Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Ing. Kristián Sušina, PhD., Garbiarska 5, Košice, správca majetku úpadcu KVESTA s.r.o., Komenského 71, Košice, IČO 46 563 865 zastúpeného advokátkou JUDr. Timeou Schwarcovou, Pražská 4, Košice proti žalovanému: PETRACOMPANY s.r.o., Matice Slovenskej 6, Prešov, IČO 36 605 336 o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18.1.2018 č. k. 31Cbi/6/2015-151 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou žiadal žalobca určiť neúčinnosť

- právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 17.10.2013 vo výške 138 000,- eur z dôvodu neuhradenej faktúry č. 010300001 splatnej 12.10.2013,

- právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 22.11.2013 vo výške 115 073,17 eura z dôvodu neuhradeného zostatku faktúry č. 010300001 splatnej 12.10.2013 a neuhradenej faktúry č. 010300002 splatnej 19.11.2013,

- právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok z 23.12.2013 vo výške 73 633,34 eura z dôvodu neuhradenej faktúry č. 010300003 splatnej 23.12.2013

- právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 16.1.2014 vo výške 240 293,49 eura z titulu neuhradenej faktúry č. 010300004 splatnej 10.1.2014

- právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 20.2.2014 vo výške 72 820,22 eura z dôvodu neuhradenej faktúry č. 010400001 splatnej 31.1.2014 a zostatku faktúry č. 20012014 splatnej 20.2.2014, ktorými si žalovaný započítal svoje pohľadávky proti úpadcovi vo výške 639 820,22 eura, sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné. Žalobca žiadal uložil žalovanému povinnosť nahradiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 639 820,22 eura s 9,25% ročným úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 12.5.2014 sp. zn. 26K/76/2013 vyhlásil na majetok úpadcu KVESTA s.r.o., Komenského 71, Košice, IČO 36 563 865 konkurz a za správcu ustanovil žalobcu. Zistil, že úpadca dňa 30.8.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov, v ktorej za porušenie povinností pridelenými zamestnancami bola dohodnutá zmluvná

