Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľky: V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. P. J. XXX, X. P. J., zastúpená: Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát, so sídlom: Pázmaňa 2020/30, Šaľa, proti druhému manželovi (odporcovi): Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Y. XXX/ XX, C., zastúpený: JUDr. Milan Bányi, advokát, so sídlom: Nám. B. Bartóka 5, Veľký Meder, o návrhu na rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu: D. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 5P/31/2017-216 zo dňa 10.apríla 2018 proti výroku IV., tzn. v časti úpravy styku otca s maloletým, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v napadnutom výroku IV. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.hod. s tým, že otec maloletého na začiatku styku v určenom čase prevezme a po ukončení styku v určenom čase odovzdá pred bydliskom matky.

II. Počas vianočných sviatkov je oprávnený sa stýkať s maloletým každý nepárny rok 24.12. od 09:00 hod. do 18:00 hod., a každý párny rok od 26.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., a počas Veľkonočného pondelka od 09:00 hod. do 18:00 hod. s , tým, že otec prevezme dieťa a odovzdá dieťa pred bytom matky a matka je povinná pripraviť dieťa a odovzdať otcovi na styk.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie rozhodol nasledovne : I. Súd manželstvo účastníkov konania Z. U., nar. XX.XX.lXXX a V. U., rod. J., nar. XX.XX.lXXX uzavreté dňa 07.06.2014 na Matričnom úrade Gabčíkovo , zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 12, ročník 2014 na strane 73, pod por. č. 8 r o z v á d z a . II. Malol. D. Z. U., nar. XX.XX.XXXX sa pre čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok maloletého. III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého D. Z., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 190,-€ vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku. IV. Súd upravuje styk otca s maloletým D. Z. nasledovne : Otec je oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 19,00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9,00 hod. do 19,00 hod., a s účinnosťou od 01.06.2018 každý párny víkend od soboty 9,00 hod. do nedele 19,00 hod. a s účinnosťou od 01.08.2018 každý párny víkend od piatku 9,00 hod. do nedele 19,00 hod. Počas Vianočných sviatkov každý rok dňa 24.12. od 9,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny rok od 26.12. od 9,00 hod. do 27.12. 18,00 hod. , počas Veľkonočného pondelka od 9,00 hod. do 18,00 hod. s tým , že otec prevezme dieťa a odovzdá dieťa pred bytom matky a matka je povinná pripraviť dieťa a odovzdať otcovi na styk. V. Žiaden zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods.1 až 3, § 24, § 62 ods.1 a 2,§ 63 ods.1 a ods. 2, § 75 ods. 1 a 2, 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, 4, § 26 Zákona o rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie rozsudok vecne odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne rozvrátené. Tento rozpor v manželstve pretrváva už dlhšiu dobu, čo viedlo k oddelenému žitiu manželov. Vzájomné citové odcudzenie je trvalé, keď aj manžel podal návrh o rozvod, ktoré konanie bolo zastavené len z dôvodu už skôr začatej veci. Rozpory vychádzajú z rozdielnosti priorít manželov pri spolužití v manželstve, starostlivosti o dieťa, neschopnosti riešiť nezhody za prítomnosti nezainteresovanej osoby, vzhľadom na ich neskúsenosť pri vzájomnej komunikácii, vedieť sa počúvať a prijať aj názor druhého. Zachovanie takéhoto formálneho manželstva, kde manželia komunikujú už len v nevyhnutnej miere vo vzťahu k maloletému dieťaťu , je málo pravdepodobné očakávať obnovenie citovej väzby, tak aby manželstvo plnilo svoj účel, ktoré má na mysli ustanovenie § 18 a 19 Zákona o rodine. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V zmysle citovaného ustanovenia súd po vyhodnotení doterajšieho výchovného prostredia, berúc do úvahy vykonané šetrenie opatrovníkom, ktoré výchovné prostredie dieťaťa u matky bolo zatiaľ hodnotené pozitívne, ako aj zhodný návrh rodičov, rozhodol o zverení dieťaťa do jej starostlivosti. Podľa čl. 5 Zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. V tomto smere vyznel aj záver znaleckého posudku Dr. Fortisovej.

