výške 1,93 eur a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.646,56 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, a to v splátkach po 30 eur mesačne. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 92 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.835,82 eur, sumy 221,30 eur ako úroku, sumy 1,93 eur ako úroku z omeškania a úroku 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny od 16.10.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny od 16.10.2015 do zaplatenia a trov konania, to všetko titulom úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, ktorá bola spotrebiteľskou zmluvou, nespĺňa požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. j), § 9 ods. 2 písm. k). Poukázal na nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa a na skutočnosť, že žalobca neskúmal bonitu žalovanej z hľadiska jej príjmov a výdavkov. Všetky tieto nedostatky majú za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 4.900 eur a zaplatila doposiaľ 253,44 eur, rozdiel predstavuje 4.646,56 eur, na ktorú sumu súd zaviazal žalovanú spolu s príslušným úrokom z omeškania od 16.10.2015, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Žalobcovi tiež priznal kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1,93 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá poberá iba sociálnu dávku vo výške 61,60 eur, jej súd umožnil splácanie dlhu v primeraných splátkach po 30 eur mesačne.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a proti výroku, ktorým povolil žalovanému uhradiť dlh v pravidelných mesačných splátkach. Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasil so záverom, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), nesúhlasil s tvrdením súdu, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, ani s tým, že zmluva neuvádza predpoklady pre výpočet RPMN. K tvrdeniu súdu, že zo zmluvy nevyplýva skúmanie bonity, uviedol, že pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver žalobca posúdil jeho príjmy a výdavky na základe údajov z reportu zo Sociálnej poisťovne a na základe údajov z reportu zo spoločného
registra bankových informácii. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver žalobca zohľadnil dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, čo podľa tohto ustanovenia mal aj dodržať. Stanovenie § 11 ods. 2 umožňuje pre hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu klienta vyhlásiť úver za bezúročný a bez poplatkov. Z dôkazov predložených súdu je však zrejmé, že podmienka hrubého porušenia povinnosti nebola naplnená, nakoľko žalobca v žiadnom prípade neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver ani bez akýchkoľvek príjmov, výdavkov či rodinnom stave, ani bez nahliadnutia do príslušnej databázy. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o povolení splácať dlh v splátkach po 30 eur. Takéto rozhodnutie dáva žalovanému možnosť splácať úver za výhodnejších podmienok, ako to bolo dohodnuté v zmluve napriek tomu, že žalovaný neplnil zmluvné povinnosti. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou CSP. Pri danej výške splátky žalovaný uhradil len istinu bez príslušenstva za viac ako 13 rokov. Splnenie celého dlhu tak bude trvať neúmerne dlho. Žalobca poukázal ďalej na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/185/2017 zo dňa 27.09.2017, podľa ktorého, aby súd mohol určiť naplnenie dlhšiu lehotu alebo umožniť plnenie v splátkach, musí mať pre takéto rozhodnutie spoľahlivo zistené všetky skutočnosti, ktoré by presvedčivo zdôvodňovali záver súdu, že je vhodné určiť na plnenie dlhšiu lehotu ako je zákonná lehota. Osobitné okolnosti, na ktoré je súd povinný pri povolení splátok prihliadať, spočívajú nielen v sťaženej platobnej schopnosti žalovaného, ale aj v postoji žalovaného k plneniu záväzku, ktorý by sa mal prejaviť snahou žalovaného aspoň o čiastočne plnenie v rámci jeho možnosti. V danom prípade ide o situáciu, kedy priznané peňažné plnenie vyplýva z úverovej zmluvy, kedy žalovaní neplatili žalobcovi dohodnuté mesačné splátky, a preto v dôsledku toho si žalobca uplatnil svoje právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Povolenie splátok žalovaným v takejto situácii by bolo v rozpore s cieľom, ktorý žalobca žalobou sledoval. Výška povolených splátok zo strany súdu je nižšia ako bola výška splátka v zmysle úverovej zmluvy. Napadol aj výrok o trovách konania, žiadal priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok, vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať žalobcovi náhradu trov konania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Odvolací súd má za to, že v danom prípade sú splnené podmienky na to, aby bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, a to minimálne z dôvodu, že žalobca pri poskytovaní úveru hrubo porušil povinnosť skúmať bonitu klienta. Ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať tak, že za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopností splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, pričom neskúmanie čo i len jednej z týchto kategórii spôsobuje bezúročnosť. Pokiaľ účelom skúmania bonity klienta je zistenie všetkých údajov potrebných na posúdenie schopností klienta splácať úver, potom takéto posúdenie nemôže byť zrealizované len na základe skúmania napr. príjmu a rodinného stavu klienta. Príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. V danom prípade ani z odvolania nevyplýva, že žalobca pred poskytnutím úveru skúmal výdavky klienta (napríklad dotazom na klienta samotného). Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk a Sociálnej poisťovne nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta (napr. o zvýšených výdavkoch súvisiacich so zhoršeným zdravotným stavom). Aj keď odvolací súd si je vedomý skutočnosti, že v danom prípade žalovaná úver splácala a prestala až po strate zamestnania, je zároveň pravdou, že žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez ohľadu na to, že porušenie tejto povinnosti možno neviedlo v danom prípade k strate schopnosti klienta splácať úver, je nevyhnutné z tohto porušenia vyvodiť zákonné sankcie.
5. Vecne správne je aj rozhodnutie, ktorým súd povolil dlžníkovi dlh splácať v splátkach po 30 eur, pretože takýto záver vyplýva zo zistenej majetkovej situácie dlžníka. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.