pokuta vo výške 1 000,- eur. Žalovaný uplatnil zmluvné pokuty za október až december 2013 a za január 2014 a vystavil faktúry č. 010300023 na sumu 138 000,- eur, č. 010300024 na sumu 146000,- eur, č. 010300025 na sumu 158 000,- eur, č. 010200007 na sumu 125 000,- eur a č. 010400008 na sumu 73 000,- eur. Za dočasné pridelenie zamestnancov úpadca vyúčtoval žalovanému odplaty za poskytnuté služby faktúrou č. 010200001 v sume 272 320 36 eura za 9/2013, č. 010300002 v sume 250 257,37 eura za služby v 10/2013, č. 010300003 v sume 221 889,46 eura za 11/2013, č. 010300004 v sume 356 794,74 eura za služby v 12/2013, č. 010400001 v sume 140 782,29 eura za služby v 1/2014, celkom vo výške 1 242 044,22 eura. Z tohto záväzku žalovaný zaplatil úpadcovi sumu 514 271,77 eura a sumu 639 820,22 eura ako zmluvnú pokutu započítal jednostrannými zápočtami s pohľadávkou úpadcu. Žalobca tvrdil, že podľa účtovnej závierky úpadca k 31.1.2014 evidoval záväzky zo sociálneho poistenia vo výške 302 351,- eur a daňové záväzky v sume 200 309,- eur a nemožno vylúčiť, že úpadca svojim konaním spôsobil úpadok spoločnosti. Podaním zo dňa 15.12.2017 žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že právny úkon Zápisnica o prerokovaní čl. VI. zmluvná pokuta podľa Zmluvy o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov zo dňa 11.10.2013, na základe ktorej bola vystavená faktúra č. 010300023 zo dňa 14.10.2013, splatná 17.10.2013 vo výške 138.000 € a na základe ktorého bol uskutočnený jednostranný zápočet zo dňa 18.10.2013; právny úkon Zápisnica o prerokovaní čl. VI. zmluvná pokuta podľa Zmluvy o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov zo dňa 15.11.2013, na základe ktorej bola vystavená faktúra č. 010300024 zo dňa 19.11.2013, splatná 22.11.2013 vo výške 146000 € a na základe ktorého bol uskutočnený jednostranný zápočet zo dňa 25.11.2013; právny úkon Zápisnica o prerokovaní čl. VI. zmluvná pokuta podľa Zmluvy o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov zo dňa 13.12.2013, na základe ktorej bola vystavená faktúra č. 010300025 zo dňa 16.12.2013, splatná 19.12.2013 vo výške 158.000 € a na základe ktorého bol uskutočnený jednostranný zápočet zo dňa 27.12.2013; právny úkon Zápisnica o prerokovaní čl. VI. zmluvná pokuta podľa Zmluvy o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov zo dňa 10.14.2013, na základe ktorej bola vystavená faktúra č. 010400007 zo dňa 13.1.2014, splatná 16.11.2014 vo výške 125 000 € a na základe ktorého bol uskutočnený jednostranný zápočet zo dňa 17.1.2014; právny úkon Zápisnica o prerokovaní čl. VI. zmluvná pokuta podľa Zmluvy o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov zo dňa 7.2.2014, na základe ktorej bola vystavená faktúra č. 010400008 zo dňa 10.2.2014, splatná 20.2.2014 vo výške 73 000 € a na základe ktorého bol uskutočnený jednostranný zápočet zo dňa 24.2.2014 je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný. Súd prvej inštancie tento návrh na pripustenie zmeny žaloby uznesením dňa 18.1.2018 zamietol.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1 a 2, § 57 ods. 1 až 4, § 60 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, § 100 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), podľa § 358 a § 359 Obchodného zákonníka, § 39 a § 580 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobca podal žalobu včas a odporoval právnym úkonom uskutočneným v lehote podľa ZKR. Mal za nepochybne preukázané, že v čase vykonania odporovaných právnych úkonov nebol žalovaný osobou spriaznenou s úpadcom. Vzhľadom na vykonané dokazovanie uzavrel, že došlo k platnému započítaniu pohľadávok žalovaného. Uviedol, že vo vzťahu k odporovanému právnemu úkonu žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok na úspešné odporovanie tomuto úkonu. Poukázal na to, že žalovaný mal proti dlžníkovi - úpadcovi pohľadávku na základe Zmluvy o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov z 30.8.2013 a dokazovaním bolo preukázané, že dlžník mal pohľadávku proti žalovanému, pričom úpadca zo žalovaným vyúčtovanej celkovej sumy 1 242 044,22 eura zaplatil 514 271,77 eura a s pohľadávkami úpadcu jednostranne započítal sumu 639 820,22 eura z dôvodu ním uplatnenej zmluvnej pokuty. Uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu alebo že by tieto spôsobili úpadok úpadcu. Poukázal tiež na to, že podľa ustálenej judikatúry jednostranný zápočet nie je ukracujúcim právnym úkonom.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). Žalobca popísal skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd prvej inštancie a uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok na úspešné odporovanie právnemu úkonu, lebo v konaní nebolo preukázané, že uskutočnenými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a vzhľadom na judikatúru NS SR, podľa ktorej sa jednostranný zápočet nepovažuje za ukracujúci právny úkon, žalobca uviedol, že vo svojom podaní z 18.12.2017 zdôvodnil, že medzi stranami sporu došlo k platnému započítaniu pohľadávok. V tomto vyjadrení žalobca upresnil žalobný návrh, ktorý podľa neho nemožno považovať za návrh na pripustenie zmeny žaloby podľa § 140 C. s. p., lebo nedošlo k rozšíreniu plateného práva, resp. uplatneniu iného práva. Zastával názor, že z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že spresnenie žalobného návrhu nie je zmenou žaloby. Žalobca poukázal na to, že jednostrannému započítaniu pohľadávky žalovaným predchádzalo rokovanie o zmluvných pokutách medzi stranami sporu, na ktorých úpadca uznal neprimerane vysoké zmluvné pokuty za porušenie zmluvy a následne žalovaný vystavil faktúry za jednotlivé zmluvné pokuty a uskutočnil jednostranný zápočet. Zdôraznil, že v dôsledku uznania zmluvných pokút a započítaním došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jednostranný zápočet, pričom sa nezaoberal právnymi úkonmi, ktoré predchádzali započítaniu, a to Zápisnicami o prerokovaní čl. VI: zmluvná pokuta podľa zmluvy o zabezpečení dočasného pridelenia zamestnancov zo dňa 11.10.2013, na základe ktorých boli žalovaným vystavené jednotlivé faktúry. Žalobca poukázal na to, že v konaní preukázal záväzky úpadcu k 31.1.2014 so sociálneho poistenia vo výške 302 531,- eur a daňové záväzky vo výške 200 309,- eur a súčasne uviedol, že žalovaný z celkovej odplaty za poskytnuté služby za obdobie od 9/2013 až 1/2014 vo výške 1 242 044,22 eura zaplatil úpadcovi 514 271,77 eura na úhradu miezd a v zostatku došlo k započítaniu s nárokom žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút. Žalobca zdôraznil, že popri povinnosti uhradiť mzdy zamestnancov mu vznikla aj povinnosť uspokojiť pohľadávky štátu vo forme odvodov z uhradenej mzdy, preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal odporovateľnosť právneho úkonu (započítania), pretože v čase úhrady miezd musel úpadca vedieť, že uznaním jednotlivých zmluvných pokút nebude vedieť uhradiť pohľadávky svojich veriteľov. Jednostranným zápočtom boli pohľadávky žalovaného uspokojené v celom rozsahu a pohľadávky Sociálnej poisťovne, daňového úradu a zdravotnej poisťovne uspokojené neboli. Zdôraznil, že konaním úpadcu došlo k zmenšeniu jeho majetku o sumu 639 820,22 eura.