4. V priebehu konania, po podaní znaleckého posudku Dr. Fortisovou bol záujem rodičov dohodnúť sa na styku, keď rozpor nastal v otázke postupnosti, ktorú navrhla znalkyňa a nesúhlasil s tým otec dieťaťa. Dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, hoci dieťa má k obom rodičom vytvorený pozitívny emociálny vzťah, s emociálnou preferenciou matky vyplývajúcej z veku dieťaťa, preto považovala za optimálne úpravu styku otca s dieťaťom každý párny víkend v sobotu od 9,00hod do 18,00hod a aj v nedeľu v tom istom čase bez prítomnosti matky. Odstup dvoch týždňov od jednotlivých stretnutí, súd považoval za neprimerane dlhú dobu u dieťaťa vo veku 3,5 rokov, preto usúdil za dôvodné styk upraviť každý týždeň, striedavo v sobotu a v nedeľu na jeden deň do 31.05.2018, čo zabezpečí pre otca možnosť vytvárania si pravidelného vzťahu s dieťaťom v kratších časových intervaloch zo začiatku a následne tento predlžiť na dva dni, s prespatím jednu noc a po odstupe času už na dve noci, keď dieťa navštevuje predškolské zariadenie, čo nebráni takémuto rozšírenému styku. Nakoľko nie je dostatočná komunikácia rodičov, súd považoval za podstatné upraviť styk aj počas sviatkov. Bude v budúcnosti záležať na rodičoch dieťaťa akým spôsobom budú komunikovať ohľadom dieťa v záujme styku počas letných prázdnin, ktoré môže byť upravené aj na niekoľko dní, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebolo možné celkom vyhodnotiť, aj vzhľadom na závery znaleckého posudku, ktorý počítal len s jedným dňom pobytu dieťaťa u otca, pričom ani matka neoponovala pri úprave styku na niekoľko dní, len kládla dôraz na postupnosť pri rozširovaní, s prihliadnutím na záujem maloleté dieťa. Pokiaľ by nastali problému bude v záujme dieťaťa tieto riešiť poradensky, ako sa vyjadrila aj znalkyňa v závere svojho posudku, keď doporučila obom rodičom vo forme psychoterapie.

5. Rodičia maloletej sú obaja zárobkovo činný, navrhovateľka s hrubým príjmom okolo 900,- € u zamestnávateľa V. J. H. a manžel navrhovateľky ako živnostník, ktorý za rok 2017 nepriznal daň, keď požiadal o odklad, pričom z predložených dokladov vyplynulo, že za rok 2017 mal príjem 148.855,22 € a výdavky 143.529,70 €, s vykázaním rozdielu príjmov a výdavkov podľa účtovnej uzávierky vykazoval 5.326,-€ Náklady na dieťa predstavujú pravidelné výdavky na predškolské zariadenie 30,-€, stravu dieťaťa, ošatenie dieťaťa, keď dieťa už nemá plienky. Vychádzajúc zo súdnej praxe pri stanovení výšky výživného na jedno dieťa 20% až 25%, potom výška výživného 190,- €, pri zohľadnení príjmu rodičov a nákladov na dieťa súd považoval za primerané na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa v tomto veku, kde okrem zvýšených nákladov na škôlku, iné pravidelné výdavky neboli. Súd nemohol zohľadniť úspory ukladané otcom pre dieťa s poistením, nakoľko výživné je opakujúce sa plnenie a má slúžiť potrebe dieťaťa v danom čase, nie do budúcna. Matka okrem výživného poberá rodinné prídavky a sama je povinná prispieť na výživu dieťaťa 1/3 stanoveného výživného.

6. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

7. Proti tomuto rozsudku výslovne len proti výroku IV tzn. v časti úpravy styku druhého manžela ( ďalej „ otca“ ) s maloletým podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľka ( v ďalej „matka“ Odôvodňujúc ho s použitím § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že nesúhlasí s podstatnou časťou úpravy styku otca s maloletým nakoľko má za to, že súd nezohľadnil na základe vykonaného dokazovania záujem maloletého, jeho návyky a režim a zároveň ani potreby a režim dieťaťa. Je pre ňu diskriminujúca úprava v zmysle ktorej by mal mať otec maloletého každý Štedrý deň tzn. 24.12. toho ktorého roka od 9.00 hod. do 18.00 hod. a teda matka by mala syna k dispozícii len na večernú hygienu a spánok.

8. Obdobne nesúhlasila s úpravou styku každý párny piatok v čase od 9.00 hod. nakoľko je zamestnaná a aj bude v pracovnoprávnom pomere, nie je podnikateľkou a teda nebude vedieť zabezpečiť odovzdávanie dieťaťa v piatok ráno o 9.00 hod. pretože bude musieť byť v práci a taktiež si nemôže brávať syna so sebou do práce, aby ho vedela otcovi odovzdať. Okrem toho zdôraznila, že maloletý chodieva spávať okolo 19.00 hod. keďže ráno vstáva skoro a v súčasnosti ho musí budiť o 5.30 hod. do materskej školy. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že upraví styk otca s maloletým D. Z. tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od soboty od 19.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme dieťa, odovzdá dieťa pred bytom matky a matka je povinná pripraviť dieťa a odovzdať otcovi na styk. Počas vianočných sviatkov je oprávnený sa stýkať s maloletým každý nepárny rok 24.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., počas Veľkonočného pondelka od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme dieťa a odovzdá dieťa pred bytom matky a matka je povinná pripraviť dieťa a odovzdať otcovi naspäť.

9. Otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu je treba vyhovieť a rozsudok v napadnutom výroku zmeniť v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. D. Z. na čas po rozvode manželstva rodičov.

12. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie a vec až na niekoľko okolností (majúcich len čiastočný dopad na správnosť zvoleného spôsobu rozhodnutia) správne posúdil i po právnej stránke.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

14. Ustanovenia § 25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

17. Zákon o rodine zasahuje do úpravy styk s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú. Zákon o rodine umožňuje, aby súd upravil styk rodiča s maloletým dieťaťom, keďže kontakt a stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ak sa rodičia nedohodnú na styku s maloletým dieťaťom alebo rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzovaný a minimalizovaný zásahom iných osôb, s ktorými maloleté dieťa žije. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby sa pri rozhodovaní o styku rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a tiež práva druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia, ktoré obklopuje maloleté dieťa a pôsobí na ne, sú aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné primerane skúmať ich osobné a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k maloletým deťom a pod.. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, od bydliska maloletého dieťaťa. V každom prípade musí súd pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom skúmať, či takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, či to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by nedošlo k citovej ujme, a či by bol rozvoj maloletého dieťaťa najmä z citovej, rozumovej a mravnej stránke ohrozený.

18. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na dieťa a tiež na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo boli či ešte sú, ale spolu nežijú (práve o prípad rodičov, ktorí manželmi neboli a spolu nežijú ide v prejednávanej veci). Vo všetkých vyššie zmienených prípadoch sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa (bez ohľadu na to, či tento bol vždy existujúcim stavom, alebo naopak nastal až ako dôsledok krízy v partnerskom vzťahu), ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť a teda i spoločný výkon tohto konkrétneho rodičovského práva a súčasne i povinnosti. V prípade trvania stavu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiadúce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a tiež na rozhodovaní o niektorých ďalších otázkach spôsobilých ovplyvniť jeho vývin. Len takto sa totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom prípade pri existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z oboch rodičov na jednej a dieťaťa na druhej strane, i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Takto to potom musí/má byť bez zreteľa na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa, či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských vzťahov, alebo dokonca i formalizovanie takýchto nových vzťahov, či niektorého z nich - uzavretím manželstva, či ďalšieho manželstva a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a ich inými príbuznými. Prvoradým je tu totiž záujem dieťaťa a tomu musia ustúpiť i všetky prípadné animozity, a to i v podobe schopnosti rodičov i ďalších osôb na veci prípadne zainteresovaných sa nad svoje spory, či nimi subjektívne vnímané utrpené krivdy povzniesť. Ak potom možnosti rodiča dieťaťa nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiadúcou je taká úprava, ktorá na jednej strane bude rešpektovať i konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa, na druhej strane však bude schopná eliminovať, či aspoň minimalizovať všetky potenciálne rušivé vplyvy.

19. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd mal za to, že je potrebné sčasti zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom matky, uvedenom v odvolaní, ku ktorému ani otec ani kolízny opatrovník sa nevyjadrili a odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako prebiehal styk otca s maloletým doposiaľ, tzn. od rozhodnutia súdom prvej inštancie.

21. Je však zrejmé a vyplýva to z obsahu spisu, že otec má záujem sa stretávať s maloletý a tak sa podieľať na jeho výchove, matka mu v tom nechce brániť, len je potrebné, aby bol styk upravený súdom čo do časových období, tak aby to bolo v záujme maloletého a so zohľadnením podmienok u oboch rodičov.

22. S odvolacími námietkam matky k rozsahu styku otca s maloletým sa odvolací súd stotožňuje.

23. Odvolací súd má za to, že na rozdiel od úpravy styku súdom prvej inštancie aktuálne pominulo obdobie počas ktorého sa mal styk rozširovať postupne až do 01.08.2018 a je namieste upraviť styk otca s maloletým stabilne do budúcna podľa aktuálneho stavu. Je pochopiteľnou námietka matky proti úprave styku v zmysle ktorej by maloletého mala otcovi odovzdáva v posledný pracovný deň v týždni v piatok o 9.00 hod.. Maloletý má 4 roky, chodí do materskej školy, rodičia maloletého majú odlišné bydlisko a pomerne vzdialené, keď matka s maloletým býva v X. P. J. a otec C.. S prihliadnutím na denný režim maloletého, jeho vek a ostatné okolnosti, na ktoré súd má prihliadať, je odvolací súd názoru, že bolo treba vyhovieť návrhu na zmenu rozsudku v tejto podľa návrhu matky, proti ktorému ani otec ani kolízny opatrovník nenamietal. Obdobne za dôvodný súd považoval návrh matky na zmenu úpravy styku otca počas sviatkov a tok tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od soboty od 19.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme dieťa, odovzdá dieťa pred bytom matky a matka je povinná pripraviť dieťa a odovzdať otcovi na styk. Počas vianočných sviatkov je oprávnený sa stýkať s maloletým každý nepárny rok 24.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., počas Veľkonočného pondelka od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme dieťa a odovzdá dieťa pred bytom matky a matka je povinná pripraviť dieťa a odovzdať otcovi naspäť.

24. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.), ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Tu je potom dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných stretnutiach a docielili uskutočnenie styku v pokojnej atmosfére.

25. Odvolacie námietky matky s odvolací súd považoval za opodstatnené , čo viedlo odvolací súd k zmene rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým počnúc dňom 01.08.2018.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku v napadnutom výroku IV v časti upravujúcej styk otca počnúc 01.08.2018 zmenil tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od soboty od 19.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme dieťa, odovzdá dieťa pred bytom matky a matka je povinná pripraviť dieťa a odovzdať otcovi na styk. Počas vianočných sviatkov je oprávnený sa stýkať s maloletým každý nepárny rok 24.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., počas Veľkonočného pondelka od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec prevezme dieťa a odovzdá dieťa pred bytom matky a matka je povinná pripraviť dieťa a odovzdať otcovi naspäť.

27. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .