Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/146/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore strán žalobcu: SMSCREDITS s.r.o. (predtým obchodné meno River Euro, s. r. o.), Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpenej spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: C. T., nar. XX.XX.XXXX, E. Q. XX, E. L. M., o zaplatenie 393,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10C/705/2014-61 zo dňa 27.04.2015 v jeho zamietajúcej časti v spojení s opravným uznesením sp. zn. 10C/705/2014-87 zo dňa 23.05.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ktorou súd vo zvyšnej časti návrh zamietol a závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e (druhý a tretí odsek výroku).

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný (odporca) je povinný zaplatiť žalobkyni 195,-- Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 14.01.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 1 ods.2, ods.2 a ods. 23, § 2 ods. 1 písm. a ), b), g), § ods.1, ods.2, § 4 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, § 517 ods.1 a ods.2, § 37, § 39, § 40 ods.1, § 52 ods.1, 2, 3 a ods.4, § 53 ods.1,4 a 5, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ust. Smernica rady 93/13 EHA, § 3 ods. 1 Nar. Vlády SR č. 586/2008 Z.z ust. § 1 ods.3 písm. l), § 9 ods. 2 písm. f), § 11 ods. 1 písm. a) a b), ods. 3 písm. až k),r),y), § 24 ods. 2, zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., zmluvnými podmienkami spol. River Euro s.r.o a vecne tým, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 14.08.2013 Zmluvu o pôžičke č. 018994/14.08.2013 (č. l. 4), na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 250,- EUR. Súd po preskúmaní zmluvy o pôžičke zistil, že v predmetnej zmluve RPMN bola určená na 4115,13 %, pričom podľa údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska v čase uzavretia spotrebiteľského úveru bola RPMN v priemere vo výške 16,42 %. Súd má za to, že takáto dohoda ohľadne RPMN je neprijateľná, prieči sa dobrým mravom, a teda je v zmysle § 39 neplatná, nakoľko takto určená RPMN je mnohokrát vyššia než RPMN úverov poskytovaných za obdobné podmienky. Zmluva o pôžičke obsahuje aj neprijateľné podmienky a to v bode 7. zmluvných podmienok žalobcu, pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS - zmluvná pokuta ako aj bod 8. zmluvných podmienok žalobcu, pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS - provízia za vymáhanie dlhu. Navrhovateľ v rozpore s § 53 ods. 1 a 4 písm. k) požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Spôsobuje tým značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho dojednania o zmluvnej pokute sú písané veľmi drobným, skoro nečitateľným písmom ako aj celé úverové zmluvné podmienky. Takto formulované dojednanie nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bod 7. zmluvných podmienok navrhovateľa, pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS - spôsob započítania,je v rozpore s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Spôsob započítania v úverových podmienkach je v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 01.12.2014 domáha proti odporcovi o zaplatenie istiny vo výške 393,86 EUR, úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 393,86 EUR od 29.09.2013 do 13.01.2014, úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 338,86 EUR od 14.01.