6. Žalovanému bolo odvolanie žalobcu doručené do jeho elektronickej schránky dňa 1.4.2018, v súdom prvej inštancie stanovenej lehote ani do rozhodnutia odvolacieho súdu sa k nemu nevyjadril.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C. s. p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p., t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu a vykonanie ďalších dôkazov strany sporu nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 a 2 C. s. p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

12. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

13. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, keď nepripustil požadovanú zmenu žaloby, aj keď v skutočnosti nešlo o zmenu žaloby, ale len o jej upresnenie. Podanou žalobou žiadal žalobca určiť, že označené právne úkony započítania vzájomných pohľadávok sú voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné. Zmenou žaloby žiadal, aby súd prvej inštancie určil, že právne úkony - označené zápisnice o prerokovaní zmluvných pokút, na základe ktorých žalovaný následne vystavil faktúry (na sumy zmluvných pokút) a vykonal jednostranné zápočty, sú voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné.

15. S názorom žalobcu uvedenom v podanom odvolaní nemožno súhlasiť, pretože zmenou žaloby požadoval kvalitatívnu zmenu petitu, keďže žiadal niečo iné, ako v petite žaloby, pretože kým v žalobe žiadal určiť neúčinnosť jednostranného započítania, v návrhu na zmenu žaloby (upresnenie) žiadal určiť neúčinnosť zápisníc o prerokovaní zmluvných pokút. Je bez významu, že skutkové okolnosti, ktoré viedli k jednostrannému započítaniu zo strany žalovaného sú rovnaké ako okolnosti, ktoré viedli k vyhotoveniu zápisníc.

16. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o tomto podaní žalobcu ako o návrhu na zmenu žaloby. Vzhľadom na to, že proti uzneseniu o ne/pripustení zmeny žaloby nie je odvolanie prípustné, uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nepripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby, sa stalo právoplatným a nebolo predmetom preskúmania odvolacieho súdu.

17. Podľa § 60 ods. 1 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

18. Súd prvej inštancie správne vychádzal z osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktorými sú vyhlásený konkurz; úkon, ktorému sa odporuje, je právnym úkonom dlžníka - úpadcu; týka sa majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu; ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že u úpadcu neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky odporovateľnosti právnym úkonom úpadcu, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že právnym úkonom úpadcu došlo k ukráteniu jeho veriteľov, že tento úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov dlžníka (úpadcu) a tento úmysel bol alebo musel byť žalovanému známy.

19. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odporovať možno len právnemu úkonu dlžníka, teda dlžník musí byť vždy jednou stranou právneho úkonu alebo jedinou stranou, ak ide o jednostranný právny úkon (rozsudok NS SR z 12.11.2008 sp. zn. 2 Obo 113/2008). V posudzovanej veci pritom nepochybne vyplýva, že právny úkon jednostranného započítania nevykonal dlžník - úpadca, čím neboli splnené zákonné predpoklady pre odporovateľnosť žalobcom označených právnych úkonov podľa § 60 ods. 1 ZKR.

20. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).