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, a to z titulu Zmluvy o pôžičke č. 018994/14.08.2013 zo dňa 14.08.2013.Z návrhu žalobcu vyplýva, že istina vo výške 393,86 EUR pozostáva zo zvyšnej časti istiny vo výške 195,- EUR, z odplaty za poskytnutie pôžičky vo výške 41,55 EUR, zo zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok navrhovateľa vo výške 53,73 EUR, z provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok navrhovateľa vo výške 103,58 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkov, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, a to s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a ) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. a preto zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 195,-€ spolu s príslušným úrokom z omeškania od 14.01.2014 do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ v danom prípade mal úspech len čiastočný a to vo výške 195,-€. V návrhu žiadal o zaplatenie 393,86 € ( 100%). Úspech mal vo výške 195,-€ ( 49,61 %). Pomer jeho úspechu a neúspechu je teda vo výške -0,78%.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na obsah žaloby, ako aj na odôvodnenie rozsudku v jeho zamietajúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania, v ktorej časti považuje rozsudok za nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Poukázal na spôsob uzatvárania pôžičky formou sms správy z registrovaného telefónneho čísla.V ďalšej časti odvolania citoval časť odôvodnenia rozsudku prvej inštancie. Namietal, že so záverom súdu prvej inštancie, ktorý označil body 7. a 8. zmluvných podmienok za neprijateľné zmluvné podmienky sa nestotožňuje. Zmluvná pokuta bola v danom prípade dojednaná pre prípad porušenia zmluvnej a zároveň zákonnej povinnosti dlžníka riadne a včas vrátiť veriteľovi pôžičku vrátane odplaty za poskytnutie pôžičky, pričom zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a bol určený spôsob jej výpočtu (10,-- Eur + 15 % z celkovej dlžnej sumy). Žalovaný nesplnil svoj záväzok voči veriteľovi, nevrátil mu poskytnutú pôžičku v lehote splatnosti a to aj napriek skutočnosti, že mu bol známy termín, ako aj výška finálnej sumy pôžičky vrátane odplaty za jej poskytnutie a na jej vrátenie bol žalobcom opakovane vyzvaný tak pred dátumom splatnosti, tak aj po jeho uplynutí. Keďže žalovaný svoj záväzok riadne a včas nesplnil, žalobcovi vznikol nárok požadovať od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 53,70 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 10,-- Eur ako režijný paušál za administratívne poštové a telekomunikačné výdavky a zo sumy 43,73 Eur, ktorá predstavuje 15 % z celkovej dlžnej sumy. Zmluvná pokuta bola teda dojednaná platne, táto nie je neprimerane vysoko vo vzťahu k výške k poskytnutej pôžičky, preto nie je dôvod, aby súd nepriznal k takémuto dojednaniu zmluvných strán právnu ochranu. Obdobne namietal posúdenie postavenia zmluvných strán, ako nerovnovážneho dojednania zmluvných podmienok v zmysle ktorého si žalobca uplatnil voči žalovanému províziu za vymáhanie dlhu. Žalobca poskytol žalovanému pri pôžičke značné výhody v podobe možnosti požiadať o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky a ďalšie výhody, preto bolo namieste pristúpiť k vyváženiu práv a povinností jednotlivých strán zmluvného vzťahu, to znamená k vyváženiu nerovnováhy v právach a povinnostiach spôsobené v poskytnutí vyššie uvedených výhod v prospech žalobcu, čo sa dosiahlo tým, že bola dohodnutá provízia pre prípad, že žalobca bude v dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného prinútený pristúpiť k procesu vymáhania dlžnej sumy. Nakoľko žalovaný nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi, teda nevrátil mu poskytnutú pôžičku, žalobca si uplatňuje voči žalovanému dohodnutú províziu, ktorá predstavuje náklady žalobcu spojené s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu zahŕňajúce cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením zročnej pohľadávky žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel s tým, že si uplatňuje aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v sume 43,93 Eur.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario, 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie je v napadnutom výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutom a v závislom výroku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

4. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 393,86 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvého stupňa skutkovo a právne správne posúdil jeho nárok v časti zamietnutia žaloby o uplatnenú zmluvnú pokutu a províziu.

5. Z obsahu spisu vyplýva, žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.08.2013 Zmluvu o pôžičke č. 018994/14.08.2013 na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 250,- EUR. Predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Istina vo výške 393,86 EUR pozostáva zo zvyšnej časti istiny vo výške 195,- EUR, z odplaty za poskytnutie pôžičky vo výške 41,55 EUR, zo zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok navrhovateľa vo výške 53,73 EUR, z provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok navrhovateľa vo výške 103,58 EUR.

6. Podľa § 1 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

8. Podľa § 40 ods. 4 vety prvej Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho odovzdanie v určenom čase bez ďalšieho požiadania žalovanej, druhové označenie veci (peniaze), povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia, pričom následne došlo aj k reálnemu odovzdaniu týchto peňazí, čím došlo k naplneniu aj posledného znaku zmluvy o pôžičke, keďže táto predstavuje reálny kontrakt.

9. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, nakoľko žalobca vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu však nebolo možné podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. subsumovať pod spotrebiteľský úver, ale aj napriek tomu sa na tento záväzkový

vzťah podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. aplikovala právna úprava tohto zákona uvedená v § 7, 9 a 11 a iné.

10. Ochrana spotrebiteľa obsiahnutá aj v Občianskom zákonníku je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, z ekonomickej nerovnosti a neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľského úveru je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada úver u veriteľa, ktorý má úverovanie v predmete podnikania). Systém ochrany spotrebiteľa (zavedený Smernicou Rady EHS č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnomernom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska ako vyjednávacej sily, tak úrovne informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

11. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcu v súvislosti so zmluvnou pokutou. Predmetná časť zmluvy je zakomponovaná do bodu 7 zmluvných podmienok žalobcu. Nejde o platne dojednanú zmluvnú pokutu uzavretú v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s dojednaním zmluvnej pokuty poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.11.2013 sp. zn. I. ÚS 3512/2011 a následné rozhodnutia podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmluvná pokuta nebola v danom prípade individuálne dojednaná, ale je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, pričom zmluvu mohol žalovaný - spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Vzhľadom na uvedené nie je zmluvná pokuta uzavretá v súlade s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21.01.2014 sp. zn 9Co/202/2013). Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme umiestnil dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad i dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu.Naviac je potrebné konštatovať, že takáto zmluvná pokuta by neobstála ani v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Zmluvná pokuta špecifikovaná v Zmluvných podmienkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, nakoľko požadovaná zmluvná pokuta vo výške 53,73 Eur predstavuje viac ako 1/3 z požičanej istiny, navyše si v nej žalobca určitým paušálnym spôsobom uplatňuje zaplatenie nákladov v súvislosti so zaslaním upomienky až v sume 10,-- Eur, ktorá je vzhľadom na bežné poštovné a prípadné vecné náklady žalobcu za zaslanie jednej upomienky neprimerane vysoká.

12. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej provízii za vymáhanie dlhu v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok žalobcu sa odvolací súd tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. K bodu 8 zmluvných podmienok, ktorý podľa svojho obsahu predstavuje nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, treba uviesť, že takéto náklady nemožno ohodnotiť paušálnou náhradou, keďže tento nárok predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom ide o nárok definovaný ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj na účelnosť týchto nákladov. Znamená to, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov žalobcu vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky a nie o ich paušálnu náhradu. Žalobca v danom prípade vôbec nepreukázal aké náklady mu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vznikli. Súd považuje dojednanie uvedené v bode 8 zmluvných podmienok (teda dojednanie o vzniku nároku žalobcu na províziu za vymáhanie) za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

13. Okrem toho je zrejmé, že ani ustanovenie bodu 8 zmluvných podmienok nebolo so žalovaným individuálne dojednané a ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože od neho požaduje neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Dojednaná provízia za vymáhanie dlhu predstavuje ďalšiu samostatnú sankciu za nesplnenie dlhu, ktorej výška 103,58 Eur je neprimerane vysoká a žalobca sa prostredníctvom takéhoto zmluvného dojednania snaží obísť prípadnú požiadavku presne vyčísliť náklady na vymáhanie pohľadávky. Klauzula sa tiež dostáva do rozporu s § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňujú priznať vyššie náklady na uplatnenie pohľadávky ako náklady skutočne vynaložené.

14. Z uvedených dôvodov, reagujúc na odvolacie námietky žalobcu , odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov prvostupňového konania s prihliadnutím na čiastočný úspech žalobcu i žalovaného, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .